Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114217257.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 47 243 279, proti
odporcovi: Q. C., N. XX.X.XXXX, C. A. S. XX/XX, C., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu:
B. D.Z. Y., B. B. H. X, A., D. P. kanceláriou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, IČO:
36 727 334, o zaplatenie 994,50 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.6.2014 doručeným súdu dňa 24.6.2014 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 994,50 eur, spolu s úrokom vo
výške 26,52 % ročne zo sumy 577,98 eur od 21.6.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd návrhu navrhovateľa vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 18Ro/239/2014-29 zo dňa
5.11.2014, proti ktorému odporca podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím v súlade s
ustanovením § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom
rozsahu.

Odporca v podanom odpore uviedol, že nesúhlasí s úrokom 26,52% ročne zo sumy 577,98 eur od
21.6.2014, rovnako aj so sumou 994,50 eur. Uznáva dlh v sume 666,10 eur. Úroky z omeškania drasticky
narastajúce sa mu zdajú byť novodobá forma úžery. Úver od spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. už
zaplatil a mal za to, že záväzky voči tejto spoločnosti má vyrovnané. Uviedol, že si je vedomý dlhu voči
navrhovateľovi a bol by ho ochotný zaplatiť v splátkach, avšak s prijateľnejším úrokom z omeškania ako
je súčasný stav.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaným návrhom
zo dňa 20.6.2014, doplnením návrhu zo dňa 4.5.2015, vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa
20.5.2015, vyjadrením odporcu zo dňa 10.7.2015, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
splátkovým kalendárom, Úverovou zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní
platobnej karty YES č. 5312034085 zo dňa 9.1.2004, Úverovými podmienkami spoločnosti Home Credit
Slovakia a.s., Žiadosťou o zmenu úverového rámca, výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 27.3.2012

spolu s kópiou poštového podacieho hárku, výpisom z úverového účtu, Sadzobníkom poplatkov a
úrokov, prehľadom uhradených súm od odporcu, ako i s obsahom celého spisu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto
a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote,
účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Súd vykonaným dokazovaním zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že dňa 9.1.2004 uzavrel ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom
Úverovú zmluvu č. 5312034085, ktorou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úverový
rámec vo výške 1.161,79 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia
a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Poskytnutý úver sa odporca zaviazal splácať
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti je určený v zmluve.
V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového
účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak. Odporca nedodržal platobnú
disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote nevrátil, porušil dohodnuté
úverové podmienky. Dňa 27.3.2012 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy vo výške 666,01
eur. Ku dňu podania návrhu predstavuje dlh odporcu 994,50 eur, ktorú sumu odporca navrhovateľovi
neuhradil.

V doplnení návrhu zo dňa 4.5.2015 navrhovateľ uviedol, že na základe uzatvorenej Úverovej zmluvy č.
5312034085 zo dňa 9.1.2004 sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi dohodnutý úverový rámec
vo výške 829,85 eur. V zmysle Hlavy 3 § 1 čerpanie a plnenie revolvingového úveru Úverových
podmienok, je revolvingový úver poskytovaný odporcovi k uspokojovaniu jeho priebežných finančných
potrieb a umožňuje mu čerpať po odsúhlasení navrhovateľom peňažné prostriedky prostredníctvom
úverovej karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca. Revolvingový úver je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver. Maximálna čiastka, ktorú je odporca oprávnený z úveru čerpať, je
daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca
sa odporcovi automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní revolvingového úveru. S každou uhradenou
mesačnou splátku sa odporcovi obnovuje čiastka, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať.
Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, kedy navrhovateľ ani odporca pri uzatváraní zmluvy
nevedia určiť kedy a koľko bude z úveru čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého
úveru, nakoľko pri takomto type úveru sa definuje iba výška poskytnutého úverového rámca, ktorá
bola dohodnutá vo výške 829,85 eur s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 33,19 eur. Vopred nie
je možné dohodnúť ani počet splátok, nakoľko ide o automaticky obnovovaný úver. Termín splatnosti
mesačnej splátky bol dohodnutý na lícnej strane zmluvy, a to vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci.
Podľa výpisu z úverového účtu, k prvému čerpaniu revolvingového úveru odporcom a teda k poskytnutiu
revolvingového úveru došlo dňa 22.3.2004, prvá mesačná splátka bola splatná dňa 20.4.2004. Na
základe písomnej žiadosti o zmenu výšky úverového rámca zo dňa 21.8.2006, odporca požiadal
navrhovateľa o navýšenie pôvodne dohodnutého úverového rámca o sumu 331,94 eur, s ktorou
navrhovateľ vyslovil súhlas; nová výška úverového rámca tak bola dohodnutá vo výške 1.161,79 eur s
pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 46,47 eur počnúc dňom 25.9.2006. Rovnako tak výšku RPMN
nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, nakoľko sa úver čerpá a následne dopĺňa, teda sa menia
údaje relevantné pre výpočet RPMN. Špecifikácia poplatkov a výška úrokovej sadzby bola konkrétne
stanovená v Sadzobníku poplatkov a odmien ako aj s ustanovením Hlavy 6 § 7 a § 9 Úverových
podmienok. Vzhľadom na to má navrhovateľ za to, že ním požadované poplatky boli s odporcom
dohodnuté písomne, nakoľko boli uvedené v Sadzobníku poplatkov a odmien, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou Úverovej zmluvy. Z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že odporca sa dostal do
omeškania so splácaním dohodnutých splátok poskytnutého úveru, preto podľa Hlavy 8 § 2 Úverových
podmienok, sa stal splatným celý zostatok čerpaného úveru, pričom splatnosť nastala ku dňu 27.3.2012,
kedy navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie celého úveru v lehote 15 dní. Navrhovateľ si voči odporcovi
uplatňuje sumu 994,50 eur, ktorá pozostáva z: istina (t. j. výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru)
vo výške 577,98 eur; úrok (t. j. úrok z poskytnutej istiny) vo výške 393,04 eur dopočítaný ku dňu podania
návrhu pri úrokovej sadzbe 26,52 %; zmluvná pokuta vyčíslená za použitia úrokovej sadzby 8 % (t. j.
zmluvná pokuta podľa Hlavy 9 § 2 Úverových podmienok - Záverečné ustanovenia vo výške 14,88 eur;
úrok z omeškania) t. j. úrok z omeškania do času zosplatnenia) vo výške 2,64 eur, v zákonnej úrokovej
sadzbe za každý deň omeškania s úhradou dlžnej čiastky; poplatok za výpis s účtu 5,96 eur. Navrhovateľ
si uplatňuje tiež nárok na zaplatenie úroku vo výške 26,52 % ročne zo sumy 577,98 eur (t. j. istiny) od

21.6.2014 do zaplatenia. Ide o úrok z poskytnutého úveru, nie úrok z omeškania, od nasledujúceho dňa
po podaní návrhu až do zaplatenia. Úrok z dlžnej istiny bol dohodnutý v Sadzobníku poplatkov a odmien,
ktorý tvoril neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky. V zmysle Sadzobníka, základná úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 2,21 % mesačne, ktorá zodpovedá úrokovej sadzbe vo výške 26,52 % ročne.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že Úverová zmluva bola uzavretá v súlade s § 53 Občianskeho zákonníka, ako
aj z. č. 258/2001 Z.z. Dojednania v Úverových podmienkach sú platnými a rovnocennými dojednaniami
s ostatnými zmluvnými dojednaniami a majú rovnakú právnu silu a váhu ako majú dojednania uvedené
na lícnej strane úverovej zmluvy. Úverová zmluva neobsahuje žiadne z neprijateľných podmienok.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že v uvedenej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah,
pričom zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoje nároky, obsahuje neprijateľné podmienky,
súd je povinný neprijateľnosť zmluvných podmienok skúmať ex offo. Ide o formulárovú zmluvu
vopred pripravenú navrhovateľom, ktorej obsah odporca nemal možnosť reálne ovplyvniť. Súčasťou
zmluvy boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporca ovplyvniť nemohol. Navrhovateľ
uzatvoril s odporcom dňa 9.1.2014 Úverovú zmluvu č. 5312034085, uplatňuje si nároky z vydanej
úverovej karty (Zmluvy o revolvingovom úvere). Podľa príloh k návrhu na začatie konania, odporca
prostredníctvom úverovej karty čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 2.487,1866 eur. Zmluvná
podmienka, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá úverová karta je neprijateľná. Odporca žiadal
o poskytnutie úveru na nákup tzv. čiernej techniky. Poskytnutie revolvingového úveru je viazané
na uzatvorenie úverovej zmluvy bez možnosti akéhokoľvek individuálneho dojednania, prípadne
odmietnutia. Spotrebiteľ pri podpise úverovej zmluvy ani nemusí mať vedomosť o tom, že o poskytnutie
takéhoto úveru, resp. úverovej karty žiada, nemá ani prehľad o podmienkach týkajúcich sa nanútených
produktov. Ak spotrebiteľ použije úverovú kartu, nemá prehľad o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto
vzťahu môžu vzniknúť. Zmluvné podmienky, ktorými sa spotrebiteľovi vnúti iný úver, predstavujú
zneužívanie spotrebiteľovej nevedomosti. Doručením úverovej karty, navrhovateľ nabáda odporcu k
použitiu takejto karty, hoci bez takéhoto vnútenia, by spotrebiteľ o takýto produkt neprejavil záujem.
Zmluvné podmienky, prostredníctvom ktorých je spotrebiteľom nanútený iný produkt popri pôvodnom,
spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami a podľa ustanovení Občianskeho zákonníka sú absolútne
neplatné. Právny úkon o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere je podsunutý pod úverovú zmluvu,
nasleduje za radom vyhlásení, poučení, bez možnosti spotrebiteľa všimnúť si, že svojím podpisom na
úverovej zmluve vlastne uzatvára dve úverové zmluvy. V prípade, že mal navrhovateľ záujem uzavrieť
s odporcom nový záväzkovoprávny vzťah, bolo potrebné tak urobiť podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
Ak navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky bez osobitnej písomnej zmluvy so všetkými
zákonom vyžadovanými náležitosťami, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma právneho úkonu,
preto je takáto zmluva neplatná, neexistuje preto ani dohoda o výške úrokov z úveru, úrokov z
omeškania, zmluvnej pokute, či poplatkoch, ktoré si navrhovateľ v konaní uplatňuje. Každé poskytnutie
revolvingu sa spája s novými poplatkami, zmenou RPMN, splátkového kalendára a základných
náležitostí úveru, ktoré nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvniť a sú stanovené výlučne veriteľom. Preto
je táto podmienka hrubo nevyvážená a neprijateľná, a teda neplatná podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Preto je potrebné považovať zmluvu o používaní platobnej karty YES, ktorá bola súčasťou
úverovej zmluvy zo dňa 9.1.2004 za zmluvu absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5, § 35, § 37 a § 39
Občianskeho zákonníka. Navyše zákon č. 258/2001 Z. z. platný v čase uzavretia úverovej zmluvy v § 4
ods. 5 zakotvil, že od spotrebiteľa veriteľ nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere. V úverovej zmluve zo dňa 9.1.2004 chýba údaj o výške úrokov prípadne
iných poplatkov, preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezpoplatkový a bezúročný. Odporcovi
bolo celkovo poskytnutých 2.487,1866 eur, navrhovateľovi uhradil sumu 3.942,2545 eur. Navrhovateľ má
nárok len na splatenie reálne poskytnutej istiny. Nárok navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený,
preto vedľajší účastník na strane odporcu navrhoval, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania.

Odporca v konaní uviedol, že spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. nepoznala jeho záujmy a potreby,
zneužila jeho nevedomosť a marketingové prostriedky na hranici dobrých mravov, zneužila finančnú
situáciu odporcu, kedy sa odporca nie vlastnou vinou dostal do finančnej tiesne a nebol schopný splácať
pohľadávku. Uviedol, že dlh v sume 994,50 eur je ochotný splácať, žiada o odpustenie úrokov.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 994,50 eur, spolu s úrokom vo výške
26,52 % ročne zo sumy 577,98 eur od 21.6.2014 do zaplatenia.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (t. j. 9.1.2004), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v
dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak
úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú
banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné
podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu 9.1.2004 (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme; zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 a 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2004, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania (2).

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2004, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2004, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2004 zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2004, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu 9.1.2004, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č.93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,
je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu,
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Zákonom číslo 150/2004 Z. z. účinným od 1.4.2004, ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola
prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je
nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku,
upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho
súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a
C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José
M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v
ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z
úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky ochrany. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči

nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Úverová zmluva č. 5312034085 zo dňa 9.1.2004 je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v
zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia
§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko navrhovateľ pri uzatváraní
a plnení tejto zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojho podnikania a odporcovi bol predmetný
úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 3 ods. 1
a 2 z. č. 258/2001 Z. z.). Podľa čl. 1 ods. 1 smernice č. 93/13/EHS, účelom tejto smernice je
aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov, ktoré sa týkajú nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Predmetná
smernica definuje spotrebiteľskú zmluvu ako zmluvu uzatvorenú medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom. Smernica č. 93/13/EHS neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Každá zmluva upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť spotrebiteľskou
zmluvou, ak vykazuje znaky určené smernicou. Vzhľadom na uvedené, aj zmluva o revolvingovom úvere
je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou
spotrebiteľskou. O spotrebiteľský právny vzťah, ide bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), pretože vychádzajúc zo zásady lex specialis
derogat lex generalis, špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, preto
je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať aj podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na posudzovaný právny vzťah
účastníkov sa vzťahuje tiež z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Vychádzajúc zo skutkových zistení mal súd preukázané, že navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník
uzavreli dňa 9.1.2004 Úverovú zmluvu č. 5312034085, na základe ktorej úverovej zmluvy sa navrhovateľ
zaviazal poskytnúť odporcovi revolvingový úver s výškou úverového rámca 829,85 eur (t. j. 25.000 Sk)
a s výškou mesačnej splátky 33,19 eur (t. j. 1.000 Sk). Splátky boli v zmysle zmluvy splatné vždy k 20.
dňu v mesiaci. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia a.s. Na základe žiadosti navrhovateľa o zmenu úverového rámca zo dňa 21.8.2006,
bola medzi účastníkmi dohodnutá nová výška úverového rámca vo výške 1.161,79 eur (t. j. 35.000 Sk).
Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca čerpal celkom sumu 2.487,1866
eur, a na splatenie tohto revolvingového úveru navrhovateľovi uhradil sumu 3.937,3351 eur. Výzvou zo
dňa 27.3.2012, navrhovateľ odporcu z dôvodu jeho omeškania s úhradou záväzkov, vyzval na splatenie
celého úveru a celkovú sumu 666,01 eur žiadal zaplatiť do 15 dní odo dňa odoslania predmetnej výzvy.
Podľa pripojenej kópie poštového podacieho hárku, táto výzva bola odporcovi zaslaná dňa 30.3.2012.

V prejednávanej veci si navrhovateľ uplatnil od odporcu nárok na zaplatenie sumy 994,50 eur
titulom poskytnutia revolvingového úveru prostredníctvom platobnej karty YES. Z vyššie uvádzaného
skutkového vymedzenia návrhu tak vyplýva, že navrhovateľ si uplatňuje plnenie od odporcu na
základe právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, teda na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle
ustanovenia § 2 písm. a) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových
náležitostí Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, súd zistil, že zmluva neobsahuje v
rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. a) ZoSÚ údaj o výške dohodnutých úrokov, ani žiadny spôsob ich
určenia. Na základe uzatvorenej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský revolvingový úver
v celkom sume 2.487,1866 eur a odporca sa zaviazal predmetný úver vrátiť v pravidelných mesačných
splátkach spolu s úrokom. S obsahu predmetnej Zmluvy však nevyplýva konkrétna výška dohodnutých
úrokov za poskytnutý revolvingový úver ani iný spôsob určenia výšky týchto úrokov v závislosti na výške
čerpaného revolvingu. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy však
v ustanovení § 4 ods. 5 výslovne upravuje, že veriteľ od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Uvedenie výšky úrokov, resp. spôsobu
ich určenia v prípade revolvingu, je pritom v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4

ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úrokoch ako aj ust. § 497 Obchodného zákonníka, základnou
obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V danom prípade navrhovateľ, napriek tomu, že ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno a
bol na opísanie rozhodujúcich skutočností vyzvaný uznesením č. k. 22C/131/2014-36 zo dňa 9.3.2015
nepreukázal, že Zmluva o revolvingovom úvere č. 5312034085 zo dňa 9.1.2004 obsahovala údaj o výške
úrokov za poskytnutý revolvingový úver. Navrhovateľ poukazoval na to, že výška úrokov bola dojednaná
v Úverových zmluvných podmienkach a v sadzobníku poplatkov a úrokov. Z Hlavy 6 § 9 Úverových
zmluvných podmienok vyplýva, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne
platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Mesačná
úroková sadzba je stanovená ako súčet základnej úrokovej sadzby a odchýlky uvedenej na prednej
strane listiny. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku
poplatkov. Navrhovateľ tiež pripojil výňatok zo sadzobníka, kde je uvedené, že základná úroková sadzba
je 2,21 % za mesiac, odchýlka od základnej úrokovej sadzby je uvedená na úverovej zmluve klienta. Na
Úverovej zmluve je uvedená odchýlka od základnej úrokovej sadzby - 0%.

Avšak ustanovenie § 4 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy t. j. 9.1.2004 ustanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu a taxatívne ustanovuje náležitosti zmluvy. Uvedenie výšky úrokov a poplatkov je pritom jednou
z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona). Zákon pritom
vyžaduje, aby výška úrokov, resp. spôsob ich určenia, bol uvedený priamo v zmluve o úvere. Uvedenie
výšky dohodnutých úrokov priamo v zmluve je nevyhnutné preto, aby sa dlžník - spotrebiteľ dokázal
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky,
na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé
splátky, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa, prípadne iné poplatky.
Súd má za to, že údaj o výške úrokov nemožno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky,
prípadne ďalej na sadzobník. Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. majú
obsahovať len skutočnosti technického, spresňujúceho, resp. vysvetľujúceho charakteru, nemôžu však
obsahovať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorými sú záväzok dlžníka vrátiť
poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky v dojednanej výške. Navyše z obsahu Úverových
zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. majúcich tvoriť neoddeliteľnú súčasť
Úverovej zmluvy č. 5312034085 zo dňa 9.1.2004 vyplýva, že ich text bol vopred pripravený veriteľom
pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Ak by aj odporca ako spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pred podpisom Úverovej
zmluvy č. 5312034085 zo dňa 9.1.2004, nesporne ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v Úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. preto s
poukazom na ustanovenia čl. 3 bod 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, nemožno považovať
za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť
ovplyvniť obsah vopred veriteľom navrhnutých a fixne formulovaných dojednaní v Úverových zmluvných
podmienkach, mohol iba Úverovú zmluvu č. 5312034085 zo dňa 9.1.2004 ako celok vrátane úverových
podmienok odmietnuť alebo ju prijať spolu s jej neoddeliteľnými súčasťami. Takýto spôsob dojednania
úroku z úveru je pre spotrebiteľa absolútne neprehľadný, spotrebiteľ z neho nevie aká výška úrokov bola
dohodnutá, a to nielen na začiatku zmluvného vzťahu, ale ani akým spôsobom sa bude výška úrokov
meniť v priebehu zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedené, v predmetnej úverovej zmluve nebol riadne,
v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) z. č. 258/2001 Z. z. uvedená výška úrokov za poskytnutý
revolvingový úver.

V znení ustanovenia § 4 ods. 4 z. č. 258/2001 Z. z., účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, absencia
niektorých náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona).

Vzhľadom na uvedené veriteľovi - navrhovateľovi, v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 Zákona o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nebolo možné priznať úroky z úveru,
ani iné poplatky, pretože neboli platne dojednané v písomnej forme. Navrhovateľ tak mal nárok iba na
vrátenie sumy poskytnutých peňažných prostriedkov. Odporca zaplatil z poskytnutého revolvingového
úveru v celkovej výške 2.487,1866 eur sumu až 3.937,3351 eur, zaplatil teda viac ako bol oprávnený

nárok navrhovateľa z predmetnej zmluvy, preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy istiny a
úrokov v celom rozsahu zamietol. Zamietol tiež nárok navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania,
pretože vzhľadom na vyššie uvedené, nebolo preukázané omeškanie dlžníka s úhradou peňažného
záväzku a tiež úrok z omeškania uplatňovaný navrhovateľom do podania návrhu na začatie konania, je
vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nepreskúmateľný.

Ďalej predmetom sporu zostala požiadavka navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú si
navrhovateľ uplatňoval v zmysle Hlavy 9 § 2 Úverových podmienok. Zo splátkového kalendára vyplýva,
že odporcovi boli do dňa podania návrhu vyúčtované zmluvné pokuty v celkovej sume 45,321 eur, v
špecifikácii návrhu navrhovateľ uvádzal, že podaným návrhom sa domáha zaplatenia nezaplatenej časti
zmluvnej pokuty v sume 14,88 eur. Podľa Hlavy 9 § 2 Úverových zmluvných podmienok, v prípade
oneskorenia s úhradou splátky úveru či jej časti dlhšieho než 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť
spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v oneskorení. V prejednávanej
veci si teda navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v z dôvodu, že odporca si nesplnil
povinnosť riadne a včas uhradiť poskytnutý úver.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
zmluvnej pokuty, prípadne aspoň určenie spôsobu, akým bude stanovená. Určenie výšky zmluvnej
pokuty je zásadne vecou vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak Občiansky zákonník,
ako aj Obchodný zákonník, nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej
výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute so všeobecnými požiadavkami
zákona, predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. i o súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi.

V súdenom prípade je nepochybné, že predmetom konania je plnenie si záväzkov odporcu vyplývajúcich
z Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č.
5312034085 zo dňa 9.1.2004, ktorá úverová zmluva z pohľadu právnej kvalifikácie je zmluvou uzavretou
v zmysle zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako už bolo konštatované vyššie.

Nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v tomto prípade považoval súd za neopodstatnený.
Medzi účastníkmi zmluvy totiž k platnému dojednaniu zmluvnej pokuty nedošlo. V danom prípade
úverová zmluva urobila svojou súčasťou Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. formou odkazu na ne. Tieto obsahujú v § 2 Hlavy 9. citované ustanovenie o zmluvnej
pokute. Úverové zmluvné podmienky sú napísané veľmi malým a hustým písmom, dojednanie o
zmluvnej pokute nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Úverové
zmluvné podmienky sa pritom mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej
inkorporačnej doložky uvedenej na konci zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom
aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky
zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom
je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný
spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej
pokute nebolo súčasťou zmluvy, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných
podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje
§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je
predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a
vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej
a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a
o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo
dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a
takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V konaní bolo zistené, že formulár Úverové
zmluvné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť Úverovej zmluvy č. 5312034085 bol navrhovateľom
evidentne vyhotovený vopred, odporca tento štandardný formulár navrhovateľa ako poskytovateľa úveru
podpísal bez možnosti ovplyvniť text formulára, ktorý obsahuje vopred naformulovaný jednostranný
záväzok odporcu ako spotrebiteľa, v prípade porušenia jeho povinností podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia
povinností navrhovateľa ako veriteľa nie je v úverových podmienkach vôbec dojednaný prípadný nárok

odporcu ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľom ako veriteľom. Z uvedeného je
zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade nebola individuálne dojednaná a len jednostranne zaťažuje
spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V uvedenom prípade teda nebol splnený
zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, a preto súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol. Navyše ako už bolo vyššie uvedené,
odporca predmetný úver preplatil, teda navrhovateľovi zaplatil viac (sumu až 3.937,3351 eur), ako bol
jeho oprávnený nárok (suma 2.487,1866 eur). Porušenie zmluvných povinností odporcu, vo vzťahu ku
ktorým by bol oprávnený nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, navrhovateľ nepreukázal.
Aj z tohto dôvodu bol nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvných pokút zamietnutý.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd návrh navrhovateľa považoval za nedôvodný a zamietol
ho v celom rozsahu. Na záver súd už iba dodáva, že vyjadrenie odporcu v odpore zo dňa 24.11.2014, v
ktorom odporca uviedol, že uznáva dlh voči spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. v sume 666,01 eur,
ako aj vyjadrenie odporcu v podaní zo dňa 9.7.2015, v ktorom uviedol, že dlh 994,50 eur uznáva, nie
je možné považovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento písomný
prejav odporcu nespĺňa náležitosti tohto zákonného ustanovenia, teda že by odporca uznal dlh čo do
dôvodu a výšky. Odporca neuviedol právny titul uvedených pohľadávok v špecifikácii na istinu, úroky,
poplatky, zmluvné pokuty, úroky z omeškania z daného právneho titulu a z oboch týchto podaní je
zrejmé, že odporca poukazuje na neprijateľné úroky, úroky z omeškania, úžeru zo strany navrhovateľa,
skutočnosť, že úver už navrhovateľovi splatil, konanie navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi. Preto
tieto písomné prejavy navrhovateľa nie sú uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka,
vyjadrujú len ochotu odporcu, v prípade existencie oprávnenej pohľadávky navrhovateľa túto uhradiť,
avšak v prijateľných splátkach.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, avšak v konaní plne úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože
si náhradu trov konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v konaní ani žiadne trovy nevznikli.

Pokiaľ ide o náhradu trov vedľajšieho účastníka, právo na náhradu trov konania by v zmysle vyššie
uvedeného v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý
vystupoval v konaní na strane úspešného odporcu, a to tiež s poukazom na ustanovenia § 93 ods. 2 a 4
O.s.p. a § 24 veta prvá a § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p. Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že
vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, Spotrebiteľské združenie OSA má oprávnenie vystupovať v
tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu - spotrebiteľa, pričom nemusí preukazovať právny
záujem na jeho výsledku, pretože možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu mu
dáva priamo špeciálna zákonná úprava ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p.
výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho
možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako hlavný účastník) jednak právo
na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa
v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie
splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme má i právo na náhradu trov konania,
kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, pričom ust. § 24 O.s.p. umožňuje každému účastníkovi dať sa
zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí.

Súd však v danom prípade predovšetkým skúmal, či úkony právnej pomoci vykonané právnym
zástupcom vedľajšieho účastníka v konaní boli účelnými úkonmi právnej služby, ktoré slúžili na účelnú
ochranu a pomoc spotrebiteľovi v tomto občianskom súdnom konaní. V predmetnej právnej veci právny
zástupca vedľajšieho účastníka podal vo veci vyjadrenie zo dňa 20.5.2015. Toto vyjadrenie však nebolo
dostatočne špecifické, vzťahujúce sa na daný prípad, ale má charakter podania, ktoré vedľajší účastník
používa opakovane vo viacerých obdobných prípadoch. Okrem všeobecných vyjadrení opisujúcich
právny vzťah medzi účastníkmi ako spotrebiteľský, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať
z úradnej povinnosti, jediným konkrétnym vyjadrením je uvedenie sumy vyčerpaných a splatených
finančných prostriedkov. Vedľajší účastník potom v tomto podaní celkom zmätočne uvádza skutočnosti,
ktoré nemajú s danou právnou vecou žiaden súvis, a to, že odporca si mal brať úver na nákup čiernej
techniky a že revolvingový úver bol odporcovi nanútený pri podpise úverovej zmluvy, teda že s odporcom
boli uzatvorené dve úverové zmluvy. O tento prípad však danej právnej veci nejde. Medzi účastníkmi

bola uzatvorená len zmluva o revolvingovom úvere, neuzatvárali úverovú zmluvu, ktorá by obsahovala
tiež zmluvu o revolvingovom úvere. Toto vyjadrenie vedľajšieho účastníka zo dňa 20.5.2015 tak na
danú právnu vec nie je použiteľné. Na daný prípad sa vzťahujú iba posledné tri odseky bodu III. tohto
vyjadrenia, poukazujúce na skutočnosť, že navrhovateľ sa nemôže voči odporcovi domáhať zaplatenia
úrokov a poplatkov, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Toto je však rovnako skutočnosť, na ktorú
súd prihliada zo zákona. Vzhľadom na uvedené, je v konaní podané vyjadrenie vedľajšieho účastníka
nekonkrétne, všeobecné, z veľkej časti nevzťahujúce sa na daní prípad. Súd preto úkony právnej
pomoci (1. prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd) poskytnuté právnym zástupcom
vedľajšiemu účastníkovi nepovažoval za účelné, a preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.