Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/162/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223681
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1512223681.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v Bratislave pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou,PhD., v právnej

veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast.:
advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava
proti odporcovi: Slovenská republika -Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody v sume 1 683,60 eur a nemajetkovej ujmy v sume
336,72 eur, v konaní 14 C 170/2012 o náhradu škody v sume 864,83 eur a nemajetkovej ujmy v sume
172,97 eur, v konaní 14 C 173/2012 v sume 1 986,77 eur a nemajetkovej ujmy v sume 397,35 eur, v
konaní 14 C 174/2012 o náhradu škody v sume 2 390,35 eur a nemajetkovej ujmy v sume 478,11 eur

takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava V sa navrhovateľ domáhal voči štátu náhrady škody
v sume 1 683,60,- eur a nemajetkovej ujmy v sume 336,72 eur.

Navrhovateľ svoje nároky náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnené označeným

žalobcom voči štátu, Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR - odôvodnil nesprávnym
úradným postupom tunajšieho súdu v exekučných veciach podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov tým,
že v exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 je založená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Podľa navrhovateľa

exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatnývplyvnačaspotrebnýkposúdeniuarozhodnutiu,nerozhodolonávrhochoudeleniepoverenia
v zákonom stanovenom čase. V exekučných konaniach vedených podľa procesných pravidiel ust. § 44
ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2010 do 31.5.2011 mal exekučný súd zákonnú povinnosť
rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným
titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetných prípadoch

neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a
so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup
namieta navrhovateľ ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, súd nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Navrhovateľ náklady, resp. majetkovú škodu v sume 1 683,60 eur špecifikoval ako náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a

príslušenstva zo strany exekučného súdu.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ v danom prípade uplatňoval z dôvodu, že
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahovaprávanaprejednanievecivprimeranomčase,niejedostatočnýmzadosťučinenímvzhľadom

na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené
legitímne očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky.
Navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne
a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia

bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou
riadneho hospodára. Akokoľvek, náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú
satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Ďalej poukazuje
na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv navrhovateľa v

spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej
nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa,

ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu
spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu
v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj
základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a

primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Navrhovateľ si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s

nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 336,72 eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Súčasne navrhovateľ žiadal v žalobnom návrhu vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta
druhá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), tak, že odporca je zodpovedný za škodu,

ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V, pretože
tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pohľadávky navrhovateľa, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere povinným v zákonom stanovenej lehote.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 7.6.2013 žiadal žalobný návrh z dôvodu nepreukázania splnenia

zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne neopodstatnené v celom rozsahu
zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobný návrh považuje za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky.
Nie je uvedená spisová značka príslušného exekučného konania, chýbajú relevantné údaje ako dátum

doručenia podania súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody v danom prípade. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by
preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody, nemajetkovej
ujmy, atď.Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v skutočnosti prenáša celú
dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Neoznačenie

spisovej značky exekučného konania, v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu (teda nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre
ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných
práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2012,
IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/012). Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), vzhľadom na skutočnosť, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť
ako namietnutie nezákonného rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe
prieťahov konania.

Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, ani
po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Odporca má za to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukazuje na skutočnosť, že
dňa 23.04.2012 mu boli doručené prvé žiadosti a dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené
žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam
na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi, bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď,
kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný

priložiť ani príslušné poverenia vydané exekútorom, označiť dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o
škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli podávané sťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom
povinného,resp.jehoinsolvenciou,stratoukontaktuspovinným,ktorýmiodôvodňujevzniknemajetkovej
ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým

zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca má za to, že
ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody odporca poukázal na
ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne vzhľadom na povahu úkonu rozhodnutie o žiadosti
exekútora na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na skutočnosť, že prax
ukázala, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne
posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok,

najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania . Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zaviedlo, že lehota 15 dní na
udelenie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak ho súd nepoverí,
15-dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť

15-dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o
zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu.

Odporca vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody. V prípade, ak mala navrhovateľovi

vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí 15-dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od momentu
skončenia navrhovateľom tvrdených prieťahov, t.j. od momentu vydania poverenia, o čom sa
navrhovateľ v niektorých prípadoch dozvedel pred viac ako tromi rokmi.

Inštitút premlčania, premlčaciu lehotu, respektíve jej plynutie v prejednávanom prípade upravuje §
19 zákona č. 514/2003 Z. z. tak, že sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušeniealebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia),
rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľom vyčíslenú škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa jeho názoru nemôže byť
viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom

proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere odporca považuje
za nesprávne a účelové. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody.
Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody a tým
neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca v žalobe neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú
podľa § 17 ods. zák. č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie

majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku, odporca má
za to, že navrhovateľ doposiaľ neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si
uplatňuje skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Okrem prednesených námietok navrhovateľ nepreukázal
existenciudlžníkaakoúplnýzákladprepreukázanietoho,čohosadomáha,aniexistenciuprávoplatného

rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť pohľadávky. Rozhodnutie o
zamietnutíibapreukázalonespôsobilosťkonkrétnehorozhodcovskéhorozsudkubyťexekučnýmtitulom.
Ak by aj nastala situácia, že si toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať
v prvom rade, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v
sume, v ktorej ich požaduje od odporcu (čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a v druhom

rade, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu; to znamená, že nebyť
nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal a ani nepreukáže, a to najmä (ale nielen) s
ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, ktorí dlžníci by boli po smrti, atď... Odporca
je toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi materiálnu škodu tak, ako

si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a ani výšku škody.

Rovnako navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť nesprávneho úradného postupu a vzniku škody,
či nemajetkovej ujmy.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca poukázal na skutočnosť, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov
spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní,
keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná
judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 675/2011, kde

je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je možné vzťahovať na fyzické
osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma
priamo. Navrhovateľ uvádza aj zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov, ale tieto nie sú
bližšie konkretizované. Tiež neupresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva

niejepodloženáakýmikoľvekreálnymiskutočnosťami,čirozumnouúvahou.Odporcapovažujezakrajne
nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej skutočnej
škody.

Navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej

komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská
činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach
štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky.

Okresný súd Bratislava V vzhľadom na námietky odporcu, na nedostatok procesných podmienok v

konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj predčasnom podaní na konanie súdu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach
uvádza nasledovné:Podľa § 103 OSP zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (OSP) - kedykoľvek za konania
prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 OSP - pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na

jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 OSP - (1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať ........ pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých
sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. ..... Ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za

štát konať. ... (2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem
tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31.12.2012
nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých, ktoré

sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.
Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj
z ustanovenia § 120 Občianskeho súdneho poriadku, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať
tvrdenia účastníkov konania. Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu

právnej úpravy obsiahnutej v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce
skutočnosti musia byť opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci.
So zreteľom na ust. § 101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce
skutočnosti pravdivo nie je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v
rozhodnutí vo veci samej. Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom, ešte pred tým, ako bude

požadovaný nárok vecne prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude
vyhovené, nesie v plnom rozsahu navrhovateľ, navyše ak je zastúpený právnym zástupcom, advokátom.

Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012 - (1) Štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. (2) Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01.01.20013

(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.

b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovalebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.... (4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu

bola takým postupom spôsobená škoda.

Zákonom č. 412/2012 Z. z. účinným od 01.01.2013 došlo k doplneniu § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. o nové
odseky 3 a 4 v nadväznosti na možnosť dotknutých osôb domáhať sa ochrany svojich práv v prípade
prieťahov v konaní pred súdom alebo iným orgánom, a to s využitím inštitútu ústavnej sťažnosti podľa

ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 41/02).Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Toto
hmotnoprávne ustanovenie však bolo vnesené do právnej úpravy až novelou účinnou od 01.01.2013 a
nie je dané prechodné ustanovenie k danej novele, preto sa v súlade s právnou teóriou musí aplikovať
hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody (2011), nároku, resp. v čase uplatnenia nároku

na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom (23.4.2012) a na súde (27.09.2012), t.j. znenie
ustanovenia § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom v čase uplatnenia nároku, t.j.
do 31.12.2012. Navrhovateľ uplatnil svojimi žalobami nároky na súde pred účinnosťou novelizovaného
znenia zákona. Na predmetné konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp.
uplatnenia náhrady škody, t.j. do 31.12.2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený

rozhodovať o nárokoch navrhovateľa v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného
postupu, uplatnených žalobami dňa 27.09.2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. v znení platnom do 31.12.2012.

Sud poukazuje aj na skutočnosť, že zákonom č. 412/2012 Z. z. došlo aj k zmene právnej úpravy v § 17

- časti spôsobu a rozsahu náhrady škody nemajetkovej ujmy doplnením o ods. 4. V súvislosti s prijatou
zmenou právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom účinnou od 01.01.2013 a náhrada škody, ktorá by mala predstavovať i
nemateriálnu (morálnu) ujmu, t.j. „spravodlivé zadosťučinenie“, zákonodarca vyslovil potrebu ustanoviť
presné kritéria pre jej výpočet s ohľadom na judikatúru Najvyššieho súdu SR i ESĽP.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.

neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranej
lehoty podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade podania návrhu na predbežné

prerokovanie mal by súd počkať až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom
bez toho, aby konanie prerušil (R 20/1981).

Navrhovateľ podľa sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23.4.2012 (podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v Spr. 3482/2012),

doručenomodporcovipodľapodacejpečiatkydňa23.4.2012,žiadosťopredbežnéprerokovanienárokov
v tomto konaní prejednávaných podal dňa 23.4.2012, svoj nárok uplatnil spôsobom podľa § 15 zákona č.
514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania nároku hromadným podaním žiadostí
zodňa23.4.2012naMinisterstvespravodlivostiSRakoorgánepríslušnompodľa§4zákonač.514/2003
Z. z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 23.10.2012 nárokom navrhovateľa nevyhovel, navyše

vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.6.2013 uviedol, že nárokom navrhovateľa nemieni
vyhovieť, nakoľko považuje nároky za nedôvodné a tým mal súd preukázané splnenie procesných
podmienok na konanie v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy uplatnených podľa cit. zákona. Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení,týkajúce sa nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov nemá za následok,
že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané predčasne. Posudzovanie konania
navrhovateľa, resp. že na výzvy odporcu na doplnenie podaní nereagoval, by mohlo mať význam len v

prípade úspechu navrhovateľa v súdnom konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania o predbežnom
prerokovaní jeho nároku na náhradu škody.

Okresný súd Bratislava V v súlade s ust. § 35 ods. 4 OSP oznámil listom zo dňa 22.02.2013 č. k. Spr.
3097/2013 Okresnej prokuratúre Bratislava V súdne konania začaté vo veciach zodpovednosti za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom na základe hromadne podaných žalobných návrhov navrhovateľom dňa 27.09.2012.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. Súd v
prejednávaných veciach nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie
je potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia, ani zdôvodnenie v rozhodnutí vo veci samej.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením spojil na
spoločné konanie veci, ktoré skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ust.
§ 112 OSP uznesením tunajšieho súdu č. k. 14 C 162/2012-40 dňa 17.5.2013, a to: 14 C 162/2012, 14
C 170/2012, 14 C 173/2012 a 14 C 174/2012. Veci sú vedené pod sp. zn. 14 C 162/2012. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2013.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V, ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú

svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Krajský súd v Bratislave svojimi rozhodnutiami nevylúčil zákonnú sudkyňu Okresného súdu Bratislava
V z konania a rozhodovania veci podanej navrhovateľom na tunajší súd, nakoľko nezistil dôvody na
jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave: č. k. 3 NcC 134/12-18 zo dňa

16.10.2012, 9 NcC 132/12-18 dňa 22.10.2012, č. k. 5 NcC 134/2012-18 zo dňa 22.10.2012, 2
NcC 116/2012-18 zo dňa 17.10.2012 rozhodol o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z prejednania
predmetnej veci, boli sudcovia, resp. zákonná sudkyňa v danej veci, ktorej bola vec náhodným výberom
pridelená, viazaná.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a/ a b/ OSP je miestne
príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej pod vyššie uvedenými sp.
zn. o náhradu škody a nemajetkovej ujmy v sume.

Navrhovateľ v žalobnom návrhu k dôkaznému bremenu, ktoré ho ako účastníka konania v zmysle §

120 OSP zaťažuje uviedol, že objektívne nedisponuje listinnými dôkazmi ako: rovnopisom príslušného
exekučného titulu, ani návrhom na vykonanie exekúcie s dátumom doručenia súdu, ktorý odovzdal v
zmysle ust. § 39 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch ako nutnú prílohu k návrhu na
vykonanie exekúcie zvolenému súdnemu exekútorovi, zápisnicou spísanou exekútorom ako návrh na
vykonanie exekúcie, ktoré listiny sú v dispozícii zvoleného súdneho exekútora. Prekážky vyplývajúce

z uvedených skutočností sa navrhovateľ snažil odstrániť tým, že ako dôkaz označil príslušný spis
exekučného súdu, ktorý podstatné listiny obsahuje s označením spisovej značky pridelenej súdnym
exekútorom, nakoľko exekučný súd neoznámil navrhovateľovi spisovú značku, pod ktorou došlo k
registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Navrhovateľ sa údajne ako poškodený dozvedel
o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie (navrhovateľ nepredložil ani túto listinu do spisu). Navrhovateľ žiadne
ďalšie dôkazy neoznačil.

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní v súlade s § 101 ods. 2 OSP, v neprítomnosti účastníkov
konania, ktorým bolo predvolanie riadne doručené, Výpisom z obchodného registra Okresného súdu

Bratislava I, odd. Sro, vl. č. 23636/B spoločnosti navrhovateľa; originálmi pripojených príslušných
exekučných spisov Okresného súdu Bratislava V a pripojeného spisu oddelenia registra Er, v ktorom
navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu a uplatnil náhradu škody a nemajetkovej ujmy
(predovšetkým žiadosťou exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie návrhom navrhovateľana vykonanie exekúcie, exekučným titulom - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, poverením
exekútora na vymoženie uloženej povinností s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie, príslušným
rozhodnutím exekučného súdu atď.); sprievodným listom k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody zo dňa 23.4.2012, doručeným odporcovi podľa podacej pečiatky dňa 23.4.2012
založené do registra Okresného súdu Bratislava V Spr. 3482/2012, samotné žiadosti o predbežné
prerokovanie nárokov na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v konkrétnych veciach navrhovateľ a
odporca nepredložili.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/
B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V a vo svojom vyjadrení
odmietol žiadostiam navrhovateľa ako neopodstatneným vyhovieť.

Z pripojeného spisu v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V zistil súd v
predmetnom konaní nasledovný skutkový stav:

Konanie sp. zn. 14 C 162/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 1722/10, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37 Er 2471/10.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 1 683,60,- eur ako náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac

nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže
tiež preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu. Navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37 Er 2471/10
viac ako 346 dní = 1683,60,- eur chce z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu)
pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 1940282 dlžníka/povinného: Jana Jakubíková, nar.
25.6.1985, vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 1722/10. Súdny exekútor požiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 27.4.2010. Súd o žiadosti mal rozhodnúť podľa navrhovateľa v
omeškaní 346 dní. Súd rozhodol dňa 16.12.2010, t.j. v omeškaní , po zákonom stanovenej 15.dňovej

lehote. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa
23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37 Er 2471/10 zistil, že súdny

exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 1722/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 8.3.2010,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: JC.ytom
L., D. XXXX/XX na vymoženie istiny 338,58 eur s prísl., špecifikovaným v zápisnici ako návrhu na
vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom doručeným súdu dňa
27.4.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: Rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu č. k. SR 14214/09 zo dňa 14.9.2009, právoplatný dňa 5.10.2009, vykonateľný
dňa 8.10.2009, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie 338,58 eur spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 338,58 eur od 19.4.2009 až do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 338,58 eur od 3.7.2009 až do zaplatenia, ako i náhrady trov konania v sume 132,14
eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 27.4.2010 rozhodol zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.12.2010. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené
dňa 14.1.2011.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa
8.3.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 15.12.2009 - 31.5.2010.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. (EP) , v znení platnom od 15.12.2009 - 31.5.2010 - (1)Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP-......(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

Konanie sp. zn. 14 C 170/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 11621/11, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37 Er 4827/11.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 864,83,- eur ako náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac nemôže

byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom
proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže tiež preto
nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
Navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37 Er 4827/11 viac ako 118
dní = 864,83,- eur chce z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na vykonanie exekúcie

súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu) pre vymoženie
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 10440003 dlžníka/povinného: Jolana Franczová, nar. 19.10.1962,
vedenej súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 11621/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 18.8.2011 . Súd o žiadosti mal rozhodnúť podľa navrhovateľa v omeškaní
118 dní. Súd rozhodol dňa 28.9.2011. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal

Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37 Er 4827/11 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 11621/11 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 28.6.2011,

na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: E. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F. XXXX/XX, na vymoženie istiny 231,00 eur s prísl., špecifikovaným v
zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom
doručeným súdu dňa 18.8.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 03192/11 dňa 11.5.2011, právoplatný dňa

6.6.2011, vykonateľný dňa 9.6.2011, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie 231,00 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 246,00 eur od 25.10.2010 až do zaplatenia,
zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 246,00 eur od 10.1.2011 až do zaplatenia , ako i náhrady
trov konania v sume 136,24 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 18.8.2011 rozhodol zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.9.2011. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa
13.10.2011.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa
28.6.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.6.2011 - 31.12.2011.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. (EP) , v znení platnom od 1.6.2011 - 31.12.2011 - (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné

konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP-......(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

Konanie sp. zn. 14 C 173/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 1594/11, Exekučné
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37 Er 1704/2011.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 1 986,77,- eur ako náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže
tiež preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného

súdu. Navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37 Er 1704/2011
viac ako 63 dní = 1 986,77,- eur chce z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu)
pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 102300176 dlžníka/povinného: C., vedenej súdnym
exekútorom pod sp. zn. EX 1594/11. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie dňa 15.2.2011 . Súd o žiadosti mal rozhodnúť podľa navrhovateľa v omeškaní 63 dní.
Súd rozhodol dňa 5.4.2011. Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ podal Ministerstvu
spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37 Er 1704/2011 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 1594/11 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa 15.2.2011,
na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému: C. Y.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L., W. XXXX/XX na vymoženie istiny 1 102,13 eur s prísl., špecifikovaným v
zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom

doručeným súdu dňa 15.2.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 10941/10 dňa 23.11.2010, právoplatný dňa
13.12.2010, vykonateľný dňa 16.12.2010, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie 1 102,13 eur
spolusozmenkovýmúrokomvovýške0,25%dennezosumy1102,13eurod2.6.2010aždozaplatenia,
zákonnýmúrokomvovýške6%ročnezosumy1102,13eurod6.9.2010aždozaplatenia,akoináhrady

trov konania v sume 310,56 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 15.2.2011 rozhodol zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 5.4.2011. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené dňa

19.4.2011.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa
25.1.2011. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.7.2010 - 31.5.2011.
Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. (EP) , v znení platnom od 1.7.2010 - 31.5.201 (1)

Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP-......(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená

osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

Konanie sp. zn. 14 C 174/2012, sp. zn. súdneho exekútora JUDr. Rudolf Krutý: EX 12882/10, Exekučné

konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn.: 37 Er 6007/2010.

Navrhovateľ uplatnil náhradu škody 2 390,53,- eur ako náhradu istiny a príslušenstva, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Nemôže
tiež preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného

súdu. Navrhovateľom tvrdenú nečinnosť súdu v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 37 Er 6007/2010
viac ako 195 dní = 2 390,53,- eur chce z dôvodu, že podľa tvrdenia navrhovateľa podal návrh na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (bez uvedenia mena súdneho exekútora v žalobnom návrhu)
pre vymoženie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníka/povinného: Jana Šarkányová, nar.
XX.X.XXXX, vedenejsúdnymexekútorompodsp.zn.EX12882/10.Súdnyexekútorpožiadaloudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 19.10.2010 . Súd o žiadosti mal rozhodnúť podľa navrhovateľa
v omeškaní 195 dní. Súd rozhodol v decembri 2010 (nečitateľná kópia a originál spisu je toho času na
Krajskom súde v Bratislave pripojený k inej veci). Návrh na predbežné prerokovanie nároku navrhovateľ
podal Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 23.4.2012, čo preukazoval potvrdením o prijatí žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca do podania žaloby pozitívne nereagoval.

Z údajov poskytnutých navrhovateľom, súd z exekučného spisu sp. zn. 37 Er 6007/2010 zistil, že
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, EX 12882/10 na základe zápisnice spísanej exekútorom dňa
X.X.XXXX, na návrh navrhovateľa, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, proti povinnému:
E. nar. XX.X.XXXX, bytom L., S. XXXX/X na vymoženie istiny 554,98 eur s prísl., špecifikovaným v

zápisnici ako návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle rozsudku rozhodcovského súdu, požiadal listom
doručeným súdu dňa 19.10.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného
titulu: Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. SR 04386/10 dňa 3.6.2010, právoplatný dňa
21.6.2010, vykonateľný dňa 24.6.2010, ktorým bola povinná zaviazaná na zaplatenie 554,98 eur spolu
so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 554,98 eur od 17.11.2009 až do zaplatenia,

zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 554,98 eur od 23.3.2010 až do zaplatenia , ako i náhrady
trov konania v sume 185,03 eur. Záväzok povinného vznikol zo zmluvy o úvere.

Okresný súd Bratislava V o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie označenej
exekúcie, doručenej súdu dňa 19.10.2010 rozhodol zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie v decembri 2010. Súdnemu exekútorovi bolo rozhodnutie doručené
v januári 2011.

Exekučné konanie začalo dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom dňa
6.8.2010. Na exekučné konanie sa vzťahuje Exekučný poriadok v znení od 1.7.2010 - 31.5.2011.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. (EP) , v znení platnom od 1.7.2010 - 31.5.201 (1)
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu
s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a
požiadahooudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.(2)Súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu.
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ EP-......(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade....c/ notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnicis vykonateľnosťou súhlasila, d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.....

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez
ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi

vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím sú:

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom a škodou.

Nesprávnym úradným postupom môže byť aj oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia
stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj
nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote,

ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov" (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky) - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. 5 Cdo 126/2009.

V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd poverenie nevydal, naopak žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia zamietol, následne exekučné konanie zastavil.

Súd má za to, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom. Z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku vyplýva, že zákon upravuje procesnú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom (od 1.6.2010 ani táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), teda aj v prípade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku nevyplýva, že lehota 15 dní by sa mala vzťahovať na prípad, ak exekučný súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Naopak, zákon takúto lehotu v prípade negatívneho
rozhodnutiaexekučnéhosúduneukladáatotoplatiloajpred1.6.2010(nálezÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky z 10.7.2013 č. k. II. ÚS 520/2012-39).

Samotné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny
úradný postup súdu, pretože postup súdu našiel vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky z 29.6.1999 sp. zn. 2 Cdom 129/97). Výsledkom rozhodovacej
činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo žiadosť zamietne. Zo zákona
nevyplýva, že kogentne musí vždy súd žiadosti vyhovieť. Práve táto rozhodovacia činnosť je podstatou

súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky z 25.8.2009 sp. zn. 25 Cdo 1018/07).

Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s

rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

Súd na základe vyššie uvedeného preto konštatoval, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu súdu nedošlo (z pohľadu tvrdeného nedodržania zákonnej lehoty).

Čo sa týka prieťahov v konaní otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(prieťahy v konaní tvrdil navrhovateľ), je kompetentný preskúmať len ústavný súd, ktorý ju v súlade sosvojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu, najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa

zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom
čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd
konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov,
znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne
príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v prvom stupni zásadne okresné súdy, avšak
súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa - krajský súd, najvyšší súd (porovnaj napr. dôvodová správa
k zákonu č. 412/2012 Z. z.).

Takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS
471/2012, v zmysle ktorého v nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu, pozn.)
sa otvára priestor na to, aby sťažovateľka podala v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v

znení neskorších predpisov žalobu o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, o ktorej sú
oprávnené a aj povinné rozhodnúť vecne a miestne príslušné všeobecné súdy (pozn. súdu: jednalo sa
najmä o exekúcie z toho istého obdobia ako v danom prípade). Ústavný súd tu teda vyslovil názor, že
až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy sa otvára možnosť podať predmetnú
žalobu (teda v prípade, že chce byť v konaní úspešný).

Navyše, ako aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, nie každý prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I. US 46/01).

Nezákonné rozhodnutie je akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Právo na náhradu škody možno

priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov.

Priznanie náhrady škody nie je podmienené úspešnosťou opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré
sa neskôr stalo nezákonným (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 26.8.2009 sp. zn. 31 Cdo

3489/2007).

Z exekučného spisu je zrejmé, že uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia nebolo ani zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup súdu, ani
nezákonné rozhodnutie súdu. Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii
logického výkladu bolo nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Na základe
uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Ďalšími predpokladmi zodpovednosti
za škodu sa už preto nezaoberal.

Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa
podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok
navrhovateľa nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (K.Navrhovateľ tvrdí, že okresný súd v danej veci nerozhodol v lehote ustanovenej Exekučným poriadkom.
Okresný súd však nebol touto lehotou viazaný. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom k času začatia exekúcie lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak súd zistil rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení
je taktiež výslovne uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom
tejto výnimky (do Exekučného poriadku zavedenej od 1.júna 2010, rozhodcovské konanie upravoval

pôvodne zákon č. 98/1963 Z. z., zrušený zákonom č. 218/1996 Z. z., ktorý zaviedol Stály rozhodcovský
súd. Zákon č. 218/1996 Z. z. zrušil zákon č. 244/2002 Z. z. je nutnosť preverenia prípadnej existencie
dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie
exekúcie (napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky). Rovnako vyložil dikciu ustanovenia § 44 ods. 2
a § 41 ods. 2 písmeno c/ a d/ Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 aj Ústavný súd SR
napríklad v jeho rozhodnutí - uznesení IV. ÚS 606/2012. Preto tunajší súd konštatuje, že v danej veci

neplatí 15-dňová lehota na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie.

Doba rozhodovania o tejto žiadosti súdneho exekútora v daných prípadoch s omeškaním nad 15 dní
je podľa názoru tunajšieho súdu primeraná, pretože súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že
navrhovateľ podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom

čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom konaní, vzhľadom na to musel počítať s určitým technicko-
administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo
rozhodnuté s určitým časovým odstupom.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu v peniazoch, nárok navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy nemôže

byť nárokom v zmysle § 17 ods. 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., pretože takýto nárok môže vzniknúť iba
fyzickej osobe. Tento záver možno vyvodiť z ust. § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ zák. č. 514/2003 Z. z.
V prípade právnickej osoby totiž nemožno hodnotiť jej doterajší život a prostredie v ktorom žije, resp.
jej súkromný život a spoločenské uplatnenie. V tejto časti preto zrejme ide o nárok na ochranu pred
neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 3 Obč. zák.. Súd je

toho názoru, že v konaní nebolo preukázané, že by nesprávnym úradným postupom odporcu došlo
k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti navrhovateľa. Treba uviesť, že navrhovateľ v konaní ani
netvrdil, že by v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu došlo k neoprávnenému
zásahu do jeho dobrej povesti. Naviac, takýto zásah je už pojmovo vylúčený, keďže vyššie popísaná
nečinnosť exekučného súdu nemôže mať vplyv na povesť navrhovateľa.

Nesprávnym úradným postupom je také porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.4.2012). Nesprávny úradný
postupvzmysleust.§9zákonamožnovykladaťakoporušeniepravidielstanovenýchprávnyminormami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci

činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané
v stanovenej lehote (§ 44 ods. 2 EP), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe
vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti

s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny
a následku (Rozsudok NS ČR 28Cdo 5171/2008 z 13.11.2012).

Tunajšiemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že navrhovateľ podával žiadosti na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcií hromadne, teda v rovnakom čase zaťažil všeobecný súd väčším

počtom podaní, vzhľadom k čomu musel počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na
strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jeho žiadosti bolo rozhodnuté s časovým odstupom.
Preto tunajší súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR, ktorý odvolávajúc sa na jeho doterajšiu
judikatúru tvrdí, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.48 ods.2 ústavy, resp.

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS
66/02, II. ÚS 57/01). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny,
ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci
sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoréby bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl.4 8 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať (aj keď je druhý
účastník v konaní nečinný). Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v

rámci obrany proti žalobe. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho
uplatneniazákladnéhoprávanasúdnuochranuajvprípadoch,vktorýchsavykonávajúvšetkynavrhnuté
dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z

hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojich nárokov na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe
vznikla nesprávnym úradným postupom; či už existenciu nesprávneho úradného postupu, tak aj vznik

škody a príčinnú súvislosť vzniku škody s nesprávnym úradným postupom, t.j. neuniesol dôkazné
bremeno.

Účastníci sa nedostavili na nariadené pojednávanie (v poradí tretie), odporca súhlasil, aby súd konal
aj v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil a opätovne žiadal konanie prerušiť do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie
o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude
zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Súd
o takomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol uznesením tunajšieho súdu č. k. 14 C 162/12-85
dňa 20.6.2014, návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Bratislave uznesením

č. k. 3 Co 491/14-106 dňa 31.10.2014 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Opätovne
preto súd nerozhodol o tom istom návrhu na prerušenie konania z tých istých dôvodov. Týmto svojim
konaním sa účastníci ukrátili o možnosť vypočuť si na pojednávaní stanovisko súdu podľa § 118 ods.
2 OSP, teda stanovisko súdu, čo považuje vo veci za sporné, ktoré otázky vidí ako nepreukázané,
ktoré dôkazy v konaní vykoná, či nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Účastníci konania boli poučení

o povinnosti označiť a predložiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a OSP) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada (§ 120 ods. 4 OSP). Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného

bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho
procesné postavenie. Prvé nariadené pojednávanie (6.2.2012) bolo odročené z dôvodu neprítomnosti
účastníkov, druhé nariadené pojednávanie (dňa 5.6.2012) bolo z procesného návrhu navrhovateľa
na prerušenie tohto konania, podaného súdu dňa 28.5.2014 emailom, z dôvodu, že v prejednávanej
veci nebolo ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci

na prejednanie a rozhodnutie nestrannému súdu. Tento procesný návrh navrhovateľa bol tunajším
súdom uznesením č. k. 14 C 162/12-85 zo dňa 20.6.2014 zamietnutý. O odvolaní navrhovateľa voči
tomuto rozhodnutiu odvolací súd uznesením č. k. 3 Co 491/14-106 dňa 31.10.2014, právoplatné dňa
12.11.2014. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, ako je uvedené už vyššie. Totožný
návrh na prerušenie konania, ako bol predchádzajúci návrh na prerušenie konania, podal navrhovateľ

aj pred vykonaním tretieho pojednávania v tejto veci, nariadeného na 10.2.2015. Z tohto dôvodu žiadal
opäť aj o zrušenie nariadeného pojednávania. Vzhľadom na to, že o procesnom návrhu navrhovateľa
na prerušenie konania bolo už súdom právoplatne rozhodnuté, ako aj na skutočnosť, že Ústavný
súd o sťažnostiach navrhovateľa viažucich sa aj k prejednávanej veci už rozhodol tak, že sťažnosť
navrhovateľa pre nedostatok právomoci odmietol, nebol daný dôvod na opätovné rozhodovanie o

totožnom procesnom podaní navrhovateľa.

Súd preto návrhy na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na citované právne
predpisy ako nepreukázané a nedôvodné zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom

uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že
odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5
dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach,
na tunajšom súde.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205a 0SP/,

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa
platí súdny poplatok za návrh.