Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, July 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/373/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613202267
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3613202267.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21,
Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ 264 29 705, Česká republika, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej R. X.,
bydliskom XXX XX B. č. XXX, o zaplatenie zmenkového príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Partizánske, č.k. 5Cb/63/2013-43 zo dňa 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 6%-ný ročný
úrokzozmenkovejsumy356eurod8.9.2010do15.9.2010azmenkovúodmenuvovýške1/3zmenkovej

sumy, teda 1,19 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu
(ďalej len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 356 eur
od 25.6.2010 do 15.9.2010, zákonného 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 356 eur od 8.9.2010

do 15.9.2010, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 1,19 eur a náhrady
trov konania. Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá Nariadenia, je konanie v zásade
písomné, súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania. Pri vykonávaní
dôkazov vychádzal zo zásady upravenej v § 120 ods. 1 tretia veta O.s.p. a vykonal aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci konania, ktoré považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a to oboznámením
sa s obsahom spisu, najmä s návrhom, zmenkou, plnomocenstvom, tlačivom B, doplnením návrhu,

zmluvou o úvere a tlačivom C. Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho
výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací
prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanej ako spotrebiteľovi a bola
indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval
súd prvého stupňa za formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na
videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 356 eur pri predložení, na rad spoločnosti

POHOTVOSŤ s.r.o. Jej predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Za daného skutkového
stavu súd priznal žalobcovi zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to 6%-ný ročný
úrok zo zmenkovej sumy a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Zmluvne
dohodnutý zmenkový úrok 0,25% denne súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu
zamietol. Súd prvého stupňa považoval zmenkový úrok vo výške takmer 100% ročne za dojednaný
neplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok
má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakúfunkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9% ročne.
Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu
k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť

prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prvého stupňa
prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči
poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v
prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej
strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon

práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť
do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto potrebné v
zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na
jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon
takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska
legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách),

ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky
zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.).
Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je
zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá

na náhradu trov konania právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej
sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z
dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205

ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods.
1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. V

odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa
so zmluvou o úvere. Žalobca ani žalovaná dokazovanie zmluvou o úvere nenavrhli. Súd prvého stupňa
vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah
vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom
konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil

súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti
predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala.
Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej

fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na
základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná
mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia
byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 prvá veta O.s.p.

vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti
súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd
z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala,
svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností

v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie
súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny
proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú,

ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani
podmieňovaťinýmiokolnosťaminežtými,ktorésúuvedenénazmenke.Súdprvéhostupňasaaplikáciou
príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnostinie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže
robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil

ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok
zamietol. Rozhodnutie súdu a konanie súdu je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako

takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno
ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavila žalovaná, túto
dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanej známa v
čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaná súhlasila. Žalobca v súvislosti
s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
22.8.2002, sp.zn. 25 Cdo 1839/2000, rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.2.2014, sp.zn.

13C 88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp.zn. 3C 8153/2013, rozsudok
Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C 198/2013, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa
3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Odvolanie čo do trov konania žalobca neodôvodnil.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je
potrebné v napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221
ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa
obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo
zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súd
podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221

ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1
Nariadenia, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkového príslušenstva a zmenkovej
odmeny.

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd
nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp.
niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je

upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup
riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1
nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných

sporoch v rámci Európskej únie a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri
plnení týchto cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať
vnútroštátneprocesnéprávo,čovyplývazčlánku19Nariadenia. Vzmyslebodu9preambulyNariadeniaby mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri
rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a o rozsahu, v akom sa
vykonávajú dôkazy.

Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať
strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych
otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti

konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom. Povinnosť informovať strany
o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych postupov plniť rôznym
spôsobom. Dá sa jej vyhovieť napríklad ústne počas súdneho konania alebo prostredníctvom
elektronickej komunikácie, ako je elektronická pošta alebo telekonferencia, prípadne inými spôsobmi,
ktoré sú povolené v zmysle vnútroštátneho práva.

Odvolací súd v konaní zistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania.

Súd prvého stupňa v zmysle čl.4 ods. 4 Nariadenia na tlačive B vyzval žalobcu na doplnenie informácie
o pohľadávke pretože informácie uvedené v bode 8.1 tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky

považoval za nedostatočne jasné a primerané, keď tlačivo neobsahovalo žiaden údaj o charaktere
právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným. Vzhľadom na princíp zvýšenej
ochrany spotrebiteľa v právnych vzťahoch žiadal bližšie označiť a predložiť zmluvu uvedenú na zmenke,
prípadne preukázať že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca vo svojej odpovedi uviedol, že
disponuje len indosovanou zmenkou a nemá dostatočne presné a primerané údaje na to, aby mohol

zodpovedne zhodnotiť typ zmenky a titul jej vzniku.

Súdprvéhostupňapripojildospisuzmluvuoúvere č.306000201avšeobecnépodmienkyknejpatriace,
keď číslo zmluvy je údaj uvedený na zmenke, pričom postupoval podľa čl. 9 Nariadenia. O pripojení
týchto listín účastníkov konania neinformoval. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa tým

vykonaldokazovanienadnávrhúčastníkovkonania,zktoréhodospelk(odchylnému)skutkovémustavu,
na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej.
Urobil tak bez toho, aby účastníkom konania umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov alebo
poskytol priestor na vyjadrenie sa k nim. Tým došlo k odňatiu procesného práva účastníkov konania
podľa § 123 O.s.p.. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je možnosť ovplyvniť skutkové

zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Poskytnutie tohto priestoru si v súlade s cieľom a
účelom Nariadenia nevyhnutne nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje si však najmä
písomné stanovisko účastníkov konania (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde
ku skutočnému naplneniu práva účastníkov konania na spravodlivý proces zaručeného aj v čl. 46 ods.
1, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, ktoré zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie.

Po pripojení týchto listín bez návrhu účastníkov konania, vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia,
ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a rozhodol vo veci bez
nariadenia pojednávania a podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia v spojení s § 156 ods. 1 O.s.p. vo veci

verejne vyhlásil rozsudok.

V súlade s bodom 22 preambuly, článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť
účastníkovoichprocesnýchprávach.PretožesamotnéNariadenieneriešiprocesný postuppriverejnom
vyhlásení rozhodnutia, je potrebné postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne

v § 115a a § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť súdu prvého stupňa pred rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len
za podmienok uvedených v § 205a.

Súd prvého stupňa nedodržal v konaní procesný postup, ktorý vyplýva tak z Nariadenia,
ako aj z ustanovení O.s.p., nepostupoval v súlade s § 120 O.s.p. keď nepoučil účastníkov konania
v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. o dôkaznej povinnosti. Túto poučovaciu povinnosť má súdbez ohľadu na to, či je účastník konania právne zastúpený. Najmä v nadväznosti na to, že súd prvého
stupňa z vlastnej iniciatívy vykonal aj iné, než účastníkmi predložené a navrhnuté dôkazy, bolo toto
poučenie potrebné. Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci

samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní,
pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné
prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú. Súd prvého stupňa musí splniť túto poučovaciu
povinnosť s osobitným zreteľom na to, že spravidla ide o poslednú reálnu možnosť predložiť alebo
označiť dôkazné prostriedky a skutočnosti, ktoré by mohli priniesť skutkové poznatky nevyhnutné na

úspech žaloby alebo účinnú obranu proti nej. Pri absencii takéhoto poučenia účastníkov konania
nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať aby predpokladal, že súd prvého stupňa poskytne
žalovanej ochranu v zmysle zásad spotrebiteľského práva a uplatnený nárok zo zmenky v časti zmluvne
dohodnutého 0,25% denného úroku z omeškania posúdi ako dojednaný absolútne neplatne pre rozpor
s dobrými mravmi ako aj pre rozpor s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. Žalobcovi preto nebola
umožnená realizácia jeho procesných práv a rozsudok súdu prvého stupňa tak pre neho vykazuje

nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Odvolací súd z obsahu „Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku" zo dňa 30.4.2014 (č.l. 41 súdneho
spisu) zistil, že súd prvého stupňa oboznámil obsah spisu a to návrh, zmenku, plnomocenstvo, obsah
prílohovej obálky, postúpenie veci, námietku voči postúpeniu veci, rozhodnutie o postúpení, tlačivo B,

C, doplnenie žaloby a zmluvu o úvere. Uvedené nasvedčuje tomu, že súd prvého stupňa napriek
tomu, že vo veci pojednávanie nenariadil a účastníkov (ani ich právnych zástupcov) naň nepredvolal,
pred tým, ako verejne vyhlásil rozsudok, vykonával dokazovanie podľa § 129 O.s.p. prečítaním
listinných dôkazov, čím jeho postup odporoval zákonu (§ 115 O.s.p). Vyššie uvedené procesné úkony
(oboznamovanie spisu, vykonávanie listinných dôkazov) môže súd uskutočniť iba na pojednávaní ( §

122 ods. 1 O.s.p.), na ktoré je povinný predvolať účastníkov konania, ktorí sa majú právo vyjadriť k
všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.). Nemôže ich uskutočniť v prípade postupu podľa § 156
ods. 3 O.s.p., ako naznačuje „ Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku" na č.l. 40 spisu. K
inštitútu verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia ústneho pojednávania odvolací súd dodáva, že
na verejné vyhlásenie rozsudku, ak konanie prebehlo bez nariadenia ústneho pojednávania, súd nie

je povinný predvolať účastníkov konania, ale je povinný oznámiť miesto a čas vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Na
pojednávaní, na ktorom sa iba vyhlasuje rozsudok, súd nevykonáva žiadne procesné úkony a nemôže
vykonávať dokazovanie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup súdu prvého stupňa pri prejednávaní a
rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom a zmätočný. Odvolací súd z obsahu
spisu, ako už bolo uvedené, zistil, že súd prvého stupňa v konaní nedodržal procesný postup v zmysle
Nariadenia a O.s.p. keď si nesplnil poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pripojil listinné
dôkazy nad rámec účastníkmi navrhnutých dôkazov bez toho, aby účastníkov oboznámil, že takéto

dokazovanie týmito listinami mieni vykonať, a následne pred tým, než bez nariadenia pojednávania
verejne vyhlásil rozsudok, vykonal dokazovanie, čo vyplýva zo zápisnice o verejnom vyhlásení
rozsudku. Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221
ods. 1 písm. f/ O.s.p., pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu
uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok

závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní. Odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o náhrade trov konania bližšie
nezdôvodnil, najmä neuviedol v čom spočíva čiastočný (procesný) úspech žalobcu a žalovaného a
jeho rozhodnutie o tomto nároku bolo, bez ohľadu na iný dôvod jeho zrušenia odvolacím súdom,
nepreskúmateľné. Samotné konštatovanie, že účastníci konania mali vo veci len čiastočný úspech,

a preto nemajú právo na náhradu trov konania, nezodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie
rozsudku súdu v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 169 ods. 1 O.s.p. a § 167 ods. 2 O.s.p.
Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkamiúčastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane
sa účastníkovi konania okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci

využitia riadnych opravných prostriedkov.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vec prejedná a vo
veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako
ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v

novom rozhodnutí vo veci.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.