Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica

Judgement was issued by Mgr. Ivana Datlová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zastavujúce odvolacie konanie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015200101
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015200101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľa E. A.,

nar. XX.V. XXXX, bytom W. XXX, K., proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v Bratislave
Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X
z 30.júna 2014 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 30. júna 2014 potvrdzuje.
Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku
z 13.júna 2014, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebol pri konštatovanej 10 % miere
jeho zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaný za invalidného, v

dôsledku čoho mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľ sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolal, pretože po smrti jeho manželky sa jeho zdravotný
stav zhoršil. Došlo aj k zhoršeniu jeho ekonomickej situácie, stratil rodinné zázemie a v dôsledku
uvedeného je jeho psychický stav kritický.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľ napriek riadnemu a včasnému predvolaniu

nedostavil. Svoju neprítomnosť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania. Krajský súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a pri
rozhodovaní prihliadol na ostatné vykonané dôkazy.

V písomnom vyjadrení z 30.januára 2015 i na pojednávaní pred krajským súdom odporkyňa zotrvala na
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, pretože ani po opakovanom posúdení zdravotného stavu
navrhovateľa nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a naďalej bol konštatovaný len 10 %

pokles jeho pracovnej schopnosti, tzn., že jeho invalidita nevznikla.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade
s ust. § 250l ods. 1 O.s.p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov, s
obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku,
s lekárskymi správami posudkových lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou
dokumentáciou navrhovateľa a dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade

so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p ako vecne správne potvrdil.

Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac akoo 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe

lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom

na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce
zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých
zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení kapitoly VI., odd. A, pol. 9, písm. a) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre stavy po cievnych mozgových príhodách, ich ľahké formy vyjadriť
v rozpätí 5 - 15 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúci rozsah a stupeň pretrvávajúcich
neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález a psychické zmeny s prihliadnutím na

premorbídnosť osobnosti.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ požiadal odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 13.júna 2014 žiadosťou z toho istého dňa. Za účelom rozhodnutia o nej posudzoval jeho
zdravotný stav posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý v posudku z 13.júna 2014 zohľadnil

okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa neurologické vyšetrenie a výsledok hospitalizácie
na neurologickom oddelení z roku 2013 a 2014 a za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie označil iné
intracerebrálne krvácanie, ochorenie nervového systému, so zaradením pod kapitolu VI., odd. A, pol. 9,
písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Uviedol, že v septembri 2013 bol navrhovateľ
urgentne hospitalizovaný na neurologickom oddelení pre podozrenie na náhlu cievnu mozgovú príhodu.

CT vyšetrenie mozgu potvrdilo typické krvácanie do časti mozgu vľavo a jeho klinický stav už vtedy bol
zhodnotený ako ľahký. Interné vyšetrenie vykonané v rámci hospitalizácie zistilo zvýšený krvný tlak, bolo
odporúčané sledovanie a liečba v internej ambulancii. Komplikácie zvýšeného krvného tlaku preukázané
neboli. Neurologickým vyšetrením z apríla 2014 boli popísané len ľahké zmeny na pravostranných
končatinách bez poruchy reči. Krvácanie do mozgu bolo zistené v tej oblasti, ktorá neriadi hybnosť

končatín. Strednú hranicu zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľa posudkový lekár konštatoval z
toho dôvodu, že je uňho zistený aj zvýšený tlak krvi. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní
odvolania navrhovateľom a po zhodnotení prvého psychiatrického vyšetrenia z decembra 2014 a
uvedené posúdenie jeho zdravotného stavu bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľovi nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jeho
invalidity, zaoberal sa posúdením jeho zdravotného stavu v rámci odvolacieho správneho konania aj
posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku z 20.januára
2015 zohľadnil okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľa totožné odborné lekárske nálezy
ako prvoposudzovateľ a dospel aj k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. V

posudku uviedol, že navrhovateľ so základným vzdelaním, ktorý v minulosti vykonával robotnícke práce
bol urgentne hospitalizovaný v septembri 2013 pre poruchu reči a oslabenie pravostranných končatín,
CT vyšetrením mozgu bolo potvrdené krvácanie do mozgu. V klinickom neurologickom obraze pri prijatí
bola popisovaná len ľahká pravostranná hemiparéza. Aj kontrolné neurologické vyšetrenie po roku
od intracerebrálneho krvácania popísalo len reziduálne (zbytkové) prejavy pravostrannej hemiparézy,

bez porúch reči. Pre novozistenú arteriálnu hypertenziu bola len zahájená antihypertenzívna liečba. V
decembri2014bolprvýkrátvyšetrenýpsychiatrom,jehostavbolhodnotenýakopostraumatickástresová
poruchasprítomnýmidepresívnymiobsahmi.Psychotickásymptomatológiazistenánebola,odporučenú
antidepresívnuliečbunavrhovateľpodľasvojhoudanianeužíva.Nakontrolnompsychiatrickomvyšetrení
nebol. Uvedené ochorenie z posudkového hľadiska nebolo možné hodnotiť, pretože ochorenie bolo

krátko trvajúce a nebolo liečené.Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľa prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných

lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľa, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou
právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov
spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich

vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej
schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu.. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie.. Na

základe objektívne zistených zdravotných ťažkostí navrhovateľa považoval správne za jeho rozhodujúce
zdravotné postihnutie stav po cievnej mozgovej príhode, ktoré s ohľadom na objektívne zistené
neurologické následky správne zaradil pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a pokles jeho pracovnej schopnosti vyjadril v strede možného percentuálneho rozpätia, čo
odôvodnilpridruženýmnovozistenýmzvýšenýmtlakomkrvi,ktorývyžadujeliečbuasledovanie.Správne

posudkovo nezohľadnil pridružené zdravotné ťažkosti navrhovateľa a to psychické problémy, pretože
sa podrobil len jednorazovému psychiatrickému vyšetreniu, podľa vlastného udania predpísané lieky
neužíva a na kontrolné vyšetrenia nechodí. Ku dňu rozhodovania súdom nebol preukázaný iný skutkový
stav veci, týkajúci sa aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľa.

Nazákladetaktoúplneasprávnezistenéhostavuzdravotnýchťažkostínavrhovateľadospelaodporkyňa
k správnemu skutkovému zisteniu že jeho invalidita nevznikla, pretože jeho pracovná schopnosť
nepoklesla o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedeného správne vyvodila,
že mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože základným predpokladom pre jeho priznanie je
vznik invalidity poistenca. Napadnutým rozhodnutím preto správne žiadosť navrhovateľa o priznanie

invalidného dôchodku zamietla, pretože mu nárok naň nevznikol. Krajský súd jej rozhodnutie ako
súladné so zákonom potvrdil.

Náhradu trov konania krajský súd navrhovateľovi nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný v súlade
s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach
prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.