Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 11C/236/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313226512
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1313226512.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci

navrhovateľa : B.. H. V., bytom Z. G. R. č. XX, F., zastúpený advokátskou kanceláriou Weis &
Partners s.r.o.,so sídlom Ivánska cesta č. 30/B, Bratislava, IČO : 47234776, proti odporcovi : Slovenská
jazdecká federácia, so sídlom Junácka č. 6, Bratislava, IČO :31787801, zastúpený JUDr. Marekom
Morochovičom, advokátom, so sídlom Krížna č. 56, Bratislava, o určenie neplatnosti uznesenia členskej
schôdze družstva takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že rozhodnutia odporcu prijaté na IX. Valnom zhromaždení konanom dňa 16.11.2013 v
Lučenci v zmysle zápisnice z valného zhromaždenia od bodu 21 vrátane, do jej úplného konca, sú

neplatné.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 660,75 eur, ktoré pozostávajú zo
súdnehopoplatkuvovýške99,50euratrovprávnehozastúpeniavovýške561,25eur,krukámprávneho
zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 29.11.2013, sa navrhovateľ domáhal, aby súd
určil, že rozhodnutia odporcu prijaté na IX. Valnom zhromaždení konanom dňa 16.11.2013 v Lučenci, v
zmysle zápisnice z valného zhromaždenia od bodu 21 vrátanie, do jej úplného konca, sú neplatné.

Svoj návrh odôvodnil tým, že je členom Slovenskej jazdeckej federácia, dňa 16.11.2013 v Lučenci
sa konalo IX. valné zhromaždenie, na ktorom boli prijaté viaceré uznesenia. Navrhovateľ ich považuje
za neplatné a odporujúce stanovám. Podľa jeho názoru počas rokovania valné zhromaždenie opustilo
také množstvo delegátov, že valné zhromaždenie sa stalo uznášania neschopným. Bez akéhokoľvek
exaktného počítania zostalo jasne také malé množstvo delegátov, s takým malým počtom mandátov,
ktorý bol bez akýchkoľvek ďalších pochybností, objektívne menší ako 50% všetkých mandátov. Valné

zhromaždenie sa tak vzhľadom na to stalo neschopným uznášania sa a teda aj nespôsobilým na
prijatie akéhokoľvek rozhodnutia. Moment neschopnosti uznášania sa valného zhromaždenia nastal
od prerokovania programu pod bodom číslo 21 zápisnice a všetky ďalšie rozhodnutia valného
zhromaždenia sú preto neplatné. Spôsob, akým boli napadnuté rozhodnutia prijaté, možno považovať
za nezákonný. Obsah zápisnice sa nezakladá na pravde a nie je v súlade so skutočnosťou a reálnym
priebehom valného zhromaždenia. Podľa navrhovateľa v zmysle stanov nie je možné podať proti
rozhodnutiu valného zhromaždenia opravný prostriedok a preto žiada o preskúmanie uznesení súdom.

Odporca sa ku návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh zamietnuť. Podľa jeho názoru navrhovateľ nemá
a ani nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zistil
nasledovný skutkový stav.

Slovenská jazdecká federácia (ďalej len „SJF“) je občianske združenie, ktoré vzniklo dňa 22.05.1990,
na základe zákona č.83/1990 Zb. o združovaní občanov. V zmysle článku VII bod 2 Stanov SJF zo
dňa 17.06.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 18.08.2010 a dodatku č. 2 zo dňa 05.04.2012, najvyšším
orgánom občianskeho združenia SJF je valné zhromaždenie. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné
za účasti delegátov, ktorí disponujú nadpolovičným počtom hlasov oprávnených delegátov s právom

hlasovať. Rozhodnutia prijíma dvojtretinovou väčšinou prítomných delegátov .

Zo zápisnice z IX. Valného zhromaždenia SJF konaného dňa 16.11.2013 v Lučenci vyplýva, že ho
otvoril navrhovateľ, bola schválená mandátová komisia v zložení H., L., T., T., D.. Neskôr pracovné
predsedníctvo poverilo vedením schôdze predsedu pracovného predsedníctva JUDr. V.. V bode 21
zápisnice sa uvádza, že rokovanie valného zhromaždenia opustili viacerí delegáti, vrátane navrhovateľa,

mandátová komisia preverila počet prítomných delegátov a konštatovala, že na valnom zhromaždení
je prítomných 267 mandátov t.j. 50,09 % členskej základne, pracovné predsedníctvo konštatovalo, že
valné zhromaždenie schopné uznášania, ďalej rokovalo a prijímalo uznesenia.

Predseda mandátovej komisie, Ing. C. H., v čestnom prehlásení zo dňa 08.12.2013 uviedol, že

skutočnosti uvedené v zápisnici z valného zhromaždenia o prepočítavaní hlasov a zisťovaní
uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia sa nezakladajú na pravde a trvá na vyhlásení uvedenom v
zápisnici, že valné zhromaždenie v Lučenci neprijímalo uznesenia nadpolovičnou väčšinou mandátov.

Navrhovateľ založil do spisu viacero zápisníc o výsluchu svedkov pred policajnými orgánmi, z ktorých
vyplýva, že viacerí účastníci valného zhromaždenia považovali valné zhromaždenie za neschopné
uznášaniasa,zdôvoduneprítomnostidelegátov,takakotokonštatovalpredhlasovanímozmenestanov
predseda mandátovej komisie.

Svedok F. L. uviedol, že bol osobne prítomný na zhromaždení, priebeh valného zhromaždenia
považuje sa zmätočný a zmanipulovaný skupinou ľudí, ktorí počas celého konania valného
zhromaždenia manipulovali s mandátmi a v čase prijímania nových stanov nebolo valné zhromaždenie
uznášaniaschopné a delegáti i napriek tomu prijímali a hlasovali za uznesenia. Všetky uznesenia,
ktoré boli prijaté považuje za neplatné. V čase konania valného zhromaždenia predseda mandátnej

komisie neoveril platnosť tohto hlasovania a považoval ho za zmanipulované. Potvrdil, že predseda
pán H. uviedol, že valné zhromaždenie prestalo byť uznášaniaschopné, bolo to pred prijímaním stanov.
Sčítavanie hlasov prebehlo veľmi zmätočne, sčítavali to traja, štyria, ľudia, ktorí sa nevedeli dohodnúť
na počte hlasov.

Svedok N. E., bol prítomný do konca zhromaždenia, valné zhromaždenie považuje za zmanipulované
a výsledky z tohto zhromaždenia by nemali platiť. Valné zhromaždenie stratilo uznášaniaschopnosť,
nakoľko odišli delegáti, nezostala tam nadpolovičná väčšina, napriek tomu, že predseda mandátnej
komisie vyhlásil, že valné zhromaždenie stratilo uznášaniaschopnosť, ľudia, ktorí sa dostali do
pracovného predsedníctva pokračovali v zasadnutí. Toto samozvané predsedníctvo pod vedením E.

G. ignorovalo valné zhromaždenie, hlasovali takým spôsobom, že vyhlásili voľbu, G. vždy vyhlásil, že
optickou väčšinou je to schválené. Ani si nedali námahu spočítavať hlasy, kto sa zdržal hlasovania,
pretože keby počty spočítali, bolo by jasné, že nemajú uznášaniaschopnú väčšinu. Takto schválil
aj stanovy, ktoré podľa názoru svedka schválené protiprávne. Potvrdil, že na začiatku bolo valné
zhromaždenie uznášaniaschopné, ale potom ľudia poodchádzali, predseda mandátovej komisie pán

Vojtek to jasne deklaroval, bolo to pred prijatím nových stanov.

Svedok H. D. sa tiež zúčastnil ako riadny delegát na valnom zhromaždení v Lučenci, bol prítomný do
konca. Potvrdil, že valné zhromaždenie prebiehalo zo začiatku podľa programu, prebehli voľby komisii,
mandátovej volebne, návrhovej. Potom prišlo ku spornému bodu, keď určitá časť zhromaždenia vyjadrila

nesúhlas s priebehom, alebo nesúhlas s návrhom, ktorý prišiel. Boli tam konflikty v rámci diskusie a
časť delegátov opustila miestnosť. Na základe toho sa zmenil pomer hlasov a vznikol problém. Keď
niektorí delegáti opustili miestnosť, došlo ku sčítavaniu mandátov a predseda mandátovej komisie pán
B.. H. upozornil na skutočnosť že schôdza nie je uznášaniaschopná. Keď sa jednalo o prijatí uzneseniao nových stanovách predseda mandátovej komisie upozornil, že počet mandátových hlasov nie je
dostatočný na prijatie nových stanov. Napriek tomu valné zhromaždenie pokračovalo v schôdzi. Svedok
zostal v rokovacej miestnosti preto, aby sme videl ako situácia dopadne. Pri ďalšom hlasovaní sa už

neprezentoval ani nehlasoval, bolo ich takých viac. Hlasy ubudli tým, že členovia odišli a mnohí členovia,
tak ako on, ktorí boli prítomní, sa neprezentovali pri hlasovaní.

Svedkyňa B... D. E. uviedla, že minimálne jeden bod, ktorý bol uvedený v zápisnici, nie je pravdivý,
nakoľko bola prítomná po celý čas. Je to bod, ktorý hovorí o prepočítavaní mandátov počas trvania

valného zhromaždenia. Pravdou je, že ku tomu nikdy neprišlo. Valné zhromaždenie otváral navrhovateľ,
následne sa mandátová komisia odobrala prepočítať mandáty, potom sa pristúpilo k voľbe pracovného
predsedníctva a následne veľká časť delegátov opustila valné zhromaždenie, aj vizuálne bolo jasné,
že tam väčšina nie je, opticky zo sály odišla asi 1 delegátov, to bola len prvá vlna, ďalší delegáti
odišli samostatne. Pán Vojtek sa veľmi intenzívne zasadzoval za to, že nové stanovy neboli prijaté
postačujúcou väčšinou mandátov. Vyhlásil to opakovane. Nie je pravdou, že mandátová komisia

preverila počet delegátov. Nestalo sa, že by sa boli spočítavali mandáty, nie je pravdivé to, čo je uvedené
v zápisnici.

Svedok G.. N. G. uviedol, že valné zhromaždenie bolo zvolané v súlade s plánom, bolo navrhované

pracovné predsedníctvo ktoré malo toto zhromaždenie riadiť. Toto predsedníctvo si zvolilo vlastný
program, začalo sa tým, že sa prepočítavali hlasy, prepočítavanie bolo asi tri krát, stále sa nebolo
možné dostať k rovnakým výsledkom, vždy dospeli k iným číslam. Nakoniec predsa novozvoleného
predsedníctva oznámil že valné zhromaždenie sa uskutoční bez ohľadu na počet hlasov. Na základe
tohto vyhlásenia veľa členov odišlo, ale orgány ktoré riadili toto zhromaždenie pokračovali ďalej. V istom

bode predseda mandátovej komisie pán Vojtek predniesol, že valné zhromaždenie nie je uznášania
schopné, nakoľko nedisponuje dostatočným počtom mandátov. Novozvolené predsedníctvo i napriek
tomu, že to vzalo na vedomie, oznámilo, že to tak nie je a schválilo nové stanovy. Spočítavanie hlasov
sa robilo dvíhaním lístkov, nešlo o elektronické sčítavanie hlasov, ale o fyzickú kontrolu.

V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „O.s.p.“) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určí,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších

predpisov ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno
podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní
odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd
o jeho preskúmanie.
(2) Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon

napadnutého rozhodnutia pozastaviť.

Navrhovateľ, ako člen združenia, nemusel preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, jeho právo domáhať sa preskúmania rozhodnutí odporcu vyplýva priamo z ustanovenia § 15
os. 1 citovaného zákona o združovaní občanov. Navrhovateľ preukázal, že voči rozhodnutiam, ktoré

boli prijaté na valnom zhromaždení nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, považuje ich za
nezákonné a preto súd preskúma takého rozhodnutia.

Navrhovateľ uvádzal, že pre vyriešenie otázky, či sú napadnuté rozhodnutia v rozpore so stanovami,
treba ako predbežnú otázku vyriešiť, ktoré stanovy boli v čase prijímania napadnutých rozhodnutí

platné a účinné. Podľa jeho názoru stanovy schvaľované na valnom zhromaždení nemohli
nadobudnúť účinnosť. Podľa navrhovateľa domnele platné stanovy v čase rozhodovania o napadnutých
rozhodnutiach nemohli byť účinnými a ani nikdy nebudú. Jedinými platnými a účinnými stanovami
boli počas celého priebehu valného zhromaždenia stanovy z 18.04.2010, v znení dodatkov zo dňa
11.02.2012 a tieto stanovy neupravujú možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu

valného zhromaždenia. S týmto tvrdením sa súd stotožňuje.

V konaní bolo preukázané, že platné stanovy upravujú uznášania schopnosť zhromaždenia a to v článku
VIIbod3,kdeupravujú,ževalnézhromaždeniejeuznášaniaschopnézaúčastidelegátov,ktorídisponujúnadpolovičným počtom hlasov oprávnených delegátov s právom hlasovať. Na valnom zhromaždení boli
spočiatku prítomní zástupcovia, ktorí zabezpečovali uznášaniaschopnosť zhromaždenia, neskôr značná
časť delegátov valné zhromaždenie opustila, čo sa premietlo do nedostatočného počtu prítomných

delegátov, respektíve mandátov. Túto skutočnosť konštatoval predseda mandátovej komisie pán Ing.
Jakub Vojtek, je zachytená aj v zápisnici z valného zhromaždenia. Túto skutočnosť potvrdili aj všetci
vypočutí svedkovia. Zápisnica z valného zhromaždenia nezaznamenáva reálny priebeh zhromaždenia,
niektoré skutočnosti nie sú zaznamenané vôbec. Predovšetkým však v konaní bolo jednoznačne
preukázané, že na valnom zhromaždení pri hlasovaní o nových stanovách a následne nebol prítomný

dostatočný počet delegátov, ktorí by disponovali nadpolovičným počtom hlasov oprávnených delegátov
s právom hlasovať a teda prijaté uznesenia sú nezákonné a odporujúce stanovám.

Nedostatočný počet delegátov, neuznášania schopnosť valného zhromaždenia, sú dôvodmi na určenie,
že rozhodnutia IX. Valného zhromaždenia občianskeho združenia SJF konaného v Lučenci a to
konkrétne od bodu 21, vrátane, sú neplatné.

Sám odporca v priebehu konania dospel ku iným záverom ako na jeho začiatku a rozhodnutia prijaté
na IX. valnom zhromaždení považuje za neplatné.
Vo vyjadrení výkonného výboru odporcu zo dňa 14.04.2014 sa uvádza, že návrhy, o ktorých sa
hlasovalo na zhromaždení v Lučenci v bodoch 26, 27, 28 a 29 zápisnice z IX. Valného zhromaždenia

Slovenskejjazdeckejfederáciebolinávrhminespôsobilými,oktorýchvalnézhromaždenievôbecnemalo
hlasovať a teda rozhodnutia uvedené v bodoch 26 až 29 zápisnice sú neplatné. Ďalej sa vo vyjadrení
výkonného výboru odporcu uvádza, že domnele schválené stanovy neboli na IX. Valnom zhromaždení
SJF schválené potrebným počtom hlasov a teda neboli schválené platne. Štatutárny orgán odporcu,
výkonný výbor, považuje rozhodnutia uvedené v zápisnici z IX. valného zhromaždenia pod bodmi 21,

22, 23 a 28 za neplatné a nikdy neprijaté.
Vo vyjadrení predsedníctva odporcu sa uvádza, že domnele schválené stanovy ako právny úkon nikdy
neboli urobené, pretože pri hlasovaní nebolo dostatočné kvórum a platnými stanovami sú stanovy z
roku 2010. Aj predsedníctvo SJF považuje rozhodnutia v zmysle bodov 21, 22, 23, 24, 29 zápisnice z
IX. valného zhromaždenia za neplatné, pričom ak sú neplatné tieto rozhodnutia, musia byť neplatné aj

rozhodnutia uvedené pod bodmi 26, 27, a 29, keďže vychádzajú z neplatných stanov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý

vo veci úspech nemal.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcu zaplatenom súdnom poplatku za návrh na
začatie konania vo výške 99,50 eur a v trovách právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené ako tarifná
odmena v zmysle ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

za nasledujúce úkony právnej pomoci :
1. prevzatie a príprava zastúpenia, á 60,07 eur, režijný paušál 7,81 eur,
2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, návrh na začatie konania zo dňa 29.11.2013, á 60,07
eur, režijný paušál 7,81 eur,
3. účasť na pojednávaní dňa 15.04.2014, bez prejednania veci, 1 základnej sadzby, á 15,47 eur, režijný

paušál 8,04 eur,
4. vyjadrenie ku odvolaniu voči uzneseniu zo dňa 25.07.2014, 1 základnej sadzby, á 30,94 eur, režijný
paušál 8,04 eur,
5. účasť na pojednávaní dňa 13.01.2015, bez prejednania veci, 1 základnej sadzby, á 16,13 eur, režijný
paušál 8,39 eur,

6. účasť na pojednávaní dňa 02.04.2015, á 64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur,
7. účasť na pojednávaní dňa 04.06.2015, bez prejednania veci, 1 základnej sadzby, á 16,13 eur, režijný
paušál 8,39 eur,
8. účasť na pojednávaní dňa 23.09.2015, á 64,53 eur, režijný paušál 8,39 eur,
9. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2016, á 66 eur, režijný paušál 8,58 eur.

Odmena zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú
čiastku 561,25 eur , trovy konania sumu 660,75 eur.Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za právne úkony označené ako dodatočné
predloženie listinného dôkazu zo dňa 09.12.2013, návrh na predvolanie svedkov zo dňa 28.03.2014,
návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 15.04.2014, návrh na pozastavenie výkonu

napadnutých rozhodnutí zo dňa 15.04.2014, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
19.05.2014, odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa
03.07.2014avyčíslenietrovkonaniazodňa15.01.2016.Tietoúkonyprávnejpomocisúdnepovažovalza
potrebnékuplatňovaniupráva,niektoréúkonymoholprávnyzástupcauskutočniťpriamonapojednávaní
a trovy súvisiace s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a pozastavenie výkonu napadnutých

rozhodnutí, tiež neboli účelné, súd jeho návrhom nevyhovel.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa náhradu za stratu času (presun na pojednávanie zo
sídla advokátskej kancelárie na súd a späť) a cestovné výdavky. Vzdialenosť advokátskej kancelárie od
sídla súdu je dostupná mestskou hromadnou dopravou za 16 minút, sídlo advokáta a sídlo súdu je v
oboch prípadoch mesto Bratislava.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v

takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.