Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/184/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209212862
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209212862.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: C.. I. B., J.
J. F. X, proti odporcom: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, Tomášikova 48, IČO : 00 151 653, 2/
General Factoring, a.s., Bratislava, Košická 56, IČO : 35 838 825, zastúpená Mgr. Martinom Michalkom,
advokátom, Bratislava, Michalská 14, 3/ W.. O. J.Á., J. J., K. XX, zastúpený AK JUDr. Lukáčová &

partners, s.r.o., Nitra, Mostná 72, o určenie neplatnosti dražby, na odvolanie navrhovateľa a odporcu
2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 7. 1. 2015 č.k. 45C 158/2009 - 796, v pomere
hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľ a odporca 2/ n e m a j ú na náhradu trov odvolacieho konania právo.
Odporcom 1/ a 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým ( v poradí druhým ) rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým

sa voči odporcom 1/, 2/ a 3/ domáhal určenia, že opakovaná dobrovoľná dražba, osvedčená notárskou
zápisnicou spísanou notárkou JUDr. Katarínou Valovou, predmetom ktorej bol byt č. X, nachádzajúci
sa na prízemí bytového domu na J. A. Č.. XX E. J., je neplatná. Určenia neplatnosti dražby, ktorá sa
uskutočnila dňa 13. 5. 2009, sa navrhovateľ domáhal na základe ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách.
V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 13. 5. 2009

sa v sídle odporcu 2/ v J., T.W. XX uskutočnila dobrovoľná dražba, na ktorej došlo k vydraženiu bytu
č. 1, nachádzajúceho sa E. J., J. A.. XX. Vydražiteľom bytu sa stal odporca 3/, ktorý predmet dražby
vydražil za sumu 60.500 €. Išlo v poradí už o 3.opakovanú dražbu, keď predchádzajúce dražby sa
uskutočnili v dňoch 15. 4. 2009, 16. 3. 2009, 11. 2. 2009, pričom prvá dražba sa uskutočnila dňa 16. 1.
2009; uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania sporné neboli. Žiaden z účastníkov tiež nepoprel
existenciu a pravosť pohľadávky, pre ktorú odporca 1/ ako záložný veriteľ začal s výkonom záložného
práva prostredníctvom predaja predmetu zálohu na dobrovoľnej dražbe.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o uplatnenom práve navrhovateľa vychádzal z ust. § 21 ods. 2
zák. č. 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého úspešné určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby predpokladá
preukázanie skutočnosti, že pri výkone dobrovoľnej dražby došlo k porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z.
a súčasne, že v dôsledku porušenia tejto skutočnosti došlo k zásahu do práv navrhovateľa.
Navrhovateľ v konaní ako dôvod neplatnosti dražby uviedol, že odporca 2/ ako dražobník mu nedoručil
riadne výzvu na sprístupnenie predmetu dražby, čo malo za následok porušenie ust. § 12 ods. 3 zákona

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keďže ocenenie predmetu dražby nebolo vykonané v súlade
so zákonom č. 527/2002 Z.z., nakoľko tento zákon vyžaduje, aby sa písomnosti doručovali poštou
formou listovej zásielky do vlastných rúk. V prípade, ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sainým preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa podľa
uvedeného zákona primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, ktorým je Občiansky súdny
poriadok. V danom prípade poštová zásielka do vlastných rúk, obsahujúca výzvu navrhovateľovi na

sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania ohodnotenia tejto nehnuteľnosti zo dňa 23. 10.
2008 bola odoslaná navrhovateľovi dňa 24. 10. 2008, pričom dátum vykonania ohliadky znalcom
bol stanovený na deň 6. 11. 2008, t.j. dva týždne po odoslaní predmetnej výzvy. Doba ohliadky
bola stanovená v súlade so zákonom ako i s ohľadom na predmet dražby, ktorým bol štandardný
byt. Navrhovateľ bol súčasne opakovane kontaktovaný zamestnankyňou odporcu 2/ G.. C.M., ktorá

navrhovateľa informovala o priebehu dražby písomne i telefonicky. Predmetná písomná zásielka sa
doručovala navrhovateľovi prvýkrát dňa 27. 10. 2008 neúspešne, opakovaný pokus o jej doručenie bol
vykonaný dňa 28. 10. 2008 opätovne neúspešne a toho istého dňa bola zásielka uložená na pošte,
pričom navrhovateľovi bol zanechaný oznam o jej uložení na adrese jeho trvalého pobytu F. X E. J..
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku v tejto časti poukazoval na to, že v prípade uloženia
zásielky na pošte alebo orgáne obce sa písomnosť, ktorú si adresát nevyzdvihol, považuje za doručenú

dňom, keď bola súdu vrátená, aj keď sa adresát o tom nedozvedel; uvedené však platí len vtedy, ak sa
adresát v mieste doručenia zdržiaval. Pokiaľ navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa v čase prvého pokusu
o doručovanie, až po koniec odbernej lehoty na prevzatie zásielky po jej uložení v mieste bydliska
nezdržiaval, potom bol v súlade s ust. § 120 ods. 1 O.s.p. povinný predložiť súdu dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Záver súdu o neúčinnosti náhradného doručenia zásielky by bol možný len vtedy, ak by

bolo preukázané, že navrhovateľ sa v mieste doručenia v čase doručovania nezdržoval po celú dobu,
po ktorú si mohol poštovú zásielku prevziať. Prvostupňový súd argumentoval, že zákonná konštrukcia
náhradného doručenia vychádza z toho, že adresát sa v čase doručenia ( v určitý konkrétny deň )
fakticky zdržiaval v meste doručenia a má z toho dôvodu možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne
po náhradnom doručení prevziať alebo vyzdvihnúť. Toto zákonné ustanovenie upravujúce tzv. fikciu

doručenia je možné považovať aj za určitú formu sankcie pre tých účastníkov konania, resp. v tomto
prípade dobrovoľnej dražby, ktorí svojou pasivitou a nepreberaním zásielok sťažujú, resp. znemožňujú
ich doručenie. Gramatický výklad slov „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“ nemôže byť iný len ten, že
zákon vyžaduje a predpokladá, že adresát sa v dobe doručovania v mieste doručenia skutočne zdržuje
a že len nebol zastihnutý tam, kde má doručovateľ písomnosť doručiť. Navrhovateľ skutočnosť, že sa

v priebehu doručovania uvedenej písomnosti v mieste doručovania nezdržoval, preukazoval lekárskou
správou vystavenou poskytovateľom zdravotnej starostlivosti - spoločnosťou CHIRMED s.r.o. Košice - v
ktorej podstúpil liposukciu. Podľa tejto správy navrhovateľ podstúpil tento výkon plastickej chirurgie dňa
9. 10. 2008. Dňa 10. 10. 2008 boli navrhovateľovi previazané drény a bolo mu doporučené dodržiavať
kľudový režim do 31. 10. 2008. Následne sa mal navrhovateľ podľa svojho tvrdenia zdržiavať na drese

svojho prechodného pobytu na J. A.. XX E. J., t.j. mimo miesta svojho trvalého pobytu, na ktoré mu
boli doručované zásielky. Súd prvého stupňa v rozsudku uviedol, že navrhovateľ nijakým hodnoverným
spôsobom nepreukázal, že by sa na adrese svojho trvalého pobytu vôbec nezdržiaval, o čom svedčí
napr. skutočnosť, že si na tejto adrese prevzal dňa 22. 2. 2009 poštovú zásielku obsahujúcu oznámenie
o konaní dražby dňa 19. 2. 2009. Túto zásielku navrhovateľ prevzal napriek tomu, že počas celého

súdneho konania tvrdil, že sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržuje. Prvostupňový súd v zmysle
intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave doplnil dokazovanie ďalším skúmaním
okolností doručovania predmetnej zásielky v deň doručovania, t.j. dňa 27. 10., resp. dňa 28. 10. 2008
( zásielka je v spise založená na č.l. 41 spisu ). Na uvedenej doručenke absentuje údaj o tom, že by
sa navrhovateľ ako adresát v mieste doručenia, t.j. v J., F. X, zdržoval. Z vyjadrenia Slovenskej pošty

súd prvého stupňa zistil, že na zásielkach, ktoré sa vracajú odosielateľovi, v prípade ak sa vrátia s
vyznačením „neprevzatá v odbernej lehote“ pošta nevyznačuje skutočnosť, či sa adresát na uvedenej
adrese skutočne zdržuje, nakoľko jej to platná legislatíva neukladá. Navrhovateľ sám odporcovi 1/
zmenuadresyresp.miesta,kdemumôžubyťpísomnostidoručované,neoznámil,hocimutátopovinnosť
vyplývala i zo všeobecných obchodných podmienok, konkrétne z bodu 10.5., v ktorom sa uvádza, že

„klient je povinný oznámiť Banke adresu, číslo telefónu, faxu alebo iných elektronických prostriedkov,
na ktoré mu bude Banka zasielať alebo oznamovať všetky oznámenia a dokumenty. Klient je povinný
bezodkladne informovať Banku o akejkoľvek zmene týchto údajov. Ak klient o takejto zmene Banku
neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú Banke známu adresu, prípadne Banke
známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne vykonané.“ Z vykonaného dokazovania súd

prvéhostupňauzavrel,ženavrhovateľsavčaserozhodnompredoručovaniezásielokt.j. vobdobíjeseň/
zima roku 2008 zdržiaval na adrese F. X E. J.; dodal, že nemal reálnu možnosť zistiť, či sa navrhovateľ
v dňoch 27. 10. resp. 28. 10. 2008 skutočne zdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu na adrese F. X E.
J.. Navrhovateľ sám tvrdil, že sa v čase doručovania predmetnej výzvy zdržiaval na adrese J. A.. XX E.J.. Svedkyňa C. - ktorá bola v kontakte so susedom bývajúcim oproti bytu navrhovateľa a ktorý uviedol,
že navrhovateľ sa v predmetnom byte nezdržiava - v čestnom vyhlásení ako i svedok O.J. C. potvrdili, že
v byte na J. A. sa navrhovateľ nezdržiaval. Pritom svedok C. J.ol navrhovaný samotným navrhovateľom

za účelom preukázania tohto jeho tvrdenia. Na výsluchu tohto svedka pritom navrhovateľ prekvapivo
listom zo dňa 3. 12. 2014 netrval a na pojednávanie, na ktorom bol tento svedok ( predvedený z výkonu
trestu odňatia slobody z Banskej Bystrice ) vypočutý sa navrhovateľ nedostavil. Z výpovede tohto svedka
súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ sa v rokoch 2008 - 2009 zdržiaval na adrese F. X E. J., kde
dlhodobo býval. S navrhovateľom boli kamarátmi, boli každodennom kontakte, preto svedok vedel

uviesť, kde navrhovateľ v rozhodnom čase býval a kde sa zdržoval. Vo svojej výpovedi exaktne uviedol,
že navrhovateľ býval na F. A. E. J., firmu mal na J. A., kde býval aj zamestnanec navrhovateľa O.. D.
C. s navrhovateľom - čo tvrdil svedok G. ako i sám navrhovateľ - nikdy v žiadnom byte nebýval, svedok
býval v prenajatom byte na E. A..
Navrhovateľ sa ďalej v konaní bránil tým, že po vykonaní chirurgického zákroku v Košiciach mu bol
nariadený kľudový režim do 31. 10. 2014. Avšak obvodný lekár u navrhovateľa neevidoval žiadnu

práceneschopnosť; súd prvého stupňa dodal, že v obdobných prípadoch je rekonvalescencia otázkou
pár dní, kedy sa po pár dňoch dá ísť na prechádzku, začať doma ľahko cvičiť, pacient sa vracia do práce
cca po 5 - 14-tich dňoch, ako to vyplýva z internetovej dokumentácie založenej odporcom 2/.
Výpoveď svedka O.J. G. vyhodnotil prvostupňový súd ako účelovú a nedôveryhodnú. Uvedený svedok
je zamestnancom navrhovateľa, býva v jeho byte na J. A. E. J. a ako sám uviedol, keby navrhovateľ o

tento byt prišiel, on by nemal kde bývať. Viaceré tvrdenia tohto svedka boli vyvrátil svojou výpoveďou
svedok C.. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že navrhovateľ sa v čase doručovania zásielky na adrese F.
X E. J. zdržiaval a teda že došlo k naplneniu predpokladov pre vznik zákonnej fikcie doručenia. Tvrdenia
navrhovateľa, že sa v rozhodnom čase zdržiaval na adrese J. XX E. J. vyhodnotil ako obranu v spore.
Svedok C. vzhľadom na svoj pomer k veci a vzťah k navrhovateľovi nemal žiadny záujem na výsledku

tohto sporu. Zásielky boli navrhovateľovi doručované na adresu jeho trvalého pobytu na F. A. E. J. s
tým, že sa vracali s oznámením poštového doručovateľa „adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote“.
Navrhovateľ mal pritom vedomosť o dražbe, nakoľko zásielku s oznámením 3.kola dražby ( založená
na č.l.69, 76 spisu ) prevzal osobne, tiež mal o nej vedomosť z komunikácie s G.. C., ako i z ohliadky,
na ktorej bol navrhovateľ prítomný, avšak odmietol podpísať zápisnicu z nej.

Navrhovateľ ako ďalší dôvod neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby zo dňa 13. 5. 2009 uvádzal,
že k vykonaniu dražby došlo napriek tomu, že odporca 1/ ako navrhovateľ dražby a odporca 2/ ako
dražobník medzi sebou neuzatvorili zmluvu o vykonaní dražby. Súd prvého stupňa poukazoval na ust.
§ 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré predpokladá uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby medzi
navrhovateľom dražby a dražobníkom. Uvedená zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať

označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmet dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady
dražby, výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude
vykonaná bezplatne. Obligatórnou prílohou zmluvy musí byť i písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby
o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľ dražby záložným veriteľom, ako tomu
je aj v prejednávanej právnej veci, musí zmluva o vykonaní dražby obsahovať aj dôvod konania

dražby a označenie vlastníka predmetu dražby. Okrem týchto osobitných obsahových náležitostí podľa
zákona č. 527/2002 Z.z. musí zmluva o vykonaní dražby spĺňať i všeobecné náležitosti právnych
úkonov, vyžadované Občianskym zákonníkom. Po vrátení veci odvolacím súdom nové skutočnosti
tvrdené navrhovateľom nedosahovali takú intenzitu, aby zasiahli do subjektívnych práv navrhovateľa.
Prvostupňový súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou odporcu 2/, že navrhovateľ by tieto

nové skutočnosti inak uviedol už v návrhu na začatie konania alebo aspoň v odvolacom konaní. Novú
argumentáciou navrhovateľa tak vyhodnotil ako účelovú s cieľom predĺžiť súdne konanie. Zmluvu o
vykonaní dražby uzavretú medzi odporcami 1/ a 2/ posúdil ako platnú, podpísanú oprávnenými osobami.
Vykonať opakovanú dobrovoľnú dražbu je možné iba na základe zmluvy o vykonaní opakovanej
dražby. Táto zmluva musí byť uzavretá do desiatich dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe

alebo vyrozumení o zmarení dražby, avšak zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách žiadne
ďalšie obsahové ani formálne náležitosti pre túto zmluvu neukladá. Z vykonaného dokazovania
mal prvostupňový súd za preukázané, že medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ došlo dňa 30. 5.
2007 k uzavretiu dohody o dobrovoľných dražbách. Predmetom dohody je dojednanie všeobecných
podmienok pre vykonávanie dražieb odporcom 2/ na základe návrhov odporcu 1/. Táto dohoda obsahuje

dojednanie o označení odporcu 2/ ako dražobníka, označenie odporcu 1/ ako navrhovateľa dražieb,
výšku predpokladaných nákladov dražieb, spôsob určenia odmeny dražobníka. Zmluva tak stanovuje
všeobecné zmluvné podmienky, ktorými sa budú riadiť zmluvné vzťahy medzi odporcom 1/ a odporcom
2/ pri výkone bližšie neurčeného počtu dražieb. Bod 1.15 preambuly tejto dohody zároveň obsahujedojednanie, podľa ktorého vyhlásenie navrhovateľa o spôsobilosti predmetu dražby a pravosti, sume a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby v zmysle zákona o dobrovoľných dražbách
bude zároveň považované za návrh na vykonanie dražby. V tejto dohode došlo medzi zmluvnými

stranami zároveň aj k dojednaniu spôsobu uzatvárania zmlúv o vykonaní dražby pre jednotlivé dražby.
K uzatvoreniu zmluvy o vykonaní dražby tak podľa tejto dohody malo dôjsť podpísaním vyhlásenia o
spôsobilosti predmetu dražby odporcom 1/ a odporcom 2/. Zmluva o vykonaní dražby tak pozostávala
z dohody o dobrovoľných dražbách a vyhlásenia spôsobilosti predmetu dražby. Obdobný spôsob
uzatvárania zmlúv medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý i pre uzatváranie zmlúv o opakovanej

dobrovoľnej dražbe, keď k uzatvoreniu zmluvy o opakovanej dobrovoľnej dražbe malo dôjsť podpísaním
oznámenia o opakovanej dobrovoľnej dražbe oboma zmluvnými stranami.
Navrhovateľ namietal, že takto uzavretú dohodu o vykonaní dražby nemožno považovať za zmluvu o
vykonaní dražby podľa § 16 zákona č. 527/2002 Z.z., pretože neobsahuje všetky zákonom ustanovené
náležitosti; napr. v dohode zo dňa 30. 5. 2007 muselo chýbať jeho meno, pretože v čase uzavretia
dohody ešte vôbec nebolo známe, že nehnuteľnosti sa budú dražiť. Zákon č. 527/2002 Z.z. ale

nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu všeobecnú
zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka, podmienky
ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu čiastkovej
zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná zmluva
bude tvoriť jej súčasť. Pre platnosť každej jednotlivej zmluvy je podstatné, aby táto spolu s rámcovou

zmluvou obsahovala všetky podstatné náležitosti požadované zákonom. Zákonu neodporuje ani dohoda
uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, podľa ktorej dôjde k uzatvoreniu dohody o vykonaní
dražby podpísaním vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie o spôsobilosti predmetu
dražby tvorí v tomto prípade zároveň i ponuku ( ofertu ) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby.
Podpísanie tejto dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie tejto ponuky ( jej

akceptáciu)obomazmluvnýmistranami.Obdobnýmechanizmusbolmedziodporcami1/a2/dohodnutý
i pre uzatváranie zmlúv o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie
opakovanej dražby považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k
jeho prijatiu a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Zákon o dobrovoľných dražbách
takýto postup pre uzatváranie zmlúv o vykonávaní opakovanej dobrovoľnej dražby nezakazuje. Takto

uzatvorené zmluvy nie sú v rozpore s ustanoveniami zákona, nepriečia sa mu a ani ho svojím obsahom
neobchádzajú, a preto nemôžu byť ani postihnuté sankciou neplatnosti. Táto skutočnosť vyplýva zo
zásady občianskeho práva „všetko je dovolené čo nie je zakázané“, resp. z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.
Dôvod neplatnosti opakovanej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa 13. 5. 2009, na ktorej došlo k vydraženiu
predmetu záložného práva, spočívajúci v neuzatvorení, resp. v neplatnosti dohody o vykonaní dražby

sa navrhovateľovi preukázať nepodarilo, uviedol súd prvého stupňa.
Prvostupňový súd ešte záverom dodal, že ani samotné preukázanie porušenia zákona by nebolo
postačujúce na to, aby bol navrhovateľ v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby úspešný,
pretože navrhovateľ nepreukázal, že by porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. došlo k zásahu
dojehopráv.navrhovateľtotižnespochybniloprávnenienavrhovateľapristúpiťkvýkonuzáložnéhopráva

prostredníctvom dobrovoľnej dražby. V prípade, ak by súd návrhu navrhovateľa v tomto konaní vyhovel,
došlo by iba k obnoveniu predchádzajúceho právneho stavu. Odporca 1/ by opäť mohol realizovať svoje
oprávnenia záložného veriteľa k predmetu zálohu. Navrhovateľ tiež počas konania neuviedol žiadne
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že v dôsledku postupu odporcov
1/ a 2/ pri vykonávaní dražieb bol predmet zálohu vydražený za nižšiu cenu. Skutočnosť, že predmet

dražby sa vydražil za cenu nižšiu, ako bola cena stanovená súdnym znalcom ako všeobecná hodnota
nehnuteľnosti nemožno považovať za porušenie ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. za trhovú hodnotu veci je
potrebné - ako to vyplýva z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR - považovať cenu, ktorú by bolo
možné dosiahnuť za konkrétnu vec ako predmet predaja a kúpy v rozhodnej dobe a mieste. Cena
nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom vo výške 2.700.000,- Sk, v prepočte 89.623,58 €

ako všeobecná hodnota nehnuteľnosti. Cena predmetu dražby na prvej dražbe bola stanovená sumou
102.901,15 €, t.j. vyššou sumou než cena dražby stanovená znaleckým posudkom. Skutočnosť, že túto
cenu nebolo možné dosiahnuť preukazuje i fakt, že za takúto vyvolávaciu cenu nikto neprejavil záujem
o kúpu nehnuteľnosti dražbou. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca 2/ svojim
postupom pri oceňovaní nehnuteľnosti postupoval v rozpore s ust. zákona o dobrovoľných dražbách.

Nesprístupnenie bytu na J. A. znalcovi súd prvého stupňa nepovažoval za podstatnú skutočnosť pri
určení ceny v znaleckom posudku. Znalec pri určení ceny predmetu dražby postupoval v súlade s ust.
§ 12 zákona o dobrovoľných dražbách, t.j. vychádzal z údajov, ktoré mal k dispozícii ako aj s ohľadom
na vykonané rekonštrukčné úpravy, zvyšujúce hodnotu bytu.Navrhovateľ nepreukázal, že došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, t.j. príčinnú súvislosť medzi
vznikom ujmy na jeho strane a porušením zákona. Návrh navrhovateľa vyhodnotil ako bezdôvodný,
nemajúci oporu v zákone, preto ho v celom rozsahu zamietol. Vykonávanie ďalšieho dokazovania

v zmysle návrhov navrhovateľa ( napr. výsluch zodpovedného pracovníka odporcu 1/ k dôvodom,
na základe ktorých dražobníkovi neoznámil novú adresu dlžníka, výsluch zodpovedného pracovníka
odporcu 2/ k dôvodom na základe ktorých nedoručoval korešpondenciu dlžníkovi na adresu na ktorej
sa zdržiaval, výsluch svedkyne C., výsluch znalca a pod. ) nepovažoval za potrebné, keď doplnenie
dokazovania nepovažoval ďalej za účelné, ale naopak za nadbytočné, keď ďalšie dokazovanie by v

merite veci neprinieslo žiadne nové podstatné skutočnosti.
Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, §
2 písm. a/, § 7 ods. 1, ods. 2, § 10 ods. 1, § 12 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 16 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
4, § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6, ods. 8, ods. 9, § 20 ods.12, ods. 13, § 21 ods. 2, ods. 4,
ods. 5, § 22 ods. 1, ods. 4; ďalej o ust. § 39, § 40 ods. 1, ods. 3, § 151a, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1, §
151m ods. 4, § 151 ods. 8 Obč. zák., ako aj o ust. § 45 ods. 1, ods. 2 a § 47 ods. 2 O.s.p.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom
2/ a 3/ priznal náhradu trov konania.
Trovy konania odporcu 2/ spočívajú v trovách právneho zastúpenia v sume celkom 1.161,37 € ( za 7
úkonov právnej služby v r. 2010, 2 úkony v r. 2011, 2 úkony v r. 2013, 5 úkonov v r. 2014 a 1 úkon
právnej služby v r. 2015, ďalej režijný paušál 7 x 7,21 €, 2 x 7,41 €, 2 x 7,81 €, 5 x 8,04 € a 1 x 8,39

€, ako aj 20 % DPH ).
Trovy konania odporcu 3/ pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 1.250,28 € ( za 2 úkony
právnej služby v r. 2009, 6 úkonov v r. 2010, 2 úkony v r. 2013, 2 úkony v r. 2014, ďalej režijný paušál 2 x
6,95 €, 6 x 7,21 €, 2 x 7,81 € a 2 x 8,04 €, ako aj cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaniach
v dňoch 22. 2. 2010, 29. 3. 2010, 26. 5. 2010, 8. 9. 2010, 27. 10. 2010, 22. 2. 2010, 24. 4. 2013, 18. 11.

2013, 20. 1. 2014 a 24. 3. 2014 ). Prvostupňový súd pri určovaní výšky tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej pomoci vychádzal z ust. § 11 ods. 1 písm.a/ a nie z ust. § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z., s
odôvodnením, že predmetom konania je určenie neplatnosti právneho úkonu - dražby, ktorej cenu nie je
možné vyjadriť ani určiť v peniazoch; s ohľadom na predmet konania tak hodnota draženej nehnuteľnosti
nebola významná. Účelom poskytnutej právnej služby nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k

veci, ani jej vymoženie, len určenie, že právny úkon dražby je neplatný. Svoj názor súd prvého stupňa
podporil poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 11. 2010 sp. zn. 5M Cdo 9/2010.
Odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal, hoci bol v konaní tiež úspešný, pretože mu trovy nevznikli
a ich náhradu si neuplatnil.
Uvedený rozsudok napadli v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ ako aj odporca 2/.

Navrhovateľ svojím odvolaním napadol rozsudok prvostupňového rozsudku v celom rozsahu,
domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd návrhu navrhovateľa vyhovie, alebo zrušenia
napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal prvostupňovému
súdu, že v jeho konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p., že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že ešte pred podaním návrhu na začatie konania na súd sa u odporcu
2/ domáhal neúspešne sprístupnenia celej dokumentácie ohľadom dražby. Keďže odporca 1/ aj 2/ súdu

doručili dokumentáciu ohľadom dražobného procesu, avšak súd prvého stupňa ho s týmto listinným
dôkazom neoboznámil, ani tieto dôkazy zákonným spôsobom nevykonal. Tým mu odňal možnosť konať
pred súdom, keďže sa napr. navrhovateľ k nim nemohol vyjadriť. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že si
na vlastné náklady zabezpečil kópie týchto písomností, navrhovateľ netrval na ich oboznamovaní, čo
však nijako nelegalizuje chybu prvostupňového súdu. Nesúhlasil s tvrdením prvostupňového súdu, že

tým nedošlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, inak by bol navrhovateľ tieto skutočnosti uviedol už v
návrhu na začatie konania alebo aspoň v odvolacom konaní. K tomu uviedol, že tieto skutočnosti uviedol
hneď ako sa ich dozvedel, pričom ide o také porušenia zákona, z ktorých každé samostatne je dôvodom
neplatnosti dražby a každé z nich zasahuje závažným spôsobom do jeho práv, najmä do vlastníckeho
práva, ktoré bolo navrhovateľovi odňaté. Nevysporiadaním sa s jeho námietkami prvostupňový súd

spôsobil, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné.
Navrhovateľ trval na tom, že postupom odporcov 1/, 2/, ktorý bol v rozpore so zákonom o dobrovoľných
dražbách, bolo dotknuté jeho vlastnícke právo, pretože bol zbavený svojho vlastníctva v rozpore so
zákonom, ďalej jeho právo na zákonný postup pri procese dražby ( t.j. pravidlá, následnosť úkonova lehoty, vrátane priestoru na splatenie dlhu ), jeho právo na informácie o dražobnom procese ( aby
on ako dlžník bol informovaný o príprave dražby, priebehu dražby, jednotlivých úkonoch v zákonných
lehotách ), jeho právo na to, aby dlh uspokojil dlžník, keďže ho odporca 1/, 2/ neinformovali o dražobnom

procese ako aj právo na splnenie dlhu, keďže odporcovia 1/, 2/ nekonali v súlade so zákonom a
neinformovali navrhovateľa o vzniknutej situácii v súlade so zákonom tak, aby vedel situáciu reálne
vyhodnotiť a riešiť. Navrhovateľ dodal, že zákon o dobrovoľných dražbách sankcionuje neplatnosťou
každé porušenie zákona, pokiaľ ho namieta osoba, do ktorej vlastníckeho práva bolo zasiahnuté. Dražba
je prísne formálny proces, ktorého pravidlá a postupy detailne upravuje zákon. Navrhovateľovi dražby

a aj dražobníkovi ukladá zákon celý rad povinností, ktoré sú povinní pri vykonaní dražby dodržiavať.
Riešenie následkov neplatnosti dražby je otázka, ktorou sa súd vôbec nemal zaoberať, nakoľko nebola
predmetom konania, keďže nejde o klasickú určovaciu žalobu, v ktorej by bolo potrebné dokazovať
naliehavý právny záujem. Uvedené pochybenie prvostupňového súdu je podľa názoru navrhovateľa
nesprávnym právnym posúdením veci.
Navrhovateľ trval na pochybení odporcu 2/ - dražobníka, pri doručovaní písomností, keďže mu ich

nedoručoval na miesto, kde sa v tom čase zdržoval. V konaní preukázal, že sa zdržoval v mieste svojho
prechodného pobytu na J. XX E. J.; odporca 1/ a odporca 2/ mu doručovali zásielky na adresu jeho
trvalého pobytu F. X E. J.ave. Navrhovateľ poukazoval na to, že namieta nielen doručovanie výzvy
na obhliadku, ale aj doručovanie ďalších písomností odporcom 2/. Súd sa k doručovaniu ako celku
nevyjadril, riešil len doručovanie uvedenej výzvy. Navrhovateľ pripomenul, že odporca 2/ doručoval

všetky písomnosti v rozpore so zákonom. Vytkol prvostupňovému súdu, že v rozpore so zrušujúcim
uznesením odvolacieho súdu po vrátení veci nevykonal žiadne dokazovanie týmto smerom. Odporca 2/
nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa zdržoval na mieste, na ktoré mu boli doručované zásielky - F. X
E. J.. Súd prvého stupňa tiež nesprávne preniesol dôkazné bremeno ohľadom doručovania zásielok na
jeho osobu. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu 1/, že mu neoznámil zmenu adresy, pretože on tak urobil

telefonicky, pretože Všeobecné obchodné podmienky nestanovujú žiadnu osobitnú formu na takéto
oznámenie a on telefonickú formu považoval za dostačujúcu. Zdôraznil, že nenamieta doručovanie
písomní odporcom 1/, ale odporcom 2/. Čestné vyhlásenie G.. C. o tom, že sa od suseda dozvedela, že
sa v byte na J. A.. XX E. J. nezdržiava, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ide o zamestnankyňu odporcu
2/, t.j. osobu od odporcu 2/ finančne závislú. Práve ona bola zodpovedná za prípravu napadnutej dražby

a väčšinu pochybení. Súd ale o jej výpovedi nemal pochybnosti na rozdiel od výpovede zamestnanca
navrhovateľa. Súd prvého stupňa tiež nezdôvodnil, prečo nevzal do úvahy vyjadrenie znalca W.. D. Š.
pribratého odporcom 2/, ktorý v znaleckom posudku č. 116/2008 uviedol, že bol informovaný susedmi
z vedľajšieho bloku, že vlastník v byte býva. K hodnoteniu svedeckej výpovede C. S. G. navrhovateľ
dodal, že predmetom dokazovania nebolo, kde býval C., ale či sa navrhovateľ zdržiaval na J. XX. Túto

otázku ale súd svedkovi C. nepoložil. Na otázku k J. XX svedok C. uviedol, že išlo o byt, kam za mnou
chodieval často. K otázke, kde sa navrhovateľ zdržiaval v rokoch 2008 - 2009 uviedol, že na F. S. na
J., čo však nie je zaprotokolované. Navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že sa v období rokov 2008
- 2009 na J. XX zdržiaval od júla 2008 do mája 2009, teda z 24 mesiacov len 10. Poznamenal, že
svedok C. prešiel od r. 2008 - 2009 náročným životným obdobím a je možné, že si na udalosti z tohto

obdobia nepamätá. Svedok G. potvrdil, že navrhovateľ v rozhodnom období doručovania písomností od
odporcu 2/ býval na J. A.. XX E. J.E.. Navrhovateľ upozornil v odvolaní na celé znenie ust. § 47 ods. 5
O.s.p., v zmysle ktorého aby sa fikcia doručenia mohla uplatňovať, musel ho odporca 2/ o jej uplatnení
preukázateľne poučiť, reálnym doručením tohto poučenia, čo sa nestalo. Navrhovateľ zdôraznil, že v
danom čase mal na J. A.. XX E. J. riadne nahlásený a zistiteľný prechodný pobyt a tam sa aj zdržiaval,

nechodieval denne na F. X E. J.. Podmienky na uplatnenie fikcie doručenia pri doručovaní písomností
do jeho vlastných rúk zo strany odporcu 2/ neboli splnené.
Navrhovateľ v odvolaní ďalej vytýkal súdu, že v konaní namietal, že odporca 2/ pristúpil k vyhotoveniu
znaleckého posudku bez obhliadky nehnuteľnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Odporca 2/ v konaní nepreukázal, že navrhovateľ neumožnil vykonanie obhliadky bytu. Zásielka bola

na F. X E. J. doručovaná v dňoch 27. a 28. 10. 2008. Ak by súd fikciu doručenia akceptoval, bola by
mu výzva na umožnenie obhliadky doručená až 20. 11. 2008. Znalecký posudok bol však vyhotovený
už 11. 11. 2008, potom nemožno vyhodnotiť okolnosti tak, že navrhovateľ byt nesprístupnil. Odporca
2/ alebo znalec mal po správnosti zaslať novú výzvu s novým termínom ohliadky, tak aby ju prevzal
a mal primeranú lehotu na sprístupnenie bytu. Z tohto dôvodu aj zákon o dobrovoľných dražbách

uvádza, že „doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci,
pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne ( 21 dní ) po odoslaní výzvy.“ V uvedenom období sa od 15.
10. 2008 menili ustanovenia o doručovaní v Občianskom súdnom poriadku; dovtedy sa za doručenú
považovala písomnosť tretí deň po uložení na pošte, čo sa však zmenilo a písomnosť sa odvtedypovažuje za doručenú až vrátením zásielky adresátovi. Tým došlo k porušeniu zákona o doručovaní
v jeho neprospech, takže mu bola upretá zákonná lehota na prevzatie písomností a zabezpečenie
obhliadky. On, navrhovateľ, nemal dôvod na odmietnutie súčinnosti.

Znalecký posudok obsahuje nesprávne určenú podlahovú plochu v priloženom plániku, ktorý
nezodpovedá skutočnosti - rozloženie jednotlivých miestností v byte na plániku je diametrálne odlišné
od skutočnosti. Znalecký posudok sa týka úplne iného bytu. Nesprávne sú v ňom uvedené aj údaje o
dlžníkovi. Znalecký posudok navyše nespĺňa ani formálne náležitosti v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z.
o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vyhl.č. 490/2004 Z.z., ktorou sa predmetný zákon vykonáva.

Odporca 2/ porušil zákon tým, že použil znalecký posudok vyhotovený bez obhliadky predmetu dražby,
pričom na takýto postup neboli splnené zákonné podmienky, použil znalecký posudok, ktorý nemal
formálne ani obsahové náležitosti a navyše ohodnotil úplne iný byt. Odporca 2/ tak porušil zákon a reálne
vykonal dražbu bez znaleckého posudku. Takýto spôsob podania znaleckého posudku môže podstatne
ovplyvniť v ňom uvedenú hodnotu draženej nehnuteľnosti. V ďalšej časti odvolania sa navrhovateľ
zaoberá skutočnosťou, že dôvodom, prečo sa byt predal za tak nízku cenu nie je skutočnosť, že o byt

nikto neprejavil záujem, ale fakt, že sa predával na dražbe.
Navrhovateľ naďalej trval na svojej námietke neplatnosti zmluvy o vykonaní dražby týkajúcej sa jeho
nehnuteľnosti. Poukazoval na to, že podľa čl. VIII bodu 1 posledný odsek mala vyhlásenie oznámenia
o dobrovoľnej dražbe a oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe podpísať za navrhovateľa vždy
jedna z kontaktných osôb uvedená v bode 1.1. tohto článku a spolu podpíše jeden z týchto manažérov :

I.. W.. S. J.O., C.. E. Y., G.., C.. C. E..“. Avšak na žiadnej z písomností týkajúcej sa dražby, pri ktorých
sa podpis manažéra vyžaduje, podpis manažéra nie je. Žiaden dodatok k rámcovej zmluve, ktorý by
tento postup menil, odporca 1/ ani odporca 2/ nepredložil Odporca 1/ v reakcii na túto námietku predložil
oznámenie podpísané len jednou stranou, ktorým v rozpore so zmluvou oznamuje druhej strane zmenu
svojich „podpisových manažérov.“ Oznámením však podľa čl. IX bod 5 Dohody o dobrovoľných dražbách

je ale možné meniť len zoznam kontaktných osôb, nie zoznam manažérov. Oznámenie nemôže
nahrádzať dodatok k zmluve, nakoľko oznámenie nie je dvojstranným právnym úkonom, ktorým zmluva
je. Zmluva o vykonaní dražby a zmluvy o vykonaní opakovanej dražby navrhovateľovej nehnuteľnosti
( oznámenia ) sú absolútne neplatné, na ktorú skutočnosť má súd prihliadať zo zákona. Súd sa k tejto
námietke vyjadril len okrajovo tak, že má za to, že zmluva bola podpísaná oprávnenými osobami, čo

nezodpovedá požiadavkam odôvodnenia rozhodnutia podľa § 157 O.s.p.
Navrhovateľ v odvolaní namietal opakovane, že bol dňa 9. 10. 2008 operovaný. Jeho diagnóza bola
gynekomastia, ktorá sa v ťažkých prípadoch rieši kombináciou chirurgického zákroku a liposukcie.
Následne bol reoperovaný dňa 10. 10. 2008. Ošetrujúci lekár mu odporučil kľudový režim do 31. 10.
2008. Súd bez potrebných odborných znalostí usúdil, že na rekonvalescenciu navrhovateľovi stačí pár

dní. Navrhovateľ uviedol, že trpel bolesťami, pohyb mal obmedzený kompresívnym návlekom. V čase
do 31. 10. 2008 ležal v bolestiach v posteli na J.Y. XX a nebol schopný preberať poštu na F. X E. J.,
kde sa nezdržiaval.
Navrhovateľvodvolaníopäťnamietolajcenu,zaktorúbolpredmetdražbyohodnotený,zaktorúsadražil
a aj vydražil. Navrhovateľ pred podpisom záložnej zmluvy dal byt ohodnotiť a znalec v posudku určil jeho

všeobecnú hodnotu na 2.900.000,- Sk. Banka znalecký posudok akceptovala a poskytla úvery v celkovej
výške 2.700.000,- Sk. Bol teda konsenzus medzi odporcom 1/ a navrhovateľom o hodnote predmetu
zálohu, pričom navrhovateľ nikdy nesúhlasil s nižšou cenou ako hodnotou stanovenou znaleckým
posudkom vypracovaným pre účely zriadenia záložného práva ako najnižším podaním. Na tejto sume
navrhovateľ aj trvá. Súd tiež nezohľadnil skutočnosť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a najnižšie podanie

banka stanovila vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom nešlo o podmienky individuálne
dohodnuté. Cena, za ktorú odporca 3/ byt vydražil - 60.500 € - je cena nižšia ako dohodnuté najnižšie
podanie. Ani s touto námietkou sa súd prvého stupňa nevysporiadal, pritom ide o spotrebiteľskú vec a
neprijateľnú podmienku.
Navrhovateľ v odvolaní poukazoval aj na to, že dlžníkovi boli písomnosti zasielané na adresu z úverovej

zmluvy ( J.R. XX, J. ), hoci on ako navrhovateľ v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že odporca 1/
mal vedomosť o tom, že dlžník sa zdržoval na inej adrese ( F. X E. J. ). To, že dlžník nebol informovaný
o priebehu dražby, čím odporca 2/ porušil zákon a svoju povinnosť, malo za následok, že dlžník nemal
vedomosť o dražbe a tiež nemohol navrhovateľa ako záložcu o celej záležitosti informovať. Tým sa
odporca 2/ dotkol aj práv navrhovateľa. Odporcovia 1/, 2/ od dlžníka nežiadali kvalifikovane splniť dlh a

pritom dlžník je osoba, ktorá má dlh plniť prioritne.
Navrhovateľ v odvolaní trval aj na svojej námietke, že nebola dodržaná lehota pre uzavretie zmluvy o
opakovanej dražbe odporcom 1/ a odporcom 2/ dňa 19. 3. 2009 a neboli splnené ani ďalšie zákonné
podmienky pre vykonanie tejto a následne ani ďalších opakovaných dražieb. Poukazoval na ust. § 22ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého zmluva o vykonaní opakovanej dražby musí byť
uzavretá do 10 dní po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby. Dňa
11. 2. 2009 sa konala 1.opakovaná dražba ( 2.kolo ); dňa 19. 2. 2009 uzavreli odporca 1/ a odporca 2/

zmluvu o 2.opakovanej dražbe ( 3.kolo ). Dňa 16. 3. 2009 sa mala konať 2.opakovaná dražba ( 3.kolo )
podľa oznámenia, táto dražba sa nekonala. Dňa 19. 3. 2009 uzavreli odporca 1/ a odporca 2/ zmluvu
o 2.opakovanej dražbe ( 3.kolo ) - ide o tú istú zmluvu, ktorú už raz odporca 1/ a odporca 2/ uzavreli.
Túto zmluvu navrhovateľ považuje za neplatnú už aj z dôvodu, že bola uzavretá druhýkrát, pritom išlo o
zmluvu o tej istej opakovanej dražbe. Na uzavretie zmluvy zo dňa 19. 3. 2009 odporca 1/ a odporca 2/

buď nedodržali zákonnú lehotu 10 dní od doručenia - pri počítaní od 19. 2. 2009 totiž uplynulo 35 dní,
alebo nebol splnený ďalší zákonný predpoklad, nakoľko dňa 16. 3. 2009 nebola dražba ani vykonaná
ani zmarená.
Navrhovateľ poukazoval aj na to, že namietal nejasné okolnosti vyhlásenia o spôsobilosti predmetu
dražby a pravosti, sume a splatnosti pohľadávky. Vyhlásenie odporcu 1/ zo dňa 23. 10. 2008 neobsahuje
zákonom stanovené náležitosti, navrhovateľ ho označil za nejasné a zavádzajúce. Vo vyhlásení sú

uvedené súčasne dve pohľadávky, označené ako pohľadávka č.1 a pohľadávka č. 2. Pohľadávka č. 1 je
vyčíslená ku dňu 23. 10. 2008, pohľadávka č. 2 ku dňu 17. 7. 2008. Splatnosť je u oboch uvedená dňom
1. 8. 2008. Odporcovia týmto spôsobom zneprehľadnili celú situáciu, lebo nie je možné identifikovať
pre ktorú pohľadávku sa záložné právo vlastne realizovalo ani v akej výške boli jednotlivé pohľadávky,
resp. či vôbec existovala pohľadávka. Vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky je podľa

navrhovateľa neurčité, neobsahuje zákonom stanovené náležitosti. Zmluva o vykonaní dražby nemá
zákonom vyžadovanú prílohu a teda je neplatná. V zmluve o vykonaní dražby nie je uvedený ani dôvod
konania dražby, čo je ďalší z predpokladov, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách v § 16 ods. 3 vyžaduje,
čo je ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy. Napokon navrhovateľ vytýkal prvostupňovému súdu,
že žiadal v konaní opakovane doplniť dokazovanie, čo ale súd odmietol.

Odporca 2/ napadol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, spočívajúcich v trovách
právneho zastúpenia, v ktorej časti namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č.
655/2004 Z.z. odporca 2/ poukazoval vo svojom odvolaní na to, že predmetom konania je určenie
neplatnosti opakovanej dobrovoľnej dražby. Navrhovateľ sa tak predmetným návrhom domáha ochrany
vlastníckeho práva k bytu, keďže toto právo nadobudol odporca 3/ vydražením. Odporca 2/ zastal

názor, že pri výpočte trov právneho zastúpenia v danej veci je nutné zohľadniť predmet konania najmä
s ohľadom na účel návrhu navrhovateľa, ktorým je v konečnom dôsledku domáhanie sa vlastníckeho
právaknehnuteľnosti,t.j.bytu. Hodnotatohtobytujevyjadrenávpeniazoch,pričompriurčeníkonkrétnej
hodnoty bytu je možné vychádzať zo sumy buď 89.623 €, ktorú určil ako všeobecnú hodnotu bytu súdny
znalec W.. Š. v znaleckom posudku, ako aj zo sumy 60.500 €, za ktorú bol byt na predmetnej dražbe

predaný. Výsledok konania má v konečnom dôsledku vplyv na určenie vlastníka bytu, ktorého hodnotu je
možné určiť bez akýchkoľvek ťažkostí. Súd prvého stupňa nepriznal odporcovi 2/ náhradu trov právneho
zastúpenia tak, ako si ich vyčíslil, t.j. v zmysle § 10 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhl., vychádzajúc z tarifnej
hodnoty práva, t.j. z ceny bytu, za ktorú bol vydražený - 60.500 €. Odporca 2/ v odvolaní namietal, že
rozhodnutie o spôsobe určenia výšky náhrady trov právneho zastúpenia je v zmysle ust. § 11 ods. 1

písm. a/ cit. vyhl. závislé od posúdenia otázky, či predmet konania je oceniteľný peniazmi. Odporca
2/ nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že predmetom konania je platnosť, resp. neplatnosť
právneho úkonu, t.j. dobrovoľnej dražby a takýto predmet konania nie je možné vyjadriť v peniazoch.
Tento záver vyslovuje súd prvého stupňa bez posúdenia veci ako celku. Ust. § 11 ods. 1 vyhl.č. 655/2004
Z.z. nedefinuje konkrétne druhy konaní s poukazom na ust. § 80 písm.c/ O.s.p., a preto je potrebné v

každej veci skúmať, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, pričom v tomto konaní
je možné určiť konkrétne právo, resp. vec jednoducho oceniteľnú v peniazoch, nakoľko navrhovateľ sa
v konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby domáhal právneho stavu, ktorý bude titulom zápisu a vzniku
vlastníckeho práva navrhovateľa k bytu. Uvedená právna úprava rozlišuje situácie, kedy je predmet
právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie vyjadriteľný v peniazoch podľa § 10 ods. 2 vyhl.č.

655/2004 Z.z. a kedy tomu tak nie je podľa ust. § 11 ods. 1 cit. vyhl. Právna úprava teda nekorešponduje
s názorom, že vždy, ak je predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho úkonu, nie je možné
takýto predmet vyjadriť v peniazoch. Svoj názor podporil poukazom na nález Ústavného súdu SR III. ÚS
334/07 zo dňa 23. 4. 2008, tiež rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn. 11Cb 55/2009, rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 53/2010, tiež rozsudkom Okresného súdu v Galante sp. zn.

26C 254/2010. Odporca 2/ v odvolaní dodal, že judikatúra, ktorou prvostupňový súd podporil svoje
rozhodnutie o priznaní trov právneho zastúpenia, t.j. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo
9/2010, nezodpovedá skutkovému stavu v tomto konaní. Odporca 2/ navrhoval v odvolacom konaní v
nímnapadnutejčastirozsudoksúduprvéhostupňazmeniťtak,žemuodvolacísúdpriznátrovyprávnehozastúpenia vo výške 9.954,16 € a zároveň si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania, prípadne
navrhol v ním napadnutej časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Na odvolanie odporcu 2/ sa písomne vyjadril navrhovateľ tak, že označil názor odporcu 2/ v otázke

priznania výšky trov právneho zastúpenia za založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Nech by
v danej veci rozhodol súd akokoľvek, odporca 2/ by sa vlastníkom nehnuteľnosti na základe súdneho
rozhodnutia v tejto veci nikdy nestal. Odporca 2/ je účastníkom daného konania len preto, že pochybil
pri vykonávaní právneho úkonu. Rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktoré sa odporca 2/ odvoláva,
vychádza z diametrálne odlišných skutkových aj právnych okolností a pôsobí voči vlastníkovi veci.

Navrhovateľ žiadal aby odvolací súd v prípade že potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej,
aby ho potvrdil aj čo do trov konania a v prípade, ak rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej zmení
alebo zruší, aby zmenil a zrušil aj výrok o trovách konania.
Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 1/ tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Podľa odporcu 1/ prvostupňový súd vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie za účelom objasnenia skutkového stavu veci. Dokazovanie bolo zdĺhavé najmä z dôvodu,

že navrhovateľ nepredložil všetky svoje návrhy na dokazovanie naraz, ale tieto predkladal postupne,
čím súdne konanie predlžoval. Súd vykonal aj výsluch kľúčového svedka C., ktorý vyvrátil tvrdenia
navrhovateľa,žesnímvbytenaJ.XXE.J.bývalaaninepotvrdilskutočnosť,žesanavrhovateľzdržiaval
na adrese J. XX E. J.. Z výsluchu svedka C. je zrejmé, že navrhovateľ sa zdržiaval na adrese F. X E.
J., kde mu bola doručovaná korešpondencia týkajúca sa dražby, t.j. aj výzva na sprístupnenie predmetu

dražby. Odporca 1/ opätovne vo vyjadrení poukazoval na povinnosť navrhovateľa plynúcu mu z obsahu
Všeobecných obchodných podmienok - ako súčasti Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 10. 12.
2004 a zo dňa 23. 6. 2005, v bode 10.5., podľa ktorého bol navrhovateľ ako klient povinný oznámiť
banke adresu, číslo telefónu, faxu, telexu alebo iných elektronických prostriedkov, a to bezodkladne.
Ak klient o takejto zmene banku neinformuje, považuje sa doručenie vykonané na poslednú banke

známu adresu, prípadne na posledne banke známe číslo telekomunikačného prostriedku za riadne
vykonané. Navrhovateľ bol teda povinný oznámiť odporcovi 1/, že zmenil adresu a že sa na mieste
trvalého pobytu nezdržiava. Nakoľko tak neurobil, boli mu písomnosti doručované na poslednú známu
adresu, t.j. na F. X E. J., ktorá je jeho adresou trvalého pobytu. Akékoľvek tvrdenia navrhovateľa o tom,
že telefonicky oznamoval odporcovi 1/ zmenu svojej adresy sa nezakladajú na pravde a navrhovateľ

ich ničím nepreukázal. Navrhovateľ tiež neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že sa na
mieste trvalého pobytu nezdržiaval, nakoľko niektoré zásielky súvisiace s dobrovoľnou dražbou na
adrese trvalého pobytu, t.j. na F. X E. J. prebral. Aj v návrhu na začatie konania navrhovateľ uvádza
ako svoju adresu F. A.. X E. J., neobsahuje žiadnu zmienku o prechodnom pobyte na J. A.. XX E.
J., navrhovateľ súd ako aj odporcov ohľadom miesta svojho pobytu zavádzal. Navrhovateľ údajne v

čase doručovania výzvy na sprístupnenie bytu bol po operačnom zákroku, ktorý absolvoval v zariadení
spoločnosti CHIRMED, s.r.o. Košice a bol mu odporúčaný „kľudový režim“, t.j. bol po zákroku na adrese
J. XX E. J. a nemohol sa presúvať na adresu F. X E. J.. Toto vyhlásenie navrhovateľa označil odporca
1/ za rozporuplné, nakoľko po operačnom zákroku v Košiciach sa navrhovateľ presunul z Košíc do
Bratislavy, čo je nepomerne väčšia vzdialenosť ako medzi J. S. F. A. E. J.S.. Navyše v kľudovom režime

sa mal zdržiavať v jednej izbe spolu D. C.A., ktorý však toto tvrdenie navrhovateľa poprel. Odporca
1/ ďalej poukazoval na ust. § 12 ods. 3 zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého ak osoba,
ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie
možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Výzva na sprístupnenie bola
navrhovateľovi doručovaná do vlastných rúk na miesto jeho trvalého pobytu, s tým, že navrhovateľ si ju

v odbernej lehote neprevzal. Dražobník preto využil ust. § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., pričom
ako podklad pre vykonanie ohodnotenia využil starší znalecký posudok č. 74/2005, v ktorom je predmet
dražby riadne opísaný; uvedeným postupom nedošlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách.
Navrhovateľ spochybňuje metodiku použitú pri vyhotovení znaleckého posudku č. 116/2008, odporca 1/
má však za to, že zákon o dobrovoľných dražbách porušený nebol, nakoľko predmet dražby bol ocenený

znaleckým posudkom tak ako vyžaduje zákon. Ak sa navrhovateľ cíti byť poškodený tým, že znalec
použil pri vyhotovení znaleckého posudku nesprávnu metodiku, môže si tieto svoje nároky uplatniť v
osobitnom konaní. Odporca 1/ mal záujem na tom, aby bol predmet dražby predaný na dražbe za
najvyššiu možnú cenu a aby tak dosiahol čo možno najvyššie uspokojenie svojej vymáhanej pohľadávky.
Z tohto dôvodu bolo najnižšie podanie na prvej dražbe stanovené na sumu 102.901,15 €, čo je vyššia

suma ako cena predmetu dražby stanovená znaleckým posudkom pre účely dražby ( 89.623,58 € ). Pri
prvej opakovanej dražbe bolo najnižšie podanie stanovené na sumu 89.623,58 € a pri druhej opakovanej
dražbe bolo najnižšie podanie 70.000 €. Až potom, ako sa predmet dražby nepodarilo vydražiť, bolo
pri tretej opakovanej dražbe najnižšie podanie dohodnuté na 45.000 €, t.j. 50 % ceny predmetu dražbyurčenej znaleckým posudkom. Predmet dražby bol však vydražený za 60.500 €, t.j. došlo k navýšeniu
najnižšieho podania. Najnižšie podanie tak bolo vždy stanovené v súlade so zákonom o dobrovoľných
dražbáchanazníženienajnižšiehopodanianebolpotrebnýsúhlasnavrhovateľa. Odporca1/zopakoval,

že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom nie je cenou, za ktorý sa predmet dražby predá,
ale tento sa predá za cenu, ktorá je určená záujmom dražiteľov o predmet dražby. Cena predmetu
dražby stanovená znaleckým posudkom je podkladom dôležitým pre určenie najnižšieho podania v
dražbe, pričom nič nebráni predaju predmetu dražby za vyššiu cenu v prípade záujmu. Cenu dosiahnutú
vydražením predmetu dražby tak neurčuje cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom. K nižšej

cene dosiahnutej vydražením nedošlo z dôvodu, že cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom
bola nízka, ale z dôvodu, že o predmet dražby nebol za vyvolávacie ceny na dražbe záujem.
K námietke navrhovateľa, že dokumentácia súvisiaca s dražbou ( vyhlásenie navrhovateľa dražby,
Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe ) nebola za odporcu 1/
podpísaná osobami uvedenými v Dohode o dobrovoľných dražbách odporca 1/ uviedol, že v zmysle čl.
VIII Osobitné ustanovenia bod 2. Dohody o dobrovoľných dražbách platí, že zmluvné strany sa zaväzujú,

že sa budú bez zbytočného odkladu informovať o každej zmene svojich hore uvedených kontaktných
údajov. Preto listom zo dňa 22. 1. 2008 odporca 1/ oznamoval odporcovi 2/ zmenu kontaktných osôb a
osôb, ktoré budú podpisovať dokumentáciu súvisiacu s dražbami. Predmetný list je založený v súdnom
spise; na zmenu podpisujúcich osôb nebol potrebný dodatok k Dohode o dobrovoľných dražbách ako
nesprávne namieta navrhovateľ vo svojom odvolaní. Zároveň boli všetky dokumenty za odporcu 1/

podpísané oprávnenými osobami.
K námietke navrhovateľa v odvolaní, že korešpondencia bola zasielaná na nesprávnu adresu aj
dlžníkovi, ktorým bol W. M., odporca 1/ uviedol, že mal vždy vedomosť iba o jedinej adrese dlžníka,
a to bola J. XX E. J., pričom na tejto adrese má dlžník trvalý pobyt aj dnes. W. M. neoznamoval
odporcovi1/zmenuadresynadoručovanie.List,ktorýjezaloženývspiseaktorýpredkladalnavrhovateľ,

bol dlžníkovi zasielaný na adresu F. X E. J. zasielaný omylom. Odporca 1/ sa záverom vyjadril aj k
námietke navrhovateľa, že v návrhu na dražbu ako vymáhaný nárok uviedol dve rozdielne pohľadávky,
keď poukazoval na to, že v návrhu na dražbu sú uvedené ako vymáhaný nárok pohľadávka zo
Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10. 12. 2004 a zo Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 23. 6. 2005. Dlžníkom z obidvoch úverových zmlúv je W. M. a

pohľadávky z predmetných úverových zmlúv boli zabezpečené záložnými právami na predmet dražby.
Obidve pohľadávky sú v návrhu na dražbu presne a jednoznačne označené rovnako aj záložné práva,
takže odporcovi 1/ nie je zrejmé, ako by mal byť v tomto prípade porušený zákon o dobrovoľných
dražbách. Odporca 1/ zdôraznil, že navrhovateľ nepreukázal v konaní porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách pri dražbe a navyše nepreukázal, že bol dotknutý na svojich právach, nakoľko

ak by bol v spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k predmetu dražby, ale obnovilo
by sa aj záložné právo odporcu 1/ a odporca 1/ by mohol znovu pristúpiť k realizácii záložného práva
formou dobrovoľnej dražby.
Dňa 7. 8. 2015 navrhovateľ doručil odvolaciemu súdu podanie, ktorým reagoval na odvolanie odporcu
2/, týkajúce sa priznaných trov konania, a to tak, že upriamil pozornosť na ust. § 11 ods. 1 písm.c/

vyhl.č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
predstavuje 1/13-tinu výpočtového základu, ak je klientom fyzická osoba a ak sa predmet konania týka
nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo slúži na bývanie. Dodal, že v predmetnom konaní ide
o byt, teda nehnuteľnosť určenú na bývanie, ktorá mu v danom období na bývanie slúžila.
Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca 2/ tak, že rozsudok súdu prvého stupňa navrhol

vo veci samej ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že písomnosti v konaní boli navrhovateľovi
riadne doručované, navrhovateľ mal možnosť podávať návrhy na doplnenie dokazovania, vyjadriť sa ku
všetkým podaniam účastníkov a ku všetkým vykonaným dôkazom. Navrhovateľ i jeho právny zástupca
mal možnosť a aj využil opakovane možnosť nahliadať do spisu a robiť si z neho fotokópie materiálov,
ako o tom svedčia záznamy. Navrhovateľ tak mohol v konaní účinne obhajovať svoje práva, nebola

mu odňatá možnosť konať pred súdom. Skutočnosť, že sa prvostupňový súd rozhodol nevykonať
niektoré dôkazy navrhnuté navrhovateľom nemožno označiť za nedostatočné zistenie skutkového
stavu. Súd nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované v konaní účastníkmi, súd sám určuje, ktoré
dôkazy vykoná. Súd aj zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie vo veci. Nevyšli
najavo nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vykonávanie nových dôkazov. Prvostupňový súd sa vo

svojom rozsudku tiež vysporiadal s dôvodmi, prečo sa rozhodol ďalšie dôkazy navrhnuté navrhovateľom
nevykonať.
Odporca 2/ uviedol, že po vrátení veci prvostupňovému súdu odvolacím súdom súd prvého stupňa
vykonal 7 pojednávaní, na ktorých okrem iného oboznámil obsah listinných dôkazov. Svedkyňa C.M.je bývalou zamestnankyňou odporcu 2/, takže nemá záujem na výsledku sporu, preto sa jej svedecká
výpoveď dá považovať za dôveryhodnú. Naopak svedok G. je zamestnancom navrhovateľa a býva
vo vydraženom byte, takže má priamy záujem na výsledku sporu, čo spôsobuje jeho zaujatosť.

Odporca 2/ zopakoval, že bolo povinnosťou navrhovateľa oznámiť odporcovi 1/ prípadnú zmenu
svojej adresy, čo neurobil. Odporca 2/ mal informácie o adrese, na ktorej sa navrhovateľ zdržuje
od odporcu 1/; na informácie poskytnuté navrhovateľom sa dôvodne spoliehal. Súd prvého stupňa
doplnil dokazovanie výsluchom svedka C., ktorý uviedol, že bol s navrhovateľom v každodennom
kontakte, pričom navrhovateľ sa v rozhodnom čase zdržiaval na F. A.. X E. J.. samotný navrhovateľ

sa pritom pojednávania, na ktorom bol vypočutý svedok C. nezúčastnil, hoci on jeho výsluch
navrhoval; spochybňovanie dôveryhodnosti tohto svedka navrhovateľom považuje odporca 2/ zo strany
navrhovateľa za účelové. V konaní boli splnené všetky podmienky, ktoré ust. § 47 O.s.p. určuje na
uplatnenie fikcie náhradného doručenia.
V prípade znaleckého posudku boli splnené zákonné podmienky jeho vyhotovenia bez vykonania
obhliadky bytu, nakoľko navrhovateľ napriek výzve odporcu 2/ na sprístupnenie bytu obhliadku bytu

neumožnil. Znalec tak v súlade s ust. § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. vykonal ohodnotenie bytu z
dostupných údajov. V ust. § 12 ods. 2 cit. zák. je doba obhliadky stanovená pri nehnuteľnosti spravidla v
rozsahu troch týždňov po odoslaní výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti. Keďže výzva na sprístupnenie
bola navrhovateľovi odoslaná 23. 10. 2008 a určenie termínu obhliadky v nej stanovené na 6. 11.
2008, t.j. dva týždne po odoslaní výzvy, uvedená doba bola stanovená v súlade so stanovenými

lehotami. Dikcia zákona v danom prípade neznamená, že trojtýždňová doba je minimálna, ale že doba
tri týždne je obvyklá, môže však byť aj v rozsahu dvoch týždňov. Predmetom obhliadky bol v danom
prípade štandardný byt v mestskej časti, v ktorej výskyt obdobných bytov v obdobných bytových domoch
nie je výnimočný, preto doba obhliadky bola stanovená v súlade so zákonom a s ohľadom na jeho
charakter. Odporca 2/ upriamil v tejto súvislosti pozornosť aj na to, že v ust. § 12 ods. 2 cit. zák. sa

určuje počiatok danej lehoty odoslaním výzvy a nie jej doručením. Navyše navrhovateľa o priebehu
dražby telefonicky informovala aj zamestnankyňa odporcu 2/. G.. C.. Zmena vyhláškou upravených
náležitostí znaleckého posudku nemá za následok povinnosť prepracovať už vyhotovené znalecké
posudky. Dražobník mohol v zmysle ust. § 22 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. použiť už vypracovaný
znalecký posudok aj pre posledné dve kolá dražby. Znalecká hodnota majetku nie je rozhodujúcim

kritériom, pri posudzovaní ceny predmetu dražby v mieste a čase obvyklom je nutné vychádzať z ceny
dosiahnutej dražbou. Odporca 2/ dodal, že byt nebol vydražený za najnižšie možné podanie ( 45.000
€ ), ktoré podľa § 16 ods. 6 cit. zák. predstavuje 50 % z ceny určenej znaleckým posudkom. Len v
prípade predaja bytu pod túto zákonom stanovenú minimálnu hranicu by bolo možné uvažovať o tom,
že bol navrhovateľ porušením zákona o dobrovoľných dražbách dotknutý na svojich právach. Uvedené

ustanovenie predstavuje doplnok existujúcej štruktúry ochrany poskytovanej vlastníkom nehnuteľností
právnymi predpismi ochrany spotrebiteľa, a preto v prípade, že bol dodržaný takto stanovený režim
určovania najnižšieho podania, bola plne zabezpečená ochrana práv navrhovateľa aj v súlade s danými
predpismi. Bolo záujmom odporcu 1/ vydražiť predmet dražby za čo najvyššiu sumu, aby sa dosiahlo
čo najvyššie uspokojenie jeho zabezpečenej pohľadávky. Najnižšie podanie, za ktoré bol byt ponúkaný

v prvom kole dražby bolo preto stanovené na 102.901,15 €, t.j. o 13.000 € viac ako suma 89.623,58 €
predstavujúca cenu určenú znaleckým posudkom. Navrhovateľ nebol schopný v konaní preukázať, že
postupom odporcov došlo k vydraženiu predmetu dražby za nižšiu cenu, čo by predstavovalo dotknutie
sa jeho práv. neprodukoval dôkazy na preukázanie, že cena predmetu dražby bola podhodnotená oproti
hodnote určenej znalcom.

Knamietanejplatnostizmluvynovykonanídražbyodporca2/uviedol,že zmluvaovykonanídobrovoľnej
dražby upravovala spôsob zmeny bodov 1.1. a 1.2. článku VIII aj bez uzatvorenia dodatku, a to len
písomným oznámením, ktoré sa týkalo napr. zmien v určení kontaktných osôb tiež spolupodpisujúcich
manažérov. Súdu bol predložený listinný dokument zo dňa 22. 1. 2008 obsahujúci oznámenie o
takýchto zmenách, ktorý preukazuje, že dražobné dokumenty podpisovali oprávnené osoby. Odporca

2/ nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že nie je možné vykonáať záložné právo pre dve pohľadávky
súčasne, nakoľko to odporuje Občianskemu zákonníku; dodal, že ust. § 151ma Obč. zák. priamo
predpokladá súbeh výkonu viacerých záložných práv. vyhlásenie navrhovateľa o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky spĺňa zákonom ustanovené náležitosti a je z neho zjavná identifikácia jednotlivých
pohľadávok s presným označením právneho titulu vzniku pohľadávky, výšky pohľadávky, dátumu

splatnosti pohľadávky a záložného práva, ktoré ju zabezpečuje pre každú pohľadávku jednotlivo, a preto
je určité. Dokumenty tvoriace zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby a zmluvu o vykonaní opakovanej
dobrovoľnej dražby spoločne obsahujú všetky náležitosti požadované zákonom o dobrovoľných
dražbách.Odporca 2/ ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že úlohou navrhovateľa v konaní bolo preukázať že
došlo k takému porušeniu zákona č. 527/2002 Z.z., ktoré mu spôsobilo ujmu na jeho právach, avšak
v konaní navrhovateľ nepreukázal, že nebol dodržaný predmetný predpis a v dôsledku toho boli

negatívne dotknuté jeho práva. Dlžník bol odporcom 1/ vyzývaný na úhradu dlhu, čo preukazuje
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 1. 8. 2008 a posledná výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky zo dňa 7. 1. 2008, ktorá je súčasťou spisu. Dlžník bol informovaný o dražobnom
procese, pričom doručovanie zásielok ani zákonnosť postupu dražobníka nenamietal. Bez ohľadu
na to, či došlo v prípade doručovania zásielok dlžníkovi k pochybeniu alebo nie, navrhovateľ tým na

svojich právach dotknutý nebol, keďže dlžník si bol vedomý svojho záväzku, ako aj jeho zosplatnenia.
Právo navrhovateľa bolo dotknuté jedine tým, že záložný veriteľ pristúpil k výkonu svojho záložného
práva speňažením predmetu zálohu, ktorý bol vo vlastníctve navrhovateľa, za účelom uspokojenia
takto zabezpečenej pohľadávky. Speňaženie zálohu je zmyslom zriaďovania záložného práva ako
zabezpečovacieho inštitútu, a preto nemôže byť považované za nezákonný zásah do práv záložcu.
Záložný veriteľ by k výkonu záložného práva v prípade zrušenia dražby súdom mohol toto oprávnenie

znova realizovať. Zákon o dobrovoľných dražbách vyžaduje preukázanie ujmy na právach spôsobenej
pochybením, čo sa navrhovateľovi v konaní preukázať nepodarilo. Odporca 2/ si zároveň uplatnil právo
na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa zo dňa 14. 9. 2015 v sume 665,33 € v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm.c/ a §
18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z., ako aj režijný paušál v sume 10,07 € vrátane 20 % DPH, podľa § 16

ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ), pričom dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa ako aj odporcu 2/ nie sú dôvodné.
Podľa § 10 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z.z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do

vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do
vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.
Podľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,
a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý,
hocisavmestedoručeniazdržuje,doručovateľhovhodnýmspôsobomupovedomí,žemuzásielkupríde
doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným,
uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku, počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet
dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve
ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní

výzvy.
Podľa § 21 ods. 2 zák.č. 527/2002 Z.z. v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže
osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa
príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň

ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu
hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti
dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej
sa takýto rozsudok týka ( § 23 ).
Navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že mu neposkytol dokumenty, založené odporcom 2/ do

spisového materiálu; uvedené listinné dôkazy tvorili jeho súčasť a navrhovateľ prípadne aj jeho právny
zástupca boli spis opakovane študovať. Námietka navrhovateľa, že sa s nimi nemohol oboznámiť, resp.
na ne reagovať, preto neobstojí. Súd prvého stupňa teda neodňal navrhovateľovi možnosť konať pred
súdom tým, že mu tieto listinné dôkazy nezaslal, alebo že by dôkaz listinou nevykonal ( zápisnica z
pojednávania zo dňa 20. 1. 2014, č.l. 635 spisu ).

Prvostupňový súd vyvodil správny právny záver o tom, že odporca 2/ neporušil zákon č. 527/2002 Z.z.,
keď výzvu na sprístupnenie bytu doručoval navrhovateľovi na adresu jeho trvalého pobytu, t.j. F. A..
X E. J.. Navrhovateľ od počiatku konania tvrdil, že predmetná dražba je neplatná práve z dôvodu
že mu výzva nebola doručovaná na adresu jeho prechodného pobytu na J. A.. XX E. J., na ktorej saúdajne zdržoval. Vykonané dokazovanie ale jednoznačne toto tvrdenie vyvrátilo; naopak preukázalo,
že tvrdenie navrhovateľa, že sa v uvedenom období zdržoval na J. A.. XX E. J., ktorú skutočnosť aj
oznámil odporcovi 1/, bolo zjavne účelové a nezodpovedalo skutočnosti. Navrhovateľ úporne tvrdil, že

skutočnosť, že sa v spornom období zdržoval na J. XX E. J., môže preukázať O. C.. Jeho svedecká
výpoveď však tvrdenie navrhovateľa o jeho údajnom žití v byte na J. A.. XX E. J. nielen že nepotvrdila,
ale naopak, toto tvrdenie navrhovateľa vyvrátila. Výpoveď svedka C. pritom logicky zapadala do ďalších
prvostupňovýmsúdomvykonanýchdôkazov-výpoveďousvedkyneT.C..Ovierohodnostianestrannosti
výpovede tejto svedkyne podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu pochybovať; samotná skutočnosť,

že uvedená svedkyňa v čase svedeckej výpovede bola zamestnancom odporcu 2/ nemôže jej svedeckú
výpoveď diskvalifikovať, jej svedecká výpoveď ani v spojitosti či konfrontácii s ďalšími vykonanými
dôkazmi nevyvoláva žiadne pochybnosti o svojej vierohodnosti. Naopak svedecká výpoveď svedka O.
G. sa javí ako nevierohodná práve v konfrontácii so svedeckými výpoveďami svedkyne C. a osobitne
svedka C., ale aj z dôvodu závislosti svedka O. G.É. od samotného navrhovateľa, pre ktorého pracoval
a tiež z dôvodu, že v spornom byte na J. A.. XX E. J. aj býval a podľa vlastného vyjadrenia, nemal by kde

bývať, ak by sa z tohto bytu musel odsťahovať. Jeho svedecká výpoveď tak bola silne ovplyvnená jeho
vlastným osobným záujmom na výsledku sporu, čo nedôveryhodnosť O. G. ako svedka len umocnilo.
Navrhovateľsavčasedoručovaniavýzvynasprístupneniebytu(výzvaodporcu2/ zodňa 23.10.2008)
nadeň 6.11.2008,ktorámuboladoručovanánaadresujehotrvaléhopobytuF.A..XE.J.nezdržiavalna
adrese svojho prechodného pobytu; tvrdenie navrhovateľa v tomto smere teda nebolo pravdivé. Došlo

preto k uplatneniu fikcie o náhradnom doručení výzvy na sprístupnenie bytu navrhovateľovi na adrese
jeho trvalého pobytu v J., F. X v súlade so zákonom, v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa v byte na J. A.. XX E. J. zdržoval aj z dôvodu jeho zdravotného
stavu, ktoré tvrdenie ale nezodpovedalo ním predloženým listinným dôkazom, predovšetkým správe
spoločnosti CHIRMED, s.r.o. zo dňa 13. 9. 2010. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že sa dňa 9. 10.

2008 v tejto spoločnosti ( v Košiciach ) podrobil operačnému zákroku a dňa 10. 10. 2008 bol
reoperovaný, pričom mu do 31. 10. 2008 bol doporučený kľudový režim. Z už spomínanej správy
spoločnosti CHIRMED s.r.o. ale nevyplýva, že by bol navrhovateľ dňa 10. 10. 2008 reoperovaný.
Navrhovateľ zároveň nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by bol po operačnom zákroku, ktorému sa
podrobil, práceneschopný. Navrhovateľa pritom zaťažovalo dôkazné bremeno o tom, že nebol schopný

práce, hoci súčasne tvrdil, že mal bolesti a jeho zdravotný stav si vyžadoval opateru tretej osoby
( matky, ktorá za ním mala dochádzať do bytu na J. A.. XX E. J. ), keď lekárom doporučený kľudový
režim nemožno stotožňovať s práceneschopnosťou. Pre odvolací súd tieto tvrdenia navrhovateľa
- nepodopreté potrebnými dôkazmi ( napr. lekárskymi správami, dokladom o práceneschopnosti )
vyznievajú ( s prihliadnutím na výpoveď svedka C. a svedkyne C. ) ako absolútne nepresvedčivé. Nebolo

možné uveriť tvrdeniu, že sa navrhovateľ - v zlom zdravotnom stave údajne vyžadujúcom si opateru
inej osoby - rozhodne po operačnom zákroku vrátiť do bytu, ktorý slúži ako sídlo firmy ( a tomuto účelu
je aj prispôsobený ) a ktorý navyše musí zdieľať s inou tam bývajúcou osobou ( svedkom G. ), hoci
mal navrhovateľ možnosť bývať v nehnuteľnosti - rodinnom dome na F. A. E. J.. Navrhovateľ teda
nepreukázal,žebymujehozdravotnýstavbránilvtom,abysinaadresetrvaléhopobytuprevzalzásielku

odporcu 2/, obsahujúcu výzvu na sprístupnenie bytu na J. A.. XX E. J..
Pokiaľ v odvolaní navrhovateľ argumentoval tým, že nenamieta len neúčinné doručenie spomínanej
výzvy odporcu 2/ na sprístupnenie bytu, ale že mu všetky zásielky boli doručované v rozpore
so zákonom; k uvedenej námietke odvolací súd uvádza, že všeobecná námietka navrhovateľa o
nesprávnom doručovaní zásielok v súvislosti s dobrovoľnou dražbou bytu nemôže mať za následok

spochybnenie naplnenia zákonných podmienok predmetnej dobrovoľnej dražby. Je povinnosťou
navrhovateľa, aby označil, ktoré konkrétne zásielky mu neboli doručované v súlade so zákonom a prečo.
Navrhovateľ takýto konkrétny dôvod označil len v prípade zásielky odporcu 2/, obsahujúcej spomínanú
výzvu na sprístupnenie bytu za účelom zistenia jeho všeobecnej hodnoty pre potreby dobrovoľnej dražby
a len túto zásielku navrhovateľ výslovne označil ako doručovanú v rozpore so zákonom č. 527/2002

Z.z. Doručovanie iných zásielok v súvislosti s dražbou navrhovateľ v konaní relevantným spôsobom
nespochybnil. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že zmenu svojho bydliska nahlásil odporcovi 1/ telefonicky,
na toto jeho tvrdenie ho tiež zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré ale rovnako neuniesol, keďže v konaní
telefonické ( a ani iné napr. písomné ) nahlásenie zmeny adresy odporcovi 1/ nepreukázal, ako správne
uzavrel súd prvého stupňa.

Mylný je názor navrhovateľa, že prvostupňový súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom
doručovania mu zásielky. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že sa v čase doručovania mu výzvy nezdržoval
na adrese trvalého pobytu ale na adrese prechodného pobytu. Súd prvého stupňa preveroval jeho
tvrdenie o tom, že sa v rozhodnom čase zdržoval na J. XX E. J. a vykonané dokazovanie toto jehotvrdenie nepotvrdilo. Navrhovateľ síce nebol povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia,
že sa v čase doručovania ( 27. 10., 28. 10. 2008 ) v mieste doručenia ( J., F. X ) nezdržoval ( porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 109/2011 ); navrhovateľ však sám uviedol, že sa zdržoval

v rozhodnom čase na adrese J., J. XX, ( kedy mal navyše doporučený kľudový režim), pričom na
preukázanie tohto svojho tvrdenia aj navrhol vykonať dôkaz, a to vypočutím svedka O. C.S., ktorý však
jeho tvrdenie svojou svedeckou výpoveďou vyvrátil. Pritom práve na vykonaní tohto svedeckého dôkazu
navrhovateľ urputne trval a až tesne pred jeho vykonaním prekvapivo zmenil názor a svedka C. už
vypočuť nežiadal.

Odvolací súd sa rovnako v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k
námietkam navrhovateľa voči postupu odporcu 2/ pri stanovení hodnoty bytu na J. A.. E. J. znaleckým
posudkom, ako aj výslednej ceny bytu, dosiahnutej v opakovanej dobrovoľnej dražbe. Znalec W.. D. Š.
postupoval pri vyhotovení znaleckého posudku č. 116/2008 vzhľadom na nesprístupnenie bytu v súlade
s ust. § 12 zákona č. 527/2002 Z.z. Okolnosť, že výsledná cena, za ktorú bol predmetný byt v konečnom
dôsledku vydražený ( 60.500 € ), bola nižšia než cena stanovená znaleckým posudkom, neodporuje

dobrým mravom v zmysle § 3 ods. 1 Obč. zák. Odvolací súd v tejto časti odkazuje na odôvodnenie
rozsudku prvostupňovým súdom, ktoré sa zhoduje so závermi odvolacieho súdu. Navrhovateľ namieta
aj nesprávnosť znaleckého posudku, keď poukazuje na to, že je v ňom v podstate ohodnotený úplne iný
byt a tiež tvrdí, že znalecký posudok nemá náležitosti vyžadované zákonom. Pokiaľ ide o samotný byt
ako predmet ocenenia znaleckým posudkom, prípadné rozdiely medzi obsahom znaleckého posudku

a reálnym stavom oceňovaného bytu je nutné pripísať na vrub výlučne navrhovateľovi, tým, že byt pre
účelyjehooceneniaznalcomnesprístupnil;následnepostupovalodporca2/pristanovenícenypredmetu
dražby v zmysle § 12 zákona o dobrovoľných dražbách ( ako je už uvedené v texte vyššie ). Formálne
nedostatky znaleckého posudku odvolací súd nezistil, keď prípadná zmena príslušnej právnej úpravy
po tom, ako bol znalecký posudok už vyhotovený, si nevyžadovala vypracovanie nového či doplnenie

už hotového znaleckého posudku.
Odporca 2/ podľa názoru odvolacieho súdu nepochybil ani v prípade stanovenia doby ohliadky ( na deň
6. 11. 2008 ) výzvou zo dňa 23. 10. 2008, ktorá bola navrhovateľovi odoslaná dňa 24. 10. 2008. Zákon
č. 527/2002 Z.z. v ust. § 12 ods. 2 neustanovuje striktne trojtýždňovú lehotu medzi dobou obhliadky a
odoslaním ( nie doručením ) výzvy, ale hovorí len o približnej lehote; lehota uvedená vo výzve odporcu

2/, v ktorej bol stanovený termín obhliadky na 6. 11. 2008 tak neodporovala zákonu a svojou dĺžkou
bola primeraná ( inú dobu by si vyžadovalo napr. stanovenie termínu obhliadky v prípade väčšieho
stavebného areálu, v danom prípade išlo o štandardný byt ).
Nepodstatná je aj námietka navrhovateľa o tom, že písomnosti týkajúce sa dražby neboli podpísané
oprávnenými osobami, keď prípadná zmena takýchto oprávnených osôb nebola pojatá do dodatku k

rámcovej zmluve o vykonaní dražby. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú dané pochybnosti o tom,
že písomnosti týkajúce sa dražby ( napr. vyhlásenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe, či oznámenia o
opakovanej dobrovoľnej dražbe ) boli podpísané k tomu oprávnenými osobami. Dodatkami k zmluvám
sa v obchodnej praxi riešia zmeny už predtým dohodnutých zmluvných podmienok, pričom takáto
zmena predpokladá dohodu ( súhlas ) oboch zmluvných strán. Prípadná zmena osôb napr. vo funkciách

manažérov jednej obchodnej spoločnosti je však jej vnútornou záležitosťou, účinky takýchto zmien
nemôžu byť určované súhlasom druhej zmluvnej strany, a teda nemôžu byť ani predmetom dodatku k
zmluve. Iný dôvod, pre ktorý by mali byť osoby, ktoré podpisovali za odporcu 1/ listiny, týkajúce sa
dražby, k podpisom neoprávnené, navrhovateľ neoznačil a odvolací súd žiadny takýto dôvod nezistil.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky navrhovateľa v odvolaní o tom, že zmluvy o vykonaní dražby, resp. o

opakovaných dražbách nemajú zákonom vyžadované náležitosti, tiež že neboli odporcami 1/ a 2/
uzavreté v rozpätí 10 dní, odvolací súd tieto vyhodnotil ako neopodstatnené. Zákon č. 527/2002 Z.z.
nevylučuje možnosť, aby navrhovateľ dražby a dražobník uzavreli medzi sebou jednu všeobecnú
( rámcovú ) zmluvu, v ktorej si vymedzia náležitosti ako napr. spôsob určenia odmeny dražobníka,
podmienky ukončenia zmluvného vzťahu a pod., pričom pri každej jednotlivej dražbe dôjde k uzatvoreniu

čiastkovej zmluvy, ktorá bude obsahovať ostatné náležitosti zmluvy o vykonaní dražby a všeobecná
zmluva bude tvoriť jej súčasť. Podstatné je, aby takáto čiastková zmluva spolu s rámcovou obsahovala
všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Zákonu neodporuje ani dohoda uzatvorená medzi
odporcom 1/ a odporcom 2/, podľa ktorého k uzatvoreniu dohody o vykonaní dražby dôjde podpísaním
vyhlásenia o spôsobilosti predmetu dražby. Vyhlásenie o spôsobilosti predmetu dražby tvorí v takom

prípade zároveň i ponuku ( ofertu ) na uzatvorenie zmluvy o vykonaní dražby a podpísanie takejto
dohody oboma zmluvnými stranami následne predstavuje prijatie tejto ponuky ( jej akceptáciu ).
Obdobný mechanizmus bol medzi odporcom 1/ a odporcom 2/ dohodnutý aj pre uzatváranie zmlúv
o vykonaní opakovanej dražby, keďže v tomto prípade sa za návrh na vykonanie opakovanejdražby považovalo oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorej podpísaním došlo k jeho
prijatiu, a teda aj k uzavretiu zmluvy o vykonaní opakovanej dražby. Takto uzatvorené zmluvy nie
sú v rozpore s ustanoveniami zákona o dobrovoľných dražbách, nepriečia sa mu a ani ho svojím

obsahom neobchádzajú. Nemôžu byť preto postihnuté sankciou neplatnosti. Nedôvodná je aj námietka
navrhovateľa, týkajúca sa nedodržania 10 dňovej lehoty v prípade zmlúv o vykonaní opakovanej dražby,
po doručení zápisnice o vykonanej dražbe alebo vyrozumení o zmarení dražby ( § 22 ods. 1 zák. č.
527/2002 Z.z. ), a to konkrétne v prípade tretieho kola dražby, ktoré sa malo pôvodne uskutočniť dňa 16.
3. 2009. Uvedené tretie kolo dražby dňa 16. 3. 2009 sa nekonalo z dôvodu, že v mieste konania dražby

bola nahlásená bomba, takže objekt musel byť vyprataný. Následne bola dňa 19. 3. 2009 ( t.j. v rámci
10-dňovej lehoty, počítanej odo dňa 16. 3. 2009 ) uzavretá zmluva o vykonaní ďalšieho kola dobrovoľnej
dražby dňa 15. 4. 2009. Odvolací súd k tomu poznamenáva, že zákon č. 527/2002 Z.z. v ust. § 22
ods. 1 dopadá na situácie, kedy bola predchádzajúca dražba buď zmarená ( t.j. vydražiteľ riadne a včas
neuhradil cenu dosiahnutú vydražením ) alebo ak predmet dražby v pôvodnej dražbe nebol vydražený
( ani jeden z účastníkov dražby neurobil podanie alebo sa na dražbu nedostavil žiadne účastník dražby ).

Neupravuje ale iné prípady, pre ktoré sa kolo dražby vôbec neuskutoční ( napr. v danej veci sa tretie kolo
dražby dňa 16. 3. 2009 neuskutočnilo z dôvodu ohlásenej bomby v mieste konania dražby ); nenastal
tedaprípad,žebyboladňa 16.3.2009dražbazmarenáaanipredmetdražbynebolvydraženýzdôvodu,
že by ani jeden z účastníkov neurobil podanie alebo sa nedostavil žiaden účastník dražby. Avšak ani v
prípade posúdenia uzavretia Zmluvy o vykonaní opakovanej dražby zo dňa 19. 3. 2009 ako uzavretej

po uplynutí 10-dňovej lehoty by táto skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu nemala za následok
neplatnosť dražby, a to z dôvodu nenaplnenia druhého predpokladu vyžadovaného ust. § 21 ods. 2 zák.
č. 527/2002 Z.z., totiž že porušením ustanovenia § 22 ods. 1 cit. zákona bol navrhovateľ dotknutý na
svojich právach.
Odvolací súd nezistil porušenie zákona č. 527/2002 Z.z. ani z hľadiska odporcom namietaného výkonu

dražby pre viac záložných práv, keďže zákon počíta aj s takouto situáciou ( § 151ma Obč. zák. ).
Postup odporcu 1/ a odporcu 2/ pri výkone dražby v súdenej právnej veci bol v súlade so zákonom o
dobrovoľných dražbách, naopak navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že by bol postupom pri výkone
dražby akokoľvek dotknutý na svojich právach.
Nevykonanie dôkazov, ktoré navrhoval v konaní vykonať navrhovateľ, nepredstavuje zo strany

prvostupňového súdu odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom; v zmysle ust. § 120 ods. 1
O.s.p. rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie
účastníkovi konania ( porovnaj R 37/1993 ). Rozsah dokazovania, vykonaný súdom prvého stupňa,
považoval aj odvolací súd za dostatočný; nepovažoval za potrebné dokazovanie vo veci doplniť.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, zo zisteného skutkového stavu

vyvodil správne právne závery; prvostupňový súd vec po právnej stránke správne posúdil, keď návrh
navrhovateľa zamietol.
Prvostupňový súd správne rozhodol aj o trovách konania, včítane výšky tarifnej odmeny v prípade trov
právneho zastúpenia, keď túto určil v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.a/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. a nie ust. §
10 ods. 1 a ods. 2 cit. vyhl., ako vo svojom odvolaní namietal odporca 2/.

Podľa § 10 ods. 2 vyhl.č. 655/2002 Z.z. ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu
výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl.č. 655/2002 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v
peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Otázkou, kedy je predmet právnej služby o ktorom prebieha súdne konanie v občianskoprávnej veci
oceniteľný ( vyjadriteľný ) v peniazoch ( § 10 ods. 2 vyhlášky ) a kedy tomu tak nie je ( § 11 ods. 1
písm.a/ vyhlášky ), sa súdna prax zaoberala opakovane. Dospela k záveru, že neplatí, že vždy, kedy je

predmetom súdneho konania určenie platnosti právneho úkonu - ako je tomu aj v prejednávanej právnej
veci - nemožno takýto predmet konania vyjadriť v peniazoch. V zmysle ust. § 9 ods. 1 vyhl. je potrebné
rozlišovať prípady kedy sa výpočet tarifnej odmeny vzhľadom na predmet súdneho konania stanovuje
na základe hodnoty veci alebo práva a kedy na základe druhu veci. V spore o určenie platnosti právneho
úkonu právna úprava ponecháva posúdenie, či ide o hodnotu veci oceniteľnú alebo neoceniteľnú, na

úvahe orgánov aplikujúcich právo. V prípade určenia neplatnosti právneho úkonu - dobrovoľnej dražby -
ide o právo, t.j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch ( § 11 ods. 1 vyhl. ). Účelom
poskytnutej právnej služby v danom prípade nebolo dosiahnutie určenia vlastníckeho práva k veci, alelen určiť, že takýto právny úkon je neplatný ( porovnaj tiež napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5 M Cdo 9/2010, sp. zn. 3 M Cdo 9/2009, sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006, sp. zn. 2 M Cdo 18/2008 ).
Pre určenie výšky tarifnej odmeny v danej veci - ktorej predmetom je určenie neplatnosti právneho

úkonu a nie určenie vlastníckeho práva - je bez významu, že rozhodnutie o platnosti ( či neplatnosti )
právneho úkonu je v konečnom dôsledku v prejednávanej veci spojené aj s vlastníckym vzťahom k
nehnuteľnosti - bytu, ako predmetu dražby ( právneho úkonu ). Výlučným predmetom tohto konania totiž
bolo posúdenie platnosti právneho úkonu - dražby; predmetné konanie otázku vlastníckych vzťahov k
nehnuteľnosti neriešilo. Aj právne služby poskytované právnym zástupcom v tejto veci tak boli zamerané

nie na riešenie otázky vlastníckeho práva, ale na otázky naplnenia zákonných predpokladov platnosti
právneho úkonu dražby. Nebol preto dôvod na aplikáciu ust. § 10 ods. 1, 2 vyhl.č. 655/2002 Z.z. pri
výpočte výšky trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., včítane výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania odporcov 1/, 3/ rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s §

142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 1/, 3/ boli v odvolacom konaní plne úspešní, trovy odvolacieho konania im
však nevznikli ( tieto ani neuplatňovali ), z ktorého dôvodu im náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná. O trovách odvolacieho konania medzi navrhovateľom a odporcom 2/ rozhodol odvolací súd
na základe ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že navrhovateľ a odporca 2/ nemajú
na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a

rovnako odporca 2/ nebol v odvolacom konaní úspešný pokiaľ ide o jeho odvolanie čo do trov konania,
t.j. odvolania ako navrhovateľa tak i odporcu 2/ neboli dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.