Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 21, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/119/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412225532
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4412225532.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Vipax s.r.o., Sliačska 10, Bratislava, IČO: 46
534 237, zast. advokátkou JUDr. Ritou Tóthovou, kpt. Jaroša 4, Levice, proti žalovanému: 1. PROGRES
- HL s.r.o., Mičinská cesta 45, Banská Bystrica, IČO: 31 632 718, zast.: Advokátska kancelária Laššák
s.r.o., Rudlovská cesta 33, Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, 2. M. S., W. XX, S., o zaplatenie
10.130,90 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.
k. 14Cb/17/2013-78 zo dňa 29.04.2014, v zamietajúcej časti, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/17/2013-78 zo dňa 29.04.2014 v

napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 10.130,90 eura s príslušenstvom tak, že konanie proti žalovanému v 2. rade zastavil, konanie o
zaplatenie 130,90 eura s príslušenstvom zastavil, vo zvyšku žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol,
žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal s tým, že o trovách konania voči žalovanému v 1.
rade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že o čiastočnom zastavení konania rozhodol podľa §
96 ods. 1 OSP.

Podľa vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu mal preukázané, že v roku 2009 na
základe objednávky žalovaného zo dňa 06.05.2009 spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. (od 12.07.2012 po
zmene obchodného mena DUOLUX s.r.o.) a žalovaný uzavreli ústne kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl.

Obchodného zákonníka, predmetom ktorej boli dodávky stožiarov pre akciu - rekonštrukcia verejného
osvetlenia v Žiari nad Hronom. Termín dodávky bol rok 2009. Z uzavretej zmluvy vznikol spoločnosti
DUOVERZIO s.r.o. ako predávajúcemu záväzok dodať žalovanému dohodnutý tovar do konca roku
2009 a žalovanému ako kupujúcemu vznikol záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. V prejednávanom
spore súd považoval za zistené, že spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoj záväzok do konca roku 2009
v celom rozsahu nesplnila a neurobila tak ani do dňa 09.08.2010. Dňa 09.08.2010 sa zaviazala pre
prípad nedodania chýbajúcich častí dodávky ani do dňa 20.08.2010 zaplatiť žalovanému zmluvnú

pokutu 10.000,-- eur. Súd v prejednávanom spore považoval túto zmluvnú pokutu za dohodnutú podľa
§ 544 Občianskeho zákonníka (subsidiárne použitého pre obchodný vzťah), a to právne relevantným
spôsobom, keďže jej dojednanie bolo uvedené v písomnom zázname zo dňa 09.08.2010, ktorý podpísali
konatelia obidvoch zmluvných strán. V prejednávanom spore súd zo žiadneho prejavu účastníkov anajmä ani z prejavu konateľa žalobcu, ktorý bol v čas spísania záznamu aj konateľom spoločnosti
DUOVERZIO s.r.o. (a je ním dodnes) nezistil, že by dňa 09.08.2010, kedy bola zmluvná pokuta
dojednaná,malizmluvnéstranypochybnosťotom,preaképorušeniepovinnostizozáväzkovéhovzťahu

je zmluvná pokuta dojednaná, resp. v akom rozsahu spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoje záväzky z
kúpnej zmluvy nesplnila. Súd preto nemohol akceptovať obranu žalobcu, že dojednanie zmluvnej pokuty
nebolodostatočneurčitéčodopovinnosti,zaporušeniektorejsazmluvnápokutadojednáva.Súddospel
k záveru, že dňom 21.08.2010 sa stala dojednaná zmluvná pokuta vo výše 10.000,-- eur splatná, keďže
spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. do 20.08.2010 svoje záväzky z kúpnej zmluvy voči žalovanému nesplnila

v celom rozsahu, keďže do dňa 20.08.2010 došlo iba k čiastočnému plneniu záväzku z kúpnej zmluvy zo
strany spoločnosti DUOVERZIO s.r.o., a to dňa 16.08.2010. V prejednávanom spore bolo nepochybné,
že spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. svoj záväzok zaplatiť žalovanému zmluvnú pokutu 10.000,-- eur
nesplnila, a teda od dňa 21.08.2010 žalovaný voči tejto spoločnosti disponoval pohľadávkou spôsobilou
na započítanie.

V prejednávanom spore súd dospel k záveru, že žalovaný a spoločnosť DUOVERZIO s.r.o. mali
vzájomné pohľadávky s plnením rovnakého druhu, ktoré sa vzájomne kryli. Podmienkou ich zániku
bol podľa § 580 Obč. zák. v danom prípade prejav žalovaného smerujúci k započítaniu urobený
voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o.. Súd považoval za zistené, že k takémuto prejavu nepochybne
došlo. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka (subsidiárne použitého pre obchodný vzťah) prejav

vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o tom, čo chce účastník prejaviť. V danom prípade už samotné konanie žalovaného,
teda to, že zaplatil spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. kúpnu cenu dodaného tovaru tak, že spolu zostalo
nezaplatených 10.000,-- eur, nevzbudzuje pochybnosť o tom, že tým prejavil úmysel nezaplatený
rozdiel započítať so svojou pohľadávkou voči tejto spoločnosti vo výške 10.000,-- eur titulom zmluvnej

pokuty. V prejednávanom spore však súd považoval za preukázané, že žalovaný tento prejav urobil aj
výslovne, v konaní presne nezistený deň voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. (a to najmä z výpovede
svedka H. O. v aktuálnom čase zamestnanca spoločnosti DUOVERZIO s.r.o.). Úmysel žalovaného
ako konajúcej osoby započítať pohľadávky v danom prípade musel byť spoločnosti DUOVERZIO
s.r.o. známy. Súd v prejednávanom spore dospel k záveru, že došlo k právne relevantnému prejavu

žalovaného smerujúceho k započítaniu vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie, ktoré ku
dňu, kedy sa stretli - najneskôr však ku dňu 05.01.2011, kedy bola splatná najneskôr zročná pohľadávka
spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. voči žalovanému titulom kúpnej ceny - zanikli.

Dovolávať sa teda v danom prípade výkonu svojho práva, resp. povinnosti žalovaného na bezodkladné

oznámenia mu pohľadávky na započítanie podľa § 529 ods. 2 Občianskeho zákonníka je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Podľa § 265 Obchodného zákonníka preto výkon tohto práva
nemôže požívať právnu ochranu. Do úvahy by teda prichádzalo aj procesné započítanie vzájomných
pohľadávok.

Proti tomuto rozsudku, v časti ktorou súd žalobu zamietol, podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
pričom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a v rozsahu, ktorým
bol nárok žalobcu zamietnutý, mu tento priznal.
V odôvodnení ďalej poukázal na to, že k zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď
sa pohľadávky stretli, ale až na základe jednostranného právneho úkonu (compensatio necessaria)

alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody (compensatio voluntaria). Ku kompenzácii v zmysle §
580 OZ je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému
účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Súd prvého stupňa
nevedel ustáliť, či považuje kompenzačný prejav žalovaného za konkludentný alebo výslovný. Žalobca
nesúhlasísoskutkovýmzistením,žezvykonanýchdôkazovvyplývato,ževobdobíodspísaniazáznamu

z 09.08.2010 o zmluvnej pokute do doručenia oznámenia o postúpení pohľadávok 17.07.2012 žalovaný
zmluvnú pokutu priznal vo svojich výnosoch v rokoch 2010, 2011 alebo 2012. Zmluvná pokuta je z
daňového hľadiska výnosom, účtuje sa v podvojnom účtovníctve a účte 644 a žalovaný by mal zmluvnú
pokutu zdaniť. Za účelom preukázania konkludentného započítania zmluvnej pokuty súd prvého stupňa
by mal zabezpečiť ďalšie dôkazy, napr. hlavnú knihu žalovaného za roky 2010, 2011 a 2012 a zo

spôsobu zaúčtovania zmluvnej pokuty do výnosov by mohol ustáliť, v ktorom roku žalovaný započítal
zmluvnú pokutu ak ju vôbec priznal. Navrhol, aby odvolací súd nariadil znalecké dokazovanie z obdobu
účtovníctva na preukázanie zaúčtovania zmluvnej pokuty v účtovníctve žalovaného v rokoch 2010, 2011
a2012zaúčelompreukázaniakonkludentnéhozapočítaniapohľadávky.SvedokH.O.vosvojejvýpovediminimálne trikrát uviedol, že o započítaní nič nevie. Navrhol, aby odvolací súd zopakoval výsluch H. O.
a odchýlil sa od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Postup súdu prvého stupňa vo veci výsluchu
H. O. prostredníctvom dožiadaného súdu nebol správny. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu

prvého stupňa, že obrana žalobcu nemôže požívať právnu ochranu podľa § 265 Obchodného zákonníka
pri posúdení toho, že žalovaný urobil jednostranný kompenzačný prejav až v priebehu súdneho konania
formou procesnej obrany. Žalobca zastáva právny názor, že súd je povinný z úradnej povinnosti ex offo
aplikovať ustanovenie § 529 ods. 2 OZ a skúmať to, či jednostranný kompenzačný prejav bol urobený
včas - bezodkladne alebo nie. Súd prvého stupňa a ani žalobca nespochybnili oprávnenosť uplatnených

pohľadávok žalobcu v tomto konaní a ani jeho aktívnu legitimáciu. Ak súd prvého stupňa nesprávne
prihliadol na jednostranné započítanie pohľadávky žalovaného, nároky žalobcu uplatnené v žalobe sú
dôvodné.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, pričom poukázal na to, že prvostupňový
súd vo svojom skutkovom zistení nikde v rozhodnutí neuviedol, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že v

období od spísania záznamu o dojednaní zmluvnej pokuty zo dňa 09.08.2010 do doručenia oznámenia
o postúpení pohľadávok 17.07.2012 by žalovaný priznal vo svojich výnosoch zmluvnú pokutu v rokoch
2010, 2011 alebo 2012; zo strany žalobcu ide o účelové tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. V prípade
ak by sa náhodou aj preukázalo, že nedošlo k zaúčtovaniu, resp. došlo k nesprávnemu zaúčtovaniu
zmluvnej pokuty na strane žalovaného, neznamená to, že by k započítaniu podľa vyššie uvedenej

argumentácie nedošlo alebo by z tohto dôvodu mal byť zápočet neplatný; nariadenie znaleckého
dokazovania preto nie je potrebné, je nadbytočné a z procesného hľadiska nehospodárne. Žalovaný sa
stotožňuje so skutkovým zistením prvostupňového súdu o tom, že k započítaniu došlo aj výslovne a to
v telefonickom rozhovore konateľa žalovaného M. C. s bývalým zamestnancom žalobcu H. O.. Navrhol
preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP na nariadenom
pojednávaní podľa ustanovenia § 214 ods. 1 písm. a/ OSP a po zopakovaní dokazovania dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu je nepochybné, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa
26.10.2012domáhalzaplateniasumy10.130,90euraspríslušenstvomtitulomplneniazuzavretejkúpnej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu. Žalobca ako postupník
teda nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok žalobou uplatnený nárok od postupcu
obchodnej spoločnosti DUOLUX s.r.o., Bratislava.

V konaní bolo taktiež preukázané, že dňa 09.08.2010 došlo k písomnej dohode medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným, predmetom ktorej okrem iného bola dohoda o nároku žalovaného
na zmluvnú pokutu 10.000,-- eur v prípade nedodržania termínu dodávky chýbajúcich stožiarov do
20.08.2010. Nakoľko predmetný termín dodania chýbajúceho tovaru nebol právnym predchodcom

žalobcu dodržaný, čo bolo v konaní preukázané, žalovanému vznikol nárok na zaplatenie dohodnutej
zmluvnej pokuty 10.000,-- eur. Spornou teda zostala skutočnosť, či žalovaný právne relevantným
spôsobom započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto konaní.

Podľa ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých

plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú ak niektorí z účastníkov
urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia je teda nepochybné, že na právne relevantné
započítanie je vyžadovaný prejav, avšak tento prejav nie je zákonom bližšie špecifikovaný. Môže sa teda

jednať o rôznu formu prejavu realizovanú rôznymi technickými prostriedkami. Súd pri vyhodnocovaní
dôkaznej presvedčivosti musí vychádzať z konkrétneho špecifického prípadu, pričom v danom prípade
je viacero okolností, ktoré nasvedčujú tomu, že k jednostrannému započítaciemu prejavu zo strany
žalovaného v 1. rade došlo.

Žalobca v podanom odvolaní poukázal na rozhodnutie NS SR č. 58/2013, avšak predmetné rozhodnutie
spočívalo v neunesení dôkazného bremena a to doručenia listiny obsahujúcej započítací prejav tomu,
komu bol tento započítací prejav adresovaný. V tejto prejednávanej veci však žalovaný v 1. radeneprezentoval svoj započítací prejav ako realizovaný v písomnej forme. Predmetné rozhodnutie je teda
nepoužiteľné na túto prejednávanú vec.

S poukazom aj na výpoveď svedka H. O. je možné dospieť k záveru, že k právne relevantnému
započítaniu došlo s následkom zániku vzájomných pohľadávok.

Odvolací súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a preto
rozhodol o jeho potvrdení podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.