Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by Mgr. Radoslav Harangozo

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Er/757/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714214345
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Harangozo
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8714214345.2

Uznesenie

OkresnýsúdPopradvexekučnejvecioprávneného:PROFICREDITSlovakia,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava 26 proti povinnému: V. O., bytom V. XXX/XX, W. o vymoženie 2.979,77 Eur s prísl.,
exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, exekútorský úrad so sídlom
v Šali, P. Pázmaňa 49/3, takto

r o z h o d o l :

Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú .

Exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je povinný zaplatiťpovinnémutrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpenia
v sume 153,58 eur, na účet jeho právneho zástupcu č. 42929572/0200, IBAN: sk72 0200 0000 0000
4294 9572, SWIFT: SUBASKBX, VS: 38915, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor dňa 19.12.2014 požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe návrhu oprávneného proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej
výške priznanej rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn.: RK-PC-520/14-LP zo dňa 1.4.2014. K

návrhu oprávnený doložil rozhodcovské rozhodnutie, kópiu zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej
dňa 13.12.2011 medzi oprávneným a povinným, rozhodcovskú zmluvu zo dňa 13.12.2011 a zmluvné
dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Súd vydal poverenie pre súdneho exekútora dňa 13.1.2015.

Podaním doručeným súdu dňa 22.9.2015 navrhol povinný, aby súd povolil odklad exekúcie a následne
exekúcie z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok zastavil. Ako dôvod uviedol, že rozhodcovská

zmluva nebola ním osobitne vyjednaná a v prípade vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom,
musel sa mu podrobiť a to takému konaniu, ktoré nespĺňa požiadavky spravodlivého procesu. Doložka
spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Plnenie bolo teda priznané na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Keďže exekučný titul
bol vydaný na základe takejto doložky, je tu dôvod na zastavenie exekúcie. Poukázal na početnú
rozhodovaciu činnosť súdov a judikatúru. Až do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie žiadal povoliť

odklad.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. EP zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 Obč. zák., ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu

zmluvy alebo jej zmeny.

Preskúmaním zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným exekučný súd zistil, že zmluva zo dňa
13.12.2011 túto charakteristiku spĺňa, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskehozákonníka.Súčasťouvyššieuvedenejzmluvybolizmluvnédojednania,ktorépovinnýovplyvniťnemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov, zároveň podpísali osobitne
rozhodcovskú zmluvu v predtlačenom formulárovom znení.

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza: „Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a

ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“ Takisto sa v ňom uvádza, že podľa názoru právnej vedy (Kristián Csach): „z pohľadu spotrebiteľa
je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná
zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve
proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus

spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

V rozhodcovskej zmluve je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou

príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov :........ .“ Ďalej sú uvedené dva rozhodcovské súdy, a to so sídlom jedného
v Bratislave a ďalší v Banskej Bystrici. Ďalej je ponechaný výber rozhodcovského súdu na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

Súd na základe uvedeného musí konštatovať, že z vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva,
že táto nedáva spotrebiteľovi možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. V
prípade, že dodávateľ podá žalobu na rozhodcovský súd, je spotrebiteľ v takom prípade nútený podrobiť
sa začatému rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie
uvedenou rozhodcovskou doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

Rozhodcovská doložka je zároveň neprijateľná aj z geografických dôvodov /miesto rozhodcovského
konania je v Bratislave alebo v Žiline/. V danom prípade bol rozsudok vydaný rozhodcovským súdom
v Bratislave. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti, nakoľko
rozhodcovskýsúdsanachádzapodstatneďalejakovšeobecnýsúdspotrebiteľaaopoučeníspotrebiteľa

o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Neprimeraná
vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre
spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť niekoľko desiatok km na
rozhodcovské konanie je odradzujúca. Hrubá nerovnováha vyplýva v zmysle citovanej judikatúry v
zásade z tzv. geograficky neprijateľného miesta rozhodcovského konania. Súd nevidí dôvod na odklon

od judikatúry súdneho dvora, ktorá neprijateľnosti miesta súdneho konania z tzv. geografických dôvodov
priznáva relevanciu, ak sa tým na strane spotrebiteľa sťaží uplatnenie jeho práv. Európsky súdny
dvor v rozsudkoch C-240/98 až C-244/98 (spojené prípady Océano Grupo Editorial SA) konštatoval
existenciu rizika, že spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by
tomu malo byť inak pri výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského

konania neinformovaným spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje,
aby sa neuplatnila a na to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok
C-168/05, rozsudok C-243/08 Pannon a iné).

Predmetná rozhodcovská doložka preto podľa názoru exekučného súdu a v zmysle vyššie citovaného

stanoviska Krajského súdu v Prešove, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od 1.1.2008)
bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka
v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľadosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Spotrebiteľ nemal na výber, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa v určitých prípadoch

neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08).

V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR uviedol, že „Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej
okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Neprijateľná rozhodcovská
doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom.
Aj keď poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vydané bolo, vymáha sa plnenie, na

ktoré oprávnený nemá právo a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu
exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe
titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto
požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez

návrhu zastavená.“).

Neprijateľná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s takouto spája ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka sankciu neplatnosti.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( §40a
Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,

pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými
stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená
platná rozhodcovská zmluva.

Ak v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
exekučný titul v tomto konaní nemožno považovať za súladný so zákonom.

Rozhodcovská zmluva uzavretá s povinným ako spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená (porov. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo
9/2012). Súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku, možnosť voľby pre
spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo
možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak,

ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný štátny
súd. Súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať
rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne
(„sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel.

Súd poznamenáva, že o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom
konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym
súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bybol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov. uznesenia Krajského súdu v Trnave
vo veciach sp. zn. 10CoE/153/2011, sp. zn. 10CoE/230/2011, sp. zn. 10CoE/109/2011).

Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní
vrátane rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo

najskoršieho privodenia exekúcie. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil
spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania,
nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po
preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa.

Záverom súd dodáva, že aj keď v tomto prípade je rozhodcovská doložka vyjadrená na samostatnej

listine, stále sa jedná o formulárovú zmluvu, vopred pripravenú, predkladanú spotrebiteľovi spolu
s úverovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemôže ovplyvniť, podpisuje ju súčasne s úverovou
zmluvou, nemá reálnu možnosť ju odmietnuť. Osobitná listina v takejto podobe nemôže byť považovaná
za individuálne vyjednanú zmluvu. Spotrebiteľ si túto zmluvu osobitne nevyjednal, podpisoval ju
automatiky, spolu s ostatnými predkladanými listinami. Zmluva tak nespĺňa podmienku individuálneho

dojednania.

Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu na
rozhodovanie vo veci a pre nedostatok právomoci nemohol byť takýmto orgánom vydaný exekučný titul,
preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods.

2 Exekučného poriadku.

Súd vzhľadom k zásade hospodárnosti konania nerozhodoval o návrhu na odklad exekúcie, nakoľko
v čase rozhodovania o návrhoch povinného mal jednoznačne preukázané dôvody pre zastavenie
exekúcie, preto nebolo účelné rozhodovať najprv o odklade a rovno pristúpil k zastaveniu exekúcie ako

celku.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a povinnému ako plne úspešnému
účastníkovi priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia Tie predstavuje odmena
právneho zástupcu za 2 úkony právnej služby po 55,60 eur / prevzatie zastúpenia, podanie návrhu

na odklad a zastavenie exekúcie na súd/, k tomu prislúchajúci režijný paušál 2x 8,39 eur, to všetko s
pripočítaním 20 % DPH .

O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol v súlade s § 1, § 10 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov.

O trovách exekúcie súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (t. j. ktorému súdu

je odvolanie určené, kto ho podáva, akej veci sa týka, podpis a dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.