Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/58/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205505
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1710205505.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci navrhovateľa: IU.. N. H., V.., U.. XX.X.XXXX, R. D. XX, XXX XX
B. D. N., štátny občan SR, proti odporcovi: C.. C.M. C., R. C. XX, XXX XX R., zastúpeného: JUDr. Ivan
Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, o ochranu osobnosti a o žiadosť o vrátenie súdneho
poplatku, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.12.2015, č.k.
6C 138/2010-217, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom uznesení súd prvého stupňa zamietol žiadosť navrhovateľa o vrátenie súdneho poplatku
za návrh na začatie konania právne dôvodiac § 11 ods.3, § 13 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a výpisu z registra trestov v platnom znení a tým, že po preskúmaní žiadosti o vrátenie
súdneho poplatku dospel k záveru o nemožnosti vrátenia súdneho poplatku, nakoľko vráteniu poplatku

bráni uplynutie troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol poplatok zaplatený a otvorenie
pojednávania vo veci samej.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ žiadajúc, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a rozhodol samostatným uznesením o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi. Podľa
jeho názoru, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď nezohľadnil skutočnosť, že v

prejednávanej veci prerušil konanie uznesením zo dňa 12.2.2014, č.k. 6C 138/2010-105 a následne
z podnetu uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.6.2014, č.k. 4Co 323/2014-180 obnovil
konanie vytýčením pojednávania na termín 26.3.2015 (ktoré sa nekonalo) a následne na 5.10.2014
(ktoré sa taktiež nekonalo) a následne na 7.10.2015 (na ktorom došlo k späťvzatiu návrhu na začatie
konania). Prerušením konania, podľa názoru odvolateľa, prestáva plynúť čas v konaní vo veci samej a
preto nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., teda súd mal rozhodnúť

o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi.

Odvolací súd preskúmal vec podľa ust. § 212 ods.1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.
„) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový súd po podaní návrhu na začatie
konania vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 90 eur. Po vydaní uznesenia
zo dňa 26.11.2010, č.k. 6C 138/2010-19, ktorým navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdneho
poplatku za podanie návrhu na začatie konania o ochranu osobnosti vo výške 90 eur, a ktoré bolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28.2.2011, č.k. 15Co 33/2011-29, navrhovateľ
dňa 12.5.2011 uhradil súdny poplatok vo výške 99 eur kolkovými známkami nalepenými na rube

súdneho tlačiva, ktorým ho súd prvého stupňa vyzval na zaplatenie súdneho poplatku. Následne bolo
nariadené pojednávanie, ktoré bolo odročené bez meritórneho prejednania veci na termín 8.10.2012.Na pojednávaní konanom dňa 8.10.2012 prvostupňový súd uznesením otvoril pojednávanie vo veci
samej; následne došlo k prednesu návrhu navrhovateľom a k vyjadreniu odporcu k návrhu na začatie
konania. Uznesením zo dňa 12.3.2014, č.k. 6C 138/2010-105 súd prvého stupňa podľa § 109 ods. 2

písm.c)O.s.p.konanieprerušil.KrajskýsúdvBratislavekonajúcinaodvolanieodporcuprotiuvedenému
rozhodnutiu, uznesením zo dňa 30.6.2014, č.k. 4Co 323/2014-180 napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Dňa 7.10.2015 navrhovateľ
elektronickým podaním (doplneným písomne dňa 9.10.2015) zobral návrh na začatie konania v plnom
rozsahu späť, na základe čoho prvostupňový súd uznesením zo dňa 8.12.2015, č.k. 6C 138/2010-214

konanie zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto
uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie z dôvodu, že prvostupňový súd nerozhodol o vrátení súdneho
poplatku za návrh navrhovateľovi, ktorý v podobe kolkových známok v sume 99 eur zaplatil dňa
10.5.2011 a žiadal, aby odvolací súd vec nevrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, ale priamo
rozhodol o vrátení súdneho poplatku navrhovateľovi po odpočítaní nevyhnutných nákladov. Súd prvého
stupňa podanie navrhovateľa označené ako odvolanie podľa jeho obsahu posúdil ako žiadosť o vrátenie

súdneho poplatku za návrh na začatie konania, o ktorej rozhodol uznesením zo dňa 31.12.2015, č.k.
6C 138/2010-217 tak, že túto žiadosť zamietol.

Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho

rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci.
Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene;
akpoplatokvtakomtoprípadeeštenebolzaplatený,súduznesenieouloženípovinnostizaplatiťpoplatok
zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Podľa §11 ods. 3 zák.č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním
odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania
odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu
na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z
dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie

konania o rozvode manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnom stupni súdov, vráti sa
polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní o preskúmaní rozhodnutia orgánu verejnej správy
sa poplatok vráti, ak sa návrh na začatie konania vzal späť pred prejednaním veci alebo ak bolo konanie
zastavené z dôvodu, že účastník nebol v konaní riadne zastúpený.

Podľa§13ods.3zákonač.71/1992Zb.ovrátenípoplatkupodľa§11nemôžesúdrozhodnúťpouplynutí
troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený; to neplatí, ak navrhovateľ vzal návrh
na začatie konania, odvolania alebo dovolania späť pred prvým pojednávaním.

V prejednávanom prípade je podstatnou právnou otázkou posúdenie, či v zmysle citovaných ustanovení

zákona č. 71/1992 Zb. vznikol navrhovateľovi nárok na vrátenie zaplateného poplatku za návrh na
začatie konania, a ak áno, na základe ktorého ustanovenia právneho predpisu a v akej výške.

Odvolacísúd vprejednávanejvecidospelkzáveru,ženároknavrhovateľanavráteniesúdnehopoplatku
za návrh na začatie konania z dôvodu späťvzatia návrhu v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.

nie je daný. Navrhovateľovi by totiž tento nárok vznikol iba v prípade, ak by k späťvzatiu návrhu na
začatie konania došlo pred prvým pojednávaním. Z obsahu súdneho spisu však vyplýva, že navrhovateľ
zobral svoj návrh na začatie konania v plnom rozsahu späť až potom ako prebehlo v predmetnom
súdnom konaní prvé pojednávanie, pričom za prvé pojednávanie v zmysle odseku 3 § 11 zákona č.
71/1992 Zb. je potrebné považovať pojednávanie, na ktorom došlo k prejednávaniu veci, k prednesom

účastníkov konania, prípadne k dokazovaniu, čo v danom prípade predstavuje pojednávanie konané
dňa 8.10.2012. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zákon č. 71/1992 Zb. vo svojom ustanovení
§ 11 ods. 3 rozlišuje dôvody, na základe ktorých súd vracia poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania (podaním odvolania alebo dovolania), pričom tieto dôvody sú taxatívne vymedzené. Poplatok
(splatnýpodanímnávrhunazačatiekonania,podanímodvolaniaalebodovolania)savraciaibavprípade

zastavenia konania, odmietnutia podania alebo späťvzatia návrhu (odvolania, dovolania) pred prvým
pojednávaním. I keď dôsledkom späťvzatia návrhu je spravidla zastavenie konania, zákon pripúšťa
vrátenie poplatku za návrh len v takom prípade, ak k tomuto späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním.Ak už došlo k prvému pojednávaniu, na ktorom sa vec prejednala, účastníci predniesli svoje návrhy,
prípadne sa vykonalo dokazovanie, vrátenie poplatku za návrh na začatie konania nemá opodstatnenie.

Navrhovateľovi zároveň nevznikol nárok na vrátenie súdneho poplatku ani z iného dôvodu ako
späťvzatia návrhu. Ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ bol súdom vyzvaný na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh vo výške 90 eur, a to podľa položky 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. V zmysle uvedenej položky navrhovateľovi vznikla poplatková
povinnosť za návrh na ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy vo výške 66 eur a 3%

z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy. Prvostupňový súd nesprávne vyzval navrhovateľa na zaplatenie
súdneho poplatku vo výške 90 eur, nakoľko táto nezodpovedá uvedenej položke v kontexte s podaným
návrhom na začatie konania. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 11.5.2010 domáhal
voči odporcovi poskytnutia morálnej satisfakcie formou písomného ospravedlnenia a zároveň zaplatenia
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1 000 eur. Súdny poplatok za návrh tak predstavoval sumu 96
eur (66 eur + 30 eur ako 3% zo sumy 1 000 eur). Navrhovateľ napokon dňa 12.5.2011 uhradil súdny

poplatok vo výške 99 eur kolkovými známkami. Z uvedeného je zrejmé, že v časti 3 eur navrhovateľ
zaplatil súdny poplatok, hoci ho nemal povinnosť platiť. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.
(vzťahujúci sa na všetky prípady vrátenia poplatku okrem späťvzatia návrhu, odvolania a dovolania
pred prvým pojednávaním) však prvostupňový súd nemohol rozhodnúť o vrátení poplatku (preplatku
na súdnom poplatku) po uplynutí troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom bol zaplatený,

keď v danom prípade navrhovateľ zaplatil poplatok dňa 12.5.2011 a možnosť rozhodnutia o vrátení
poplatku trvala do konca roku 2014. Vráteniu poplatku (preplatku na súdnom poplatku) teda bránilo
uplynutie zákonom stanovenej lehoty. Nedôvodná je pritom námietka navrhovateľa, že prerušením
konania sa prerušilo plynutie lehoty na vrátenie poplatku, a to jednak z dôvodu, že k prerušeniu konania
v prejednávanom prípade nedošlo a tiež z dôvodu, že prerušenie občianskeho súdneho konania nemá

vplyv na plynutie lehoty na vrátenie súdneho poplatku. Konanie o súdnych poplatkoch, aj keď spravidla
úzko súvisí s konaním o veci samej a uskutočňuje sa v jeho rámci, je samostatným konaním, ktoré je
upravené osobitným procesným predpisom. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
ani zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva, že prerušenie konania vo veci samej má za následok aj
prerušenie poplatkového konania. Ak však poplatkové konanie prerušené nie je, neprichádza do úvahy

ani použitie § 111 ods. 1 O.s.p. (podľa ktorého ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania
a neplynú lehoty podľa tohto zákona; ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty
plynúť znova) na plynutie lehôt stanovených zákonom o súdnych poplatkoch (zo stanoviska obchodného
kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.3.2002, sp.zn. Obpj 1/2002, R 4/2002).

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.