Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106207956
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4106207956.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D.
XXX, D., o vymoženie sumy 347,21 eura (10.460,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 05. apríla 2012, č. k. 10Er/334/2006 - 18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, v ktorom súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a exekúciu zastavil, ako aj vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.
III. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa zamietol návrh na

zmenusúdnehoexekútora.Druhýmvýrokomvyhlásilexekúciuzaneprípustnúatretímvýtokomexekúciu
zastavil. Napokon štvrtým výrokom oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3 vo výške 78,07 eura do
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 39, § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku,
ako aj zisteným skutkovým stavom. Za preukázané považoval, že oprávnený a povinná uzatvorili

dňa 25.02.2005 zmluvu o úvere č. 4500006, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná
splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice, ktorá je exekučným
titulom v danej veci, t.j. aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Rovnako považoval za preukázané, že povinná
nesplnila záväzok z predmetnej zmluvy, a preto bola spísaná notárska zápisnica, kde za povinnú konal

a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do
základu aj do výšky uznal a zároveň vyhlásil, že dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici povinná splatí
v lehote do 23.11.2005, v opačnom prípade vyjadril súhlas použiť notársku zápisnicu ako exekučný
titul. Podľa názoru súdu prvého stupňa povinná nemohla realizovať svoje právo uznať dlh a nemohla
splnomocniť advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na také právo, pretože v čase vzniku zastúpenia, ktoré
vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, žiadny dlh neexistoval. Navyše poukázal na nevedomosť

povinnejosplateníjejdlhuvlehoteurčenejvexekučnomtitule.Spoukazomnauvedenédospelkzáveru,
že splnomocnenie (dohoda o plnomocenstve), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je v zmysle ust. § 39
OZ neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k uznaniu právneho
záväzku a teda ani k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné
konanie. Navyše predmetné konanie povinnej , ktorá na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
Mgr. Kušníra považoval za konanie v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného súd prvého stupňa

exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju. Ďalej súd prvého stupňa vzhľadom na vyššie uvedenú žiadosť oprávneného na zmenu súdnehoexekútora ako nedôvodnú zamietol. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199 , § 200 ods. 1,
§ 203 Exekučného poriadku, tak, že oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie, pretože predložil
návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom,

uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, so sídlom Exekútorského úradu
Bratislava, Záhradnícka 60 vo výške 78,07 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Súd priznal
trovy exekúcie vo výške 78,07 eura vrátane 20 % DPH pozostávajúce z odmeny vo výške 23,91 eura
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 288/1995 Zb. a to za tri hodiny účelne vynaložené na exekúciu
(vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia v trvaní 30 min, vypracovanie upovedomenia o začatí

exekúcie v trvaní 40 min, príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu v trvaní 60 min,
vypracovanie žiadosti o súčinnosti - DI, spracovanie vzniknutých trov exekúcie v trvaní 30 min, t.j. 180
min) a paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, v sume 11,94
eura (vrátane DPH) za tri úkony exekučnej činnosti, ďalej z hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky
v sume 8,43 eura za poštovné, spotrebný materiál v sume 1,76 eura, z cestovných náhrad v sume 28,08
eura a náhrady za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky v sume 3,95 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd rozhodoval nad rámec
zverenej právomoci, svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného
súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu
o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa,
teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený. Podľa názoru oprávneného
notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu

starostlivosť, a preto ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Poznamenal, že postup exekučného
súdu, ktorý bez časového obmedzenia zasahuje do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia
alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom, je v materiálnom právnom štáte
neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov

práva v právny poriadok. Podľa názoru oprávneného platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady rovnocennosti. Okrem
toho poukázal aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť obsah notárskej listiny,
ktorá je exekučným titulom. Namietal tiež, že exekučný súd porušil princíp legality, zásadu začatia

konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť
súdneho konania. Ďalej namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty
a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu o jeho právnom postavení, ako aj namietal,
že nebol oboznámený s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach,
nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasil s názorom súdu prvého

stupňa, že plnomocenstvo udelené povinnou je neprijateľná podmienka, pretože plnomocenstvo nie
je zmluvným ustanovením a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutých v ust. § 53 OZ. V tejto súvislosti poukázal na to, že povinná ako dlžník mohla
kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobila. Podľa názoru oprávneného

udelením plnomocenstva sa povinná nevzdala svojich práv na uznanie záväzku. Ohľadne záveru súdu,
že zástupca nehájil záujmy povinnej, pretože spísal notársku zápisnicu, dodal, že zástupca povinnej
bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to je uznať dlh vo
forme notárskej zápisnice, ktorú úlohu si zástupca splnil, pričom žiadnym spôsobom neprekročil udelené
plnomocentsvo. Uviedol tiež, že žiadny zákon nepredpisuje povinnú účasť pri spisovaní exekučnej

notárskej zápisnice a to ani povinného ani oprávneného.

V priebehu odvolacieho konania dňa 09.08.2012 podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, v ktorom žiadal predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: "1) Je možné za

neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej
pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejtozmluvy?, 2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?".

S poukazom na vyššie uvedený návrh oprávneného na prerušenie konania sa odvolací súd v prvom
rade zaoberal prípustnosťou oprávneným požadovaného postupu v zmysle § 109 ods. 1 písm. c)
OSP. Vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis

(Exekučný poriadok) neustanovuje inak, ako aj s poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku,
ktoré vylučuje aplikáciu § 109 ods. 1 písm. c) OSP odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie
konania ako nedôvodný zamietol, pretože v prípade exekučného konania sa uplatňuje vlastná zásada,
podľa ktorej exekučné konanie nemožno prerušiť. Výnimka z uvedeného pravidla o neprerušiteľnosti
exekučného konania je obsiahnutá v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle
ktorého začatie konkurzného konania má, okrem iného, aj za následok, že na majetok patriaci dlžníkovi

nemožnozačaťkonanieovýkonrozhodnutiaaleboexekučnékonanie,pričomužzačatékonaniaovýkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú (§ 14 ods. 5 zákona o konkurze a reštrukturalizácii),
čo však nie je daný prípad. Okrem toho rovnaké účinky platia i pre začatie reštrukturalizačného konania.
Z uvedeného vyplýva, že procesné právne predpisy vzťahujúce sa na exekučné konanie tak zakladajú
neprípustnosť obligatórneho prerušenia predmetného exekučného konania, a preto je potrebné návrh

oprávneného na prerušenie konania ako nedôvodný zamietnuť.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa (§ 212 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec
správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 OSP vo výroku ako vecne správne potvrdil.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa vo výroku,
ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustná a exekúciu zastavil, ako aj výrok týkajúci
sa trov exekúcie. Výrokom, ktorým súd návrh na zmenu súdneho exekútora na zmenu súdneho
exekútora zamietol sa odvolací súd nezaoberal, pretože voči rozhodnutiu súdu o zmene súdneho
exekútora OSP ( § 202 ) ani exekučný poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie. Odvolanie môže

účastník konania podať iba ak vo veci rozhodol podľa § 374 ods. 4 OSP súdny úradník alebo justičný
čakateľ súdu, a v takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Napokon ani dôvody
odvolania oprávneného nesmerovali proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora zamietol.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 14.03.2006, požiadal súdneho exekútora
JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, o vykonanie exekúcie
voči povinnej na vymoženie sumy 10.460,- Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie
notárskej zápisnice vo výške 2.463,- Sk, trovy exekúcie vo výške 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia
vo výške 1.100,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.800,- Sk, poplatok za

zasielanie upomienok vo výške 210,- Sk, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 14.460,-
Sk od 24.07.2005 do 03.03.2006 čo činí 8.025,- Sk a úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 10.460,-Sk od 04.03.2006 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v
Zbierke listín pod číslom N 5266/2005, NZ 49736/2005, vyhotovenú notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom,
so sídlom v Partizánskom, dňa 22.10.2005. Súdny exekútor doručil dňa 19.04.2006 súdu prvého

stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie
exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého
stupňa dňa 10.07.2006 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie
pohľadávky na základe uvedenej notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa
18.11.2010 podal oprávnený návrh na zmenu súdneho exekútora (č.l. 11 spisu). Následne súd prvého

stupňa napadnutým rozhodnutím zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho, exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a zároveň ju zastavil a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3 trovy exekúcie vo výške
78,07 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný

poriadok"), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Pretože exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené
všetky predpoklady na vedenie takého konania a jedným z predpokladov je existencia exekučného

titulu, kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa§41ods.1Exekučnéhoporiadkuexekučnýmtitulomjevykonateľnérozhodnutiesúdu,akpriznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 3 Exekučného poriadku ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol
z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia
týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok
v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

Podľa§2ods.3Občianskehozákonníka,účastníciobčianskoprávnychvzťahovsimôžuvzájomnépráva
a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho

mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 43 Občianskeho zákonníka účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

V prejednávanej veci niet sporu o tom, že skutkový a právny základ exekučného titulu je zmluva o úvere,
uzatvorená účastníkmi konania dňa 25.02.2005 (č.l. 6 spisu), ktorou sa oprávnený zaviazal ako veriteľ

poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver a povinná sa zaviazala zaplatiť mu tento úver zvýšený o príslušné
poplatky a trovy. Zároveň povinná ako dlžník podľa tejto zmluvy splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jej mene uznal záväzok z úveru
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom pre súdny výkon rozhodnutia,
alebo pre exekúciu do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.

Vzhľadom na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí spĺňať zákonom predpísané náležitosti
a musí byť spísaná predpísaným spôsobom, je potrebné pri tomto exekučnom titule skúmať, či
povinná, ktorá notársku zápisnicu osobne nespísala, ale na spísanie notárskej zápisnice splnomocnila
ďalšiu osobu (Mgr. Tomáša Kušníra) bola pri tomto úkone riadne zastúpená, a či povinnú takéto

vyhlásenie o uznaní záväzku obsiahnuté v notárskej zápisnici zaväzuje. V prípade splnenia zákonných
náležitostí treba notársku zápisnicu považovať za verejnú listinu, ktorá osvedčuje pravdivosť údajov v
nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak.

S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa správne preskúmaval plnomocenstvo udelené

povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere, a rovnako správne sa zaoberal aj tým, či Mgr.
Tomáš Kušnír mohol zastupovať povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice v zmysle ust. § 22 ods. 2
OZ, podľa ktorého z možnosti zastupovať sú vylúčené osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami
zastúpeného, pretože právne úkony osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v § 22 ods. 2, v zmysle§ 39 OZ spôsobujú absolútnu neplatnosť takýchto právnych úkonov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o
tom účastníci právneho úkonu vedeli. V tomto smere odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa prijal
záver, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym

úkonom, v dôsledku čoho Mgr. Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej
zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov
splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. § 22 ods. 1 OZ. Uvedený rozpor podľa názoru
odvolacieho súdu spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý povinnú pri uznaní dlhu a spísaní
notárskej zápisnice zastupoval, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, v dôsledku čoho v

prípade Mgr. Tomáša Kušníra išlo o osobu známu iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným
bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou. Odvolací súd poukazuje aj na to, že zastúpenie na
základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh
neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť
iného na takéto uznanie, pretože nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až
v budúcnosti. Z uvedených dôvodov treba túto dohodu považovať v zmysle ust. § 39 Občianskeho

zákonníka za neplatnú. Navyše je potrebné zdôrazniť aj tú skutočnosť, že súčasťou notárskej zápisnice
bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne
zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Následkom
uvedeného konania zástupcu povinnej je, že povinná bola zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote,
o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako nemala vedomosť ani o výške, ktorú má zaplatiť.

Keďže predmetná notárska zápisnica aj podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa podmienky materiálne
vykonateľného exekučného titulu, pretože bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho
úkonu, odvolací súd považoval postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju, za správny, pričom nepovažoval za potrebné vyporiadavať sa v tomto rozhodnutí všetkými

argumentmi uvádzanými oprávneným v písomne podanom odvolaní. Podľa názoru odvolacieho súdu,
súd prvého stupňa svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, preto s poukazom aj na dôvody uvedené v tomto
rozhodnutí odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 a § 224 ods. 1 OSP a povinnej,
ktorej v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.