Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 26, 2012

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 6C/183/2008
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106215650
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2106215650.14

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou, v právnej veci navrhovateľky: K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I.Á. XXX/X, N., právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Chmelom so sídlom
Royova 9, Piešťany, proti odporcovi v 1. rade: X.. D. L., predtým J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.J. V.
XXX, právne zastúpená advokátkou JUDr. Katarínou Galovou, so sídlom E. Belluša 10, Piešťany, a
odporcovi v 2. rade: EuroMed SLOVENSKO s.r.o., Kúpeľný ostrov - Balneoterapia II 3603, IČO: 36
234 478, právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Gembickým, so sídlom E. Belluša 6752/8,
Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka: Generali Slovensko poisťovňa a.s. so sídlom Plynárenská 7/
C, Bratislava, IČO: 35 709 332, právne zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, so sídlom
Špitálska 25, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a iné takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie náhrady za bolesť vo výške 23.102,97 eur a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 9.510,07 eur s a z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu voči odporkyni v 1. rade aj odporkyni v 2. rade
z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, došlou súdu dňa 27.06.2006, sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by
súd zaviazal odporcu v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne jej zaplatiť sumu 852.600 Sk ( 28.301,14
eur) z titulu odškodnenia bolesti, sumu 367.500 Sk ( 12.198,77 eur) z titulu odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia a sumu 2.859,20 Sk ( 94.91 eur) z titulu náhrady účelne vynaložených
nákladov spojených s liečením a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že odporkyňa v 1.
rade dňa 23.06.2003 pri cúvaní motorovým vozidlom značky Škoda Fabia Combi, EČV: N.-, zadnou
časťou vozidla zachytila navrhovateľku jazdiacu na bicykli, následkom čoho táto spadla na vozovku a
utrpela zranenia s odôvodnenou dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 4 mesiace. Na základe
tohto skutku bola odporkyňa v 1. rade rozsudkom tunajšieho súdu uznaná za vinnú zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví, teda zodpovedá za škodu spôsobenú navrhovateľke porušením
právnej povinnosti. Osobné motorové vozidlo, ktoré odporkyňa v 1. rade v čase nehody viedla, patrilo
odporkyni v 2. rade, u ktorej bola konateľkou. Keďže navrhovateľke nie je známe, či odporkyňa v 1. rade
vykonávala v čase dopravnej nehody činnosť pre ňu, uplatňuje si navrhovateľka náhradu škody voči
obom odporkyniam spoločne a nerozdielne. Navrhovateľke bola zo zákonného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vyplatená Českou poisťovňou - Slovensko a.s.
Bratislava celková suma 24.900 Sk, z toho titulom plnenia odškodnenia za bolesť suma 17.400 Sk
a titulom plnenia odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia suma 7.500 Sk. Zranenia, ktoré
navrhovateľka utrpela, boli znalcom, ustanoveným v trestnom konaní, kvalifikované ako ťažké a ich

liečba spôsobila výrazný zásah do bežného života nielen navrhovateľky, ale celej jej rodiny, keď po
dobu približne 3 mesiacov bola pripútaná na lôžko a odkázaná na sústavnú pomoc a opateru inej
osoby, podstúpila opakované operácie, následne podstúpila tiež ambulantnú rehabilitáciu, počas ktorej
ale utrpela zlomeninu horného konca ľavej stehennej kosti, ktorá vyžadovala ďalšiu hospitalizáciu a
ďalšiu operáciu. Následky dopravnej nehody sa u navrhovateľky prejavujú doposiaľ trvalými bolesťami
najmä pri záťaži a má mnohé obmedzenia v bežnom živote, ktorými je jej spoločenské uplatnenie
osobitne sťažené. Preto žiadala, aby súd zvýšil odškodnenie za bolesť vo výške 50-násobku sumy
zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu 290 bodov, určenému MUDr. K. R. v posudku o bolestnom zo
dňa 09.08.2004, a aby zvýšil odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 50-násobku
sumy zodpovedajúcej bodovému ohodnoteniu 125 bodov, určenému MUDr. K. R. v posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia zo dňa 09.08.2004, s tým, že v žalovanej sume navrhovateľka zohľadnila
plnenia, ktoré jej už boli titulom odškodnenia poisťovňou vyplatené. Za týmto účelom navrhla, aby súd
v konaní ustanovil znalca, ktorý by objektívnym spôsobom ohodnotil bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľky, nakoľko v posudku uvádzanom vyššie neboli zohľadnené všetky vykonané
lekárske zákroky. Okrem uvedených nárokov si navrhovateľka uplatňovala aj náklady, vzniknuté jej
v súvislosti s liečením zranení, utrpených pri dopravnej nehode, ktoré náklady spočívajú v úhrade
poplatkov za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (vyšetrenia, doprava sanitkou,
hospitalizácie, poplatky za lieky), a to vo výške 2.859,20 Sk.

Odporkyňa v 1 .rade považovala žalobu voči nej za nedôvodnú, keďže k dopravnej nehode došlo pri
plnení jej pracovných povinností pre odporkyňu v 2. rade, ktorá podľa nej za škodu zodpovedá a to
tiež z dôvodu, že jej patrilo vozidlo Škoda Fabia Combi, EČV: N.-XXXAX, ktoré odporkyňa v 1. rade
viedla. Vozidlo bolo povinne zmluvne poistené v Českej poisťovni Slovensko a.s., táto poisťovňa poistnú
udalosť uznala a časť škody navrhovateľke aj uhradila.

Odporkyňa v 2. rade v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala, aby sa súd zaoberal otázkou spoluviny
navrhovateľky a jej podiel viny zohľadniť pri znášaní škody. Sumu, žalovanú titulom bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia považovala za ničím nezdôvodnenú, keďže oba tieto nároky už
poisťovňa za odporkyňu v 2. rade vyrovnala. Poukázala na skutočnosť, že základný počet bodov možno
v zmysle platných právnych predpisov primerane zvýšiť len v celkom výnimočných prípadoch, hodných
mimoriadneho zreteľa, čo však nie je uvedený prípad. Pokiaľ ide o náhradu škody za náklady spojené
s liečením, vzniesla námietku premlčania, nakoľko všetky doklady, ktoré predložila, sú vystavené ešte v
roku 2003. Z uvedených dôvodov žiadal zamietnuť žalobu v celosti a zaviazať navrhovateľku k úhrade
trov konania.

Vedľajší účastník, ktorý dňa 25.04.2007 oznámil súdu svoj vstup do konania na strane odporkyne v 1.
a 2. rade, súdu v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že je na navrhovateľke, aby preukázala, že
ide o prípad hodný osobitného zreteľa, a že jej útrapy a bolesti boli výrazne horšie ako u iných ľudí s
obdobnými zraneniami, čo však navrhovateľka nepreukázala. Samotný lekár, ktorý vystavoval posudok o
bolestnom, výslovne uviedol, že v zdravotnej dokumentácii navrhovateľky nezistil žiadne okolnosti hodné
osobitného zreteľa a pokiaľ ide o liečby zranení, neuvádza zistenie žiadnych zvýšených dávok analgetík
či nadmerné sťažovanie sa žalobkyne na bolestivosť zranení. Poukázal na skutočnosť, že zvýšenie
požaduje žalobkyňa z celkového bodového hodnotenia ošetrujúceho lekára 290 bodov, pričom sa jedná
už o zvýšenie základného odškodnenia pri niektorých položkách, hoci v zmysle platnej judikatúry je
treba vychádzať zo základného odškodnenia za bolesť, ktorým je v súdenom prípade ohodnotenie na
195 bodov. Vedľajší účastník nevidel dôvod ani na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, keď podľa jeho názoru sa nejedná o prípad hodný osobitného zreteľa. Pokiaľ ide o náhradu
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením, poukázal na to, že navrhovateľka tento nárok
voči vedľajšiemu účastníkovi dodnes neuplatnila, ani mu nepredložila doklady preukazujúce vynaloženie
týchto nákladov. Vedľajší účastník žiadal, aby súd skúmal, či navrhovateľka vykonala všetko, čo od nej
možno spravodlivo vyžadovať, aby nedošlo k vzniku dopravnej nehody alebo k zväčšeniu následkov, či
neporušila povinnosti účastníka cestnej premávky, a teda či nedošlo k spoluzavineniu pri vzniku škody,
žiadal tiež, aby súd skúmal, či tu nie sú predpoklady na zníženie náhrady škody v zmysle § 450 Obč.
zák.. Aj on poukázal na uplynutie premlčacej lehoty a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žiadal
zamietnuť návrh v celosti a priznať odporkyniam aj vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich písomnými podaniami, obsahom
trestného spisu tunajšieho súdu č.k. PN-2T/191/2003, posudkom o bolestnom zo dňa 09.08.2004,

oznámením o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 09.08.2004, potvrdenkami o vynaložených
liečebných nákladoch, oznámením o ukončení likvidácie škodovej udalosti, znaleckým posudkom č.
50/2010 znalca MUDr. C. N., PhD., znaleckým posudkom č. 4/2011 znalkyne PhDr. A. A., ďalšími
listinnými dôkazmi, obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch č.k. 2T/191/2003-90 zo dňa 12.02.2004, právoplatným dňa
02.11.2004, bola odporkyňa v 1. rade uznaná vinnou z trestného činu ublíženia na zdraví z dôvodu, že
dňa 23.06.2003 v Piešťanoch na ul. Žilinskej, vychádzajúc z parkoviska pred V. A., cúvala osobným
motorovým vozidlom značky Škoda Fabia Combi, EČV: N.-XXXAX, napriek tomu, že sa nedostatočne
presvedčila, či môže bezpečne s vozidlom výjsť na ulicu Ž., čím zachytila zadnou časťou vozidla cyklistku
K. Q., jazdiacu po ulici pri pravom okraji vozovky. Následkom nárazu poškodená spadla na vozovku
a utrpela vykĺbenie ľavého lakťa so zlomeninou hlavičky vretennej kosti, zlomeninu horného konca
holennej kosti vľavo trieštivého charakteru, zasahujúcu do kolenného kĺbu s posunom kostných úlomkov
s odôvodnenou dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej 4 mesiace.

V trestnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvie
chirurgia - traumatológia, ktorý ohodnotil utrpené zranenia ako ťažké s dobou liečenia a
práceneschopnosti najmenej 4 mesiace.

MUDr. K. R. vystavil dňa 09.08.2004 posudok o bolestnom, v ktorom oproti základnému počtu bodov 195
bodové hodnotenie zvýšil o 95 bodov na celkovú sumu 290 bodov, čomu prislúcha finančné vyjadrenie
17.400 Sk. Ten istý lekár dňa 09.08.2004 podal Oznámenie o sťažení spoločenského uplatnenia,
kde zistil obmedzenie pohyblivosti lakťového kĺbu ľahkého stupňa a obmedzenie pohyblivosti ľavého
kolenného kĺbu ľahkého stupňa, čo spolu ohodnotil na 125 bodov, ktorému počtu bodov zodpovedá
finančné vyjadrenie 7.500 Sk.

Vlastníkom motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody viedla odporkyňa v 1. rade, bol odporca
v 2. rade. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v 2. rade cestou povinného zmluvného poistenia
vyplatil prostredníctvom Českej poisťovne Slovensko navrhovateľke plnenie vo výške 24.900 Sk, z toho
titulom bolestného 17.400 Sk a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia 7.500 Sk, ktorá skutočnosť
aj vyplýva z likvidačnej správy zo dňa 23.08.2004.

Navrhovateľka v konaní uviedla, že dňa 23.06.2003 bola hospitalizovaná v piešťanskej nemocnici a
bola jej vykonaná repozícia vykĺbeného ľavého lakťa a následná fixácia ruky sadrou, ako aj operačná
fixácia zlomeniny ľavej holennej kosti s následnou fixáciou nohy sadrou. Boli jej podané transfúzie a
infúzie, lieky proti bolesti a lieky proti vzniku trombózy. Hospitalizácia trvala do 01.07.2003. Z dôvodu
opätovného vykĺbenia ľavého lakťa bola opätovne operovaná dňa 14.07.2003, kde hospitalizácia v
piešťanskej nemocnici trvala od 14.07. do 16.07.2003. Ďalšia hospitalizácia bola od 03.09.2003 do
16.09.2003 za účelom obnovovania hybnosti po zložení sadry a vyňatí drôtu z ľavého lakťa a ďalšia
hospitalizácia od 20.10.2003 do 24.10.2003 za účelom začatia rehabilitácie. Následne od 21.11.2003
začala s ambulantnou rehabilitáciou, avšak pri tretej rehabilitácii dňa 27.11.2003 utrpela zlomeninu
horného konca ľavej stehennej kosti, pre ktorú bola opäť hospitalizovaná od 27.11. do 02.12.2003,
kedy bola preložená z piešťanskej nemocnice na Kliniku úrazovej chirurgie F. O. A. C. D., kde bola
dňa 03.12.2003 operovaná a dňa 12.12. 2003, potom preložená do N., kde hospitalizácia trvala až do
17.12.2003. Dňa 01.03.2005 sa podrobila ďalšej operácii vo F. O. A. C. D., kedy jej bol odstránený
osteosyntetický materiál z ľavej nohy, ktorá hospitalizácia trvala od 28.02.2005 do 04.05.2005. Utrpené
zranenie a liečba spôsobili výrazný zásah do bežného života navrhovateľky a jej rodiny - manžela a
dcéry, prvé 3 mesiace bola pripútaná na lôžko a nemohla samostatne vykonávať ani nevyhnutné životné
úkony, čo okrem iného spôsobovalo navrhovateľke trvalý stres, pocit bezmocnosti a nesebestačnosti
a obavy zo zhoršenia zdravotného stavu. Zranenia majú trvalé následky v podobe pretrvávajúcej
bolestivosti a obmedzenej pohyblivosti lakťového a kolenného kĺbu. Pri zlomenine holennej kosti línia
zlomu zasiahla až do kolenného kĺbu, vyhojením zlomeniny došlo k nerovnosti plochy kolenného kĺbu,
čo spôsobilo sekundárnu artrózu kolenného kĺbu, ktorá sa prejavuje trvalými bolesťami, najmä pri záťaži.
Takto je navrhovateľka schopná chôdze iba na malé vzdialenosti, nemôže dlhší čas stáť, pri chôdzi
používa francúzsku barlu a nemôže vykonávať ani práce v domácnosti (upratovanie, umývanie okien,
vešanie záclon). Nie je schopná nosiť ťažšie veci, a teda pri prácach v domácnosti, ktoré pred nehodou
zvládala, je odkázaná na pomoc blízkych. Pri jazde na bicykli od dopravnej nehody trpí úzkosťou,
pričom je odkázaná používať bicykel, pretože na väčšie vzdialenosti nemôže chodiť. Po nehode bola

v bezvládnom stave, manžel ju nosil po lekároch, z dôvodu, že sa nemohla hýbať, sa nezúčastnila
ani pojednávania v trestnej veci. Keďže od júna 2003 boli zavedené lekárske poplatky, musela ich pri
návšteve lekára vždy vynakladať. Pokiaľ ide o otázku zavinenia, poukázala na rozhodnutie v trestnej
veci, ktorým bol vinník dopravnej nehody jednoznačne určený a podľa jej názoru je týmto rozhodnutím
konajúci súd viazaný. Žiadala vykonať dokazovanie znalcom z dôvodu, že znalecký posudok MUDr. R.
bol vypracovaný v auguste 2004, v ktorom období neboli do posudku zahrnuté zranenia bedrového kĺbu
a rovnako zahrnutý ako úkon operácia, ktorú podstúpila dňa 01.03.2005 vo F. R. C. D.. Navrhovateľka
si nebola vedomá žiadneho spoluzavinenia. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, k premlčaniu
podľa nej nedošlo, nakoľko náhradu škody skôr si mohla uplatniť až keď sa dozvedela, kto za túto škodu
zodpovedá, a k tomu došlo až po nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku, teda 02.11.2004.

Odporkyňa v 1. rade trvala na tom, že v spore nie je pasívne legitimovaná, keďže v čase nehody
bola zamestnaná u odporcu v 2. rade ako konateľka spoločnosti, nehoda bola spôsobená služobným
vozidlom pri plnení úloh pre odporcu v 2. rade. V čase, keď došlo k dopravnej nehode, sa vracala z
obchodného rokovania s partnerom odporcu v 2. rade, ktorý zabezpečoval plavbu plťami pre nemeckých
hostí, ktorú skutočnosť by bolo možné preukázať z jazdnej knižky odporcu v 2. rade. Túto skutočnosť
odporca v 2. rade potvrdil, uviedol ale, že nakoľko miestom výkonu práce odporkyne v 1. rade boli
N., je pravdepodobné, že v knihe jázd sa nevyskytujú zápisy o každom jednom navštívenom mieste
v rámci N., preto zisťovania v tomto smere považoval za nadbytočné. K otázke premlčania úhrady
nákladov spojených s liečením uviedol, že každá vzniknutá škoda sa posudzuje osobitne odo dňa, kedy
boli vystavené a uhradené jednotlivé príjmové bloky. Navrhovateľka si v rámci trestného konania vecnú
škodu neuplatnila a urobila tak až žalobou podanou na tomto súde, preto došlo k premlčaniu jej nároku.
Pokiaľ ide o samotné poškodenia zdravia, podľa názoru odporcu v 2. rade aj vedľajšieho účastníka,
všetky boli zohľadnené už v hodnotení vyhotovenom MUDr. R., ktorý považovali za postačujúci a preto
návrh považovali v celom rozsahu za nedôvodný. Zranenia, ktoré utrpela navrhovateľka neskôr a podľa
nej nie je zahrnuté do bodového hodnotenia, tam ani zahrnuté nemajú byť, pretože s úrazom nesúvisia.

Na žiadosť navrhovateľky súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom v odbore zdravotníctvo,
odvetvie chirurgia - traumatológia, MUDr. C. N., PhD., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. XX/
XXXX určil celkovú hodnotu bolestného u navrhovateľky na 290 bodov, zhodne s posudkom MUDr.
R.. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil počtom bodov 150, čo je o 25 bodov viac ako v
posudku MUDr. R.. Súdny znalec dospel k záveru, že zlomenina hornej časti ľavej stehennej kosti
z 27.11.2003 nemá priamu príčinnú súvislosť s dopravnou nehodou, nemožno ju považovať ani za
komplikáciu zranenia z dopravnej nehody z 23.06.2003 a z lekárskeho hľadiska ju s ňou nemožno spájať.
Ďalej znalec zistil, že navrhovateľka má obmedzenia v bežnom spôsobe života na podklade 3 príčin, a to
jednak z dopravnej nehody, v dôsledku ktorej má obmedzenú pohyblivosť ľavého lakťového kĺbu stredne
ťažkého stupňa a obmedzenú pohyblivosť ľavého kolena ľahkého stupňa, ďalej má následky v dôsledku
úrazu zo dňa 27.11.2003 (nesúvisiaceho s dopravnou nehodou), z ktorého má obmedzenú pohyblivosť
ľavého bedrového kĺbu stredne ťažkého stupňa a napokon má obmedzenia v bežnom živote v dôsledku
reumatologického ochorenia, z ktorých všetky tieto postihujú pohybový aparát a ich následkom sa
navrhovateľka ťažšie pohybuje, má problémy s chôdzou, používa francúzsku barlu, nemôže dlhšie
chodiť, dlhšie stáť, vykonávať ťažšie a stredne ťažké fyzické práce, má problémy už aj s bežnými
domácimi prácami, môže sa však samostatne stravovať, vykonávať hygienu, obliekať sa a nie je
odkázaná na pomoc druhej osoby. Znalec uviedol, že u nej nie je možné odizolovať presne obmedzenia,
vzniknuté z jednotlivých vyššie spomenutých troch príčin, lebo všetky postihujú pohybový aparát a
znižujú jeho funkciu. Na základe skúseností však znalec ďalej uviedol, že v prípade, ak by poškodená
mala iba následky po predmetnom úraze z dopravnej nehody, s najväčšou pravdepodobnosťou by
mala len ľahký defekt chôdze (krívala by), nemohla by vykonávať dlhšiu chôdzu pre vyvíjajúcu sa
artrózu (poúrazové postihnutie ľavého kolena), mohla by však dlhšie stáť, nebola by obmedzená v
bežných domácich prácach. Pokiaľ ide o úraz ľavého lakťa, nemohla by ľavou hornou končatinou dvíhať
ťažšie bremená, nákupy. Tieto poúrazové ochorenia poškodenej podľa znalca nie sú výnimočné a sú
porovnateľné s obmedzeniami iných osôb s podobnými úrazmi.

Súd vykonal aj znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, PhDr. A. A., ktorá vo svojom
posudku č. X/XXXX ohľadom preskúmania prípadných psychických zmien u navrhovateľky v dôsledku
dopravnej nehody, nezistila aktuálne prítomnosť žiadnych psychických zmien, zmien osobnosti, ani
duševných porúch.

Po takto vykonanom znaleckom dokazovaní, s výsledkami ktorého odporcovia a vedľajší účastník
súhlasili, uhradil vedľajší účastník navrhovateľke dňa 29.11.2010 sumu 49,80 eur titulom doplatku
plnenia za odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia za 25 bodov zistených naviac súdnym
znalcom oproti posudku MUDr. R., na základe ktorého vedľajší účastník plnil predtým.

Podaním zo dňa 26.06.2011, v znení podania došlého dňa 27.12.2011, upravila navrhovateľka žalobný
petit tak, že žiadala zaviazať odporcov v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 5.198,17
eur z titulu odškodnenia bolesti, sumu 2.688.70 eur z titulu odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia a sumu 94,90 eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov spojených s liečením a vo
zvyšnej časti vzala návrh späť. Takto žiadala od odporcov odškodnenie za bolesť vo výške 10-násobku
sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu MUDr. K. R. a MUDr. C. N. po odpočítaní
vyplatenej sumy a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia tiež vo výške 10-násobku zo
sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu podľa posudku MUDr. C. N., PhD., teda zo
sumy 150 bodov po odpočítaní vyplatenej sumy.

Odporkyne a vedľajší účastník ani s takto zmeneným návrhom nesúhlasili a žiadali ho v celom rozsahu
zamietnuť.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 438 ods. 1 a 2 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 449 OZ, pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z., na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku
úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a
ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy.

S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia, súd aplikoval na tento prípad dovtedy platnú vyhlášku
č. 32/1965 Z.z.
Podľa § 2 ods. 1 vyhlášky, odškodňovanie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených
v prílohe tejto vyhlášky.
Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na
zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následky").

Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo
základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 7 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod. Celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240.000, - Sk; z
toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72.000 Sk.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľky na zvýšenie základného odškodnenia za bolesť o
sumu 5.198,17 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia o sumu 2.688.70 eur v zmysle ustanovenia §
7 ods. 3 Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako aj jej nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s liečením podľa § 449 Občianskeho zákonníka a to za obdobie od 23.06.2003 do začiatku roka 2004
vo výške 94,90 eur.

Z dokazovania mal súd za preukázané právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2T/191/03-90, že
v dôsledku dopravnej nehody, spôsobenej odporkyňou v 1. rade dňa 23.06.2003, vznikla navrhovateľke
škoda na zdraví. Vzhľadom na okolnosti vzniku škody, ktorá vznikla pri prevádzke motorového vozidla
a súčasne bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky tohto dopravného prostriedku, za škodu
zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla, ktorým je odporca v 2. rade. Súčasne ten istý odporca
zodpovedá za škodu aj podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože to bol práve on, kto
odporkyňu v 1. rade použil na činnosť, pri ktorej ku škode došlo. Navrhovateľka, ktorá žalovala súčasne s
odporcom v 2. rade aj odporkyňu v 1. rade a to podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zodpovednú
podľa nej za škodu titulom porušenia právnej povinnosti, v tomto smere nemohla byť úspešná, pretože
odporkyňa v 1. rade nie je v spore pasívne legitimovaná v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Táto totiž síce škodu spôsobila, ale pri plnení úloh pre odporcu v 2. rade, ktorý v tom čase bol jej
zamestnávateľom, a ktorý súdu jednoznačne potvrdil, že k nehode došlo v čase, keď ako zamestnankyňa
bola služobne ( aj služobným vozidlom) vybavovať obchodnú záležitosť v mene svojho zamestnávateľa.
Vzhľadom na potvrdenie tejto skutočnosti zo strany vtedajšieho zamestnávateľa súd považoval ďalšie
dokazovanie v tomto smere za nadbytočné a žalobu, smerujúcu voči odporkyni v 1. rade ako nedôvodnú
zamietol.
V ďalšom sa súd zaoberal otázkou vznesenej námietky premlčania, ktorá bola súčasťou obrany odporcu
v 2. rade aj vedľajšieho účastníka.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106 ods. 2 OZ, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody súd skúma súčasne jednak objektívnu trojročnú dobu, ako aj
subjektívnu dvojročnú dobu, ktorá môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby a nemôže ju
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba plynie odkedy sa poškodený dozvie o škode určitého druhu a
rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť (vyčísliť) v žalobnom návrhu na súde a súčasne kedy
sa dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Zodpovednou osobou môže byť buď škodca, alebo
aj iná osoba, ako je tomu v súdenom prípade ( prevádzateľ motorového vozidla, zamestnávateľ vodiča,
ktorý škodu spôsobil pri plnení pracovných úloh). Objektívna trojročná premlčacia doba (prípadne
desaťročná ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, čo ale nie je tento prípad) začne plynúť od okamihu
škodnej udalosti. Objektívna premlčacia doba však neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenej na
zdraví, teda aj v prípade nároku navrhovateľky na odškodnenie bolestného a sťaženia spoločenského

uplatnenia, čo sú nároky na náhradu škody z ublíženia na zdraví. Tu súd mohol skúmať iba subjektívnu
dvojročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť od okamihu, keď sa navrhovateľka dozvedela o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom obe podmienky museli byť splnené kumulatívne.

V prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o samostatné nároky pri škode na zdraví
a počiatok plynutia premlčacej doby treba skúmať u oboch osobitne.

Pre zistenie počiatku subjektívnej lehoty na uplatnenie nároku na bolestné je rozhodujúci deň, kedy
došlo ku konkrétnej vytrpenej bolesti, čo v súdenom prípade nie je možné jednoznačne zistiť a súd sa ani
touto otázkou podrobne nezaoberal, pretože aj bez týchto zistení je zrejmé, že nárok navrhovateľky je
premlčaný. Posudok, ktorý už len deklaroval vytrpené bolesti, bol vystavený súdnym znalcom MUDr. K.
N. dňa 06.09.2003 ešte v trestnom konaní a ako vyplýva z obsahu trestného spisu, o tomto posudku mala
navrhovateľka vedomosť minimálne od 07.10.2003, kedy bola ako poškodená vypočutá vyšetrovateľom
PZ a vtedy okrem iného uviedla, že bude žiadať uhradiť škodu za vzniknuté zranenia vo výške 12.300,-
Sk ako bolestné podľa obodovania znalca ( čl. 27 tr. spisu). Ak by aj v tom čase ešte nebola mala
vedomosť o tom, že za škodu zodpovedá odporca v 2. rade ako prevádzateľ motorového vozidla ( aj keď
ako držiteľ vozidla bol uvedený v Protokole z dopravnej nehody zo dňa 23.06.2003, navrhovateľka však
vzhľadom k jej zdravotnému stavu nebola zrejme schopná o tieto skutočnosti sa v tom čase zaujímať ),
musela sa to potom dozvedieť určite najneskôr dňa 30.10.2003, kedy si navrhovateľka bola preštudovať
celý vyšetrovací spis ( str. 62 spisu), obsahujúci aj informácie o prevádzateľovi vozidla ( bola tam napr.
výpoveď odporkyne v 1. rade zo dňa 26.09.2003, kde uviedla komu vozidlo patrí a kde je poistené). Súd
preto stanovil ako počiatok subjektívnej dvojročnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu bolestného
deň 30.10.2003, kedy najneskôr už navrhovateľka mala vedomosť aj o konkrétnom finančnom vyjadrení
jej nároku a aj to, že za škodu zodpovedá odporca v 2. rade. Lehota teda uplynula dňa 30.10.2005 a
keďže žaloba bola podaná až 27.06.2006, je nárok navrhovateľky na bolestné premlčaný a ako taký ho
bolo treba v časti smerujúcej voči odporkyni v 2. rade zamietnuť.

Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, aj tu sa začiatok subjektívnej premlčacej doby viaže
na okamih, kedy sa navrhovateľka dozvedela o tom, že jej vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú
možno objektívne vyjadriť v peniazoch, aby poškodená mohla svoj nárok uplatniť na súde - teda v
čase, keď bolo možné objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jej spoločenského uplatnenia po
ustálení jej zdravotného stavu ( obvykle po uplynutí jedného roka od vzniku škody na zdraví). Podľa
posudku MUDr. R. zo dňa 09.08.2004 bol v čase podania posudku jej zdravotný stav už ustálený a
keďže kumulatívne bola u nej aj vedomosť o zodpovednom subjekte, mala možnosť uplatniť si nárok
na odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia do 09.08.2006, čo aj urobila, podajúc na súd
žalobu dňa 27.06.2006, teda v tejto časti nárok nie je premlčaný.

Tu sa žiada podotknúť, že síce navrhovateľka urobila v rámci trestného konania prvé úkony smerujúce
k uplatneniu svojho nároku na náhradu škody - konkrétne bolestného a vynaložených nákladov na
liečenie, tieto úkony však smerovali voči odporkyni v 1. rade, ktorá však za škodu nezodpovedá a
navyše navrhovateľka ako poškodená v tomto adhéznom konaní ani riadne nepokračovala, preto jej
aktivity, vyvíjané v tomto smere v rámci trestného konania nie sú pri posudzovaní premlčania jej nárokov
relevantné.

Pokiaľ ide o náhradu účelných nákladov spojených s liečením, ide o vecnú škodu, pri ktorej treba
skúmať plynutie objektívnej aj subjektívnej premlčacej doby. Objektívna lehota začala plynúť dňom
dopravnej nehody, t.j. 23.06.2003 a subjektívna lehota sa odvíja od jednotlivých platieb, vykonaných
navrhovateľkou v súvislosti s liečením následkov úrazu ( až vtedy sa dozvedela o tom, že jej vznikla
nejaká majetková ujma), pričom ale subjektívna dvojročná lehota plynie iba v rámci objektívnej trojročnej.
V súdenom prípade trojročná objektívna lehota uplynula dňa 23.06.2006, preto žaloba, podaná na súd
až dňa 27.06.2006 bola doručená až po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajúc z uvedeného bolo
potrebné aj nárok navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s liečením zamietnuť voči odporkyni v
2. rade z dôvodu premlčania.

Súd teda skúmal dôvodnosť návrhu iba v časti o zaplatenie sumy 2.688,70 eur titulom mimoriadneho
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť
ani v tejto časti.

Občiansky zákonník priznáva v súvislosti s náhradou škody na zdraví viaceré právne nároky, ktoré si
môže uplatniť voči zodpovednému subjektu poškodená osoba, medzi nimi aj jednorazové odškodnenie
za vytrpenú bolesť a jednorazové odškodnenie za prípadné trvalé následky. Spôsob určovania výšky
odškodnenia podlieha určitým pravidlám, ktoré sú uvedené v citovanej vyhláške a odvíja sa od počtu
bodov, ktoré jednotlivým utrpeným zraneniam priradí posudzujúci lekár, pričom posudzuje oddelene
každý z týchto samostatných nárokov ( bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia).
Okrem stanovenia základného bodového hodnotenia vyhláška umožňuje lekárovi v prípade bolestného
zvýšiť hodnotenie poškodenia v presne špecifikovaných prípadoch až o polovicu ( v prípadoch infekcii
rany, bolestivejšom spôsobe liečby, ako sú opätovné transfúzie a infúzie, pri komplikáciách a iné) a pri
súbehu tam uvedených dôvodov na zvýšenie možno odškodnenie za bolesť zvýšiť až na dvojnásobok
základnej sadzby. Obdobne pri posudzovaní sťaženia spoločenského uplatnenia dáva vyhláška v §
6 ods. 2 možnosť lekárovi sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov primerane zvýšiť až na
dvojnásobok podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre
uplatnenie v živote a v spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito
predpokladmi sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom
živote a možnosť voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža
alebo ženu a pri odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Pokiaľ by ujma na zdraví bola takého rozsahu a mala za následky prežitie bolesti alebo vznik trvalých
následkov takého rozsahu a charakteru, že vyššie stanovenými pravidlami odškodňovania ( vrátane
limitovanej celkovej výšky odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia ) by nebolo
možné dosiahnuť vyjadrenie skutočne spôsobených mimoriadne intenzívnych bolestí, resp. mimoriadne
vážnej trvalej ujmy na zdraví, v takom prípade je v kompetencií súdov, aby po zistení, že ide o prípad
hodný osobitného zreteľa, rozhodli o mimoriadnom zvýšení buď bolestného, alebo odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia, resp. o oboch nárokoch.

V konaní bolo preukázané, že navrhovateľke ostali trvalé následky a to v podobe čiastočne
obmedzených pohybových možností v bežnom živote, ovšem okrem následkom úrazu zo dňa
23.06.2003 tieto vznikli aj z iného úrazu a tiež sú výsledkom reumatologického ochorenia. Ich následkom
sa navrhovateľka ťažšie pohybuje, má problémy s chôdzou, používa francúzsku barlu, nemôže dlhšie
chodiť, dlhšie stáť, vykonávať ťažšie a stredne ťažké fyzické práce, má problémy už aj s bežnými
domácimi prácami, môže sa však samostatne stravovať, vykonávať hygienu, obliekať sa a nie je
odkázaná na pomoc druhej osoby. Jej následky však, ako vyplynulo z dokazovania, nie sú výnimočné,
ale naopak, sú bežné ako v iných prípadoch pri podobných zraneniach. Navrhovateľka aj napriek
zníženej pohyblivosti je schopná vykonávať prakticky všetky dovtedajšie aktivity a to venovať sa
domácnosti a rodine, pričom súd vzal do úvahy vek, záujmy, rodinné a sociálne fungovanie poškodenej
v čase úrazu a po ňom, a v kontexte so všetkými zistenými okolnosťami sa požiadavka na navýšenie
bodového ohodnotenia javí ako nedôvodná a jej priznanie by nebolo ničím podložené. Netreba totiž
strácať zo zreteľa, že pozitívne rozhodnutie súdu prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a
na jeho priznanie nepostačuje iba podanie žaloby každou osobou, ktorá utrpela poškodenia na zdraví,
v dôsledku ktorých došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia. Všeobecné priznávanie zvýšeného
odškodnenia by sa priečilo ustanoveniu § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Z.z.

Vychádzajúc z uvedených úvah a citovaných ustanovení právnych predpisov súd žalobu v časti priznania
zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol, nakoľko nejde o prípad hodný
osobitného zreteľa a v časti základných nárokov bola navrhovateľka už uspokojená.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).