Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208064
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812208064.6

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajšúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: Ľ. U., K.. XX.XX.XXXX, O. G. XXX o zaplatenie 2.227,50
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 08.08.2012 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 3.989,50 eur spolu so 7 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.05,21 eur od
09.12.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2006 medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko
s.r.o., postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ
postupca a žalovaná uzatvorili dňa 23.05.2005 Zmluvu k úverovému účtu č. XXXXXXXXXX (ďalej len
„zmluva“) ktorej súčasťou boli všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy postupca poskytol
žalovanej úver s tým, že podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania
úveru, zabezpečenia úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo

Všeobecných podmienkach. Žalobca prehlásil, že so žalovaným sa nedohodlo predĺženie konečnej
splatnosti úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila splátky úveru riadne a včas, postupca vypovedal
zmluvu o úvere a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia
predstavovala sumu 4.799,50 eur, ktorá pozostávala z istiny 4315,21 eur, riadneho úroku 375,75 eur,
úroku z omeškania 5,94 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov v sume 102,60 eur v súlade s
výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia

jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje aktuálny záväzok toho
ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok. Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu 810 eur.
Taktiež žalobca uviedol, že si uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 09.12.2006. t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Následne uznesením zo dňa 26.03.2014, č.k. 11C/129/2012 konanie čiastočne čo do sumy 1.762 eur

spolu s úrokmi z omeškania zastavil a pripustil zároveň zmenu petitu žalobného návrhu v zmysle návrhu
žalobcu zo dňa 20.12.2013, ktorý je teraz predmetom tohto konania.

Žalovaná žalobu nijako nerozporovala, poukázala na svoju zlú finančnú situáciu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o

poskytnutí spotrebného úveru zo dňa 23.05.2005, všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s.,
dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, zmluvou o postúpení zo dňa 08.12.2006,vrátane prílohy, výpisom z účtovných kníh na čl. 24,25, vyjadrením žalobcu zo dňa 19.10.2012,
odstúpením od zmluvy zo dňa 28.02.2006, vyjadrením žalovanej zo dňa 22.11.2012, zo dňa 30.01.2013,
o dňa 23.04.2013, zo dňa 3.10.2013, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.12.2013, vyjadrením žalovanej na

čl. 94 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Postupca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 23.05.2005 v súlade s ust. § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru ( ďalej len ,,Zmluva“), na základe ktorej
sapostupcazaviazal,žeposkytnezapodmienokdohodnutýchvzmluveavovšeobecnýchpodmienkach

peňažné prostriedky ako spotrebný úver a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti,
zaplatí úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splní ďalšie záväzky podľa zmluvy. Takto bol žalovanému
poskytnutý úver vo výške 130.000,-Sk, t.j.4.315,21 eur, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou
anuitnou splátkou 3.050,25 Sk , t.j. 101,25 eur pričom dátum prvej splátky bola splatná dňa 23.06.2005
a posledná dňa 23.05.2010. Výška úrokovej sadzby uvedená nebola, bola uvedená RPMN vo výške
7,25% ročne.

NeoddeliteľnousúčasťouzmluvyboliVšeobecnéobchodnépodmienky,ktoréupravovalivzájomnépráva
a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k údajom v úverovej zmluve, pokiaľ nie sú upravené priamo v
úverovej zmluve.

Podľa Článku VI. bod 1. písm. a)VOP, veriteľ môže požadovať, aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu
úveru s príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou ak dlžník je v omeškaní
s úhradou viac než dvoch splátok alebo jednej splátky počas obdobia dlhšie ako 3 mesiace a bol na ich
zaplatenie písomne vyzvaný s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od úverovej zmluvy.

PodľaČlánkuVIII.Bod4VOP,zmluvnévzťahymedzidlžníkomabankou,ktoréniesúvýslovneupravené
v texte úverovej zmluvy, v prípadne v týchto obchodných podmienkach sa riadia všeobecne záväznými
právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na dojednaný zmluvný vzťah.

Písomným podaním zo dňa 28.02.2006 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy o poskytnutí spotrebného

úveru v zmysle čl. III bod 3.1, 3.2 a žalovanú vyzval na okamžite predčasné splatenie celého úveru v
lehote do 22.03.2006.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006 pôvodný veriteľ VÚB, a.s. ako postupca postúpila
pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, dlžná suma je 144.589,78 Sk, t.j. 4.799,50 eur.

Dňa 06.07.20009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný ako

osoba uvedená v bode 1.2. uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol
na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny a
príslušenstva a nákladov na inkasné konanie. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1.
osoba uvedená v bode 1.2. vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Podľa § 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), môžu
účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu
alebo účelu zákona.

Podľa§491ods.1a2Občianskehozákonníkavzneníplatnomaúčinnomvrozhodnomobdobí,záväzky

vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v
zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky
vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky
im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v rozhodnom období
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a nadruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 879e ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom od 1.4.2004, spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu
s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v
časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto
zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Ustanovenia spotrebiteľských
zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú

neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo
odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie
je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy,
a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Zákon“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva
výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 6 ods. 3 Zákona, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s

dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. Zákona, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.01.2014 zavedený
do tohto zákona zákonom č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvyprihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

Súdmalvdanejprávnejvecizapreukázané,žežalovanáapôvodnýveriteľuzatvorilizmluvuoposkytnutí
spotrebného úveru vo výške 130.000,-Sk, t.j.4.315,21 eur, s lehotou splatnosti 60 mesiacov, s mesačnou
anuitnou splátkou 3.050,25 Sk , t.j. 101,25 eur pričom dátum prvej splátky bola splatná dňa 23.06.2005

a posledná dňa 23.05.2010. Výška úrokovej sadzby uvedená nebola, bola uvedená RPMN vo výške
7,25% ročne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré upravovali
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k údajom v úverovej zmluve, pokiaľ nie sú
upravené priamo v úverovej zmluve.

V súlade s článkom VI. bod 1. písm. a)VOP, pôvodný veriteľ od zmluvy odstúpil a to písomným podaním

zo dňa 28.02.2006 ako aj v zmysle čl. III bod 3.1, 3.2 a žalovanú vyzval na okamžite predčasné splatenie
celého úveru v lehote do 22.03.2006. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2006
pôvodný veriteľ VÚB, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto
konania, na žalobcu ako postupníka. Na základe uvedeného sa stal nový veriteľ, žalobca , aktívne
legitimovaný na podanie žaloby.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné
aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a
vychádzaťpritomzustanovenia§23aods.1,ods.2,podľaktoréhospotrebiteľskýmizmluvamisúzmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a

oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah
obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvekzmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona 258/2001 Z.z. a § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje z titulu toho, že so žalovanou uzatvoril dohodu o splátkovom
kalendári a uznaní dlhu a toho, že žalovaná v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní
dlhu a o jeho následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty

( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na

subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy

spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu žalovaným.Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí
byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou povinný uznáva premlčaní dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,

vedel o jeho premlčaní, ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Zo strany žalovanej dňa 06.07.2009 došlo k podpísaniu Dohody o uzavretí splátkového kalendára

a uznaní záväzku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pohľadávky v čase podpísania tejto dohody
pohľadávka žalobcu premlčaná ešte nebola, no aj napriek tomu je, v bode 3.1 dohody je uvedené, že
žalovaná vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V danom prípade, nakoľko ide
o predformulovaný obsah dohody a samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára, je možné mať vážne pochybnosti o tom, že dlžník - žalovaná, si bola vedomá dôsledkov
uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to

aj s poukazom na doterajšiu súdnu prax, keď v viacerých prebiehajúcich súdnych konania si žalobca
takýmto postupom snažil zabezpečiť vymožiteľnosť pohľadávky a súd nie v jednom prípade mal za
preukázané, že zo strany zástupcu žalobcu dlžníci, resp. pristupujúce osoby, neboli upovedomení o
tom, že uznávajú premlčanú pohľadávku, neboli náležite poučené o dôsledkoch svojho konania. Preto
súd dospel k záveru, že má vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať

dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Podpisom takejto formulárovej dohody navyše žalovaná ako spotrebiteľ zhoršila svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako

dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej

strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých

obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné
prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej

praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť

ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona
o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnejpraxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku zo dňa 06.07.2009, ktorú žalovaná podpísala, súd vzhľadom na vyššie
uvedené vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto
zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa - žalobcu, ako aj
potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou súd
považuje za právne neúčinné, pretože je toho

názoru, že žalovaná nemohla mať vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do
dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný
prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Aj v
priebehu konania žalovaná vzhľadom na svoju zlú finančnú situáciu žiadal splátkový kalendár.

Na základe uvedeného preto súd považoval uvedenú dohodu za neplatnú a neprihliadol na ňu.

Žalovaná v priebehu súdneho konania síce nevzniesla námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke
ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri
spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa

účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený zákon č. 102/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné

Ustanovenie.

V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré
má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávky ktorá je premetom konania
nie je premlčaná.

Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 08.08.2012. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pôvodný
veriteľ písomným podaním zo dňa 28.02.2006 ako aj v zmysle čl. III bod 3.1, 3.2 od zmluvy odstúpil a
žalovanú vyzval na okamžite predčasné splatenie celého úveru v lehote do 22.03.2006. Nasledujúcim
dňom začal plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 23.03.2009, pričom žalobca bola

podaná až dňa 08.08.2009, teda po uplynutí premlčacej lehoty.

Súd ako už vyššie uviedol na predloženú dohodu o uznaní dlhu, ktorá mala mať za následok predlženie
premlčacej lehoty neprihliadol nakoľko ju vyhodnotil ako neplatnú pretože ide o nekalú obchodnú
praktiku.

V zmysle zmeny právnej úpravy ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej
lehoty prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaná nevniesla námietku premlčania .

Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako v zmysle citovaných právnych predpisov

žalobu pre uplynutie premlčacej lehoty s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia v zmysle
ktorých musí súd na premlčanie prihliadnuť zamietnuť.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notáraza vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu úspešná a v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení

jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Nakoľko zo súdneho spisu žalovanej žiadna náhrada
trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov konania si neuplatnila a trovy konania nevyčíslila, súd
žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.