Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/290/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221747
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114221747.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r.

o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrichom Paľkom,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C/ 161/2012-40 zo dňa 03.04.2014 súd žalobu žalobcu

zamietol, veci vedené pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C 251/2012, 11 C 253/2012,
11 C 254/2012, 11 C 255/2012, 11 C 259/2012, vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu I. stupňa vyplýva, že veci boli vylúčené z dôvodu, že súd v čase rozhodovania nemal
k dispozícii pripojené exekučné spisy Okresného súdu Humenné.

Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Humenné dňa 27.09.2012 pod sp. zn. 11 C 255/2012,
žalobca žiadal, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť mu majetkovú škodu v sume 175,00 Eur, ako aj

náhradu nemajetkovej ujmy v sume 885,12 Eur a to z dôvodu, že v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde Humenné u povinného Z. Ž., nar. XX.XX.XXXX exekučný súd nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase.

Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že exekučný súd v exekučných konaniach nerozhodol v zákonom
stanovenej lehote 30 dní od doručenia návrhu oprávneného o zmene exekútora. Žalobca tvrdí, že
v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu

postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora
pristúpilažpoveľmidlhejdobe.Žalobcalegitímneočakával,žesúdmusvojoučinnosťouposkytnesúdnu
ochranuvzákonompredpokladanejkvaliteateda,žedôjdekreálnejzmeneexekútorarozhodnutímsúdu
v zákonom stanovenej lehote. Bohužiaľ sa tak nestalo, a to napriek tomu, že podaný návrh spĺňal všetky
formálne, ako aj materiálne podmienky stanovené exekučným poriadkom, resp. Občianskym súdnym
poriadkom. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na právnu úpravu procesného postupu exekučného
súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, ktorá definuje dobu určenú na prijatie

rozhodnutia, pričom prekročenie tejto doby je nutné s ohľadom na ochranu základných práv a slobôd
kvalifikovať ako porušenie zákona. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.Žalovaná sa k žalobe žalobcu vyjadrila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 15.01.2015, kde
žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že vzhľadom na povahu
úkonu, zákonom ustanovenú lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť vykonať

ďalšie úkony, nie je možné nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej
zákonom považovať za zbytočné prieťahy a teda nesprávny úradný postup. Samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní.

Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom Okresného súdu Humenné sp. zn. 11 C 255/2012,

pripojenýmexekučnýmspisomOkresnéhosúduHumennésp.zn.15Er657/2006,vyjadrenímžalovanej,
ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 15 Er 657/2006, súd zistil
nasledujúce skutočností:

Dňa 26.9.2006 bola exekučnému súdu Okresnému súdu Humenné doručená žiadosť žalobcu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti oprávnený predložil Rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 2361/06 zo dňa 15.6.2006. Dňa 4.10.2006 vydal exekučný súd poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5702 015207. Dňa 11.11.2010 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora
na čiastočné zastavenie exekúcie. Dňa 21. Novembra 2010 bol súdu doručený návrh oprávneného na

zmenu súdneho exekútora. Návrh súdneho exekútora na čiastočné zastavenie exekúcie bol doručený
na vyjadrenie oprávnenému výzvou zo dňa 9.12.2010. Zároveň exekučný súd vyzval súdneho exekútora
JUDr. Ing. Karola Mihala, aby súdu v lehote 10 dní sa vyjadril k návrhu na zmenu exekútora a zároveň
bol súdom vyzvaný, aby si vyčíslil trovy exekúcie. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil v písomnom
podanízodňa22.12.2010.UznesenímexekučnéhosúduOkresnéhosúduHumennéč.k.15Er657/2006

- 22 zo dňa 29.3.2012 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávneného na
zmenu exekútora zamietol a zároveň oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 26,39 eur
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi. Z exekučného spisu si súd zároveň pripojil rovnopis
tohto uznesenia, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto záznamu. Voči uvedenému uzneseniu podal
oprávnený v zákonnom stanovenej lehote dňa 23.4.2012 odvolanie. Zároveň v písomnom podaní zo dňa

10.8.2012 žalobca ako oprávnený navrhol súdu prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 15Er 657/2006 - 56 zo dňa 10.9.2012 súd ustanovil
povinnému opatrovníka postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
3CoE 17/2013 - 65 zo dňa 19.4.2013 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým vyhlásil
exekúciuzaneprípustnúazastaviljuvovýrokuopovinnostioprávnenéhonahradiťsúdnemuexekútorovi

JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 26,329 eur, odvolanie oprávneného proti výroku
o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vrátil súdu prvého stupňa na postup
podľa § 374 ods. 4 O.s.p., náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a zároveň zamietol návrh na
prerušenie konania. Dňa 17.6.2013 podal oprávnený voči tomuto uzneseniu odvolanie a zároveň dňa
26.6.2013 dovolanie. Odvolanie ako aj dovolanie bolo zo strany exekučného súdu zaslané na vyjadrenie

účastníkom konania, ako aj súdnemu exekútorovi. Uznesením Okresného súdu Humenné č. k. 15Er
657/2006 - 106 zo dňa 11.12.2014, súd návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, bol pritom viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Majetkovú škodu v týchto žalobách žalobca odôvodnil ako náhradu účelne vynaložených nákladov

spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o
ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,00 Eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,00 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu

50,00 Eur, ako aj administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu v sume
15,00 Eur, celkovo tak žalobcovi vznikla majetková škoda v paušalizovanej sume vo výške 175,00 Eur.

Náhradunemajetkovejujmyvpeniazochodôvodnilakosumu,ktorúvypočítalalikvótnympomerom55,32
Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu práve na základe nálezov ústavného súdu,

kdesatisfakciavovýške20000,-Sk,predstavujesatisfakciuzakaždýrokpoznačenýprieťahmivkonaní.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 19.01.2015 v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu,
ako aj v neprítomnosti žalovaného postupom podľa § 101 ods.2 O.s.p.Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 16.01.2015, kde
žiadal odročiť pojednávanie, zároveň ospravedlnil svoju neprítomnosť, ako aj neprítomnosť svojho

právneho zástupcu. V žiadosti o zrušenie pojednávaní uviedol, že súdu zaslal písomný návrh na
prerušeniekonaniatohtokonaniaatoaždorozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnieoprejudiciálnych
otázkach. O tomto procesnom návrhu súd nerozhodol. Je potrebné o ňom rozhodnúť samostatným
uznesením. Zároveň žalobca uviedol, že mu nebolo doručené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove
o vylúčení sudcov Okresného súdu Prešov.

Žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila v písomnom podaní, súdu doručenom dňa
16.01.2015, kde súhlasila s prejednaním veci v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov, ktoré
sú súčasťou súdneho spisu s poukazom na zásadu hospodárnosti.

Súd žiadosť o zrušenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa

16.01.2015 považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.

Ako dôvod zrušenia tohto pojednávania žalobca uviedol, že súdu zaslal písomný návrh na prerušenie
tohto konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla
predložiť Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v konaní o náhradu škody pre

porušenie práva Európskej únie vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 6/2010.

Súd takémuto návrhu na zrušenie pojednávania v celom rozsahu nevyhovel, nakoľko súčasťou súdneho
spisu 7C 290/2014 nie je žiaden návrh na prerušenie tohto konania. Z tohto dôvodu súd toto písomné
podanie žalobcu o zrušenie pojednávania považoval v celom rozsahu za nedôvodné. Zároveň je

potrebné uviesť, že doručenie procesného návrhu žalobcu súdu, nie je samo o sebe dôvodom na
odročenie pojednávania. Rovnako bola nedôvodná námietka o nevylúčení sudcov Okresného súdu
Prešov, nakoľko zo strany Krajského súdu v Prešove bolo vydané uznesenie v októbri 2012, ktorým
boli všetci sudcovia Okresného súdu Prešov vylúčení z prejednávania a rozhodnutia veci, a vec bola
prikázaná iným súdom. Z tohto dôvodu aj na tomto súde sa prejednávajú žaloby žalobcu týkajúce sa

náhrady škody, ktorých sa mali dopustiť iné exekučné súdy OS Vranov nad Topľou, Humenné, Stará
Ľubovňa a tieto žaloby žalobcu boli Krajským súdom v Prešove prikázané tunajšiemu súdu na ďalší
procesný postup a rozhodnutie. Súd mal za to, že dôvody, ktoré žalobca uviedol v návrhu na zrušenie
pojednávania, neboli samé o sebe dôvodom pre ktorý by súd nemohol vec prejednať.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci,
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa
§ 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.
Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku
na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti apri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania
žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa§44ods.9Zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti,súdvrozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne

oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú
zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Žalobca žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Humenné sa domáhal náhrady majetkovej
škody, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy titulom, že zo strany exekučného súdu došlo k prieťahom
v konaní tým, že nedodržal zákonom stanovenú lehotu 30 dní pri svojom rozhodovaní o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Súd uvádza, že pri rozhodovaní o zmene exekútora, je potrebné vykonať procesné úkony ( výzva na
vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie
exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie), v dôsledku
ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote, nie je možné považovať za zbytočné prieťahy a z
toho vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Súd konštatuje, že v exekučnom konaní v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej
škode nemôže dôjsť, keďže pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať
úkony exekučného konania. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je nevyhnutné preukázať
existenciu škody a jej výšku. Žalobca nepreukázal existenciu škody, ani jej výšku, nároky, ktoré si

uplatňuje sú hypotetické.

Žalobcavtomtokonaníanineuniesoldôkaznébremenopripreukázanívznikuškody.Vžalobeuplatnená
majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s vymáhaním
pohľadávok. Súd je toho názoru, že žalobca v žalobe v otázke preukázania vzniku škody neuniesol

dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaložené náklady na správu a vymáhanie pohľadávok. Podľa
názorusúdunestačísamotnétvrdeniežalobcuotom,žemuvzniklináklady,ktorévyčíslilbezpredloženia
relevantného dôkazu o vynaložení týchto nákladov.

Žalobca vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré spočívajú

v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch, spojených so
stratou času zamestnanca, bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné zložky vyčíslenej
sumy uvádza správu, pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca, pomocou IS,
udržiavanie a správu IS a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné.Žalobca mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody predložiť dôkazy, preukazujúce škodu
pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac žalobca, ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v období pred spornými

exekúciami i po nich. Požadované paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činností, nie
sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v žalobe nie je dôkaz o vzniknutej škode. Skutočnú škodu je
potrebné preukázať listinami a skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade
by mohlo dôjsť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniu škody, súd potom nemôže preskúmať
predmetný nárok.

Súdjetohonázoru,žežalobcanepreukázaljednakvznikškody,anisamotnúvýškuškody.Taktiežnebola
preukázaná, zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním exekučného
súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a
oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť
do náhrady trov exekúcie, došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Žalobca uplatnil i nemajetkovú ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu jeho očakávaní, že došlo k zániku povinného, zmareniu účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencii povinného, podľa názoru súdu v tomto prípade ide
iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca

podľa názoru súdu nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu.

V priebehu konania žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým ústavom
Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ,

s.r.o. V bode 2. Úvodnej časti znaleckého posudku je uvedené, že tento bol vypracovaný za účelom
súdneho konania, avšak nie je v ňom bližšie špecifikované ku ktorému súdnemu konaniu. Nakoľko ide
o všeobecný znalecký posudok a nejedná sa o posudok, ktorý bol vypracovaný na konkrétnu právnu
vec, súd na neho neprihliadal. Znalecký posudok bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickej
univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ktorá

bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a prípadne nezákonnými rozhodnutiami okresných
súdov SR v exekučných konaniach. Znalecký posudok sa nevzťahuje na konkrétne právne veci, ide o
všeobecný posudok, ktorý sa vzťahuje na hromadné podanie žalobcu v obdobných veciach. Znalci sa
navyše vyjadrujú k právnym otázkam, čo im vôbec neprináleží.

Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania predložením znaleckého posudku na preukázanie
vzniku škody, ktorý uplatnil v písomnom podaní zo dňa 16.01.2015, súd ho v celom rozsahu ako
nedôvodný zamietol a to z dôvodu hospodárnosti konania. Súd ako už vyššie uviedol, nemal v tomto
konaní za preukázané základné predpoklady zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu a to nesprávnym
úradným postupom, preto aj tento návrh žalobcu na doplnenie dokazovania v celom rozsahu ako

nedôvodný s poukazom na zásadu hospodárnosti zamietol.

Ako už bolo vyššie konštatované, majetkové škoda, nebola preukázaná a nemajetková ujmy nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania konštatovania zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od
okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované, na základe ktorých súd nevidel dôvod pre

finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy žalobca
vychádza z paušálnej sumy 663,88 Eur za každý rok prieťahov. Súd je toho názoru, že takáto úvaha
žalobcu je nesprávna. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vychádza aj z významu sporu aj z toho, či
sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave.

Je potrebné zdôrazniť, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánov
verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv,
právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o
prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánov verejnej moci než rozhodnutím.

Úradný postup nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne, aby pokrýval všetky predpísané dielčie
kroky, ktoré je potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť
hodnotená i hľadiskom účelu, ku ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje.Navyše v tomto prípade je potrebné v celom rozsahu poukázať na podrobné odôvodnenie rozhodnutia
exekučného súdu, kde súd náležitým a výstižným spôsobom zdôvodnil v čom videl neprípustnosť

vedenia exekúcie, prečo ju ako takú vyhlásil za neprípustnú a následne aj konanie zastavil. Je potrebné
tiež uviesť, že uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.

Súd teda žalobu žalobcu zamietol s poukazom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v konaní,
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcom podľa žalobcu v tom, že súd nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase a uplatnenou majetkovou škodou,
a nemajetkovou ujmou. Žalobca teda nepreukázal svoj nárok, preto jeho návrh súd v celom rozsahu
ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, žalovanej žiadne trovy konania nevznikli,
preto ich náhradu súd účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.