Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/239/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710213676
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7710213676.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu V.. D. Q. - Z. U., so sídlom v U., X. X/XX, IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanému C. R. - G., so sídlom v I., Q. R. 1, V.: XX XXX XXX, práv. zast. N.. I. Y., advokátom
so sídlom v Y., Q. č. XX, v konaní o zaplatenie 356,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. XXCb/XX/XXXX-XXX zo dňa 8.8.2012 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie do výšky istiny 348,93 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 159,33 eur, od 20.10.2006 do zaplatenia a vo výške 14,50
% ročne zo sumy 189,60 eur od 20.01.2007 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty do výšky sumy
87,23 eur zastavil a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 760,49 eur, ako aj nahradiť

trovy konania v sume 76,50 eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým,
že vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny
356,00 eur a úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 159,33 eur od 20.10.2006 do
zaplatenia, zo sumy 189,60 eur od 20.01.2007 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 25 % z

nevyplatenej sumy za každý kvartál po uplynutí splatnosti faktúry, vo výške 1.261,09 eur z dôvodu,
že na základe písomnej dohody č. XX/XXXX vykonával žalobca pre žalovaného meranie imisií v
hospodárskom obvode žalovaného v Q.. Keďže žalovaný nemal uhradený dlh, ukončil žalobca činnosť
k 31.3.2007 v zmysle Dohody, avšak ani po tomto období nebola úhrada vykonaná. Žalobca úhrady
fakturoval faktúrami č. XXXX/XXX a č. XXXX/XXX. Zmluvnú pokutu vyfakturovanú faktúrou č. XXXX/
XXX žalobca vyčíslil tak, že vychádzal z pôvodne fakturovanej sumy zníženej o 30,27 eur, ktorá bola

uhradená žalovaným (teda zo sumy 159,33 eur). Z tejto sumy 25 % predstavovala suma 39,93 eur a
uvedenú sumu násobil počtom štvrťrokov (kvartálov, za ktoré obdobie bol žalovaný v omeškaní), čiže 15
kvartálov,spolu597,49eur.Zmluvnúpokutuzaobdobieroka2007vypočítalžalobcazfakturovanejsumy
189,60 eur, z čoho 25 % predstavovalo výšku 47,40 eur a táto bola násobená počtom štvrťrokov, počas
ktorých bol žalovaný v omeškaní s úhradou, čiže 14 kvartálov, spolu zmluvná pokuta predstavovala
sumu 663,60 eur.

Vo veci bol 12.10.2011 vydaný platobný rozkaz č.k. XXRob/XX/XXXX-XX, proti ktorému podal žalovaný
v zákonnej lehote odpor, v ktorom nepoprel, že sa dostal do omeškania s úhradou faktúr, tieto uhradil
dňa 27.10.2011, o čom predložil súdu hromadný príkaz na úhradu (v ktorom už bola zahrnutá aj časť
zmluvnej pokuty), ktorú žalovaný uznával. Vo zvyšku zmluvnú pokutu poprel a navrhol ju zamietnuť ako
neopodstatnenú, pretože spolu uhradil žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 87,23 eur, ktorú vypočítal

v zmysle čl. V. bod 5 Dohody č. X/XXXX.
.Žalobca nesúhlasil s podaným odporom, a preto súd prvého stupňa 13.2.2012 nariadil v predmetnej
veci pojednávanie, na ktorom žalobca predložil písomné čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny,
úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, pretože žalovaný uhradil obidve faktúry aj spolu s úrokom z

omeškania a čiastočne zmluvnú pokutu 26.10.2011. Zároveň však rozšíril žalobu v časti zmluvnej
pokuty, pretože došlo k ďalšiemu omeškaniu s plnením peňažného dlhu do doby úhrady peňažného
dlhu. Trval na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 1.520,98 eur. Súd uznesením z 13.02.2012 pripustil
zmenu žaloby, v zmysle vykonanej úpravy žalobcom. Po zmene žaloby, výšku zmluvnej pokuty žalobca
určil v prípade plnenia na základe faktúry č. XXXX/XXX tak, že po uplynutí lehoty splatnosti, bol v

rokoch 2007,2008,2009,2010 žalovaný v omeškaní s úhradou 4 štvrťroky každoročne. V roku 2011 bol
v omeškaní žalovaný v rozsahu 3 štvrťroky, pretože vykonal úhradu dlžnej sumy až dňa 26.10.2011.
Celkove bol teda žalovaný v omeškaní s úhradou za 19 štvrťrokov. Výška zmluvnej pokuty podľa
pôvodného prepočtu predstavovala 39,83 eur x 19 štvťrokov, spolu 756,77 eur. Od uvedenej sumy
bola odpočítaná časť zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 39,83 eur. Zmluvná pokuta uplatnená
žalobcom z titulu neuhradenej faktúry č. XXXX/XXX predstavovala sumu 716,94 eur. Zmluvnú pokutu

za neuhradenie dlžnej sumy v zmysle faktúry č. XXXX/XXX si žalobca uplatnil za jednotlivé štvrťroky
omeškania tak, že v roku 2007 bol žalovaný v omeškaní 3 štvrťroky, v roku 2008,2009, 2010 4 štvrťroky
ročne a v roku 2011 v rozsahu 3 štvrťroky. Celkovo bol žalovaný v omeškaní s úhradou za 18 štvrťrokov.
Výška zmluvnej pokuty z tejto fakturovanej sumy predstavovala po prepočte 47,40 eur x 18 štvrťrokov,
spolu 853,20 eur. Z tejto sumy bola odpočítaná zaplatená zmluvná pokuta na základe preukázaného

hromadného príkazu vo výške 47,40 eur. Ostatok nezaplatenej zmluvnej pokuty predstavoval sumu
805,80 eur. Celková výška zmluvnej pokuty po uvedenom prepočte predstavovala sumu 1.522,74 eur,
od tejto sumy bol odpočítaný preplatok na úrokoch z omeškania, a z toho dôvodu zmluvná pokuta
uplatňovaná žalobcom predstavovala celkovú sumu 1.520,98 eur. Žalobca sa nestotožnil s názorom
žalovaného, že v zmysle dohody sa jednalo o jednorazovú sankciu, ale naopak, dohodnutá zmluvná

pokuta sledovala ten účel, aby bol nejakou formou motivovaný žalovaný plniť si svoje povinnosti. Pokiaľ
by mala byť zmluvná pokuta jednorazovou sumou z celkovej dlžnej sumy, nemalo by to oporu v Dohode
a javilo by sa to ako určitý ekonomický nezmysel, zvlášť pokiaľ bol žalovaný v omeškaní takmer 5 rokov.
Týmto postupom žalovaného bol žalobca poškodený aj v tom smere, že je platcom DPH, ktoré musel
odviesť. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že 5 rokov po splatnosti faktúry a 8 rokov po podpísaní

zmluvy, žalovaný nenamietal znenie dohody a nenamietal ani jednotlivé faktúry.

Súd poskytol časový priestor účastníkom konania na prípadné mimosúdne riešenie veci, ktoré navrhli
účastníci konania, avšak k mimosúdnemu riešeniu nedošlo.

Súdprvéhostupňavykonaldokazovanie-dohodouč.XX/XXXXozriadeníameraníimisií,uzavretoudňa
03.01.2004, faktúrou č. XXXX/XXX z 05.10.2006, faktúrou č. XXXX/XXX z 05.01.2007, výpisom z účtu
V. z 12.10.2006, hromadným platobným príkazom na úhradu z Q., a. s., z 27.10.2011 a záväzkový vzťah
medzi účastníkmi konania posúdil ako záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, v zmysle ktorého sa žalobca
zaviazal dodať žalovanému materiálne vybavenie súvisiace s monitorovacou činnosťou, prevádzkovať

uvedené zariadenia a súčasne poskytoval ďalšie služby žalovanému vo forme meraní imisií a ich
spracovania pre potreby žalovaného. Súčasťou dohody uzavretej medzi účastníkmi konania bola
dohodnutá cena diela, ktorú bol žalovaný povinný zaplatiť. Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi
účastníkmi konania, pretože obe strany sa zhodli na tom, že na základe Dohody bola služba poskytnutá
a bolo povinnosťou žalovaného túto poskytnutú službu zaplatiť. Žalobca žalovanému vyfakturoval v

zmysle Dohody vykonané činnosti, a to za obdobie 4. štvrťroku 2006 a 1. štvrťroku 2007. Fakturovaná
suma nebola žalovaným namietaná. Žalovaný fakturovanú sumu neuhradil v lehote splatnosti, ani
po jej uplynutí, neučinil tak ani po ukončení záväzkového vzťahu dňa 31.03.2007. Preukázateľne
žalovaný vykonal úhradu až dňa 27.10.2011. V dôsledku úhrady dlžnej sumy žalovaným ako aj úrokov
z omeškania a časti zmluvnej pokuty, došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby a v rozsahu čiastočného

späťvzatia súd zastavil konanie, so súhlasom žalovaného, v zmysle ust. § 96 ods. 1, 2 O. s. p.
Predmetom konania ostala naďalej zmluvná pokuta uplatnená žalobcom na základe Dohody č. XX/
XXXX.

Súd ďalej konštatoval, že v čl. V. bod 5. dohody, bola dohodnutá zmluvná pokuta (tak ako to vyplýva

z ust. § 544 Občianskeho zákonníka) a výška zmluvnej pokuty (25 % z neuhradenej sumy faktúr po
lehote splatnosti viac ako 60 dní), čo je podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute. Výška
pokuty sa môže stanoviť jednorazovo, alebo vyjadrením určitého vzťahu k hodnote plnenia alebo iným
spôsobom. Môže sa stanoviť aj odstupňované, najmä v prípadoch, kedy postihuje povinnosť včasnostiplnenia. Zmluvná pokuta je upravená čiastočne v ust. § 300 až 302 Obchodného zákonníka. Táto
úprava však nadväzuje na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, z čoho vyplýva, že zmluvná pokuta
dohodnutá v rámci obchodno-právneho vzťahu sa riadi ustanoveniami tak Občianskeho zákonníka, ako

aj Obchodného zákonníka, pričom obchodno-právna úprava je k úprave občiansko-právnej osobitnou
úpravou. Podmienkou vzniku práva na zmluvnú pokutu, je platné uzavretie dohody medzi účastníkmi
záväzkového vzťahu. V danom prípade dohoda o zmluvnej pokute bola súčasťou Dohody č. XX/XXXX,
platnosť tejto dohody nebola namietaná ani spochybňovaná účastníkmi záväzkového vzťahu, z toho
dôvodu súd považoval uvedenú dohodu za platnú. Bola súčasne splnená aj písomná forma dohody o

zmluvnej pokute. Z doslovného znenia bodu 5 čl. V. dohody vyplýva, že „po prekročení bežného kvartálu,
za ktorý nebola objednávateľom uhradená faktúra, nebolo doručené uznanie záväzku, si zhotoviteľ
vyhradzuje zmluvnú pokutu vo výške 25 % z neuhradenej sumy faktúr po lehote splatnosti viac ako
60 dní.“ Práve z uvedeného znenia je zrejmé, že po každom prekročení bežného kvartálu je zmluvná
pokuta zachovaná tak, že predstavuje 25 % z dlžnej neuhradenej sumy, pokiaľ trvá omeškanie s úhradou
faktúr. Obdobie úhrad bolo stanovené v čl. V. bod 1, kde sa presne stavuje frekvencia úhrad a časový

rozsah fakturácii, ktorý je vymedzený jedným kvartálom - štvrťrokom v bežnom roku. Žalobca sa teda
dôvodne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškanie úhrad za jednotlivé štvrťroky po lehote
splatnosti faktúr. Výšku uplatnenej zmluvnej pokuty súd posudzoval v súlade s ust. § 301 Obchodného
zákonníka, pretože žalovaný pre prípad neakceptovania jeho argumentácie o výške a rozsahu zmluvnej
pokuty, navrhol, aby súd primerane znížil uplatnenú zmluvnú pokutu v zmysle tohto ustanovenia. Z

uvedenej právnej úpravy nevyplýva konkrétna paušálna hranica, od ktorej by mala byť považovaná
zmluvná pokuta za neprimeranú a z toho dôvodu súd posudzoval primeranosť resp. neprimeranosť
dohodnutej zmluvnej pokuty, s poukazom na výšku peňažného plnenia, ktoré mal poskytnúť žalovaný, a
na už vykonané úhrady v prospech žalobcu. Dlžná istina uplatňovaná žalobcom bola 348,93 eur a úroky
z omeškania vo výške 14,50 % ročne. Žalovaný zaplatil istinu spolu s úrokmi z omeškania vo výške

594,51 eur a zmluvnú pokutu 87,23 eur, spolu v sume 681,74 eur. Pokiaľ by súd prvého stupňa priznal
aj uplatňovanú zmluvnú pokutu (1.520,98 eur), celková suma, ktorá by mala byť zaplatená žalovaným
by predstavovala 2.202,72 eur, čo sa javilo prvostupňovému súdu ako značne neprimeraná suma vo
vzťahu k samotnej dlžnej sume, úhrada ktorej mala byť zabezpečovaná zmluvnou pokutou. Okrem toho
zaplatené úroky z omeškania sú tiež sankciou za neplnenie si platobnej povinnosti v lehote splatnosti,

ktorá určitým spôsobom znižuje ekonomickú stratu žalobcu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 536 ods. 1, § 546 ods. 1, §
300, § 301 Obchodného zákonníka a § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka) súd prvého stupňa priznal
žalobcovi zmluvnú pokutu len v rozsahu 50% žalovanej zmluvnej pokuty t.j. vo výške 760,49 eur a vo

zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa v súlade s ust. § 142 O.s.p., a keďže bol žalobca úspešný
v sume 1.440,47 eur t.j. 65%, konečný úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi jeho úspechom a
neúspechom v rozsahu 30% (65%-35%). Žalobca si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku v

sume 117,50 eur a cestovné za cestu vykonanú na pojednávanie z U. do M. a späť, v dňoch 13.02.2012 a
08.08.2012 osobným motorovým vozidlom, vo výške 139,98 eur. Celkovú náhradu trov si uplatnil v sume
257,48 Eur. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 73 ods. 1, 2 a § 74 zákona č. 543/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov a § 7 ods. 4, 5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, priznal žalobcovi
náhradu za použitie osobného vozidla a nie náhradu za dopravu verejným hromadným prostriedkom,

ktorú žalobca vyčíslil za cestu vykonanú dňa 13.02.2012 v sume 69,62 eur (za obojstranne vykonanú
cestu) osobným vozidlom C.. Po prepočte by cestovné za jednu cestu patrilo v sume 34,71 eur ( /0,183
Sk/ km x 123 km/ + / 123 km x 0,064 lit./100 km x 1,559 eur/lit./ a za cestu vykonanú dňa 08.08.2012
osobným vozidlom značky I. by výška cestovného za obojstranne vykonanú cestu predstavovala sumu
68,06 eur, cestovné za jednu cestu predstavovalo 34,03 eur ( / /0,183 Sk/ km x 123 km/ + /123 km

x 0,066 lit./100 km x 1,419 eur/lit./).Po prepočte by celková náhrada trov predstavovala sumu 254,98
eur, z čoho súd priznal náhradu trov žalobcu v rozsahu pomerného úspechu v sume 76,50 eur, ktorú
je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
1.520,98 eur a trovy konania vo výške 254,98 eur (cestovné + súdny poplatok) do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania, ktoré nevyčíslil.Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa nezistil úplne skutkový stav veci, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a spornú vec naviac nesprávne právne
posúdil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm.a/, b/, d/, d/, e/, f/ O.s.p. Súd prvého stupňa sa vôbec

nezaoberal so skutočnosťou, že žalovaný svoj dlh z roku 2006 a 2007 uhradil až po vydaní platobného
rozkazu sp.zn. XXRob/XX/XXXX, keď úhrada bola realizovaná 27.10.2011 t.j. po 5 rokoch od splatnosti
prvej faktúry (ktorá mala splatnosť 20.10.2006) a druhej faktúry (ktorá mala splatnosť 20.1.2007).
Poukázal na to, že súd opomenul, že miera inflácií za r. 2006 bola 4,5%, za rok 2007 bola 2,8%, za
rok 2008 bola 4,6%, za rok 2009 bola 1,6%, za rok 2010 bola 1,0% a za rok 2011 bola 3,9%, teda

spolu miera inflácie od pôvodného termínu úhrady po dátum úhrady predstavuje 18,4%. Súd priznal v
súlade s bežnou praxou úrok z omeškania vo výške 14,25% pri prvej faktúre a pri druhej 14,50%, čo je
o 4% menej v porovnaní s realitou a navyše súd mocensky zasiahol do súkromného práva, keď uplatnil
moderačné právo na dohode, ktorá bola podpísaná zo strany žalovaného 3.1.2004, t.j. o deň skôr ako
žalobcom ukončená v XX/XXXX.

Navyše súd prvého stupňa v rozsudku dostatočne nezdôvodnil prečo a na základe čoho si osvojil právo
meniť podmienky súkromnej dohody, ktorá bola ukončená pred viac ako 5 rokmi. Súd negatívne pôsobí,
keď narušuje právnu istotu veriteľa a nezákonné podporuje neplatičstvo. Totiž každý podnikateľský
subjekt, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s inými, si musí byť vedomý toho, že zmluvy sa musia
plniť a to i v prípadoch, kedy je to pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Žalovaný od 3.1.2004 do

8.8.2012tedazaviacako8rokovnenamietalnevýhodnosťdohody,pretosúdpochybil,keďpoviacako8
rokov od podpisu dohody a viac ak 5 rokov po skončení zmluvného vzťahu vniesol do skončenej zmluvy
právnu neistotu, navyše až potom, keď žalovaný bol vo viac ako 5 ročnom omeškaní s úhradou faktúr.

Žalobca ďalej uviedol, že súd prvého stupňa odignoroval škody, ktoré mu vznikli z titulu neuhradenia

faktúr. Ich suma sa žalobcovi nedostala do príjmu za príslušný rok. T.j. do daňového základu, z ktorého
sa odvodzujú platby do zdravotného poistenia a sociálneho poistenia Navyše náklady na služby, ktoré
nie sú uhradené znižujú daňový základ (teda nižšie nemocenské, nižší mzdový koeficient pre invalidný
a starobný dôchodok), čo sa odzrkadlilo aj v danom prípade, pretože žalobca v roku 2008 prekonal 2x
srdcovýinfarktaboldlhodoboPN,odr.2009do19.12.2001bolnainvalidnomdôchodkuaod19.12.2011

je na starobnom dôchodku.

Navyše sa súd nevysporiadal ani s percentuálnom sadzbou zmluvnej pokuty, najmä tým, že žalovaný
mal možnosť 2x po sebe zaslať uznanie záväzku a nebol by sankciovaný, čo však neurobil. Ak štát pri
omeškaní predpísaných odvodov resp. platieb používa až 182,5% ročný úrok a nikto ho nemoderuje,

žalobca nevidí právny dôvod na moderáciu zmluvnej pokuty.

Ak by sa dlžník bol čo len nepatrnou mierou zapodieval plnením si zmluvných povinností tak bol by v
súlade s dohodou poslal 2x uznanie záväzku za rok a tak by znížil zmluvný úrok.

Súd prvého stupňa pochybil, ak si neuvedomil, že ročný úrok zo zmluvnej pokuty môže byť najviac
75% z neuhradených faktúr, čo predstavuje zo sumy 348,96 eur (348,96 x 75 za rok) sumu 261,72 eur/
rok, z čoho za každý deň omeškania vychádza zaplatiť 0,72 eur, čo nie je neprimerané účelu, ktorý bol
dohodou o zmluvnej pokute účastníkmi konania sledovaný.

Čo sa týka výšky trov konania, k tomu žalobca uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ust. §
142 ods. 2 O.s.p., nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu. Podľa názoru žalobcu
súd má zákonne aplikovať ust. § 142 ods. 3, teda nie 76,30 eur ale 254,98 eur.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že považuje zníženie zmluvnej pokuty za

primerané a objektívne akceptovateľné. Hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti sú zákonnými
kritériami pri aplikácii moderačného práva súdu. Žalovaný už v priebehu konania navrhol, aby súd v
prípade, ak dospeje k právnemu záveru o opodstatnenosti zmluvnej pokuty za každý kvartál omeškania,
moderoval žalobcom požadovanú zmluvnú pokutu pre jej neprimeranú výšku. Preto má žalovaný za to,
že súd správne zhodnotil hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ktorou je povinnosť na peňažné

plnenie. Práve pri povinnosti v podobe peňažného plnenia je hodnota a význam zabezpečovanej
povinnosti osobitá v tom, že včasným neplnením dochádza spravidla iba ku škode v podobe toho,
že do doby úhrady oprávnený (žalobca) na peňažné plnenie nemal peňažné prostriedky vo svojej
dispozícii a napr. nemohol tieto peňažné prostriedky zhodnotiť napr. vkladom do peňažnej inštitúcie, kdeby mohlo dôjsť k ich zhodnoteniu, alebo použiť ich na preinvestovanie. Túto, zrejme najobvyklejšie škodu
vzniknutú v dôsledku oneskorených úhrad však zabezpečuje pre veriteľa už zákonný úrok z omeškania,
ktorý okrem tejto straty z nerealizovaného zhodnotenia navyše svojou výškou resp. sadzbou je zároveň

aj sankciou pre dlžníka.

Žalobca vo svojom odvolaní nesprávne poukazuje na mieru inflácie tým, že ju nesprávnym spôsobom
porovnáva so zákonným úrokom z omeškania. Totiž na jednu stranu dáva infláciu napr. v roku 2006
ako 4,5%, ale zároveň by k nej mal priradiť ročnú sadzbu úroku z omeškania, ktorá predstavovala

14,5%, čo znamená, že pre jeden kalendárny rok iba úrok z omeškania vykryl mieru inflácie a ešte
žalobcovi poskytol zhodnotenie za rok v sadzbe 10%, akú sadzbu spravidla nemožno dosiahnuť
uložením peňažných prostriedkov v peňažnou ústave, preto má žalovaný za to, že už zákonný úrok z
omeškania vykrýva „škody“ v dôsledku oneskorenej úhrady.

Súd prvého stupňa však napokon nerealizoval moderačné právo až v takomto rozsahu, aby žalobcovi

zmluvnú pokutu nepriznal vôbec, resp. iba minimálnej sadzbe, ale zo žalobcom uplatnenej zmluvnej
pokuty mu túto priznal v rozsahu 50% jej výšky, resp. sadzby, čo rozhodne nemožno označiť za
moderáciu mimo rozumnej a podloženej úvahy.

V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobcovi neuhradil pôvodne žalovanú istinu skôr iba preto,

že sa domnieval, že voči žalobcovi nemá záväzok. Túto situáciu odôvodnil v priebehu konania. Zároveň
však uviedol, že žalobca po splatnosti žalovanej istiny žalovaného ani len neupomenul na úhradu dlžnej
čiastky, čo by určite žalovaného upozornilo na to, že žalobca voči nemu eviduje pohľadávku a viedlo by
nepochybne k urovnaniu zo strany žalovaného. Žalobca žalovaného nevyzval na dobrovoľnú úhradu
ani pred podaním žaloby. Až zo žalobného návrhu sa žalovaný dozvedel o tom, že žalobca voči nemu

eviduje pohľadávku, a preto následne žalobcovi istinu, úroky z omeškania, ako aj časť zmluvnej pokuty,
ktorá mu vyplývala zo znenia zmluvy, uhradil. Žalovaný by sa mohol tiež domnievať, že postup žalobcu,
kedy žalovaného do podania žaloby ani raz neupomenul na úhradu ním požadovanej pohľadávky, mohol
sledovať aj to, aby pohľadávka narástla o zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, preto aj s poukazom
na uvedené, žalovaný považuje uplatnenie moderačného práva súdu za správne.

Preto má žalovaný za to, že súd pri znížení sadzby zmluvnej pokuty postupoval z dostupných informácii
a na základe úvahy, ktorú mu zveruje priamo zákon, opodstatnene moderoval žalobcom uplatnenú
zmluvnú pokutu, pričom neprekročil žiadnu zákonnú či rozumne zdôvodniteľnú hranicu.

Navyše žalovaný v priebehu konania poukázal na to, že zo zmluvného dojednania v čl. V ods. 5 Dohody
č. XX/XXXX z 3.1.2004 nemožno vyvodiť iné, než že zakotvuje zmluvnú pokutu ako jednorázovú sumu v
sadzbe 25% z neuhradenej sumy faktúry. Aby žalobca mohol od žalovaného požadovať zmluvnú pokutu
vsadzbe25%zakaždýkvartálomeškania,muselobytobyťizmluvnedojednané.Vdôsledkumoderácie
zmluvnej pokuty prvostupňovým súdom žalovaný napokon nepodal odvolanie voči rozsudku, aj keď má

za to, že dohoda zakotvuje zmluvnú pokutu ako jednorázovú sumu v sadzbe 25% z neuhradenej sumy
faktúry,asúdprvéhostupňatedamalnároknazmluvnúpokutuvrozsahupospäťvzatížalobyzamietnuť.

Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 50,99 eur.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v
odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akého dôvodu, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z

ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.Súd prvého stupňa pri odôvodnení rozsudku v jeho zamietajúcej časti nepostupoval dôsledne podľa
vyššie uvedených zásad a odôvodnil ho iba zrejme neprimeranou výškou zmluvnej pokuty vo vzťahu
k istine.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa podrobne skúmať, či sú splnené dôvody
pre zníženie zmluvnej pokuty (§ 301 Obchodného zákonníka) a z akých konkrétnych dôvodov a svoje
závery i s prihliadnutím na skutočnosti tvrdené žalobcom náležite odôvodniť.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.sp.
rozsudok v napadnutej časti (t.j. pokiaľ bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj vo výroku o
náhrade trov konania) zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.