Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414214714
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2016:1414214714.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

J. X., L. B. X, Bratislava, zast.: Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102,
811 02, Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Z. T., L.. Č.Á. XXX/XX R., zast. Advokátska
kancelária Nagyová Tenkač s.r.o. , Ružinovská 42, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 169, o zaplatenie
2.918,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 16,- eur titulom náhrady škody a sumu 2.200,- eur titulom
dlžného nájomného, spolu s úrokom z omeškania:
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 400,- eur od 16.06.2014 do zaplatenia,

- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 400,- eur od 16.07.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,15 % ročne zo sumy 400,- eur od 16.08.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 400,- eur od 16.09.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 400,- eur od 16.10.2014 do zaplatenia,
- vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,- eur od 16.11.2014 do zaplatenia,
všetko do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania ako aj trov právneho zastúpenia vo výške
492,90 eura, do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 30. septembra 2014, domáhal vydania rozkazu na plnenie,
vypratania jednoizbového bytu na X. ulici v Bratislave, ktorý žalobca prenajal žalovanému. Ako dôvod
vypratania bytu žalobca uviedol, že žalovaný mu neuhrádza dohodnuté nájomné a užíva byt bez
právneho dôvodu. Taktiež sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by bol žalovaný

zaviazaný uhradiť mu sumu 2400 eur titulom dlžného nájomného.

Podaním zo dňa 04.12.214 si žalobca uplatnil titulom náhrady škody za ,,rozkradnuté veci,, , ktoré boli
vybavením bytu a ktoré v byte po ukončení nájmu chýbali sumu 500,- eur.

Dňa 12.11.2015 žalobca upravil petit podanej žaloby tak, že titulom náhrady škody požadoval zaplatiť
518,- eur (216,50 eura za poškodenie elektroinštalácie, 278,- eur za válendy, ktoré na začiatku

nájomného vzťahu dodal do bytu a 24,- eur za výrobu 3 ks magnetických čipov).

Súd vo veci vydal rozkaz na plnenie č. k. 8C/120/2014-58 dňa 23. januára 2015, ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť vypratať uvedenú nehnuteľnosť - 1 izbový byt na X. ulici v Bratislave. Voči vydanémurozkazu na plnenie podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že skutočnosti uvádzané v návrhu na
vydanie rozkazu na plnenie nezodpovedajú reálnemu skutkovému stavu, nakoľko začiatkom augusta
2014 nájomný vzťah skončil na základe ústnej dohody medzi žalovaným a nevestou žalobcu. V tom

čase došlo aj k odovzdaniu kľúčov od uvedeného bytu žalovaným neveste žalobcu - pani X.. Keďže sa
žalovaný v uvedenom byte v čase vydania rozkazu na plnenie už nezdržiaval, vydaný rozkaz na plnenie
je bez právneho významu.

Žalovaný voči požadovanému návrhu na zaplatenie dlžného nájomného a náhrady škody vzniesol

kompenzačnú námietku vo výške 2.063,97 eura, ktorú odôvodnil tým, že pri uzatváraní nájomného
vzťahu došlo k dohode medzi žalobcom a žalovaným, že staré veci, ktoré sa nachádzali v byte sa
môžu vyhodiť (vrátane dvoch válend ) a náklady s tým spojené budú odrátané z výšky nájomného.
Na základe tejto dohody mal žalovaný na vlastné náklady zakúpiť do bytu: posteľ, matrace, nočné
stolíky, konferenčný stolík, lampu, led žiarovku, hnedú koženú sedaciu súpravu, automatickú práčku,
stôl. Taktiež mal žalovaný v byte vykonať elektroinštaláciu a mali mu vzniknúť náklady s likvidáciou

starých vecí. Žalovaný vyčíslil hodnotu uvedených vecí a činností na sumu 1.663,97 eura.

K výške nedoplatku na nájomnom žalovaný uviedol, že žalobca opomenul uviesť, že žalovaný zaplatil
kauciu vo výške 400,- eur pri vzniku nájomného vzťahu.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov právneho konania
ako aj trov právneho zastúpenia.

Medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom č. 1 a p. T. Š. ako nájomcom č. 2
bola dňa 15.11.2012 uzatvorená nájomná zmluva na predmetný byt na dobu určitú do 14.11.2013. Po

uplynutí doby nájmu byt užíval ďalej žalovaný. Pán Š. ako druhý nájomca po skončení doby nájmu byt
opustil, čím nájom bytu z jeho strany zanikol. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný
užíval byt minimálne do augusta 2014, platil mesačnú úhradu, ak keď nepravidelne vo výške 400,- eur
mesačne. Sám žalovaný priznal nedoplatok za mesiace jún, júl a august 2014.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za
odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 664 OZ prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na
dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na

svoje náklady udržiavať.

Podľa § 671 OZ Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia
zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 687 ods. 1 OZ prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne
užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu.

Podľa § 687 ods. 2 OZ ak nájomná zmluva neurčuje inak, drobné opravy v byte súvisiace s jeho užívaním
a náklady spojené s bežnou údržbou uhrádza nájomca. Pojem drobných opráv a nákladov spojených

s bežnou údržbou bytu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo
písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.
Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 420 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník,,) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 517 ods. 2 O. z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku
5,05 % ročne. Táto výška úroku z omeškania bola žalobcovi aj priznaná za rozhodujúce obdobie.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne za preukázané, že medzi žalobcom a

žalovaným bola uzatvorená konkludentným spôsobom nájomná zmluva. Zákon nestanovuje povinnosť
písomnej formy pri uzatváraní nájomnej zmluvy. Na základe tejto zmluvy žalovaný užíval byt definovaný
v písomnej nájomnej zmluve zo dňa 15.11.2012, za podmienok upravených v tejto zmluve, nie však ako
predĺženie tejto zmluvy, ale ako nový nájomný vzťah. Tento nájomný vzťah pritom nezanikol v zmysle
§ 710 ods. 1 OZ písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Trval teda aj po opustení bytu žalovaným.

Nemohla nastať situácia ako tvrdil žalovaný, že nájom sa obnovil podľa § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, teda ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh
na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za
tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok

sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu, nakoľko § 710
ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje § 676 ods. 2 pre zánik nájmu bytu. Nakoniec, vyhodnotenie
spôsobu uzatvorenia nájomnej zmluvy na obdobie od 15.11.213 do jej zániku nebol pre vyhodnotenie
uplatneného nároku rozhodujúci.

Žalobca si titulom nezaplateného nájomného uplatnil 2.400,- eur, teda nájomného za mesiace jún
až november 2014. Žalobca sám uznal nezaplatenie nájomného za mesiace jún až august 2014.
Sporné teda ostali mesiace september až november 2014. Náhradu za nezaplatené nájomné za
uvedenéobdobiežalobcaodôvodniltým,žežalovanýsnímnijakýmspôsobomnekomunikoval,nájomné
neuhrádzal, nevedel čo sa v byte deje, nemal žiadnu vedomosť či sa v byte ešte nachádza alebo nie.

Preto, až po informovaní zo strany polície, že žalovaný sa už v byte nezdržuje sa rozhodol vstúpiť do bytu
vpolovicimesiacanovember2014.Podľasvedkyne,paniX.j-,,nevesty,,žalobcu,pravidelnevroku2014
chodili k bytu, nik im neotváral, žalovaný nedvíhal telefóny, nereagoval na SMS. Z uvedeného dôvodu
žalobca požiadal políciu, aby mu bolo umožnené vstúpiť do bytu, čo sa podarilo niekedy 13. alebo 18.
novembra. Keď vstúpili do bytu, tento bol zdevastovaný, špinavý, chýbali niektoré časti nábytku. Stav

bytu zdokumentovali fotografiami. K otázke trvania nájmu bytu, žalovaný uviedol len, že sa v byte už od
augusta 2014 nezdržoval, preto mal za to , že nájom bytu zanikol v tomto období.

K vznesenej kompenzačnej námietke súd uvádza, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal jej
dôvodnosť, teda že by súd mal prihliadnuť na dôvody, ktoré boli obsahom kompenzačnej námietky.

Nijakým spôsobom nebola preukázaná výška uplatnenej kompenzačnej námietky ako ani jej dôvodnosť.
Zakúpenie vecí do bytu, ktorý bol predmetom nájmu neboli nijako preukázané, taktiež nebol preukázaná
dohoda medzi účastníkmi konania, že by bol žalovaný vôbec oprávnený ,,započítať,, hodnotu
zakúpených vecí k nájmu. Skutočnosť, že žalovaný nechal nejaké zariadenie v byte, nemôže zaťažovať
žalovaného spôsobom, že by bol povinný uhradiť ich hodnotu. Žalovaný taktiež nepreukázal v rámci

súdneho konania, že činnosti ako vývoz a likvidácia starých vecí a elektroinštalácia boli vykonané v
hodnote 350,- eur a opäť, že by bol oprávnený túto hodnotu započítať voči nájomnému.

Z výpovede svedkyne pani I., ktorá sprostredkovala pôvodný nájom bytu jednoznačne vyplynulo, že
žalovaný neuhrádzal pri vzniku nájomného vzťahu kauciu vo výške 400,- eur, ale išlo o odmenu v

uvedenej výške za sprostredkovanie nájmu medzi žalobcom a žalovaným.

Na základe uvedených skutočností súd nemohol ani čiastočne prihliadnuť na vznesenú kompenzačnú
námietku.

Súd priznal žalobcovi náhradu za neuhradené nájomné za obdobie od júna do 15. novembra 2014 v
celkovej výške 2.200,- eur, zamietol uplatnený nárok za neuhradené nájomné vo výške 200,- eur za
obdobie od 16. novembra do konca novembra 2014, nakoľko sám žalobca, ako aj svedkyňa X. uviedli,
že v polovici novembra už vstúpili do bytu a bolo zrejmé, že už ho žalovaný neužíval a žalobca začalužívať vlastnícke právo k bytu sám. Tým, že žalovaný neukončil nájomný vzťah dohodu ani výpoveďou,
byt len bez ďalšieho opustil (podľa jeho tvrdenia niekedy v auguste 2014) má súd za to, že uplatnený
nárok titulom nezaplateného nájomného do 15. novembra 2015 je oprávnený, nakoľko nájomný vzťah

trval napriek tomu, že žalovaný tvrdil, že byt opustil v auguste roku 2014.

V časti náhrady škody vo výške 518,- eur (216,50 eura za poškodenie elektroinštalácie, 278,- eur
za válendy, ktoré na začiatku nájomného vzťahu dodal do bytu žalobca a 24,- eur za výrobu 3 ks
magnetických čipov), súd žalobcovi priznal len sumu 16,- eur za výrobu dvoch magnetických čipov

nakoľko bolo preukázané, že na začiatku nájomného vzťahu boli odovzdané žalobcom dva magnetické
čipy, ktorých vrátenie nebolo žalovaným preukázané. Svedkyňa X. k otázke uplatnenej škody vo výške
24,- eur za tri magnetické čipy uviedla, že k takto uplatnenej škode zrejme došlo omylom, nakoľko
skutočneboliodovzdanédvamagnetickéčipy.Votázkevráteniatýchtočipov,vzniklivsamotnejvýpovedi
žalovaného rozpory nakoľko pôvodne žalovaný tvrdil, že kľúče od bytu spolu s čipom boli vrátené pani X.,
neskôr tvrdil, že kľúče boli vhodené do poštovej schránky. Súd mal teda nepreukázané vrátenie kľúčov,

vrátene magnetických čipov žalobcovi a z toho dôvodu súd priznal žalobcovi náhradu za vzniknutú
škodu, ktorá žalobcovi vznikla nutnosťou výroby dvoch nových čipov.

V časti uplatnenej škody v hodnote 278,- eur za válendy, ktoré na začiatku nájomného vzťahu dodal
do bytu žalobca musel súd tento nárok zamietnuť, nakoľko výška škody nebola v konaní preukázaná.

Preukázaná bola, o čom súd nemal pochybnosť, hodnota nových válend, ktoré v decembri roku 2011
boli žalobcom dodané do bytu. Je však zrejmé, že hodnota týchto váľand nemohla byť v roku 2014
rovnaká ako v čase ich zakúpenia. Žalobca napriek otázke súdu položenej na pojednávaní konanom
dňa 27.01.2016, či zotrváva na takto uplatnenom nároku, na ňom zotrval. Súd teda nemal preukázanú
výšku takto uplatnenej škody, podľa § 443 OZ sa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v

čase poškodenia. Výška škody ostala teda úplne nepreukázaná.

Súd taktiež nemohol priznať žalobcovi uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 216,- eur za
poškodenie elektroinštalácie, nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by existoval zodpovednostný
vzťah žalovaného za poškodenie elektroinštalácie, respektíve, že elektroinštalácia vôbec bola

poškodená. Zo súpisu prác, ktoré boli vykonané za opravu elektroinštalácie ani z iných dôkazných
prostriedkov nebolo preukázané, že by žalovaný poškodil elektroinštaláciu v byte a takéto poškodenie
by vyžadovalo opravu. Nebolo sporné, sám žalovaný to potvrdil, že tento robil isté zásahy do
elektroinštalácie bytu, avšak spôsobenie škody v tomto smere preukázané nebolo, taktiež nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom prípadnej škody. Zo samotného

súpisu prác za opravu elektroinštalácie vyplýva, že žalovanému boli účtovanému položky, za vykonanie
ktorých v rámci zodpovednostného vzťahu nemôže niesť zodpovednosť žalovaný, napr. sekanie drážok,
nové káble a pod. V neposlednom rade treba uviesť, že faktúra za vykonanú úpravu elektroinštalácia
bola vystavená vo februári 2015, teda 3 mesiace od prevzatia bytu žalobcom.

Súdvkonanínevykonalnavrhovanýdôkaz,výsluchsvedkynepaniP.,ktorejvýsluchnavrhovalžalovaný,
ktorá mala potvrdiť, že žalovaný byt opustil v auguste 2014. Výsluch navrhovanej svedkyne by bol podľa
názoru súdu nadbytočný a nehospodárny, nakoľko otázka či žalovaný opustil byt v auguste, alebo v
inom čase bola pre právne posúdenie veci irelevantná.

Na základe všetkých uvedených skutočností súd o podanej žalobe rozhodol tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

O trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný si uplatnil náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 1.297,09 eura. Z časti konania o vypratanie nehnuteľnosti si uplatnil
trovy právneho zastúpenia vo výške 175,01 eura a zaplatený súdny poplatok z tejto časti návrhu vo

výške 99,50 eura. Súd nemohol žalobcovi priznať náhradu trov právneho zastúpenia v časti návrhu
vypratanie nehnuteľnosti, za písomné podanie, vyjadrenie navrhovateľa k odporu žalovaného zo dňa
03.06.2015 a účasť na pojednávaní dňa 03.06.2015, nakoľko žalobca si tieto úkony uplatnil duplicitne
v časti konania o zaplatenie sumy 2.918,- eur. Písomným podaním zo dňa 03.06.2016 - vyjadrením kodporu žalovaného sa žalobca nevyjadroval k časti konania o vypratanie nehnuteľnosti a na pojednávaní
konanom 03.06.2015 len vzal späť žalobu v časti vypratania nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný už v
predmetnom byte nebýval, čo bolo preukázané. Za takto uplatnené úkony právnej služby nemôže súd

priznať náhradu v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Súd priznal náhradu žalobcovi za zaplatený
súdny poplatok za návrh na vydanie rozkazu na plnenie vo výške 99,50 eura, nakoľko dokazovaním
bolo preukázané, že žalobca vyvíjal snahu o kontaktovanie žalovaného v čase od júna 2014 do podania
návrhu. Návrh na vydanie rozkazu na plnenie považuje súd za oprávnený, nakoľko to bol prostriedok na
dosiahnutie cieľa žalobcu - opätovného užívania nehnuteľnosti, za ktorú žalobca neplatil nájom.

V časti konania o zaplatenie 2.918,- eur, si žalobca uplatnil nasledovné úkony právnej služby: písomné
podanie, vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu zo dňa 03.06.2015, pojednávanie dňa 03.06.2015,
písomné podanie, výpočet náhrady škody zo dňa 16.06.2015, pojednávanie v trvaní celkovo 2 hodiny a
15minút(t.j.dvaúkonyprávnejslužbydňa11.09.2015,pojednávaniedňa28.10.2015,písomnépodanie,
úprava petitu žaloby + preukázanie škody zo dňa 10.11.2015, pojednávanie dňa 27.01.2016.

Z takto uplatnených úkonov právnej služby súd nemohol priznať náhradu za úkon zo dňa 16.06.2015 -
písomné podanie, výpočet náhrady škody a zo dňa 10.11.2015 - písomné podanie, úprava petitu žaloby
+ preukázanie škody. Tieto úkony totiž súd nepovažuje za účelné smerujúce k účelnému uplatňovaniu
alebo bráneniu práva. Obsah týchto podaní sa v mnohom zhoduje, ide o upresňovanie nároku na

náhradu škody, pričom tieto úkony mohli byť právnym zástupcom vykonané už v podanom odpore voči
rozkazu na plnenie, v ktorom sa už žalobca vyjadroval aj ostatným otázkam uvedených v odpore. Taktiež
z pojednávaní nevyplynuli také skutočnosti, na ktoré by musel žalobca reagovať týmito podaniami -
upresneniami vyčíslenia náhrady škody.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania priznal náhradu za nasledovné úkony: písomné podanie,
vyjadrenie navrhovateľa k odporu odporcu zo dňa 03.06.2015, pojednávanie zo dňa 03.06.2015,
pojednávanie v trvaní celkovo 2 hodiny a 15 minút (t.j. dva úkony právnej služby) zo dňa 11.09.2015,
pojednávanie zo dňa 28.10.2015, pojednávanie zo dňa 27.01.2016, teda 6 úkonov právnej služby x
111,21 eura = 667,26 eura, 5 x režijný paušál za rok 2015 x 8,39 eura = 41,95 eura, 1 x režijný paušál

za rok 2016 x 8,58 eura. Spolu 718,06 eura. Spolu s DPH 861,67 eura. Súdne poplatky spolu vo výške
274,50 eura (99,50 eura a 175,- eur). Celková suma náhrady trov konania z ktorej súd vychádzal teda
predstavuje 1.136,17 eura.

Úspech žalobcu v pomere k žalovanej sume, ktorá predstavovala sumu ku dňu rozhodnutia 3.090,91

eura (172, 41 eura úroky z omeškania do dňa rozhodnutia a 2.918,- eur istina) k súdom priznanej
sume 2.216,- eur potom činí 71,69 % (2.216,- eur z 3.090,91 eura). Úspech žalovaného v konaní teda
predstavoval 28,31%. Odrátaním úspechu žalovaného od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu
vo výške 43,38 %. Súd teda priznal žalobcovi titulom náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia
43,38% zo sumy 1.136,17 eura, teda 492,90 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.