Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114010371
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114010371.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného V. C., pre prečin poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. b/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I z 27.02.2015 sp. zn. 3T/23/2014, na verejnom zasadnutí konanom 21. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 27.02.2015 sp. zn. 3T/23/2014 bol obžalovaný V. C. podľa
§ 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z
22.05.2014 sp. zn. 1Pv 107/13/1101, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzích
práv podľa § 375 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 04.06.2010 sa dostavil
na notársky úrad JUDr. S. D. v H. na C. 6, kde vystupujúc pred notárkou ako konateľ spoločnosti U.

U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX (v danom čase so sídlom R. G. XXXX) prevzal od notárky v mene tejto
spoločnosti odpis notárskej zápisnice spísanej na tom istom notárskom úrade dňa 04.05.2010 pod
číslom N 154/2010 Nz 15396/2010 NCR1s 15665/2010 spolu s listinou zo dňa 04.06.2010 „OPRAVA
Notárskej zápisnice“ pod číslom N 154/2010 Nz 15396/2010 NCR1s 15665/2010, ktorej predmetom bola
oprava predmetnej notárskej zápisnice, pričom notárska zápisnica sa týkala uznania dlhu spoločnosťou
U. U., s.r.o. a uvedenú notársku zápisnicu spolu s jej opravou prevzal, hoci v tom čase nebol konateľom

spoločnosti U. U., s.r.o., keďže dňa 04.05.2010 rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti U. U.,
s.r.o., na ktorého zasadnutí sa zúčastnil, bol odvolaný z funkcie konateľa a ani nebol oprávnený inak
za túto spoločnosť konať a túto skutočnosť na notárskom úrade pri prevzatí notárskej zápisnice a jej
opravy zatajil, pričom prevzatie notárskej zápisnice a jej opravy a ich existenciu zatajil pre konateľkou
spoločnosti U. U., s.r.o. Ing. Z. Z. G., PhD. a tieto si ponechal až do 26.10.2010, kedy boli tieto spoločne
s ostatnou agendou spoločnosti odovzdané konateľke, v dôsledku čoho nemala konateľka vedomosť

o uznaní daného záväzku a nemala vedomosť o aktuálnej situácii ohľadom predmetného záväzku
spoločnosti vrátane povinnosti spoločnosti U. U., s.r.o. platiť splátky a bola jej odňatá možnosť vykonať
kroky ohľadom predmetného záväzku a predísť exekúcii následne vedenej na vymoženie pohľadávky
oprávneného proti spoločnosti U. U., s.r.o. ako povinnému z titulu uznania dlhu a konateľka Ing. Z. Z. G.,
PhD. tak nemala možnosť riadne vykonávať svoju funkciu štatutárneho orgánu spoločnosti a spoločnosť
U. U., s.r.o. tak nemala prehľad o svojej hospodárskej situácii a o svojich záväzkoch a nemohla riadne

uplatňovať svoje práva a plniť si svoje povinnosti,

nakoľko skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť U. U., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom R. G.
XXXX, so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.Proti tomuto rozsudku okresný prokurátor podal odvolanie v zákonnej lehote. V písomnom odôvodnení
odvolania okresný prokurátor sa domáhal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ poukázal

na to, že súd prvého stupňa sa viedol nesprávnou úvahou pri procesnom postupe (neprijal otázky
prokurátora na obžalovaného) a v dôsledku aj toho dospel tiež k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového
stavu a právnemu posúdeniu konania obžalovaného. Otázka prokurátora na obžalovaného smerovala
k tomu, z akého dôvodu obžalovaný pristúpil k uznaniu dlhou U. U., s.r.o. voči novému veriteľovi Y.,
s.r.o. a spôsobom akým to bolo vykonané. Nejednalo sa o otázky prekračujúce potreby trestného

konania, práve naopak išlo o skutočnosti majúce zásadný význam pre posúdenie skutku a zavinenia
obžalovaného. Spoločnosť U. U., s.r.o. bola dlžníkom spoločnosti W., s.r.o. z titulu zmluvy o pôžičke,
pričom sa jednalo o spoločnosti personálne prepojené (Ing. S. G. a V. C.) aj majetkovou účasťou a
obchodné vzťahy medzi spoločnosťami boli vedené spoločnými obchodnými záujmami, pričom medzi
osobami panovala vzájomná dôvera. Obžalovaný bol teda konateľom oboch uvedených spoločností,
tak na strane dlžníka, ako aj na strane veriteľa. Obžalovaný sa rozhodol ako konateľ spoločnosti W.,

s.r.o. postúpiť jej pohľadávku voči spoločnosti U. U., s.r.o. na spoločnosť Y., s.r.o., pričom odplata za
postúpenie bola dohodnutá vo výške 60% z hodnoty istiny pohľadávky tak, že jej zaplatenie bolo závislé
od splnenia pohľadávky spoločnosti Y., s.r.o. Následne obžalovaný už ako konateľ spoločnosti U. U.,
s.r.o. na notárskom úrade do notárskej zápisnice uznal dlh zo strany U. U., s.r.o. ako povinnej osoby
voči spoločnosti Y., s.r.o. ako oprávnenej osobe, zaviazal povinnú osobu dlh zaplatiť v mesačných

splátkach k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.05.2010 a udelil súhlas povinnej osoby s exekúciou.
Tým došlo k strate vzájomnej dôvery medzi obžalovaným a Ing. S. G., čo vyústilo až do odvolania
obžalovaného z funkcie konateľa spoločnosti U. U., s.r.o. Odvolateľa tiež zdôraznil, že cez prizmu
uvedeného, vyzerá v inom svetle aj skutočnosť, že obžalovaný prevzal opravu notárskej zápisnice, hoci
nebolužkonateľomspoločnostiU.U.,s.r.o.atátosatakspoluspôvodnounotárskouzápisnicou,sktorou

bola spojená nedostala do dispozície novej konateľky spoločnosti U. U., s.r.o., ktorá sa nedozvedela ani
o postúpení pohľadávky, ani o uznaní dlhu a o jeho exekučnej vymožiteľnosti. Aj v zmysle rozvedených
okolností je zrejmé, že vykonanie podrobnejšieho dokazovania k pohnútke obžalovaného bolo v súlade
s účelom trestného konania. Neumožnením výsluchu obžalovaného k týmto skutočnostiam, ako aj
zamietnutie návrhu na výsluch svedkyne Bc. D. ktorá bola v relevantnom čase konateľkou spoločnosti

Y. s.r.o. bolo zasiahnuté do možnosti dokazovať subjektívnu stránku konania obžalovaného a posúdiť
tak jeho konanie komplexne v kontexte predchádzajúcich udalostí, ktorých bol stíhaný skutok len
zavŕšením. Okresný prokurátor sa nestotožnil ani so záverom, že obžalovaný podpisoval záznam
ako fyzická osoba a nevšimol si, že je tam uvedený pri jeho mene aj názov spoločnosti a funkcia
konateľa. Odvolateľ tiež vyslovil, že obžalovaný si bol vedomý, že už nie je konateľom spoločnosti U.

U., s.r.o. a prevzatie uvedenej písomnosti mu neprináleží, o čom svedčí aj to, že predmetné notárske
zápisnice boli odovzdané ako súčasť agendy spoločnosti U. U., s.r.o. dňa 26.10.2010 a obžalovaný si
bol vedomý toho, že sa nejedná o listiny určené pre neho, ale patriace spoločnosti. Obžalovaný teda
využil omyl zamestnancov notárskeho úradu, že konajú s oprávnenou osobou, keďže pri spisovaní
pôvodnej zápisnice takouto osobou obžalovaný bol. Na rozdiel od úvah súdu prokurátor dodal, že túto

skutočnosť jednoznačne možno pričítať obžalovanému v zmysle skutkovej podstaty stíhaného prečinu,
že síce do omylu neuvádzal, ale omyl využil. K samotnému následku prokurátor uviedol, že tento
vidí v skutočnostiach uvedených v obžalobe, keďže sa v prípade listín z notárskeho úradu jednalo o
dokumenty majúce zásadný význam pre fungovanie samotnej spoločnosti a rozhodovanie štatutára. K
uvedenému následku smerovalo minimálne vo forme nepriameho úmyslu aj konanie obžalovaného. Z

hľadiska posudzovania trestnosti konania obžalovaného je pritom bez významu, či následne po tom,
čo mala konateľka k dispozícii agendu vykonala kroky a aké, alebo či vôbec mala snahu dlh zaplatiť,
keďže to mu nie je ani kladené za vinu. Na rozdiel od pohnútky, ktorá skutku predchádza a má vzťah
priamo ku konaniu obžalovaného ide totiž o skutočnosti, ktoré obžalovaný nemôže svojim konaním
ovplyvniť. Záverom okresný prokurátor poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z

23.06.2010 sp. zn. 4 Tdo 536/2010, zaoberajúce sa spáchaním trestného činu poškodzovania cudzích
práv obdobným konaním, kde bývalý štatutár spoločnosti po zániku svojej funkcie preberal poštové
zásielky spoločnosti a tieto neodovzdával spoločnosti, alebo ich odovzdával oneskorene.

Obžalovaný V. C. prostredníctvom svojho obhajcu sa písomne vyjadril aj k odvolaniu okresného

prokurátora a to osobitným podaním, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava I dňa 24.08.2015.
S argumentáciou prokurátora uvedenou v odôvodnení jeho odvolania sa nestotožnil, pričom napadnutý
rozsudok považuje za zákonný a plne preskúmateľný. V neposlednom rade z odôvodnenia rozsudku je
zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s argumentáciou prokurátora a obhajoby a akými právnymiúvahami sa riadil, keď rozhodol oslobodzujúcim rozsudkom. Vo vzťahu k následkom (vážnej ujme), ktoré
mali vzniknúť jeho konaním poukázal prokurátor na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky
v obdobnej trestnej veci. S uvedeným názorom prokurátora o podobností oboch prípadov sa však

obžalovaný nemohol stotožniť. Pokiaľ sa týka skutku, ktorý je predmetom obžaloby tak konštatoval,,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že potom ako bol odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti U.
U., s.r.o. nekonal a nevystupoval za túto spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám, vlastnou aktivitou
nevytváral okolnosti, za ktorých by bolo možné zo strany tretích osôb usudzovať, že naďalej (v čase
po odvolaní z funkcie konateľa) je oprávnený za spoločnosť konať ako štatutárny orgán, a jeho aktívne

konanie sa v podstate zúžilo len na dojednanie legitímnych a reálnych podmienok odovzdania spisovej
agendy spoločnosti do rúk jej novej konateľky, resp. jej právneho zástupcu. Z vykonaného dokazovania
(výpovede svedkov, písomné dokumenty, e-mailova komunikácia) vyplýva, že v tomto procese boli
aktívne obe strany, teda tak on (obžalovaný), ako aj nová konateľka spoločnosti, aj keď táto jednala
najmä, resp. výlučne prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. R.. Pokiaľ sa týka samotného
prevzatia opravy notárskej zápisnice zo dňa 04.06.2010, tak k tomu obžalovaný prostredníctvom svojho

obhajcu uviedol, že tento úkon on neinicioval a v priebehu prevzatia tejto listiny na notárskom úrade
nevystupoval ako konateľ spoločnosti U. U., s.r.o., ale ako fyzická osoba. Z opisu okolností, za ktorých
došlo k odovzdaniu opravy notárskej zápisnice, tak ako ich uviedol on, ako aj ostatní svedkovia na
hlavnom pojednávaní, vyplýva nepochybne záver, že prokurátorom prezentovaný názor o tom, že
obžalovaný si bol vedomý, že prevzatie uvedenej písomnosti mu neprináleží, je nepreukázaný. Rovnako

prokurátorom prezentovaný skutkový záver o tom, že obžalovanému možno bez akýchkoľvek pochýb
pričítať minimálne to, že konal pri prevzatí opravy notárskej zápisnice s vedomím, že listiny, ktoré prevzal
na notárskom úrade sa nedostanú v dohľadnej dobe novej konateľky spoločnosti, nie je ničím podložený
a je taktiež nepreukázaný. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané ani také jeho konanie, z
ktorého by bolo možné usúdiť, že on sa odovzdaniu spisovej dokumentácie vyhýbal, resp. ju pred

novou konateľkou zatajoval. Na druhej strane z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej
republiky vyplýva, že v danom prípade páchateľ aktívne, po dlhšiu dobu vytváral podmienky (zabezpečil
preposielanie poštových zásielok z adresy sídla poškodenej spoločnosti na svoju súkromnú adresu)
na to, aby vo vzťahu k tretím osobám mohol vystupovať a bol nimi vnímaný ako konateľ poškodenej
spoločnosti. V neposlednom rade tento páchateľ v spomínanej veci jednal v takých prípadoch, v ktorých

bolo viac ako jednoznačné, že adresátom týchto písomností je poškodená spoločnosť, ktorá v dôsledku
jeho konania nemohla vykonať legitímne právne kroky na obhajobu svojich práv. V tejto súdenej trestnej
veci však k takémuto následku (spôsobeniu vážnej ujmy) nedošlo. Obžalovaný pripomenul, že následne
ako sa nová konateľka spoločnosti oboznámila so spisovou agendou, využila všetky zákonné možnosti
na to, aby sa bránila v exekučnom konaní, pričom tieto možnosti aj využila. Na základe uvedených

skutkových a právnych dôvodov obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu navrhol, aby odvolací súd
podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Poukázala na

odôvodnenie písomne podaného odvolania, s ktorým sa v plnej miere stotožnila.

Zástupkyňa poškodenej spoločnosti U. U., s.r.o. Ing. Z. Z. G. nevyužila na verejnom zasadnutí svoje
právo a k predmetnej trestnej veci sa žiadnym spôsobom nevyjadrila.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť. V
plnom rozsahu sa pridržiaval písomne podaného vyjadrenia k odvolaniu okresného prokurátora.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pripája ku konečnému návrhu svojho obhajcu a žiadal,
aby odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania
(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3
Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im prechádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
len vtedy, ak by bolo odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že
odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého
prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku.Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledujúcim spôsobom:

„Súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané úmyselné zavinenie obžalovaného, ako ani
spôsobenie vážnej ujmy na právach tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 375 ods. 1 písm. b/ Tr. zák.

Obžalovaný sám opravu notárskej zápisnice zo dňa 04.05.2010 neinicioval (táto iniciatíva vychádzala z
advokátskej kancelárie), na daný notársky úrad sa dostavil z dôvodu, že ho tento úrad kontaktoval, bol

mu predložený predtlačený úradný záznam o prevzatí opravy predmetnej notárskej zápisnice, ktorý sám
nevyhotovil, ale iba podpísal a preto nemožno bez ďalšieho usudzovať o zavinení vo forme úmyslu.

Pre dostatočne rozumne odôvodnenú pochybnosť o existencii úmyselnej formy zavinenia obžalovaného
svedčí aj tá skutočnosť, že obžalovaný odpovedal na výzvu Mgr. U. R. na odovzdanie dokumentácie
dvomi listami, v ktorých v prvom prípade uviedol, že dokumentáciu odovzdá do tridsať dní od doručenia

uvedeného listu s tým, že požiadal, aby ho v súvislosti s odovzdaním inventarizovaného majetku a
písomnej dokumentácie kontaktovali za účelom dohodnutia osobného termínu. V druhom liste okrem
iného poukázal na uvedenú žiadosť o kontaktovanie svojej osoby za uvedeným účelom, pričom uviedol,
že predmetná dokumentácia je už dlhšie pripravená na odovzdanie.

Súd nemal za preukázaný ani následok v podobe vážnej ujmy na právach konateľky Ing. Z. Z. G.,
PhD., predpokladaný v citovanom ustanovení Trestného zákona. Skutočnosť, že im nebola zaslaná
oprava notárskej zápisnice, neobmedzila novú konateľku spoločnosti U. U., s.r.o. v právach v takej
miere, ktorú by bolo možné považovať za vážnu ujmu na právach. Tejto spoločnosti bolo upovedomenie
o začatí exekúcie doručené, pričom právo na podanie námietok voči exekúcii bolo využité. Možnosť

podať námietky je voči upovedomeniu o začatí exekúcie viazané na doručenie tohto upovedomenia.
Exekučné konanie začalo už dňa 08.06.2010 a teda na jeho začiatok nemalo žiadny vplyv, že opravu
notárskej zápisnice dňa 04.06.2010 prevzal obžalovaný a o tejto oprave nemal štatutárny zástupca
spoločnosti U. U., s.r.o. žiadnu vedomosť. Časové obdobie medzi vykonaním opravy notárskej zápisnice
a jej prevzatím zo strany obžalovaného a doručením upovedomenia o začatí exekúcie nemalo žiadny

negatívny dopad na uvedenú obchodnú spoločnosť z hľadiska možnosti vzniku vážnej ujmy na právach
jej novej konateľky. To dokumentuje aj tá skutočnosť, že žaloba na určenie neplatnosti notárskej
zápisnice a jej opravy bola podľa vyjadrenia svedka Mgr. R. podaná až na jar 2013.

Avšak aj v prípade, ak by k vzniku vážnej ujmy v tomto konkrétnom prípade došlo, nebola by podľa

názoru súdu daná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom tejto ujmy. Neexistencia
príčinnejsúvislostijedanátým,žesinotárkaalebozamestnanecnotárskehoúraduneoverilstatusosoby
obžalovaného, ktorý prebral opravu notárskej zápisnice z toho hľadiska, či je alebo nie je oprávnený
konať na právnickú osobu. Tu je na mieste uviesť, že notár a jeho zamestnanec sa nemôžu spoliehať
na to, že si osoba pri prevzatí listinného dokumentu a podpise úradného záznamu o jej prevzatí, všimne

a uvedomí všetky predtlačené údaje, obzvlášť, ak k účasti na úkone došlo za takých okolností, ako to
bolo v tomto prípade.

V neposlednom rade súd poukazuje na to, že daná trestná vec by vykazovala všetky atribúty pre
uplatnenie zásady subsidiarity trestnej represie a využitia prostriedkov trestného práva ako ultima

ratio. Je nepochybné, že konanie obžalovaného v súvislosti s neodovzdaním majetku a dokumentácie
spoločnosti U. U., s.r.o. je a bolo riešiteľné v oblasti súkromného práva (práva obchodného), v ktorého
rámci bolo možné poskytnúť adekvátnu právnu ochranu osobe, ktorá svoje právne záujmy považovala
za ohrozené alebo porušené.

G. sa pri hodnotení dôkazov nezaoberal tými okolnosťami, ktoré by z hľadiska dokazovania viny išli nad
rámec popisu skutku a ktoré by vybočovali z medzí nevyhnutných pre zachovanie totožnosti skutku.
Zisťovanie pohnútky obžalovaného ohľadom úkonov, na ktoré bol ako konateľ oprávnený, by mohlo byť
významné vtedy, ak by sa obžalovanému kládol za vinu úplne iný skutok než ten, ktorý bol predmetom
obžaloby.“

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového
stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky
potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívnevyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.

Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por.
prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech
či neprospech obžalovaného.

Krajský súd si preto v celom rozsahu osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v
podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací
súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že skutok obsiahnutý v obžalobe nie je trestným činom,
nakoľko chýbajú objektívne a subjektívne znaky.

Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok okresného prokurátora dodáva, že výrok o vine musí

byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa
skutočne stal a vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke. Objektívna
stránka v danom prípade spočíva v tom, že páchateľ uvedie niekoho do omylu, alebo využije niečí
omyl. K naplneniu objektívnej stránky sa zároveň vyžaduje spôsobenie vážnej ujmy na právach. Osobou
uvádzanou do omylu alebo omyl ktorej páchateľ využije, môže byť sám poškodený alebo i ďalšie fyzické

osoby, či prostredníctvom fyzických osôb i právnické osoby. Vážnu ujmu na právach treba hodnotiť
predovšetkýmsozreteľomnaokolnostikonkrétnehoprípadu,napovahuspôsobenejujmyanavzniknuté
následky. Rovnako je dôležité, či išlo o škodlivý následok na právach ľahko alebo ťažko odstrániteľný,
prípadne úplne neodstrániteľný a aká bola intenzita takéhoto následku a pokiaľ mala ujma na právach
určité trvanie i ako dlho trvala. Uvedením do omylu páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so

skutočnosťami. Uvedenie do omylu môže byť spáchané konaním, opomenutím alebo aj konkludentne.
Pri využití omylu iného páchateľ tento omyl nespôsobil, ale využil situáciu, že niekto je v omyle, a
tak mu spôsobil vážnu ujmu na právach. Omyl patrí medzi fakultatívne znaky subjektívnej stránky
trestného činu. V tomto prípade však figuruje ako obligatórny (povinný) znak, nakoľko je priamo uvedený
v skutkovej podstate tohto trestného činu.

Okresný súd správne konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že práve konanie
obžalovaného,ktorébolovymedzenévobžalobe, naplniloznaky,že„využilniečíomyl“aspôsobil„vážnu
ujmu na právach“ novej konateľky poškodenej spoločnosti U. U., s.r.o. Ing. Z. Z. G., PhD.

S týmito závermi sa stotožnil aj odvolací súd a v ďalšom poukazuje na odôvodnenie prvostupňového
rozsudku. Krajskému súdu sa však žiada dodať, že produkovanými dôkazmi sa nepodarilo jednoznačne
ustáliť, že by obžalovaný IK.k po dlhšiu dobu veľmi aktívnym spôsobom vytváral podmienky na to, aby
vo vzťahu k tretím osobám mohol vystupovať a bol nimi vnímaný ako konateľ poškodenej spoločnosti,
hoci bol z tejto funkcie odvolaný a zároveň v dôsledku takéhoto predpokladaného konania by spôsobil,

že nová konateľka poškodenej spoločnosti by nemohla vykonať legitímne právne kroky na obhajobu
svojich práv, čím by došlo ku vzniku vážnej ujmy na jej právach. Napokon argumentácia okresného
prokurátora v zmysle ktorej boli vykonané dôkazy zo strany súdu I. stupňa vyhodnotené nesprávne,
nezodpovedá zisteným skutočnostiam. Odvolacie námietky prokurátora predstavujú len inú hladinu
hodnotenia dôkazov, avšak takéto hodnotenie nemôže odvolací súd akceptovať, najmä ak v odvolaní

sa poukazuje len na určitú časť dôkazov, ale bez ich hodnotenia v celkovom kontexte.

Pokiaľ odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že odmietol otázky prokurátora, ktoré kládol obžalovanému,
aby vysvetlil prečo pristúpil k uznaniu dlhu U. U., s.r.o. voči novému veriteľovi (Y., s.r.o.), tak krajský
súd vyslovuje, že takéto procesné rozhodnutie súdu I. stupňa bolo namieste a nemožno mu nič

vytknúť. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s názorom okresného súdu, že zisťovanie pohnútky
obžalovaného ohľadom právnych úkonov, na ktoré bol ako konateľ spoločnosti U. U., s.r.o. ešte
oprávnený, by mohlo byť významné len vtedy, ak by sa obžalovanému kládol za vinu úplne iný skutok
než ten, ktorý bol vymedzený v obžalobe. Zisťovanie pohnútky vo vzťahu ku konaniu obžalovaného,
ktoré nie je predmetom skutku a ktoré sa vzťahuje na časové obdobie, kedy bol konateľom spoločnosti

U. U., s.r.o. nemá a ani nemohlo mať relevanciu v tomto trestnom konaní.

Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením
dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybnostípreukázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, napĺňa všetky zákonné pojmové znaky
prečinu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods.1, písm. b/ Tr. zák., na základe čoho bolo
nevyhnutné obžalovaného V. C. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Bratislava I z 22.05.2014 sp. zn. 2 Pv 107/13/1101 oslobodiť.

Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom aj v tom smere, keď poškodenú spoločnosť podľa
§ 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V prípade
oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je takýto výrok obligatórny, nakoľko zaviazanie obžalovaného

na náhradu vzniknutej škody neprichádza do úvahy.

Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania okresného prokurátora
spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.