Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 12, 2016

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/191/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204372
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815204372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu:

CETELEM SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava 1,
IČO: 35 787 783, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, 811 01
Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanej: G. F.
( C. K. ), T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX Ž. XXX o zaplatenie 907,29 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 624,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 624,32 eur od 04.09.2014 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 20,52 eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 54,58 eur na účet právneho zástupcu žalobcu a to všetko do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.05.2015 domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 907,29 eur spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne
zo sumy 73,82 eur od 16.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 680,33 eur od 04.09.2014 do zaplatenia a
úrokmi z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 74,96 eur od 16.08.2014 do zaplatenia, vo výške
5,15% ročne zo sumy 827,22 eur od 04.09.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby

odôvodnil tým, že dňa 04.12.2012 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovanou ako dlžníkom
na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský
úver vo výške 175 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej
zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami
a to formou 20 mesačných splátok vo výške 12,04 eur so splatnosťou prvej splátky 15.01.2013.
Podľa bodu 1.4 časti 1. Úverovej zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby žalobca poukázal peňažné

prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej
zmluvy. Na základe tohto súhlasu žalobca poskytol žalovanej úver tak, že uhradil požadované peňažné
prostriedky na účet predajcu. Podľa bodu 2.1 časti 3 Úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne
a včas splácať poskytnutý úver a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s
Cetelemom nedohodla inak. Cetelem splátku použije na úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa
úverovej zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov Cetelemu zverejneného Cetelemom,
vrátane čiastky určenej na úhradu poistného, pokiaľ je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny.

Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým
splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu 195,54 eur.
Na predžalobné výzva žalovaná nereagovala. Dňa 15.08.2014 nastala zročnosť poslednej dohodnutej
splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovanej, keďže ostatné splátky boli zročné už skôr. Vďalšom citoval ustanovenia bodu 4.2 a 4.4 časti 3 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 502 ods. 1 a
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči
žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 74,96 eur

( 73,82 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 1,14 eur z titulu dlžných úrokov z úveru). Okrem toho je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 39% ročne zo sumy 73,82
eur od 16.08.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 74,96 eur od
16.08.2014 až do zaplatenia. Zároveň uviedol, že dňa 12.12.2013 uzavrel ako veriteľ na jednej strane
so žalovanou ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej
viazaný spotrebiteľský úver vo výške 689,90 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu
uvedenéhonaúverovejzmluveasúčasnezáväzokžalovanejvrátiťposkytnutýúverspolusdohodnutými
úrokmi a poplatkami a to formou 36 mesačných splátok vo výške 32,79 eur so splatnosťou prvej splátky
15.01.2014. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Napriek zmluvne
dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila žalovaná žalobcovi len časť dlžnej sumy, a to sumu

65,58 eur. Na predžalobné výzva žalovaná nereagovala. V ďalšom citoval jednotlivé ustanovenia časti
3 Úverovej zmluvy, ako aj ustanovenia § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom
k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaná voči žalobcovi ku dňu podania žaloby neuhradené
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 832,33 eur ( 680,33 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny, 146,89 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, 5,11 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky). Okrem toho je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške
39% ročne zo sumy 680,33 eur od 04.09.2014 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,15%
ročne zo sumy 827,22 eur od 04.09.2014 až do zaplatenia.

Žalovaná uviedla, že ponecháva rozhodnutie na súde.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, potvrdeniami
predloženými žalobcom, výpoveďou žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalovaná uviedla, že uzatvorila zmluvu so žalobcom. Bolo to v roku 2012 pred Vianocami a to najmä

z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov s tým, že spočiatku aj splácala, no potom sa dostala do
situácie, kedy jej pomery neumožňovali splácať tento úver. Zabezpečuje starostlivosť piatim deťom s
tým, že príjem ich rodiny predstavuje 320 eur mesačne. V ďalšom uviedla, že v čase podpisu zmluvy
používala priezvisko K., ale to si s manželom zmenili na priezvisko F., F.. Bývajú u svokrovcov, pričom
mesačnehradiazaelektrinu90eurmesačne.Taktiežjednadcéraštudujemimomiestatrvaléhobydliska,

čiže uhrádzajú aj poplatky za telefón a vodu vo výške 25 eur. Ďalšie výdavky súvisia so zabezpečením
základných životných potrieb. Toho času je na rodičovskom príspevku a manžel si hľadá zamestnanie.
Napriek tomu, že majú snahu zamestnať sa, nedarí sa im to a preto čo sa týka prípadných splátok, nie
je v ich možnostiach uhradiť žiadnu sumu mesačne. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila k okolnostiam
uzatvorenia predmetných zmlúv uviedla, že v tom čase nebola ona ani jej manžel zamestnaní. Keď prišli

uzatvoriť zmluvu tak nikto sa ich nič podrobne nepýtal, chceli iba občiansky preukaz. Keďže v tom čase
brali vyššie dávky, ich príjem bol 400 eur. Nepamätá sa isto, ale možno uviedli, že manžel mal počas
leta nejaký príjem z brigády, ale nemal oficiálne pracovný pomer. Na ich pomery sa informovali len úste.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.12.2012 ( ďalej len „zmluva 1“) vyplýva, že predmetom

zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške a za podmienok
dohodnutých v Zmluve. Klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a
plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 175 eur pri fixnej
výške úrokovej sadzby 39% p.a. a RPMN 46,84%. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 20 mesačných
splátkach po 12,04 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačná

splátka bola dohodnutá na deň 15.01.2013 a konečná splatnosť na deň 15.08.2014. Celková čiastka k
zaplateniu predstavovala sumu 240,80 eur.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 12.12.2013 ( ďalej len „zmluva 2“) vyplýva, že predmetom
zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru dlžníkovi vo výške a za podmienok

dohodnutých v Zmluve. Klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a
plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Úver bol žalovanej poskytnutý vo výške 689,90 eur pri fixnej
výške úrokovej sadzby 39% p.a. a RPMN 46,79%. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť v 36 mesačných
splátkach po 32,79 eur s tým, že splatnosť mesačnej splátky bola k 15.dňu v mesiaci. Prvá mesačnásplátka bola dohodnutá na deň 15.01.2014 a konečná splatnosť na deň 15.12.2016. Celková čiastka k
zaplateniu predstavovala sumu 1180,44 eur.

Z čl. 2 bod 2.1 a 2.2 prvej časti zmlúv s názvom trvanie ZoSÚ vyplýva, že zmluva je uzatvorená na dobu
určitú, po dobu trvania záväzkov zo ZoSÚ a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a
účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.

V zmysle čl. 4 bod 4.1 tretej časti zmlúv Následky porušenia povinností klienta v prípade ak klient

nespláca úver/revolvingový úver riadne a včas je Cetelem oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru/revolvingového úveru vrátane príslušných
úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti alebo vypovedať ZoSÚ/ZoRSÚ;, výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď zaslaná.

Cetelem je oprávnený v prípade porušenia povinnosti klienta splácať poskytnutý úver/revolvingový úver
riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej výše odo
dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru/revolvingového úveru a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť ( bod 4.2. čl. 4 tretej

časti zmlúv ).

Podľa bodu 4.4. čl. 4 tretej časti zmlúv ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru/
revolvingového úveru alebo odstúpenia od ZoSÚ/ZoSRÚ alebo výpovede ZoSÚ/ZoRSÚ je splatný
celý dlh klienta voči Cetelemu. Nesplatená istina úveru/revolvingového úveru je až do dňa jej úplného

splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v ZoSÚ/ZoSRÚ, t.j. klient je povinný zaplatiť úroky
od doby poskytnutia úveru/revolvingového úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu.

V zmysle čl.13 tretej časti zmlúv, neoddeliteľnou súčasťou ZoSÚ/ZoRSÚ je aj aktuálny Sadzobník
poplatkov a Reklamačný poriadok, ktoré sú zverejnené na internetovej stránke Cetelemu a dostupné

v sídle spoločnosti Cetelem. Cetelem je oprávnený jednostranne zmeniť výšku poplatkov stanovených
Sadzobníkom poplatkov z dôvodu zmeny podmienok závislých na objektívnych skutočnostiach, napr.
zmenavšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov,zmenaúrokovýchsadziebnafinančnýchtrhochalebo
zmeny obchodnej politiky. Cetelem je povinný oznámiť zmenu nákladov a termín účinnosti zmeny
najmenej 30 dní pred nadobudnutím účinnosti tejto zmeny, napr. písomne, na internetových stránkach

Cetelemu, u zmluvných partnerov Cetelemu a pod.

Vo veciach neupravených ZoSÚ/ZoRSÚ sa primerane použijú najmä ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka, zákona o platobných službách a Obchodného
zákonníka. ( čl. 14 tretej časti zmlúv).

Predžalobnou upomienkou žalobca žalovanej oznámil, že vzhľadom na omeškanie so splácaním
poskytnutého úveru evidovaného pod č. XXXXXXXXXXXXXX (zmluva 1), ktorého splatnosť v celom
rozsahu nastala dňa XX.XX.XXXX ju vyzýva na úhradu dlžnej sumy vo výške 74,96 eur zloženej z
úverovej istiny vo výške 73,82 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 1,14 eur. Zároveň

jej oznámil, že ak dlžná čiastka nebude uhradená do 14 dní od doručenia tejto upomienky, pristúpi
spoločnosť k vymáhaniu pohľadávky súdnou cestou.

Listom označeným ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX F.
S. XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanej, že spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. vyhlásila mimoriadnu

splatnosťúveruvzmysleuzatvorenejúverovej(zmluva2)akudňu 03.09.2014sastalzáväzoksplatnýv
celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 832,33 eur zloženej z úverovej
istiny 680,33 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 146,89 eur, nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 5,11 eur a upozornil ju, že dňom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru jej účtujú aj úrok z omeškania.

Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade
XXXXXXXXXXXXXX ( zmluva 1 ) žalobcu súd zistil, že žalovaná celkovo odčerpala finančné prostriedky
v sume 175 eur, pričom uhradila sumu 196,54 eur.Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade
XXXXXXXXXXXXXX ( zmluva 2 ) žalobcu súd zistil, že žalovaná celkovo odčerpala finančné prostriedky

v sume 689,90 eur a uhradila sumu 65,58 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 ods. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Vzmysle§3nariadeniavzneníúčinnomdo31.01.2013výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu a v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalovanou ako klientom a žalobcom boli
uzavreté 2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to dňa 04.12.2012 a dňa 12.12.2013, predmetom ktorých

bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za dojednaných podmienok, pričom žalovaná si povinnosti
vyplývajúce z predmetných zmlúv neplnila, preto žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť zmluvy 2 a
požadovalodžalovanejzaplateniesumy 832,33eurapredžalobnouupomienkoujuvyzvalnazaplatenie
sumy 74,96 eur zo zmluvy 1, teda celkovo požadoval zaplatenie sumy 907,29 eur.

Nepochybne zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú spotrebiteľskými zmluvami, pričom tento výklad je
v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že sporné zmluvý je
potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa zmlúv sa na predmetný právny vzťah mali použiť aj ustanovenia Obchodného
zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné

ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( zmluva 1 ) si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 74,96
eur pozostávajúcej z jednotlivých zložiek ako súd uviedol vyššie.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver na základe zmluvy 1 v sume 175
eur a žalovaná uhradila sumu 196,54 eur pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu

istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže žalovaná zaplatila viac ako mala, súd
žalobu v tejto časti zamietol.

Nárok v sume 1,14 eur tvoria dlžné zmluvné úroky. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve 1 dojednaný vo výške 39% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( december 2012 ) činila úrok
13,02 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol
o 25,98% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru,

preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú.
Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu
bezúročný.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci
žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v
odôvodnení svojho rozsudku uviedol:
„Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere
o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti

priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej animoderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa

v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

Z uvedeného dôvodu potom súd zamietol žalobu v časti kapitalizovaného úroku z úveru v sume 1,14
eur ako aj v časti úroku uplatňovaného v dojednanej úrokovej sadzbe 39% ročne zo sumy 73,82 eur

od 16.08.2014 do zaplatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené tak súd nárok žalobcu uplatňovaný zo zmluvy 1 v celom rozsahu zamietol.

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( zmluva 2 ) si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 832,33 eur
ako ju súd bližšie špecifikoval vyššie.

Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej zo zmluvy 2 sumu 689,90 eur, pričom žalovaná uhradila
sumu 65,58 eur pričom súd žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume 624,32 eur a čo do
zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom, bol nárok na zaplatenia sumy 5,11 eur za náklady spojené s
uplatnením pohľadávky. V danom prípade má súd za to, že je neprípustné, aby žalobca ako spoločnosť,
ktorej predmetom žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov prenášala na žalovanú takéto náklady, keď žalobca v súvislosti s takýmto predmetom podnikania

musí s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že nie všetky záväzky jeho klientov, dlžníkov budú
riadne plnené a teda, že v súvislosti či už s upomínaním alebo uplatnením nároku na pohľadávku
mu vzniknú náklady s tým súvisiace. Taktiež súd poukazuje na to, že za poskytnutie úveru si žalobca
ako veriteľ dojednáva s klientom - dlžníkom odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vo forme
úroku, ktorá nielen pri bankách, ktoré primárne by mali byť subjektom poskytujúcim úvery, ale aj v

prípade žalobcu ako nebankového subjektu, v neposlednom rade zohľadňuje aj istú rizikovosť riadneho
neplnenia si povinnosti dlžníkmi, preto v tejto časti súd považoval nárok za nedôvodný a preto v časti
uplatňovaného nároku z tohto titulu žalobu zamietol.

Nárok v sume 146,89 eur tvoria dlžné zmluvné úroky. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z

úveru, ktorý bol v úverovej zmluve 2 dojednaný vo výške 39% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( december 2012) činila úrok
12,83 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol
o 26,17% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

Keďžeúrokovámieradohodnutámedziúčastníkmiviacako3násobneprevyšujeobvyklúúrokovúmieru,
súd poskytnutý úver zo zmluvy 2 považoval za bezúročný z dôvodov, ktorými sa bližšie zaoberal pri
zmluve 1.

Z uvedeného dôvodu potom súd zamietol žalobu v časti kapitalizovaného úroku z úveru v sume 146,89

eur ako aj v časti úroku uplatňovaného v dojednanej úrokovej sadzbe 39% ročne zo sumy 680,33 eur
od 04.09.2014 do zaplatenia.

Keďže žalovaná sa splnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, zaviazal ju súd zaplatiť
aj úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. tak ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Z uplatnenej sumy 907,29 eur bolo žalobcovi priznaných 624,32 eur ( priznaná sumu vyčíslená ku dňu
vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech 69% a neúspech 31%, čo predstavuje úspech
žalovanej. Po odpočítaní úspechu žalovaného mu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 38%.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit.
vyhl.“ ) predstavuje sumu 51,45 eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby po 51,45 eur ( prevzatie
a príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu), podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda
odmena spolu 102,90 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2015 po 8,39 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl., spolu v sume 16,78 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z

odmeny 102,90 eur, režijného paušálu 16,78 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit.
vyhl., teda 20% zo sumy 119,68 eur, t.j. 23,94 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú
sumu 143,62 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere38%,preto zaviazal
žalovanú na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 54,58 eur
( 38% zo sumy 143,62 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie
konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 54 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov
konania v sume 20,52 eur ( 38% zo sumy 54 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.