Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 11C/290/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228189
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Blahutiaková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513228189.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: GENERAL
FACTORING, a.s., IČO 35 838 825, Košická 56, 821 08 Bratislava, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., IČO 47 255 706, Michalská 14, 811 03 Bratislava proti žalovaným: 1. I. H., nar.
X.XX.XXXX, s registrovaným trvalým pobytom v H. - C., t.č. na neznámom mieste, zastúpenému
opatrovníkom pre konanie Ľ. U., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava IV, 2. F. H., rod. R., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. X, XXX XX H., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.9.2011,
uzavretá medzi I. H. a F. H., rod R., na základe ktorej nadobudla F. H. nehnuteľnosť - byt č. XX, vchod Q.
X, X.C.., súpisného čísla stavby XXXX na pozemkoch registra X. XXXX, XXXX, XXXX a spoluvlastnícky
podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku
registra CKN s parcelným číslom XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2, na pozemku
registra CKN s parcelným číslom XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 364 m2, na pozemku
registra CKN s parcelným číslom XXXX-zastavané plochy a nádvoria o výmere 186 m2, nachádzajúcej
sa v katastrálnom území C., obec H. - I..Č.. C., okres H. D., zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, odborom katastrálnym, zavkladovaná pod č. V-XXXXX/XX, je voči žalobcovi právne
neúčinná.

II. Súd návrh proti odporcovi v I. rade z a m i e t a.

III. Súd o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom, doručeným konajúcemu súdu 20.8.2013, žalobca odporoval dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.9.2011, uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a
žalovanou v 2. rade, na základe ktorej nadobudla žalovaná v 2. rade nehnuteľnosť špecifikovanú vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Skutkovo argumentoval tým, že platobným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 4.11.2005 sp. zn.
26Rob/224/2005, vykonateľným 6.5.2006, bola žalovanému v 1. rade I. H. uložená povinnosť zaplatiť
Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., právnemu predchodcovi žalobcu, sumu ( 8.741,32 Eur (263.341.- Sk)
s príslušenstvom. Na základe tohto rozhodnutia ako exekučného titulu sa začalo na Exekútorskom
úrade Mgr. Drahomíra Kriváňa pod č.k. EX 1191/06 exekučné konanie, ktoré sa v súčasnosti vedie
pod sp.zn. EX 1191/12 u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na základe uznesenia tunajšieho
súdu č.k. 36Er/7122/2006-42 zo dňa 6.12.2011. Žalobca je veriteľom dlžníka, žalovaného v 1. rade,
na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.5.2007. Z uvedenej pohľadávky bolo ku dňu
žaloby vymožených celkom 495,57 Eur. Žalobca ďalej uviedol, že po nadobudnutí vykonateľnosti vyššie

uvedeného platobného rozkazu tunajší súd rozsudkom zo dňa 24.5.2011 č.k. 12C/117/2011-23 zrušil
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, t.j. žalovaných v 1. a 2. rade, za trvania ich manželstva.
Následne žalovaní ako osoby blízke uzatvorili dňa 20.9.2011 dohodu o vyporiadaní zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá nadobudla právnu účinnosť 19.12.2011, na základe
ktorej sa žalovaná v 2. rade stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX - bytu
a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku
s povinnosťou výplaty peňažnej sumy žalovanému v 1. rade, ktorú však nepovažoval za primeranú
hodnote prevedeného spoluvlastníckeho podielu.

Žalobca svoje skutkové tvrdenia dôkazne preukazoval platobným rozkazom 26Rob/224/2005 zo dňa
4.11.2005, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.9.2011,
rozhodnutím o povolení vkladu V-28613/11 z 19.12.2011, výpisom z LV č. 2999, uznesením exekučného
súdu 36Er 7122/2006-37 zo dňa 28.7.2008 a 36Er/7122/2006-42 zo dňa 6.12.2011, oznámením
súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa zo dňa 12.10.2011 o nehnuteľnostiach vo vlastníctve
povinného .

Žalobca právne argumentoval ustanovením § 42a ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 42b ods.
2, ods. 4, § 148 ods. 1 a 2, § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 116 Občianskeho
zákonníka s tým, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorou previedol
žalovaný v 1. rade svoj podiel na nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade, bola uzatvorená medzi osobami
blízkymi, keďže žalovaní v čase zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva i uzatvorenia dohody o jeho
vyporiadaní boli manželia.

Žalobca z konania žalovaného v 1. rade jasne badal jeho úmysel zbaviť sa svojho nehnuteľného
majetku a tým docieliť, aby sa žalobca pri vymáhaní svojej pohľadávky voči žalovanému v 1. rade
nemal z čoho uspokojiť, keďže žalovaný v 1. rade nedisponuje žiadnym ďalším majetkom. Mal za
to, že dohodou o vyporiadaní zaniknutého majetkového spoločenstva žalovaných žalovaný v 1. rade
úmyselne a kvalifikovane zmenšil svoj majetok do takej miery, že tým ukrátil žalobcu na uspokojení
jeho pohľadávky. K tomuto úkonu došlo v priebehu posledných troch rokov medzi osobami vzájomne
si blízkymi, kedy vedomosť žalovanej v 2. rade o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu na uspokojení jeho
pohľadávky sa predpokladá.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobnému návrhu, ktorý osobne prevzal spolu s prílohami dňa 13.11.2013,
nevyjadril.

Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na obranu proti uplatnenému
nároku uviedla, že zásadným dôvodom na podanie návrhu o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov počas trvania manželstva bolo nezodpovedné správanie sa manžela, t.j. žalovaného v 1.
rade, keď tunajší súd pri rozhodovaní o tomto návrhu dospel k záveru o naplnení ustanovenia § 148
ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva rešpektovala
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keď pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva manželov bolo zohľadnené, že kúpa bytu s príslušenstvom a podielom na pozemku bola
financovaná z peňazí jej matky, prihliadalo sa na potreby maloletých detí a zabezpečenie im bývania a
ďalších potrieb pre ich zdravý vývoj a vzdelávanie, zabezpečenie sociálnych istôt nezaopatreným deťom,
neprispievanie žalovaného v 1. rade na domácnosť a výživu maloletých detí ako aj záujem žalovaného
v 1. rade o vyporiadanie poskytnutím mu vyrovnávacieho podielu v peniazoch na úhradu dlžôb, čím
sa vylučuje uzavretie dohody za nápadne nevýhodných podmienok. Žalovaná v 2. rade ďalej uviedla,
že právny úkon pozostávajúci z uzavretia dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bol urobený na jej podnet, nie špekulatívne za účelom znevýhodniť žalobcu, ale za účelom
ochrany maloletých detí pred nezodpovedným správaním sa žalovaného v 1. rade a následkami
z toho vzniknutými. Vyporiadanie bolo urobené tak, že ani jedna strana nebola znevýhodnená,
bola rešpektovaná zásada zásluhovosti jednotlivých účastníkov na nadobudnutí majetku, zohľadnené
potreby maloletých detí a žalovaný v 1. rade získal finančné prostriedky vo väčšom objeme ako je
vymáhaná pohľadávka žalobcu. Majetok žalovaného sa nezmenšil, nakoľko jeho podiel na spoločnom
majetku bol kompenzovaný finančným plnením. Ďalej argumentovala tým, že z dohody o vyporiadaní
nemala prospech, keďže v rámci vyrovnania poskytla žalovanému v 1. rade finančné plnenie. Žalovaná
poprela vedomosť o existencii vymáhateľnej a vymáhanej pohľadávky, o tejto sa mala dozvedieť až
zo žaloby. Taktiež nemala vedomosť o tom, že jej manžel bol ručiteľom a ktorému dlžníkovi, keďže

nikdy svojmu manželovi nedala súhlas na prevzatie ručiteľského záväzku. Súčasne poukázala na to,
že v dôkazoch označených žalobcom nikdy nemala právne postavenie dlžníka, spoludlžníka resp.
povinnej osoby. Keďže žalovaný v 1. rade svoj prísľub o nápravu a zanechanie hazardu nesplnil,
neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére, ktorá bola súdnym rozhodnutím zverená do
osobnej starostlivosti žalovanej v 2. rade, žalovaná podala dňa 17.10.2013 návrh na rozvod. Manželstvo
účastníkov bolo dňa 4.3.2014 v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, vedenom pod sp.zn. 20P
343/13, právoplatne rozvedené. Žalovaná v 2. rade podala na žalovaného v 1. rade trestné oznámenie
pre zanedbanie povinnej výživy.

V priebehu konania mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade má od 6.8.2014 registrovaný trvalý
pobyt v Bratislave - Petržalke. Súdu sa miesto jeho súčasného pobytu nepodarilo zistiť, preto mu bol
podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ustanovený pre toto konanie opatrovník. O
tom, kde by sa mohol žalovaný v 1. rade zdržiavať, nemala vedomosť ani žalovaná v 2. rade.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, výsluchom žalovanej v 2. rade, platobným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 26Rob/224/2005 zo dňa 4.11.2005, uznesením
Okresného súdu Bratislava V č.k. 36Er/7122/2006-42 zo dňa 6.12.2011, č.k. 36Er/7122/2006-37 zo
dňa 28.7.2008, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 20.9.2011,
rozhodnutím o povolení vkladu V-28613/2011 zo dňa 19.12.2011, výpisom z LV č. XXXX pre katastrálne
územie C., spisom tunajšieho súdu sp.zn. 22P/276/2004, 12C/117/2011, prehľadom priemerných cien
nehnuteľností na bývanie podľa typu bytu a domu za obdobie od 3Q 2011.
Právna úprava odporovateľnosti právnych úkonov je obsiahnutá v ustanoveniach § 42a a 42b
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 42a Občianskeho zákonníka (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu
právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b Občianskeho zákonníka (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym
úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.
Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho
dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia
veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký druh právneho úkonu ide. Veriteľ môže
odporovať každému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky a ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Je nepochybné, že takýmto právnym
úkonom môže byť aj dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko po
jej uzavretí alebo ak sa týka nehnuteľnosti po jej účinnosti, nemôže veriteľ dosiahnuť bez pomoci
odporovacej žaloby uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý pripadol manželovi (bývalému
manželovi) dlžníka.
Konanie o odporovacej žalobe, t. j. žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu, môže začať len na
návrh. Trojročná lehota pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu dlžníka, ktorého účinky vo
vzťahu k nehnuteľnostiam vznikli vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, začala plynúť
dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností, v danom
prípade dňom 20.12.2011. Táto lehota je lehotou hmotnoprávnou, prekluzívnou. Na jej márne uplynutie
musel súd prihliadať z úradnej povinnosti, aj keď jej uplynutie do podania žaloby účastníci nenamietali.
Odporovacia žaloba doručená súdu dňa 20.8.2013 bola teda podaná včas.
Okruh účastníkov konania o odporovacej žalobe je vymedzený definíciou účastníctva uvedenou v § 90
O.s.p. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi,
ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú
pohľadávku. Vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zák. je taká pohľadávka, ktorá

bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého možno
nariadiť exekúciu. Z hľadiska vecnej legitimácie na podanie odporovacej žaloby bolo postačujúce, aby
pohľadávka voči dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v dobe rozhodovania súdu o podanej odporovacej
žalobe.
Existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobca preukazoval platobným rozkazom tunajšieho súdu
sp.zn. 26Rob/224/2005 zo dňa 4.11.2005, vykonateľným 6.5.2006, ktorým bolo uložené I. H., aby
zaplatil spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa sumu 8.741,32 Eur s príslušenstvom. Na základe
tohto exekučného titulu bolo začaté exekučné konanie pod č.k. EX 1191/06. Postúpením vymáhanej
pohľadávky novým veriteľom dlžníka je žalobca.
Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a
dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej
vznikol z odporovaného úkonu prospech.
Žalovaným, teda pasívne legitimovaným subjektom v takomto konaní je subjekt, ktorý mal z
odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech. Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by
vystupovať v konaní ako tzv. vedľajší účastník. Keďže žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči
veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech
ktorej bol právny úkon urobený, súd žalobu proti žalovanému v 1. rade, dlžníkovi, zamietol.
Zákon po dlžníkovi blízkej osobe požaduje, aby sa pri právnych úkonoch s dlžníkom presvedčila, že
právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju k tomu, aby nerobila právne úkony, neprijímala podľa
nich plnenie na ujmu práv veriteľov dlžníka. V prípade, že sa tak nezachová, musí byť spokojná s tým,
že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky tiež z majetku, ktorý na základe takéhoto
právneho úkonu od dlžníka nadobudla.
Žalovaná osoba, ktorá je osobou blízkou dlžníkovi, sa môže odporovacej žalobe ubrániť, len ak
preukáže, že úmysel dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom veriteľa nemohla aj pri náležitej
starostlivosti poznať. Úspešná obrana žalovanej osoby blízkej dlžníkovi podľa ustanovenia § 42a ods. 2
OZ musí teda spočívať nielen v jej tvrdení, že o úmysle dlžníka ukrátiť odporovaným právnym úkonom
veriteľa nevedela a ani nemohla vedieť, ale tiež v tvrdení a preukázaní toho, že o tomto úmysle nevedela
a ani nemohla vedieť napriek tomu, že vyvinula starostlivosť za účelom rozpoznania tohto úmyslu dlžníka
a išlo pritom o náležitú starostlivosť.
Termín „náležitá starostlivosť“ zákon nijako nedefinuje. Vynaloženie náležitej starostlivosti predpokladá,
že osoba dlžníkovi blízka vykonala s ohľadom na okolnosti prípadu a s prihliadnutím na obsah právneho
úkonu dlžníka takú aktivitu, aby úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ktorý tu v čase odporovaného právneho
úkonu objektívne vzaté musel byť, z jej výsledkov bol spoznateľný, t.j. aby sa o tomto úmysle dozvedela.
Nepostačovalo preto len preukázanie toho, že dlžníkovi blízka žalovaná osoba o úmysle dlžníka skrátiť
odporovaným právnym úkonom nevedela alebo ani nemusela vedieť.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 22P 276/04 mal súd preukázané, že manželia H. od 1.8.2004 nežili
spolu, neviedli spoločnú domácnosť. V konaní sp.zn. 12C 117/2011, vedenom na tunajšom súde,
bolo preukázané také konanie dlžníka žalobcu, ktoré sa prejavovalo v nehospodárnom nakladaní so
spoločným majetkom na úkor rodiny, že dlžník sa nepričiňoval o vytváranie spoločného majetku, ba
naopak, že pri nakladaní so spoločným majetkom dochádzalo medzi ním a jeho manželkou k závažným
nezrovnalostiam a nežiaducim javom, keď dlžník nakladal s majetkom nezodpovedne iba vo vlastnom
záujme, na úkor rodiny, najmä maloletých detí. V predmetnom konaní bolo zistené, že dlžník žalobcu má
podlžnosti v značnej výške, uzatvára pôžičky bez súhlasu navrhovateľky a dochádza k zadlženiu celej
rodiny. Pri konštatovaní, že ďalšie trvanie BSM bude v rozpore s dobrými mravmi, súd bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva na návrh F. H. ( žalovanej v 2. rade ) s odkazom na
ustanovenie § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka právoplatne zrušil.
Žalovaná F. H. po právoplatnom zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva ( rozhodnutie 12C 117/2011-26 nadobudlo právoplatnosť 29.7.2011 ) iniciovala
vyporiadanie zaniknutého BSM a zaviazala sa poskytnúť dlžníkovi vyrovnávací podiel v peniazoch v
sume 13.000 Eur v deň podpisu dohody.
Dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 20.9.2011 je opatrená úradne overenými podpismi manželov H.,
ktorým bolo pridelené v osvedčovacej knihe dňa 16.11.2011 číslo S. a S.. V zmysle dohody manželov
k vyporiadaniu ich zaniknutého majetkového spoločenstva došlo spôsobom, ktorým dlžník mal získať
peňažnú hotovosť v rozsahu, ktorou mohol zaplatiť exekučne vymáhanú pohľadávku žalobcu. V konaní
však nebolo bez všetkých pochybností preukázané, že dohodnutá suma vyrovnávacieho podielu bola aj
reálne I. H. vyplatená. Nespochybniteľný dôkaz o vyplatení dohodnutej sumy nebol predložený. Napriek
tomu súd v danom prípade nepovažoval Dohodu zo dňa 20.9.2011, dôsledkom ktorej bola zmena podoby

aktív dlžníka, za nepoctivý úkon dlžníka. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že dohoda zo
dňa 20.9.2011 v článku IV, bod 1 nevykazuje známky primeranosti protiplnenia.
Odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k
objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že
napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a to nie poukazom
na jeho znenie, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník stratil, nadobudol iné plnenie skutočne
ekvivalentnej povahy. Z hľadiska splnenia podmienky objektívneho skrátenia pohľadávky veriteľa bolo
potom rozhodujúce posúdenie všeobecnej ( obvyklej, trhovej ) ceny, ktorú by bolo možné dosiahnuť
pri predaji dotknutých nehnuteľností, a to v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM. Právne
významné bolo aj zisťovanie, že skutočne došlo k prevzatiu peňažnej sumy, a teda či týmto spôsobom
bol vyporiadací podiel v peniazoch dlžníkovi aj uhradený.
Súd nemohol považovať dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 20.9.2011 za tzv. ekvivalentný právny úkon
dlžníka. Podľa súdnej praxe o tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak za prevedené
veci práva alebo iné majetkové hodnoty sa dlžníkovi naozaj ( reálne ) dostala ich obvyklá cena alebo
iná skutočne primeraná (rovnocenná ) náhrada. Rozhodným okamihom pre posúdenie rovnocennosti
prevodu dlžníkových vecí, práva alebo iných majetkových hodnôt je jeho účinnosť, v danom prípade
deň, ku ktorému nastali účinky vkladu práva do katastra. Podľa prehľadu o vývoji cien nehnuteľností,
zverejnenom Národnou bankou Slovenska ( č.l. 116 v súdnom spise ), za rok 2011 pri 3-izbovom
byte sa uvádza priemerná cena v sume 1.259 Eur za m2. Podľa materiálu Vývoj priemerných cien
nehnuteľností na bývanie na Slovensku v prehľadnom grafe vývoja priemerných cien za roky 2002 až
2015 ( č.l.118 až 122 v súdnom spise ) v roku 2011 sa uvádza priemerná cena 3-izbového bytu v lokalite
Bratislava V v sume 103.982 Eur. Vychádzajúc z uvádzaného už štatisticky zistená priemerná cena
bytu, ktorý bol predmetom vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov H., bola
násobne vyššia ako hodnota bytu určená dňa 20.9.2011 dohodou manželov H. v sume 58.000 Eur.
Pod primeraným protiplnením v zmysle zákonnej dikcie by bolo možné považovať plnenie najmenej vo
výške ustálenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom. Dlžníkovi poskytnuté protiplnenie za
prevedené práva nemohlo tak mať charakter rovnocennej náhrady, aj keď odchýlenie sa od rovnosti
podielov pri vyporiadaní BSM zákonná úprava nevylučuje.
Okolnosť, že sa bývalí manželia dohodou vyporiadali podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho
zákonníka, nebola v tomto smere významná. Z vymedzenia podmienok odporovateľnosti právnym
úkonom dlžníka v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž takýto predpoklad bez ďalšieho
nevyplýva. K ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky môže preto dôjsť aj za situácie, kedy
bývalí manželia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dohodou postupovali v intenciách
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka ( podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať,
aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o
rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti).
Dohoda o vyporiadaní zaniknutého BSM bola uzatvorená medzi dlžníkom a jeho manželom za trvania
manželstva, teda išlo o právny úkon medzi dlžníkom a blízkou osobou v zmysle § 116 Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Pri právnych úkonoch, ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, sa úmysel ukrátiť veriteľa
predpokladá. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku. Bolo preto na žalovanej osobe blízkej dlžníkovi, aby
si splnila dôkaznú povinnosť a navrhla také dokazovanie, z ktorého by nepochybne vyplynulo, že boli
naplnené vyššie uvedené podmienky ubránenia sa odporovacej žalobe vo vzťahu k jej osobe. Niesla
teda povinnosť preukázať, či a akú vyvinula v dobe uzavretia odporovaného úkonu činnosť (aktivitu),
aby úmysel dlžníka ukrátiť týmto úkonom veriteľa poznala (mohla poznať) a že táto činnosť (aktivita)
predstavovala s ohľadom na okolnosti prípadu náležitú starostlivosť. Podľa názoru súdu žalovaná F. H.
ako osoba blízka dlžníkovi neuniesla dôkazné bremeno preukázať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa
nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel
dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré súd posudzoval v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k
právnemu úkonu, ktorému žalobca ako veriteľ odporuje. Zákon od dlžníkovi blízkej osobe požaduje, aby
sa pri právnych úkonoch dlžníka presvedčila, že právny úkon neskracuje veriteľa dlžníka, a vedie ju

k tomu, aby nerobila právny úkon na ujmu práv veriteľov dlžníka. V konaní nebolo preukázané, že v
dobe úkonu žalovaná vyvinula takú činnosť, ktorú by bolo možné vyhodnotiť ako náležitú starostlivosť.
Z uvedeného dôvodu sa preto nemohla odporovacej žalobe ubrániť. Samotné tvrdenie žalovanej
osoby blízkej dlžníkovi, že o úmysle ukrátiť veriteľa uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nevedela, nebolo pre ubránenie sa postačujúce.
Veriteľ uplatňujúci odporovateľnosť bol povinný tvrdiť a preukázať, že dlžníkov právny úkon objektívne
skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a že v dôsledku
tohto úkonu vzniknuté zmenšenie majetku dlžníka má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť
uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť odporovaného právneho úkonu by sa
z tohto majetku uspokojil. Výnos z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov H. mal
v nominálnej hodnote prevýšiť pohľadávku veriteľa (žalobcu), v tomto smere sa teda v dôsledku
dotknutého právneho úkonu nemala zhoršiť možnosť žalobcu uspokojiť jeho pohľadávku, dohodu o
vyporiadaní BSM zo dňa 20.9.2011 nebolo však možné považovať za ekvivalentný právny úkon, keďže
dlžník podľa nej nemal nadobudnúť plnenie skutočne ekvivalentnej povahy, teda cenu obvyklú za svoj
spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti. V konaní naviac nebolo preukázané, že k prevzatiu peňažnej
sumy 13.000 Eur dlžníkom skutočne aj došlo. Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že dlžník vlastnil
aj ďalší majetok, ktorý postačoval, aby sa z neho veriteľ uspokojil, čo by mohlo viesť k záveru o
neodporovateľnosti dohode o vyporiadaní BSM. Takýto záver nebolo možné vyvodiť ani z listín, ktoré
sú založené v tomto a v pripojených súdnych spisoch.
Vychádzajúc z vyššie uvádzaného preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti.

Výrok o trovách konania je odôvodnený ustanovením § 151 Občianskeho súdneho poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde,
písomne trojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 43 ods. 2 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 písm.
a/ až f/ O.s.p.