Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sp/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200292
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200292.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Bardejov, katastrálny odbor, Dlhý rad 16, za účasti T. W., bytom O. č. XXX, zastúpenej
opatrovníčkou U. L., rod. Kuľkovou, bytom O. č. XXX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 06.
februára 2015 číslo : OÚ-BJ-KO2-2015-V-2455/14-Fo takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 6. februára 2015 číslo: OÚ-BJ-KO2-2015-V-2455/14-FO.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.02.2015 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán
podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad
záložného práva podanom dňa 27.11.2014, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva
uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a Jánom W., zastúpeným ProHelp - združením
občianskoprávnej pomoci ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona návrh na
vklad záložnej zmluvy č. 533/2014-RAČ zamietol.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 27.11.2014 mu bol doručený návrh na
vklad zmluvy o zriadení záložného práva týkajúcej sa nehnuteľností v k.ú. Tarnov podľa čl. I záložnej
zmluvy zo dňa 17.10.2014. Podľa záložnej zmluvy je záložca zastúpený splnomocnencom, ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci na základe plnomocenstva zo dňa 27.9.2013. Zriadenie záložného
práva malo slúžiť na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa zo zmluvy o úvere č. 804100104 zo
dňa 27.9.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 200,- EUR spolu s príslušenstvom, úrokov z

omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút. Z obsahu dohody o splnomocnení
je zrejmé, že záložca, dlžník v zmysle zmluvy o úvere, nemohol ovplyvniť výber osoby splnomocnenca,
keďže podpísal formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť. Týmto nastal rozpor s §
22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri
splnomocnení je slobodný výber osoby, ktorá bude obstarávať právne záležitosti. Navrhovateľ vybral
„svoje“ združenie, čo je prejavom konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, a to je opäť porušením

§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tento záver bol vyslovený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/19/2010. Existencia zmluvy o zriadení záložného práva je vyvolaná
finančnými aktivitami záložcu a vzťah záložného veriteľa a záložného dlžníka je vzťahom subsidiárnym a
akcesorickým. Tieto právne vzťahy sú vzťahmi vyplývajúcimi zo spotrebiteľských zmlúv, v ktorých došlo
k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide o
neprijateľné zmluvné podmienky. Odporca v tejto súvislosti poukázal na § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1,

5 Občianskeho zákonníka. Aj keď bola dohoda o splnomocnení zriadená na samostatnej listine, išloo štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Neplatnosť zmluvy
odôvodnil tiež § 34, § 40 ods. 3, § 39 Občianskeho zákonníka.

S odkazom na § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odporca konštatoval, že
záložná zmluva podpísaná splnomocnencom je z tohto dôvodu neplatná.

Poukázal tiež na to, že predložená záložná zmluva nebola podpísaná osobou oprávnenou konať v
mene záložného veriteľa, keďže zmluva obsahuje iba farebnú fotokópiu podpisu konateľa spoločnosti,

Ľubomíra X., čo možno považovať sa absenciu riadneho prejavu vôle. Tento právny úkon je preto v
rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V
opravnom prostriedku citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku a uviedol, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného
právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle
riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho
z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len

„splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo
splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a
povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Nesúhlasil s tvrdeniami správneho orgánu, podľa ktorých navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude
oprávnenázadlžníkakonaťadlžníknemalmožnosťsasámrozhodnúťktohobudezastupovať.Vdanom
prípade ide o ničím nepodložené predpoklady správneho orgánmi, ktoré nevychádzajú z objektívne
zisteného skutkového stavu.
Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu

veci (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku), pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho
orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok
teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia
podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci
význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré

boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z
vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani
skreslené či už vedome alebo nevedome.
Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo
dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že

správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stav veci.
Zmienené ustanovenia Správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne
aplikovateľnéajnakatastrálnekonanie,inconcretokonanieopovolenívkladuvecnéhoprávadokatastra
nehnuteľností.

Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca
- dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria
odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení
rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne
posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich

právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého
správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je
potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a
právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je
rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v § 22 ods. 2 OZ,
podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu
alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemuzákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník
I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966).
K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených
a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že
splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere

vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch
musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu.
Ideosamostatneexistujúcidvojstrannýprávnyúkon,ktoréhojednoustranouvpostavenísplnomocniteľa
je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto
právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej
dokumentácie.Zospisusprávnehoorgánutiežnevyplýva,žebyveriteľzastúpeniezástupcomoddlžníka

požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.
Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom
osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach
a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo

zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem
rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho

obsah.
Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité
v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti
predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene

zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na
základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne
nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na
preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite
zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka

dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol
správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu,
ktorá je v styku so záložným veriteľom.
Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe
špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver

správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo
rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol
pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať
v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy.
Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak,

ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti
vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody
vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav
urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle
možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno

konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou
vyhrážkouaprevyvolanieneplatnostiprávnehoúkonumusíbyťprotiprávne,vzbudzovaťdôvodnúobavu
z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne
schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý

najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného
právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zostrany záložcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam.
Rovnakosanestotožňujesprávnymnázoromodporcu,ktorýpoukazujenaabsolútnuneplatnosťDohody

o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy,
ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Dohoduosplnomocnení,ktorejpredmetomjebezplatnézastupovaniesplnomocniteľasplnomocnencom
preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia §
53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti správnemu orgánu o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti
zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil
s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový

stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne právne posúdil z dôvodov
vyššie uvedených.

Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva
k nehnuteľnosti pretože:

1/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom
neexistuje žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia
ProHelp. V tejto časti je rozhodnutie správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.
2/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

3/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu

zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
jenutnékonštatovať,žepočasvýkonupodnikateľskejčinnostiodvolateľaanivjednomprípade,kedymal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného

práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

V konaní pred súdom, namiesto ďalšieho účastníka Y. W., ktorý zomrel dňa 1.1.2015, súd konal s jeho
právnou nástupkyňou, matkou poručiteľa, T. W., zastúpenou opatrovníčkou U. L., rod. W., ktorá bola za
opatrovníčku ustanovená rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. 1Ps/6/2011- 41 zo dňa 31.5.2012.
Tá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila s tým, že z jej strany došlo k úhrade pohľadávky
navrhovateľa v plnej sume, o čom priložila potvrdenie o úhrade.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým,
že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok

nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol
návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 27.11.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad
Zmluvy o zriadení záložného práva č. 533/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto

návrhu bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 533/2014-RAČ uzavretá medzi navrhovateľom
ako záložným veriteľom a Jánom W., zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci
ako záložcom dňa 17.10.2014. Zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k výlučnému
vlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe

Zmluvy o úvere č. 804100104 zo dňa 27.9.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a
záložcomnastranedlžníka,najmänazabezpečenieistinyvovýške200,-Eur,spolusjejpríslušenstvom,
úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania
až do zaplatenia.

Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom Y.
W. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení Petrom Mamojkom,
predsedom občianskeho združenia. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení
právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou

so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy 804100104. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ
udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych
úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv
a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako
poskytovateľomúveru,všetkykonzultácieazastupovanieprirokovanísospoločnosťouPOHOTOVOSŤ,

s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že
splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol
využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára
túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase

uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú
bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného
plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy
o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie

ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej
republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré
je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania
ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej

príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho
práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie
svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností,
ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.

Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach
k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v §
1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh.Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra
posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné

podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak
návrh zamietne.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo urobiť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu

alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom
zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková
hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3

záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo
a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom
prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom.
V súlade s § 31 ods. 1, 2 katastrálneho zákona bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať
aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto

skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k
prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej
obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu, ktorý by konal v mene dlžníka,

bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ,
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri
splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti.
Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
a je preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.

Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej
zmluvy, sú neplatné.

Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu

osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v
mene spotrebiteľa, je neplatný.

Ztýchtoustanoveníjednoznačnevyplýva,žezáložnázmluvananehnuteľnosti(čojebezpochybyzmluva
o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle § 5a ods. 4 citovaného zákona) nesmie byť v mene vlastníka
podpísaná treťou osobou.

Odporca preto správne dospel k záveru, že zmluva o zriadení záložného práva, ktorá nebola podpísaná
priamo vlastníkom nehnuteľností je v rozpore s § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa a je preto
neplatná.

Rovnako možno konštatovať, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci
je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a že takýto právny úkon je neplatný.

Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej
pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta.

Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť
rozpor, či neb. Y. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc
a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná.

Neplatnosť udeleného plnomocenstva má za následok neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva
č. 533/2014-RAČ zo dňa 17.10.2014 z dôvodu absencie platne udeleného plnomocenstva pre ProHelp
konať v mene záložného dlžníka.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastník konania nemajú zo zákona právo na
náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.