Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415200393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415200393.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, v zastúpení Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporkyni: Q. A.,
nar. XX.X.XXXX, bytom J. č. X, o zaplatenie 2.655,26 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4C/23/2015-43 zo dňa 30.4.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa dňa 6.2.2015 navrhovateľ domáhal u

súdu od odporkyne zaplatenia sumy 2.655,26 eur, spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z tejto
sumy od 21.11.2014 do zaplatenia. Navrhovateľ žalovaný návrh vyvodil z tzv. „Dohody o uznaní dlhu“,
ktorú dňa 24.2.2011 uzatvoril s odporkyňou. Argumentoval, že predmetom tejto Dohody bolo uznanie
neuhradeného dlhu zo zmluvy o revolvingovej pôžičke/úvere číslo 8200026780 a súčasne dojednanie
strán o uhradení uznaného dlhu, ktorý ku dňu uzavretia Dohody bol vo výške 2.655,26 eur.
Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 3.3.2010
uzatvorená spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere 8200026780, podľa ktorej jej bol schválený

úver vo výške 1.470 eur s tým, že tento mala uhradzovať v splátkach po 83,45 eur mesačne v počte
36 splátok do 19. dňa v mesiaci, so zmluvnou odmenou 1.534,20 eur, RPMN za úver 67,01 %, ročnou
úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, priemernou RPMN za úver 48,66 %. Poskytnutá čiastka revolvingu
vo výške 841,18 eur, spolu so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške 1.161,62 eur, s
predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 56,09 % a ročnou úrokovou sadzbou revolvingu
68,44 %. Okresný súd vychádzajúc z ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v
aplikáciisustanovením§52nasl.Občianskehozákonníkaposudzovalotázkuplatnostiuzavretejdohody

o uznaní dlhu č. 8200026780, z ktorej si navrhovateľ vyvodil žalovaný nárok. V označenej dohode
navrhovateľ vystupuje ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník, pod č. zmluvy 8200026780 je uvedená výška
úveru 3.004,20 eur, s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 %. Neuhradená istina pôžičky/úveru bola vo
výške 2.655,26 eur, neuhradené zmluvné pokuty 104,26 eur, spolu záväzok vo výške 2.759,52 eur. V
časti splátkový kalendár je uvedený počet mesačných splátok 44 vo výške mesačnej splátky 62,72 eur,
splatných k 20. dňu v mesiaci. Dohoda o uznaní dlhu bola podpísaná dňa 24.2.2011 s tým, že ako jej
súčasť tvoria zmluvné ustanovenia uvádzané na zadnej strane listiny.

Okresný súd vychádzal z ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka upravujúce inštitút uznania dlhu,
ide pritom o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, zakladajúcu vyvrátiteľnú právnu
domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí preprávne úkony (§ 34 a nasl.) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku
pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento
dlh zaplatiť. V posudzovanie veci Dohoda o uznaní dlhu uvedeným požiadavkám zákona nezodpovedá.

Je neplatným právnym úkonom (súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka), keďže nemá charakter jednostranného prejavu vôle odporkyne adresovaný navrhovateľovi
za účelom potvrdenia dlhu čo do dôvodu a výšky. Dohoda je vypracovaná veriteľom - navrhovateľom
na predtlačenom formulári, do ktorého boli spísané všetky údaje vopred a pri podpise dohody boli
dopísané ručne len údaje o počte splátok, ich výške a dňa splatnosti ako aj bydliska odporkyne. Z

vopred napísaných údajov navrhovateľom nie je možné zistiť dôvod dlhu, určitosť a zrozumiteľnosť tam
uvedenýchúdajov,nakoľkotietoniesúvsúladesuzatvorenouzmluvouorevolvingovomúvere,vzmluve
poskytnutá čiastka úveru sa uvádza suma 1.470 eur, pričom v dohode o uznaní sa ako výška pôžičky/
úveru uvádza suma 3.004,20 eur. Z takto formulovaného záväzku nie je možné zistiť čo predstavuje
suma 3004,20 eur, z čoho pozostáva, chýba detailný rozpis uznaného záväzku a tiež výslovný prejav
vôle odporkyne ako dlžníčky, že tento záväzok v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky uznáva. Dohoda o

uznaní dlhu, podľa názoru okresného súdu nemôže byť podkladom pre ochranu záujmov navrhovateľa
v súdnom konaní, pretože Dohoda odporuje § 558 Občianskeho zákonníka a spôsob jej uzatvorenia je
v rozpore s § 37 a § 39 ods.1 Občianskeho zákonníka. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem
písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je totiž potrebné, aby dlžník
vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Tieto náležitosti v

Dohode absentujú.
Rozhodovanie o trovách konania okresný vyvodil z § 142 ods. 1 O.s.p., konštatoval, že odporkyni -
úspešnej procesnej strane by prislúchalo právo na náhradu účelne vynaložených nákladov v konaní,
avšak právo na ich náhradu odporkyni súd nepriznal, nakoľko táto procesne úspešná účastníčka si
žiadne trovy neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhal sa zmeny
rozsudku, v rámci nej žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania vo výške
vyšpecifikovanej. Namietal predčasný záver okresného súdu založený na neúplných a nesprávnych
skutkových a právnych záveroch. Podľa odvolateľa Dohoda obsahuje konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyplýva a/ dôvod uznaného dlhu, b/ prísľub zaplatiť uznaný dlh, c/ výška pohľadávky. Dôvod uznaného
dlhu sa uvádza priamo v úvode zmluvných ustanovení. Odvolateľ poukazuje na úvodné ustanovenia pod
bodom A, B, C, D, tie aj v odvolaní cituje. Tvrdil, že dohoda o uznaní dlhu obsahuje špecifikáciu právneho
dôvodu, ako aj rozpísanie uznaného dlhu na časť istiny a ostatné nároky. Predmetom konania je pritom
uznaný nárok na zaplatenie istiny, žiadna iná súčasť uznaného dlhu predmetom konania nie je. Samotné

vymedzenie dlhu je vyjadrené v dohode o uznaní dlhu v článku 2 ods. 2.1 a 2.2, nasledovne: v bode 2.1
predmetom úpravy podľa tejto Dohody je pohľadávka veriteľa voči dlžníkovi vo výške pozostávajúcej
zo záväzku dlžníka spočívajúceho v povinnosti uhradiť veriteľovi v plnej výške čiastku vo výške dlhu
špecifikovanom v článku (C) spolu s príslušenstvom špecifikovaným v článku (D) (spoločne ďalej len
„záväzok“), 2.2 dlžník vyhlasuje, že týmto neodvolateľne uznáva svoj záväzok voči veriteľovi čo do

dôvodu a výšky, v celkovej výške podľa článku 2.1 tejto Dohody. Podľa odvolateľa vzhľadom na uvedené
skutočnosti Dohoda o uznaní dlhu obsahuje uznávací prejav vôle, ktorý je podpísaný 2x (na lícnej a aj na
rubovej strane Dohody). Uznanie dlhu obsahuje uvedenie dlhu, jeho dôvodu, špecifikáciu dlhu a záväzok
ho uhradiť. On v návrhu na začatie konania sformuloval, že sa domáha zaplatenia uznaného dlhu, ktorý
vznikol na základe konkrétnej zmluvy. Z podpisovej doložky aj na prednej (lícnej) strane vyplýva výslovný

odkaz a prepojenie so zmluvnými ustanoveniami, tie sú tiež podpísané. Dohoda garantuje aj ochranu
tzv. priemerného spotrebiteľa ako osoby (v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29) ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná a na
základe uvedených okolností si je aj vedomá, že zmluvné ustanovenia ( ktoré podpísala ) tvoria súčasť
jeho konania. Odvolateľ namietal aj postup súdu vo fáze dôkazného konania spočívajúci podľa neho

nevykonanímdokazovanialistinnýmdôkazom- zmluvnýmiustanoveniamitvoriacimisúčasťpredloženej
dohody o uznaní dlhu.

Odporkyňa písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložila.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov daných v § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s §211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu
potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V rámci odvolacieho prieskumu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci vykonal
dokazovanie v dostatočnom rozsahu, z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav riadne a právnu
vec účastníkov uzavrel v súlade s princípom ochrany spotrebiteľa. Krajský súd sa stotožnil aj s
písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie vecnej správnosti jeho záverov
zaujíma stanovisko k podstatným odvolacím argumentáciám navrhovateľa.

Ani odvolateľ nespochybnil spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založený zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8200026780 dňa 3.3.2010 ( ide o zmluvu spotrebiteľskú). Spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu je dominantný aj v nadväzujúcich právnych úkonoch účastníkov, preto aj
hodnotenie platnosti/neplatnosti obsahových náležitostí Dohody o uznaní dlhu ( z označenej zmluvy o
revolvingovom úvere ) musí rešpektovať princíp ochrany spotrebiteľa. Odvolací súd nespochybňuje, že

uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným, ide
o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu.
V súdenej veci však treba prihliadnuť na spôsob akým tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. Bol to
práve navrhovateľ (ako subjekt práva znalý), ktorý uzavretie Dohody inicioval a dal odporkyni podpísať
nímvopredpripravenýformulár,kdeokremdvojstrannéhoprávnehoúkonuvoformedohodyosplátkach,

ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre odporkyňu ( dlžníčku ) zjavne nevýhodný jednostranný
úkon uznania záväzku. Z obsahu Dohody je zjavné, že cieľom navrhovateľa bolo zabezpečiť si výhodnú
právnu pozíciu pri vymáhaní dlhu a nie ústretový prístup k spotrebiteľovi. Dohoda o uznaní dlhu so
splátkovým kalendárom má charakter formulárovej dohody, ktorou si spotrebiteľ nezlepšil, ale zhoršil
svoje postavenie. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na neoddeliteľnú súčasť Dohody o uznaní dlhu, ktorými

sú zmluvné ustanovenia uvedené na rubovej strane listiny, nemožno zmluvným ustanoveniam na
ktoré sa navrhovateľ odvoláva, priznať právnu relevanciu. Jednak uvedené zmluvné ustanovenia,
vzhľadom na pozíciu spotrebiteľa (účastníka zmluvného vzťahu ako dlžníka) nedisponujúceho právnymi
znalosťami je ľahko prehliadnuteľné. Iba odkaz na zmluvné ustanovenia je nepostačujúce, o to viac, keď
zmluvné ustanovenia na rubovej strane Dohody o uznaní dlhu sú uvedené úplne malým nečitateľným

písmom. Takýto postup pri vyhotovení Dohody ( vrátanie jej zmluvných dojednaní na ktoré odkazuje )
preukazuje jediný zámer dodávateľa - formálne uviesť dojednania pre neho výhodné a nie zámer ten,
aby sa spotrebiteľ skutočne oboznámil s podmienkami a významom týchto dojednaní, napokon to nie
je reálne ani možné pre nečitateľnosť textu na rubovej strane listiny. Zmluvné ustanovenia s takým
charakterom ako sú zakomponované a uvedené v dohode o uznaní dlhu sú v rozpore s dobrými

mravmi z dôvodu porušenia odbornej starostlivosti zo strany navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľovi.
Odborná starostlivosť predpokladá totiž osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne
očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi
alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, v danom právnom vzťahu
účastníkov takýto prístup dodávateľa ku spotrebiteľovi zachovaný nebol. Vychádzajúc z rozoberaných

úvah potom správne podľa názoru krajského súdu konštatoval okresný súd neplatnosť Dohody o uznaní
dlhu a aj následnú nemožnosť priznať nárok uplatnený navrhovateľom z takéhoto neplatného právneho
úkonu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu v ustanovení

§ 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
úspešnou procesnou stranou bola v odvolacom konaní odporkyňa, mala by preto právo na náhradu trov
od neúspešného účastníka - navrhovateľa. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani z

obsahu spisu nebolo zistené, že by jej boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním nejaké trovy. Z týchto
dôvodov krajský súd (účastníkom) žiadnemu z nich náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .