Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214582
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4114214582.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 807 598, zastúpenej: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141,
v mene ktorej koná ako advokát konateľ JUDr. Martin Máčaj, proti povinnej: V. A., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M., S. ulica XXX/XX, o vymoženie sumy 520,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra z 19. augusta 2014 pod č. k. 25Er/541/2014-16, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutého,
so sídlom exekútorského úradu: Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
účinného do 31. 12. 2014 (ďalej len „ZoRK“), § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r/ a ods. 5, § 54 ods.
1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), článkami smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS z 05.

04. 1993, ako aj zisteným skutkovým stavom. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnená
podaním spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 08.
03. 2014 žiadala súdneho exekútora o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03296/13 zo dňa 17. 07. 2013 zriadeného zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). Súd prvého stupňa na základe
vyššie citovaných zákonných ustanovení z úradnej povinnosti skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že
uvedenépodanianiesúvsúladesozákonom,pretoževychádzajúzexekučnéhotitulu-rozhodcovského
rozsudku, ktorý zaväzuje povinnú na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda
na plnenie právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Pre
posúdenie práve materiálnej stránky exekučného titulu súd preskúmal Zmluvu o úvere č. 404200713 zo
dňa 29. 10. 2010 a jej súčasť Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Pri tomto preskúmaní zohráva

dôležitú úlohu zistenie súdu prvého stupňa, že tento exekučný titul sa z nižšie špecifikovaných dôvodov
vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah. Spolu so zmluvou o úvere bola v ten istý deň uzatvorená aj
rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Súd
prvého stupňa preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy zistil, že tieto zmluvy boli už vopred pripravené
veriteľkou pre veľký počet dlžníkov, a preto dlžníčka ani nemohla ovplyvniť ich obsah a zmluvné
dojednania. Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé,

že po uzatvorení Zmluvy s povinnou bezprostredne nasledovalo aj uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy,
v ktorej povinná musela súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskázmluva bola veriteľkou navrhnutá vopred, a teda ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu,
ktorej podstatu spotrebiteľka nemohla ovplyvniť. Takto formulovanú zmluvu nemožno považovať za
individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi účastníkmi neexistoval z

uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinná vopred vzdala svojich práv uplatniť svoje nároky
alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Samotná rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníčke
obrátiť sa v spore s veriteľkou na všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je
obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľka návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd.
Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v Rozhodcovskej zmluve ešte pred

vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľka musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi dodávateľkou a spotrebiteľkou, na podklade ktorej
veriteľka iniciuje voči dlžníčke rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku
sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a
z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože poskytuje veriteľke neprimeranú a nedôvodnú výhodu
voči dlžníčke spočívajúcu v tom, že môže vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať

prípadný spor so spotrebiteľkou a vylúčiť tak ochranu práv spotrebiteľky všeobecným súdom. V zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľky mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora.

Oprávnenánapadlauznesenievzákonnejlehoteodvolanímzdôvodunesprávnehoprávnehoposúdenia
veci a neúplného zistenia skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. Žiadala, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mala za to, že v prejednávanej veci
súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti. Poukázala na ustanovenie § 44
ods. 2 EP a § 45 ods. 1 a ods. 2 ZoRK a uviedla, že súd na správne zistený skutkový stav aplikoval

nesprávne právny predpis. Konštatovala, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd sa
v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom
súdu prvého stupňa v predmetnej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK došlo k nahradzovaniu

konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s
obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej poukázala na to, že oprávnená s povinnou
uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to
na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné, konajúci súd však tieto skutočnosti

dostatočnenezisťoval.Zdôraznila,žepovinnejnebolaodňatámožnosťobrátiťsa,vprípadeakýchkoľvek
sporných otázok spojených so zmluvou o úvere, na všeobecný súd a v danej veci konajúci súd konal
nad rámec zákonných ustanovení.

K odvolaniu oprávnenej sa povinná nevyjadrila.

VovecirozhodolvyššísúdnyúradníkOkresnéhosúduNitra.Zákonnýsudcapredložilvecnarozhodnutie
odvolaciemu súdu s vyjadrením, že odvolaniu oprávnenej nemieni vyhovieť, nakoľko sa stotožňuje s
rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka. Uviedol, že exekučný titul je rozhodcovský rozsudok vydaný
na základe rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná medzi účastníkmi v súlade so zákonom a

tak táto zmluvná podmienka je neprijateľná.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),

prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak
máodvolacísúdzato,žeprvostupňovýsúdnielenvecnesprávnerozhodol,alevodôvodnenísasprávne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty

účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 08. 03.
2014, kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 03296/13 zo dňa 17. 07. 2013, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 05. 08. 2013 a vykonateľnosť dňa 08. 08. 2013, podkladom ktorého bola Zmluva o
úvere č. 404200713 zo dňa 29. 10. 2010 zabezpečená zmenkou vystavenou dňa 29. 10. 2010. Účastníci
konania dňa 29. 10. 2010 uzatvorili rozhodcovskú zmluvu. Súdny exekútor požiadal dňa 14. 05. 2014
Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súd prvého
stupňa preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č.k. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18.
01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol

vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,

exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania
začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a
ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do
31. 12. 2014 (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní"), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo
na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, akrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa
má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi

s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu
rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť
všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby

spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvého stupňa, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď
preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
rozhodcovskú zmluvu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zásadnou
právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č. 404200713 zo dňa

29. 10. 2010, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, podľa ktorej sa účastníci vzťahu dohodli:
„1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 404200713 uzatvorenej dňa 29. 10. 2010, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca

zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (OSP). 2. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za
rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade,
ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v
ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu

založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“, je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej
Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív
riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom prvostupňového
súdu, že o Rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, že spory môžu byť síce riešené aj v súdnom
konaní, ide aj vtedy, ak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej, že síce

spotrebiteľka podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľky, spotrebiteľka by bola
nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľky je totiž rovnocenné, či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula,
alebo dodávateľka svojim konaním. Spotrebiteľka má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti

dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej Rozhodcovskej zmluve. Uvedené
ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak
by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva

daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje
práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v
občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného
ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť
voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú

veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
štátny súd. Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne
individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by
jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel. Je na úvahu, či spotrebiteľa by napadla myšlienka
namietať neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy

a nie je rozhodujúca vôľa účastníka zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Neprijateľná
rozhodcovská doložka je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ) a je povinnosťou nielen súdu, ale
rozhodcuztohtoprávnehoposúdeniavyvodiťvšetkyprávnedôsledky,aposkytnúťnáležitúochranupred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať
proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie Rozhodcovských zmlúv

spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom
na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera.
Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných
podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, odvolací súd neprijíma a odsudzuje ho ako

konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ
práva presúval zodpovednosť na slabšieho a jeho vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval
rozhodcovskú zmluvu.

Evidentnejemožnékonštatovať,žeideovopreddodávateľkounaformulovanézmluvnéklauzulyvrátane

rozhodcovským zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľka nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Taktiež
je nutné konštatovať, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o
úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľka - povinná si individuálne
vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy,
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie povinná - spotrebiteľka má

dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale oprávnenú - dodávateľku zaťažuje dôkazné
bremenotútosituáciupreukázať.Aksispotrebiteľkaindividuálnevyjednalarozhodcovskúzmluvu,potom
by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver
nie je možné prijať. Dôvodne je možné konštatovať, že oprávnená si dôkazné bremeno o individuálnom
vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnila. Ak spotrebiteľka mala vyjednať na základe rozhodcovskej

zmluvy súkromný proces, mala by nepochybne tieto pravidlá poznať. Odvolací súd sa preto nestotožnil
s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Oprávnená
s odbornou starostlivosťou musela vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol
vo výroku vecne správne, keď zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1

OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.