Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoD/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111233814
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7111233814.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.

Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v právnej veci žalobcu H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. F., K.
Č.. XX, proti žalovaným: v 1. rade H. H., X.. XX.XX.XXXX, L. F., P. Č.. X, zastúpenej JUDr. Helenou
Knopovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, v 2. rade V. H., X.. XX.XX.XXXX, L. F.A., P.
Č.. X, v konaní o určenie neplatnosti závetu z 15.05.1998 a závetu a listiny o vydedení z 31.12.2000, o
odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 17C/399/2011-224 zo dňa 19.11.2013
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd určil, že dôvody vydedenia

žalobcu jeho otcom J. H., X.. XX.X.XXXX C. B.. XX.X.XXXX, uvedené v Listine o vydedení z 31.12.2000,
nie sú dané. Závet z 31.12.2000 je v časti, v ktorej odporuje tomu, že žalobcovi sa musí dostať aspoň
toľko, koľko robí polovica jeho dedičského podielu zo zákona, neplatný, ako aj vo výroku o trovách
konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu o určenie, že závet zo dňa 15.5.1998 a listina o vydedení a
závet z 31.12.2000 poručiteľa J. H., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., B.. XX.X.XXXX, sú neplatné vyjmúc

časť, v ktorej závet z 31.12.2000 nepriznáva žalobcovi aspoň polovicu jeho zákonného dedičského
podielu. Určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom J. H., X.. XX.X.XXXX C. B. XX.X.XXXX,
uvedené v listine o vydedení z 31.12.2000, nie sú dané. Vyslovil, že závet z 31.12.2000 je v časti,
v ktorej odporuje tomu, že žalobcovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica jeho dedičského
podielu zo zákona je neplatný. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2011 domáhal
určenia neplatnosti závetu zo dňa 15.5.1998 a listiny o vydedení a závetu zo dňa 31.12.2000 poručiteľa
J. H. a žiadal žalovaných spoločne a nerozdielne zaviazať k náhrade trov konania.

Dňa 27.03.2013 doručil súdu zmenu návrhu na začatie konania v nasledovnom znení: "Súd určuje, že
závet zo dňa 15.5.1998 a listina o vydedení a závet zo dňa 31.12.2000 poručiteľa J. H., K.. H., X..
XX.X.XXXX, X. L. P. X, F., F.orý zomrel dňa 13.1.2001, sú neplatné;“ eventuálne: "Súd určuje, že dôvody

vydedenia žalobcu jeho otcom J. H., K.. H., X.. XX.X.XXXX, X. L. P. X, F.A., F. B. G. XX.X.XXXX, uvedené
v listine o vydedení a závete zo dňa 13.12.2000, nie sú dané." Súd prvého stupňa uznesením zo dňa
25.04.2013 sp.zn. 17C/399/2011 - 183 zmenu návrhu na začatia konania pripustil.Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovaným určenia neplatnosti závetu
poručiteľaO.Z.(jehootcaakoajotcažalovanéhov2.radeamanželažalovanejv1.rade),zomreléhoX..
Neplatnosť závetu odôvodňoval nedostatkom jeho formálnych náležitostí vyplývajúcich z ustanovenia §

476 a nasl. Obč. zákonníka (ďalej len OZ). Neplatnosť závetu odôvodnil aj tým, že bol urobený fakticky
na základe listiny o vydedení a že svojím obsahom odporuje ustanoveniu § 479 OZ, v zmysle ktorého
je závet neplatný v tej časti, v ktorej sa maloletým potomkom nedostáva ich dedičský podiel zo zákona
a plnoletým potomkom polovica ich dedičského podielu zo zákona. Eventuálne žiadal určiť, že dôvody
vydedenia nie sú dané. Žalobca v konaní namietal jednak neplatnosť týchto právnych úkonov (listiny o

vydedení a závetu) a to u vydedenia namietal nedostatok jeho materiálnych náležitostí, u závetu jeho
relatívnu neplatnosť podľa § 479 OZ, jednak pri všetkých právnych úkonoch namietal aj platnosť tohto
prejavu s poukazom na ustanovenia § 34, § 37, § 40 OZ.

Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. XXD/XXX/XXXX-XX, G. XX/XXXX zo 7.2.2012 bolo
konanie prerušené do právoplatného skončenia občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom

súde Košice I pod sp.zn. 17C/399/2011. Syn poručiteľa H. H. v stanovenej lehote pred súdnym
komisárom po poučení vyhlásil, že namieta absolútnu a relatívnu neplatnosť závetu a listiny o vydedení
zo dňa 13.12.2010. a dňa 13.12.2011 doručil súdnemu komisárovi potvrdenie o skutočnosti, že dňa
9.12.2011 podal na Okresnom súde Košice I žalobu o určenie neplatnosti závetu zo dňa 15.5.1998
a závetu a listiny o vydedení zo dňa 31.12.2000, ktoré konanie sa vedie pod sp.zn. 17C/399/2011.

Vzhľadom k tomu, že H. H. už svoje právo žalobou uplatnil, vydanie uznesenia, ktorým by súd
namietajúceho dediča odkázal na uplatnenie svojho práva žalobou podľa § 75 ods. 2 O.s.p. už nebolo
potrebné. Poručiteľ zanechal listinu o vydedení spísanú 31.12.2000, podľa ktorej vydedil syna H. H. C.
E. J.. Zároveň uvedenou listinou svoj byt odkázal svojej manželke H. H., čo podľa obsahu súd posúdil
ako závet. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v časti určenia neplatnosti

Listiny o vydedení a závetu z 31.12.2000, nakoľko v konaní môže byť vyriešené právo žalobcu byť
účastníkom dedičského konania po jeho nebohom otcovi. Žalobca sa o závetoch a vydedení dozvedel
až v dodatočnom dedičskom konaní dňa 3.11.2011 a týmto dňom mu začala plynúť trojročná premlčacia
doba (s koncom 3.11.2014), počas ktorej sa dovolal neplatnosti závetu, keď dňa 9.12.2011 podal
žalobu o určenie ich neplatnosti, ktorá bola žalovaným doručená 15.3.2012. Zo žaloby je nepochybný

výslovný prejav vôle žalobcu dovolať sa neplatnosti závetu, teda nebyť vylúčený z dedenia k predmetu
dedičstva označeného v závete a na pojednávaní dňa 31.7.2012 žalobca uviedol, aj konkrétnu vadu
závetu spočívajúcu v jeho opomenutí ako zákonného dediča, čím zreteľne pred žalovanými vyjadril
vôľu namietať aj relatívnu neplatnosť závetov podľa ust. § 479 OZ. Súd prvého stupňa právne uzavrel,
že podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej

písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. Podľa § 476 ods. 2 OZ v každom
závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. Podľa § 479 OZ
maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým
potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet
odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Maloletým potomkom

sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň
toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto
časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov. Na platnosť tohto prejavu sa vzťahujú aj
ustanovenia § 34, § 37 až § 40 OZ, ako aj špecifických podmienok podľa ustanovení § 476-§ 479 OZ.
Poručiteľ môže vydediť potomka, ak existujú materiálne dôvody vydedenia uvedené v § 469a ods. l OZ

a ak sú splnené formálne náležitosti vydedenia - písomná forma listiny o vydedení; inak je vydedenie
neplatné. Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia. Vydedenie je jednostranný
právny úkon poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia, a
tým mu odníma dedičské právo, ktoré by mu inak podľa zákona patrilo. Aby bolo vydedenie platné,

musí spĺňať určité formálne a materiálne náležitosti. Vydedenie sa musí stať spísaním listiny o vydedení,
ktorú môže poručiteľ napísať vlastnou rukou, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov,
alebo vo forme notárskej zápisnice. Musí v nej byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je výslovné uvedenie konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v
zákone § 469a OZ v listine o vydedení. Bez splnenia týchto formálnych, ako i materiálnych náležitostí

je vydedenie neplatné. Ak by listina o vydedení obsahovala iný dôvod vydedenia, než je uvedený v
§ 469a OZ, takýto prejav poručiteľa by nemal právne následky ním sledované a vydedenie by bolo
neplatné. Vydedenie zodpovedajúce zákonu má za následok, že sa vydedený nestane dedičom. Listina
o vydedení, ako i závet môžu byť obsiahnuté v jednej listine. Dôsledkom vydedenia teda je to, že inakneopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Vydedenie
sa vzťahuje na dediča, preto nie je rozhodujúce, či dochádza k dedeniu zo závetu, alebo zo zákona
alebo z oboch týchto dôvodov. Alografický závet a listina o vydedení musia spĺňať všetky zákonné

náležitosti. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna zo zákonných náležitostí týchto jednostranných právnych
úkonov poručiteľa, závet aj listina o vydedení sú absolútne neplatné. Súd mal svedeckými výpoveďami
H. P. C. C. H. B. J., Ž. J.Č. J. H. B. Z. S. Y. C. B. Y. E. Z. B. XX.XX.XXXX, F. Y. B. §. XXXa S. Y.
J. J. G. R. - H. P. C. C. H. súčasne prítomnými a výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu a vydedenie. Na listine je uvedený deň, mesiac a rok, kedy bola podpísaná. Pokiaľ ide o podpis

svedka Y. H., ten vo svojej výpovedi uviedol, že uvedenú listinu podpisoval až dodatočne, po smrti
poručiteľa, preto na jeho podpis súd neprihliadal. No pre platnosť listiny sú podpisy dvoch svedkýň
postačujúce. Žalobca nepreukázal, žeby poručiteľ v čase spisovania Listiny o vydedení a závetu trpel
duševnou poruchou hoci len dočasnou, pre ktorú by bol tento jeho právny úkon bol neplatný. Zo žiadne
z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by poručiteľ nebol schopný chápať zmysel daného úkonu. Podľa
úmrtného listu poručiteľ zomrel 13.1.2001. Podľa lekárskej správy z 13.1.2001 a výpovedí žalovaných

sa poručiteľovi stav výrazne zhoršil až tesne pred smrťou, dovtedy ambulantne podstupoval liečbu,
pričom do ambulancie dochádzal sám prostriedkami MHD. Ani z výpovede svedkov nevyplynulo nič, čo
by spochybňovalo duševný stav poručiteľa dňa 31.12.2000. Súd nezistil neplatnosť listiny ani pre jej
neurčitosť, nakoľko v ňom nie je žiaden zjavný logický rozpor, ak uvádza, že len nedopatrením sa stal
vlastníkom bytu, ktorý mala (v nájme) za slobodna jeho manželka a v prípade smrti jeho podiel z bytu

patrí jeho manželke. V konaní teda nebolo preukázané, že vydedenie a závet z 31.12.2000 nespĺňajú
všetky formálne náležitosti a súd dospel k záveru, že išlo z formálneho hľadiska o platný právny
úkon. Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že podľa § 480 ods. 1 OZ závet sa zrušuje neskorším
platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť (disponuje rovnakým predmetom dedičstva - v
danom prípade spoluvlastníckym podielom na byte na P. X Y. F.), súd prvého stupňa uzavrel, že

na určení neplatnosti závetu z r. 1998 nebol naliehavý právny záujem, čo je dôvod pre zamietnutie
žaloby. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi
sú deti poručiteľa. Môže ísť o deti pochádzajúce z manželstva, ale aj o deti, ktoré nepochádzajú z
manželstva. Vydedenie je jednostranný právny úkon (prejav vôle) poručiteľa, ktorým svojho potomka ako
neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v

§ 469a. Neodmysliteľnou obsahovou náležitosťou prejavu poručiteľovej vôle pre prípad jeho smrti, ktorá
obsahuje ustanovenie o vydedení, je výslovné uvedenie zákonného dôvodu vydedenia. Ak by listina o
vydedeníobsahovalainýdôvod,takýprejavbybolneplatný.Zodseku3vyplýva,ženaplatnosťprávneho
úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma takisto ako pri závete. Prejav o vydedení poručiteľ môže
urobiť buď súčasne, spolu so závetom, alebo aj osobitne. Pokiaľ ide o formálne náležitosti listiny o

vydedení, zákon pre ňu predpisuje rovnaké náležitosti ako pri závete. Preto listinu o vydedení možno
spísať vlastnoručne, alebo ju zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej
zápisnice ( § 476). Pokiaľ ide o neplatnosť vydedenia, neexistencia dôvodov vydedenia spôsobuje
neúčinnosť tohto jednostranného právneho úkonu, a nie jeho neplatnosť. Tá môže nastať len z dôvodov
uvedených v ust. § 37 až 40a OZ, ktoré však v predmetnom prípade neboli preukázané. Preto je právny

úkon vydedenia potrebné považovať za platný. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa žalobe o
určenie neplatnosti nemohol vyhovieť v celom rozsahu a v zmysle eventuálneho návrhu ďalej skúmal, či
bolidanédôvodyvydedenia,či Listinaovydedeníspĺňaajmateriálnenáležitosti.Vprípadepreukázania,
že dôvody vydedenia nie sú dané, vzhľadom na jeho neúčinnosť sa naň potom nemôže prihliadať v
dedičskom konaní po poručiteľovi. V listine o vydedení zo dňa 31.12.2000 poručiteľ uviedol ako dôvody

vydedenia, že žalobca mu neposkytol žiadnu pomoc v chorobe, nenavštevoval ho počas dlhodobého
pobytu v nemocnici, neprejavoval o neho záujem, je toho času asi vo väzení a trvalejšie sa nespráva ako
by mal. Aplikujúc pre svoje rozhodnutie ust. § 469a ods. 1 OZ, kde sú vymedzené dôvody vydedenia
nasledovne: ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v
starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý

by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v
trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život a dôsledkom vydedenia je to, že inak
neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, a teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel. Rozhodným
časom existencie dôvodov vydedenia uvádzaných poručiteľom v listine o vydedení je čas spísania
listiny o vydedení a obdobie tomuto času predchádzajúce a navyše pre všetky zákonom vymedzené

dôvody vydedenia sa vyžaduje, že musí ísť o trvalý jav. Súd prvého stupňa posudzoval danosť dôvodov
vydedenia žalobcu poručiteľom. Pretože o neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene
a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol
potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnostia schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť
dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne.
Potreba pomoci potomka závisí aj na tom, či nie je iná osoba, od ktorej možno predovšetkým očakávať

poskytovanie takejto pomoci a ktorá túto pomoc aj reálne poskytuje a poskytovať môže, pretože má
pre to lepšie podmienky ako potomok, ktorého sa vydedenie týka. Pri odkázanosti poručiteľa na pomoc
je ale nevyhnutné, aby potomok mal reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytovať, teda,
či jej poskytovanie nevylučuje napríklad zdravotný stav potomka. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či
dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Podľa lekárskej správy poručiteľ bol v súvislosti s

vážnejším zhoršením zdravotného stavu hospitalizovaný od 17.7.2000 do 15.8.2000 na Klinike TBC a
respiračných chorôb FNLP v Košiciach. V konaní nebolo preukázané, že by poručiteľ žiadal žalobcu o
pomoc a tento by mu odmietol pomoc poskytnúť. Ako vyplynulo z dokazovania starostlivosť o poručiteľa
bola zabezpečená zo strany jeho manželky, s ktorou žil. Súd považoval za pravdivé tvrdenie žalovaných,
že poručiteľ bola samostatný a pohyblivý, teda nepotreboval nejakú sústavnú opateru, ktorú by mu
nestíhalizabezpečiťžalovaní.Navyšeprekážkanastranežalobcuvoformeväzbyobjektívnevylučovala,

aby žalobca poručiteľa od 24.8.2000 až do jeho smrti navštevoval. Posúdenie dôvodnosti vydedenia,
ak ide o dôvod podľa písm. b) je dôvodom, ktorý treba posúdiť objektívne, či išlo o taký nezáujem,
ktorý bol trvalý, v dôsledku čoho neprejavoval voči poručiteľovi ani minimálny záujem o jeho život a
zdravie, a pod. Zo súdnej judikatúry však (súd prvého stupňa poukázal napr. na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/173/ 96) je zrejmé, že v prípade dôvodu vydedenia podľa §

469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka tento dôvod nemôže byť daný, ak nezáujem potomka bol
v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom. V predmetnom prípade mal súd prvého stupňa za
preukázané, že to bol práve sám poručiteľ, ktorý už od detstva nejavil o žalobcu taký záujem ako by
biologický otec mal javiť o syna, t.j. skutočný záujem otca o syna, z ktorého by sa mohol medzi nimi
vyvinúť blízky citový vzťah. Je zrejmé a nepochybné, že citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom totiž

nevzniká len na základe biologickej príbuznosti, ale vzniká a rozvíja sa v priebehu spoločného súžitia
a na prejavovaní skutočnej starostlivosti rodiča o dieťa od jeho útleho veku. Poručiteľ so žalobcom od
detstva nežil v spoločnej domácnosti, založil si novú rodinu a o žalobcu nejavil ani iný záujem, ktorý by
ako otec mal o svoje dieťa javiť a neposkytoval mu takú starostlivosť, ktorá by u žalobcu mohla vyvolať
bližší citový vzťah voči poručiteľovi a dokonca si riadne neplnil ani vyživovaciu povinnosť. Preto, ak

v dospelosti žalobca neprejavoval bližší záujem o poručiteľa, toto jeho správanie bolo len následkom
toho, že citový vzťah k otcovi, z ktorého mal žalobca čerpať, nebol vytvorený a to v dôsledku správania
sa poručiteľa. Súd mal za to, že v dospelosti nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby
o svojho biologického otca začal javiť väčší záujem než prejavoval, nakoľko v tom čase medzi nimi
neexistoval žiadny skutočný vzťah, v ktorom by žalobca mohol pokračovať. Ako vyplynulo z výpovedí

žalobcu, žalovanej v 1. rade i svedkyne H. H. boli stretnutia žalobcu s poručiteľom skôr iniciované
práve zo strany žalobcu. Preto má súd za to, že žalobca nemôže znášať dôsledky vydedenia, keď
danú situáciu spôsobil v značnej miere sám poručiteľ. Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený
v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia
slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný

čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho
úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o
vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný. Dôležité je tiež to, že potomok,
ktorý nedosiahol vekovú hranicu trestnoprávnej zodpovednosti síce môže svojím konaním naplniť znaky
skutkovej podstaty trestného činu, ale o trestný čin nepôjde, pretože nie je trestne zodpovedný. V

konaní nebolo preukázané, žeby v čase spísania Listiny o vydedení 31.12.2000 alebo predtým bol
žalobca odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. Bol
právoplatne odsúdený až po smrti poručiteľa (rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/00
zo dňa 18.12.2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 4To/7/2001 z 8.2.2001) a to na
trest odňatia slobody v trvaní desiatich mesiacov. Čiže ani uvedený dôvod nebol v konaní preukázaný.

Dôvod podľa písmena d), že potomok trvale vedie neusporiadaný život, je podľa posúdenia súdu prvého
stupňa mimoriadne subjektívny. V konaní nebolo preukázané, že by spôsob života žalobcu mal nejaký
vplyv na vážnosť mena poručiteľa (skutočnosť, že žalobca bol vo väzbe vo vzťahu k skutočnosti, že
sám poručiteľ bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody 8 rokov nemohla z hľadiska dobrých
mravov taký účinok vyvolať) a v konaní nebolo ani tvrdené, že by ohrozoval poručiteľa alebo členov

jeho rodiny a domácnosti. Nebol preukázaný taký spôsob života u žalobcu, že zo strany poručiteľa bolo
nevyhnutné odvrátiť listinou o vydedení situáciu, keď napr. by jeho majetok mal pripadnúť takémuto
neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť, resp. zdedený majetok chce iba použiť na
vedenie svojho neusporiadaného života (napr. hazardné hry, nákup omamných látok a pod.). Navyše vlistine o vydedení uvedený dôvod nebol žiadnym spôsobom konkretizovaný a podľa vyjadrenia samotnej
žalovanej v 1. rade bol to práve poručiteľ, ktorý počas svojho života inklinoval k hazardným hrám a
alkoholu. Sozreteľomnauvedenénebolovdanomprípademožnépriznaťvydedeniužalobcuzdôvodov

podľa § 469 ods. 1 písm. a) až d) OZ právne účinky, preto súd eventuálnemu petitu vyhovel a rozhodol,
že dôvody vydedenia uvedené v listine z 31.12.2000 nie sú dané. Žalobca - syn poručiteľa ako dedič zo
zákona podľa § 473 ods. l OZ má nárok na jednu polovicu svojho zákonného podielu. Keďže dôvody
jeho vydedenia nie sú dané, závet poručiteľa zo dňa 31.12.2000 odporuje zásadám dedenia plnoletých
potomkov uvedeným v § 479 OZ a žalobca sa relatívnej neplatnosti závetu v zákonnej lehote dovolával,

závet je v tejto odporujúcej časti neplatný. Pre úplnosť súd prvého stupňa uviedol, že predmetom tohto
konania nebolo prejednanie, čo patrí do dedičstva, preto dôkazy žalovanej v 1. rade na preukázanie
akým spôsobom nadobudla byt a že uhrádzala dlhy poručiteľa počas manželstva, či jej tvrdenia že byt
vydržala, súd prvého stupňa považoval pre posúdenie predmetu konania za irelevantné. Výrok o trovách
konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obaja žalovaní. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne a obaja žalovaní podali odvolanie osobitným podaním obsahovo zhodným s
odvolaním podaným žalovanou v 1. rade v zastúpení právnou zástupkyňou JUDr. Helenou Knopovou.
Odvolaním napadli výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, kde súd vyslovil, že dôvody vydedenia
žalobcu jeho otcom v listine o vydedení z 31.12.2000 nie sú dané a závet v tejto časti nie je platný,

teda vyhovujúcu časť rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a
návrh v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná v 1. rade uplatnila trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia. V dôvodoch odvolania poukázali na to, že listina o vydedení, ako aj závet môžu
byť obsiahnuté v jednej listine, čo zákon dovoľuje. Poručiteľ v tomto závete prejavil svoju poslednú vôľu,
čo pred dvoma svedkami aj potvrdil vlastnoručným podpisom. K neposkytnutiu pomoci za podmienok

uvedených v písmene a) dochádza hlavne vtedy, keď dedič poručiteľovi neposkytne pomoc v chorobe,
starobe v rozpore s dobrými mravmi. Podľa odvolateľov v rozpore s dobrými mravmi je hrubým
porušením samotné spochybnenie poručiteľovej vôle. Žalobca v konaní o dedičstve na upozornenie
žalovanej v 1. rade, že bol vo väzení pred notárkou klamal a na jej priamu otázku či je to pravda a
odpovedal, že nie. Takisto na súde na pojednávaní viackrát klamal, že otca - poručiteľa pravidelne

navštevovalvnemocnicipočashospitalizácieapomáhalmu.Podťarchoudokazovaniaaargumentáciou
žalovanej v 1. rade, že to nie je pravda, že ho v nemocnici nenavštevoval, nebol tam ani raz, čo
samozrejme nemusel, lebo o nebohého sa vzorne po celý čas starala žalovaná v 1. rade a nikto to od
neho nepožadoval a ako dôvod žalovaná v 1. rade uviedla, že ho ani nemohol navštevovať, lebo toho
času bol vo väzení, vtedy žalobca H. H. X.. XX.XX.XXXX priniesol sám súdu ako dôkaz rozsudky, že otca

nemohol navštíviť ani prísť na pohreb, lebo bol toho času vo väzení. Okrem spochybnenia poručiteľovej
vôle aj takéto zavádzanie súdu je podľa odvolateľky v rozpore s dobrými mravmi a taktiež považuje s
rozporom s dobrými mravmi správanie sa žalobcu voči osobe - žalovanej v 1. rade. Aj po poučení, že na
súde má vypovedať pravdu, súd zavádzal, klamal, aby získal osobný prospech. Keby mu bolo záležalo
na stretnutí, mohol otcovi - poručiteľovi z väzenia napísať. Po pohrebe poručiteľa na pohrebnú hostinu

pozvala žalovaná v prvom rade matku žalobcu a manželku z prvého manželstva poručiteľa, ktorá na tejto
hostine uviedla, že žalobca je vo väzení a ďalej uviedla, že nevedeli, že je poručiteľ chorý. Dozvedela
sa to deň pred pohrebom, keď jej to oznámila sestra poručiteľa. Podľa odvolateľky samotné zatajovanie
žalobcom, že bol vo väzení je zavrhnutiahodné konanie, lebo ak by to bol žalobca priznal u notárky v
konaní o dedičstve, stál by sa tak nespôsobilým dedičom. Ďalším zákonným dôvodom pre vydedenie

je, že spáchal trestný čin. V rozhodujúcom čase, kedy bola spísaná listina o vydedení, bol žalobca vo
výkone trestu za závažný trestný čin. Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 4T/583/2000 zo dňa
18.12.2000 rozhodol súd, že je vinný z toho, že bez dovolenia si zadovážil a prechovával strelnú zbraň,
ako aj hromadne účinnú zbraň a tým spáchal trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods.
1 a 2 písm. a) Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov

nepodmienečne. Z uvedeného podľa odvolateľky vyplýva, že dôvod v listine o vydedení úplne a presne
spĺňa materiálny dôvod pre vydedenie. To, že neskorším rozsudkom bol podmienečne prepustený a že
sa naňho hľadí ako netrestaného, nie sú významné, pretože podmienky pre zahladenie trestu naplnil až
v roku 2010, čo pre platnosť vydedenia po 10 rokoch nie je podstatné. Z uvedeného teda v rozhodujúcom
čase podľa odvolateľky bola naplnená podmienka materiálneho vydedenia pre žalobcu. Materiálnou

podmienkouprevydedeniejepodľažalovanýchajneprejaveniezáujmu,ktorýtrebaposúdiť,činezáujem
nie je vyvolaný samotným poručiteľom. Žalobca na otázku na pojednávaní, či vie aké má otec dlhy,
odpovedal pred súdom že vie, lebo bol aj hráčom automatov a žalovaná v 1. rade musela za neho platiť
aj alimenty. Teda navrhovateľ sám potvrdil na súde, že nie je pravdou, že otec neplatil výživné, lebo keďžalovaná v 1. rade bola manželkou poručiteľa mala všetko pod kontrolou, aj výživné bolo platené na čas
a dokonca keď zavolala žalobcova matka, že nemá peniaze, žalovaná v 1. rade sa s ňou stretla a výživné
jej dala k rukám aby nemusela čakať pokiaľ prebehne prevod poštou. Tiež v konaní na notárskom úrade

žalobca povedal, že výživné čo platila žalovaná v 1. rade si má odpočítať z čiastky dedičstva, čo mu
pripadne. Ďalším dokazovaním svedkyne potvrdili, že počuli ako žalobcu pozývali aby išiel s nimi na
výlety na chatu, že spolu strávili voľný čas. Tiež potvrdili, že poručiteľ ho pozýval na obedy, pýtal sa čo
mu má pripraviť, párkrát aj prišiel, ale skôr preto, lebo mu žalovaná v 1. rade vždy dala nejaké vreckové.
Na súde sa žalovaná v 1. rade opýtala, prečo na výlety nechodil, odpovedal, že čo by tam robil. To je

zjavné, že on nemá ozajstný záujem sa s otcom zblížiť a keď prišiel bol málovravný, prišiel len z jedného
dôvodu, aby získal prospech. Pokiaľ v listine o vydedenie poručiteľ sa zmieňuje o tom, že sa dlhšie
žalobca nespráva ako by mal, mal zrejme na mysli to, že matka žalobcu zavolala poručiteľovi, nech
mu dohovorí, lebo mu hrozí väzenie, že sa stýka s ľuďmi, ktorí majú spory so zákonom. Bol dlhodobo
nezamestnaný, vyhýbal sa práci. V roku 1993 v novembri si tiež odpykával trest odňatia slobody vedený
pod sp.zn. 4T/6/93. Na otázku súdu, či je to pravda odpovedal, že bol dieťa, mal 14 rokov a bicykel vrátil.

Žalovanáv1.radepoukazujenato,žežalobcamalvtedy17rokov,boltrestnezodpovednýakomladistvý
a trest si odpykal. Preto podľa odvolateľov je nezlučiteľné so zásadami dedičského práva, aby dedičstvo
nadobudol ten, kto sa snaží navodiť stav, ktorý nezodpovedá vôli poručiteľa. Určenie dediča závetom
je vecou slobodnej vôle poručiteľa. Pokiaľ žalobca tvrdil, že trpel kvôli otcovi, lebo bol trestaný, tak to
bol jediný raz, taktiež sa mu trest zahladil, lebo trest, ktorý si odpykal bol pre neho ponaučením a nikdy

viac nemal rozpor so zákonom na rozdiel od žalobcu, ktorý opakovane konal trestnú činnosť. Navyše
žalovaní v odvolaní namietali, že žalobca v trojročnej premlčacej lehote si neuplatnil svoje dedičské
práva, čím mu lehota vypršala v roku 2004. Až v roku 2011 toto konanie vo veci otvorila sama žalovaná
v 1. rade E.. C. F., ktorej vec bola pridelená, nevyporiadala bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
neurčila aktíva ani pasíva, ktoré patria do dedičstva.

Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok v napadnutej časti potvrdiť.
Predovšetkým akcentoval na to, že nebol odsúdený právoplatne na trest najmenej 12 mesiacov, lebo
odsúdený na 10 mesiacov, a to navyše právoplatne až po smrti poručiteľa, čo doložil aj výpisom z registra
trestov rozsudkami súdov a ich právoplatných verdiktov. Čo sa týka pomoci poručiteľovi, poukázal na

to, že poručiteľ nijako žalobcu neoslovil pomocou. Navyše svedok Y. H. sám potvrdil, že poručiteľ v
nemocnici nejavil žiadny záujem o osobu žalobcu, ale o mladšieho syna. To len potvrdzuje skutočnosť,
že existencia žalovanej pomoci poručiteľovi nebola potrebná. Poručiteľ si sám zavinil nezáujem žalobcu
o jeho osobu a umelý vzťah tým, že už ako školopovinné dieťa znášal nepríjemné domové prehliadky
polície. Počas hospitalizácie poručiteľa ho ani nemohol navštevovať z dôvodu vzatia do väzby. Čo sa

týkasprávaniasažalobcu,jehosprávanienijakonepoškodilomenuotcaanijehorodinnýmpríslušníkom.
Pokiaľ ide o žalobcu, správa sa normálne, nepožíva alkohol, nemá spor so susedmi, nestýka sa so
záujmovými osobami a má opäť čistý register trestov. U žalobcu išlo o jednorazový prešľap v živote a
nie o trvalé javy, ktoré by poručiteľovi vadili. Navyše sa zdá byť žalobcovi nelogické a nemiestne ak by
malo vadiť poručiteľovi, ktorý viedol sám neusporiadaný život, bol odsúdený, podľa žalovanej, prepadol

automatom, alkoholu a podobne. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že predchádzajúci zamestnávateľ
hodnotil žalobcu ako lenivého, tieto slová žalovanej sú účelové vykresliť žalobcu v najhoršom svetle.
Ak by bol taký zlý v práci, tak nepracuje ale by bol v skúšobnej dobe prepustený. To, že otca zištne
navštevovallenprevreckové,taksimyslí,žeakniekedyopýtalpeniazenamalinovkujetobežnávecaju
inýchrodínajetotrápnevyhadzovaťzostranyžalovanejv1.rade,keďženaprstochjednejrukybymohol

zrátať, koľkokrát dostal v prepočte 20,- Sk. Navyše považuje žalobca závet aj vydedenie za nepravé
dokumenty účelovo vyrobené, ktoré nespĺňajú všetky znaky, aby mohli byť určené za plnohodnotné
právne podložené dokumenty.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali žalovaní

v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2
a 3 O.s.p. v jeho napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku, ako aj konania mu predchádzajúce bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a po preskúmaní rozsudku dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.

Odvolacísúdrozsudokverejnevyhlásilvsúladesust.§156ods.1O.s.p.,pričommiestoačasverejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 156 ods. 3 O.s.p.).Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaní uplatňujú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p. Teda že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil.

Odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd žalobu o určenie, že závet
zodňa15.05.1998alistinaovydedeníazávetz31.12.2000J.H.súneplatné.Vtejtočastirozsudoksúdu
prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Úlohou súdu prvého stupňa bude však opravným uznesením
vovyhovujúcejčastidoplniťzrejmúchybuvpísaníakslová„súneplatné“zkontextuvetyvynechal.Pokiaľ

súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že dôvody vydedenia žalobcu jeho otcom uvedené
v liste o vydedení z 31.12.2000 nie sú dané a závet z 31.12.2000 je v časti, v ktorej odporuje tomu,
že žalobcovi sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí polovica jeho dedičského podielu zo zákona je
neplatný, odvolací súd konštatuje, že vecne správne presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody
napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd uvádza, že žalovaní v odvolaní argumentujú skutočnosťami uvádzanými už

v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vysporiadal.

Pokiaľ odvolatelia v odvolaní akcentujú na zavádzanie súdu žalobcom, čo je v rozpore s dobrými
mravmi, odvolací súd poukazuje na to, že námietka výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi sa
týka výkonu hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré je upravené predovšetkým v Občianskom zákonníku,

netýka sa výkonu procesných práv. Preto nemožno za rozpor s dobrými mravmi považovať správanie
sa účastníkov v priebehu sporu, pretože tam ide o realizáciu ich zákonom ustanovených práv v súdnom
konaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 28Cdo/1853/2002).

Odvolací súd preto z dôvodu vecnej správnosti a poukazom na správne, presvedčivé a úplné dôvody

napadnutého rozsudku rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania.

Náhradu trov odvolacieho konania nebola účastníkom priznaná, pretože žalobca náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní (§ 142 ods. 1 v spojení

s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.