Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2010

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7C/138/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899738
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2010:2508899738.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou v právnej veci navrhovateľky: E. T., trvale

bytom: C., U. XXX/XX, štátna príslušnosť Slovenská republika proti odporcovi: 1/ T. J., bytom: B., T.
K., H., štátna príslušnosť: Chorvátska republika a Macedónska republika, v konaní zast. Mgr. Martinom
Butkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Trnava, 2/ mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť Slovenská republika, bytom u navrhovateľky, v konaní zast. Úradom práce sociálnych vecí
a rodiny Piešťany o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov voči mal. dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že odporca v prvom rade T. J., nar. XX.XX.XXXX j e o t c o m odporcu v druhom rade
mal. C. T., nar. XX.XX.XXXX z navrhovateľky E. T., nar. XX.X.XXXX.

Súd z v e r u j e mal. C. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

Súd u r č u j e vyživovaciu povinnosť odporcu v prvom rade voči mal. C. sumou 100 € mesačne s
účinnosťou od 20.4.2001 do 30.11.2004, súd z v y š u j e vyživovaciu povinnosť odporcu v prvom rade
na mal. C. zo sumy 100 € mesačne na sumu 200 € mesačne s účinnosťou od 1.12.2004 do 31.3.2008,

súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť odporcu v prvom rade na mal. C.S. zo sumy 200 € mesačne na
sumu 170 € mesačne s účinnosťou od 1.4.2008 do 30.9.2008, súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť
odporcu v prvom rade na mal. C. zo sumy 170 € mesačne na sumu 150 € mesačne s účinnosťou od
1.10.2008, ktoré výživné j e odporca v prvom rade p o v i n n ý platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám navrhovateľky.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 20.4.2001 do 28.2.2010 vo výške 15.906,67 Eur sa
otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500 € spolu s bežným

výživným k rukám navrhovateľky pod hrozbou straty výhody splátok.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným bývalému Okresnému súdu Piešťany dňa 20.4.2004 domáhala,
aby súd určil, že odporca v prvom rade je otcom maloletého C.. Zároveň žiadala aby maloleté dieťa
bolo zverené do výchovy navrhovateľky a súd zaviazal odporcu v prvom rade prispievať na maloletého
výživným vo výške 5000,- Sk mesačne od 19.4.2001.

V návrhu uviedla, že s odporcom v prvom rade sa zoznámila v roku 1989. Sporadicky chodieval na
územie Slovenskej republiky, zhruba tri až štyrikrát do roka. Priateľstvo navrhovateľky a odporcu v prvom
rade postupne prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala až do roku 2001. Dňa XX.XX.XXXX sa narodil
mal. C., o čom odporca v prvom rade vedel, ale nesúhlasil, aby bol úradne vedený ako otec maloletého.Odporca v prvom rade aj po narodení maloletého C. chodieval na územie Slovenskej republiky a
navštevoval navrhovateľku a to až do roku 2001. Od uvedeného roka sa už neozval a navrhovateľka
nemá o ňom žiadne správy. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa

udržiavala pohlavné styky iba s odporcom v prvom rade, preto len on môže byť otcom mal. C.. O týchto
stykoch vie jej priateľka S. A., ktorá to môže dosvedčiť, že v uvedenom období sa navrhovateľka stýkala
výlučne len s odporcom v prvom rade a mal. C. sa narodil po ich štvorročnej známosti. Rovnako aj známi
vedeli, že navrhovateľka čaká dieťa s odporcom v prvom rade, že on je otcom dieťaťa.

Uznesením zo dňa 27.3.2006 pod č. k. PN11C 125/04-20 Okresný súd v Trnave ustanovil znalca Doc.
RnDr. Vladimíra Feráka, CSc. za účelom analýzy DNA účastníkov konania a zistenia, či odporca v prvom
rade je otcom maloletého C. T..

Dňa 27.3.2007 Okresný súd Trnava prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR Bratislava žiadal
o sprostredkovanie doručenia písomností a vykonania dožiadania príslušným súdom spočívajúcim vo

výsluchu odporcu v prvom rade.

Listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.6.2008 bol prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR
doručený list Obecného súdu v Poreči zo dňa 30.novembra 2007, podľa ktorého k výsluchu odporcu v
prvom rade nedošlo z dôvodu, že listovú zásielku sa súdu nepodarilo doručiť odporcovi v prvom rade,

ktorý podľa správy súdneho doručovateľa už dlhšie obdobie býva v Singapure.

Vzhľadom k tomu, že sa súdu nepodarilo počas konania zistiť pobyt odporcu v prvom rade v zahraničí ani
jeho príbuzných, príp. priateľov odporcu v prvom rade žijúcich na území SR, tunajší súd uznesením zo
dňa 23.6.2009 ustanovil odporcovi v prvom rade opatrovníka podľa § 29 odsek 2 Občianskeho súdneho

poriadku v osobe vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Trnava.

Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 25.2.2010 v neprítomnosti opatrovníka odporcu v prvom rade
postupom podľa § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Kolízny opatrovník žiadal, aby súd určil otcovstvo voči maloletému a maloletého zveril do osobnej
starostlivosti navrhovateľky a odporcu v prvom rade zaviazal výživným podľa výšky priemernej mzdy
dosahovanej v Chorvátsku. Uviedol, že maloletý je v súčasnosti žiakom SOU technické, jeho zdravotný
stav je dobrý a nemá zvýšené výdavky.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľky,svedkyneRenátyLaukovej,oboznámenímrodného
listu, oboznámením priemernej čistej mesačnej mzdy dosahovanej v Chorvátsku v období od rokov 2001
až 2009, príjmov a výdavkov navrhovateľky, spisu bývalého Okresného súdu Piešťany 5C/249/1998 a
ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka sa intímne stýkala s odporcom od novembra roku
1989 do roku 2001, to znamená po dobu 12 rokov. Keď navrhovateľka odporcu v prvom rade naposledy
videla, syn C. mal osem rokov. Keď si v minulosti navrhovateľka podala návrh o určenie otcovstva,
odporca v prvom rade sa jej vyhrážal, že sa jej môže niečo stať, keď návrh nezoberie späť. Od roku
2001 jej odporca v prvom rade neprispel na výživu maloletého žiadnou sumou, o syna sa nezaujímal.

Odporca v prvom rade je veľkopodnikateľ v Chorvátsku.

Z výsluchu svedkyne S. A., priateľky navrhovateľky súd zistil, že svedkyňa pracovala ako upratovačka
v hoteli Thermia. Bola ubytovaná v ubytovni Slovenských liečebných kúpeľov spolu s navrhovateľkou,
ktorá bývala v izbe oproti. V roku 1989 za navrhovateľkou chodieval starší pán, vídavala ich spolu.

Pamätá si, že sa volá J. alebo nejako podobne. V roku 1991 sa navrhovateľka odsťahovala na sídlisko
Adama Trajana a odvtedy svedkyňa nemá vedomosť o tom, čo sa stalo medzi navrhovateľkou a
odporcom v prvom rade.

Zo spisu bývalého Okresného súdu Piešťany 5C/249/1998 súd zistil, že navrhovateľka v minulosti

žiadala o určenie otcovstva. Návrh bol doručený súdu dňa 15.6.1998. Uznesením zo dňa 18.10.2001
súd konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu.Navrhovateľka pracovala v Slovenských liečebných kúpeľoch, kde jej čistý priemerný mesačný príjem v
roku 2001 predstavoval sumu 9860,- Sk, v roku 2002 sumu 10158,- Sk, v roku 2003 sumu 10401,- Sk.
V období od januára do novembra 2004 sumu 10803,- Sk mesačne.

Od decembra 2004 do mája 2005 poberala navrhovateľka dávky v nezamestnanosti priemerne vo výške
6134,- Sk. Od júla 2005 do marca 2008 bola navrhovateľka evidovaná ako nezamestnaná a poberala
dávku v hmotnej núdzi od 1.7.2005 do 31.8.2005 vo výške 5720,- Sk, od 1.9.2005 do 30.9.2005 vo výške
4520,- Sk, od 1.1.2006 do 31.8.2006 vo výške 4750,- Sk, od 1.9.2006 do 31.5.2007 vo výške 5050,-
Sk, od 1.6.2007 do 31.8.2007 vo výške 6950,- Sk mesačne, od 1.9.2007 do 31.3.2008 v sume 7170,-

Sk mesačne.
Následne sa navrhovateľka zamestnala v spoločnosti VVISS spol. s r.o., kde dosahovala čistý priemerný
mesačný príjem v období od júna 2008 až do septembra 2008 vo výške 10824,- Sk.
Od októbra 2008 sa navrhovateľka zamestnala v spoločnosti HOPI SK, s.r.o., kde jej priemerný čistý
mesačný príjem od októbra 2008 do decembra 2008 predstavoval sumu 18597,- Sk a od januára 2009
do októbra 2009 sumu 495,36 Eur mesačne. V júni 2009 navrhovateľka nedosiahla žiaden príjem z

dôvodu pracovnej neschopnosti.

Náklady v domácnosti navrhovateľky a odporcu v druhom rade predstavujú poplatok za plyn vo výške
100 Eur mesačne, rozhlas a televíziu vo výške 4,64 Eur mesačne, internet vo výške 19,58 Eur mesačne.

Priemerná čistá mesačná mzda dosahovaná v národnom hospodárstve v Chorvátskej republike zo
závislej činnosti predstavovala v roku 2001 sumu 474 Eur, v roku 2002 sumu 502 Eur, v roku 2003 sumu
521 Eur, v roku 2004 sumu 557 Eur, v roku 2006 sumu 620 Eur, v roku 2007 sumu 715 Eur, v roku 2008
sumu 730 Eur, v roku 2009 sumu 730 Eur.

Podľa § 114 Zákona o rodine, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2005, sa posudzujú podľa
ustanovení tohto zákona. Vznik týchto právnych vzťahov, ako aj práva a povinnosti z nich vzniknuté sa
však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 118 Zákona o rodine, konania vo veciach výživného podľa tretej časti tohto zákona, o ktorých

súd nerozhodol do 1. apríla 2005, sa dokončia podľa tohto zákona.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine č, 94/1963 Zb., za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa
súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní,
pokiaľ jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 98 ods. 1 Zákona o rodine č, 94/1963 Zb., právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania; pri výživnom pre maloleté deti i za dobu najdlhšie troch
rokov späť od tohto dňa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporcovi v prvom rade svedčí
zákonná domnienka otcovstva, nakoľko odporca v prvom rade sa podľa tvrdenia navrhovateľky intímne

stýkal s navrhovateľkou v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa, od ktorého neprešlo do narodenia
dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní. Zákonná domnienka platí, pokiaľ sa nepreukáže opak. V
danom prípade odporca v prvom rade nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by túto zákonnú domnienku
vyvrátili. Preto súd určil, že odporca v prvom rade je otcom odporcu v druhom rade.

Nakoľko konanie o určenie otcovstva je spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov voči mal.

dieťaťu (§ 113 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a to z dôvodu, že odporca v prvom
rade nie je s mal. Dáriusom v kontakte už od roku 2001, o maloletého sa nezaujíma a celá starostlivosť
o maloletého a zodpovednosť je tak prenesená na navrhovateľku.

Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z príjemu navrhovateľky v období od roku 2001 až do roku
2009. V prípade odporcu v prvom rade vychádzal z čistej mesačnej mzdy dosahovanej v Chorvátskej
republike v období od roku 2001 do roku 2009. Súd pri určovaní konkrétnej výšky výživného vychádzal z
takto určených, resp. zistených príjmových pomerov rodičov s prihliadnutím na vek dieťaťa v tom ktorom
období. V čase, keď bola navrhovateľka zamestnaná, to znamená v roku 2001 až 2004 súd určil výživné

vovýške100Eurmesačne.Vobdobí,keďnavrhovateľkaprišlaoprácuajejjedinýmpríjmombolidávkyv
nezamestnanosti a neskôr dávky v hmotnej núdzi, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 100 Eur na
200 Eur mesačne. Následne, keď sa navrhovateľka znova zamestnala súd znížil vyživovaciu povinnosť,
ktorú ďalej znižoval nepriamo úmerne k vzrastaniu príjmu navrhovateľky.

Nakoľko od 20.4.2001 odporca v prvom rade neprispel na výživu maloletého C. žiadnou sumou, vznikol
mu tak nedoplatok a to alikvotná časť za mesiac apríl 2001 zo stanoveného výživného 100 Eur mesačne
vo výške 36,67 Eur, za obdobie od mája 2001 do novembra 2004 t.j. 43 mesiacov x 100 Eur, vo výške
4300 Eur, za mesiace december 2004 až marec 2008 t.j. 40 mesiacov X 200 Eur vo výške 8000 Eur, za
obdobie od 1.4.2008 do 30.9.2008, t. j. 6 mesiacov X 170 Eur, vo výške 1020 Eur a za obdobie od októbra

2008 do februára 2010 pri stanovenom výživnom 150 Eur t.j. 17 mesiacov X 150 Eur vo výške 2550 Eur.
Celý nedoplatok tak predstavuje sumu 15.906,67 Eur, ktorý súd povolil odporcovi splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 500 Eur spolu s bežným výživným (§ 160 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že pokiaľ sa odporca v prvom rade omešká čo i len so splatením jednej splátky, stane
sa splatný celý nedoplatok.

Nakoľko v konaní je potrebné ešte rozhodnúť o znalečnom ako aj trovách štátu, súd si rozhodnutie
o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 151 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku.

Po vyhlásení rozsudku sa navrhovateľka, kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Právo podať odvolanie nemajú
účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.