Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 4, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205701
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812205701.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: P.. Y.

X., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX Q. A. S. , X. E. X/X, zast. JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, AK M.
R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Vranovská nemocnica, n.o. so sídlom
Vranov nad Topľou , M. R. Štefánika 187/177B, zast. JUDr. Máriom Keletim, advokátom, AK Hlavná 36,
981 01 Hnúšťa, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že výpoveď žalovaného z pracovného pomeru zo dňa 21.02.2012 daná žalobcovi z dôvodu
zrušenia pracovného miesta podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalovaným je n e p l a t n
á a pracovný pomer žalobcu ako zamestnanca u žalovaného ako zamestnávateľa naďalej trvá.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa dňa 04.06.2012 podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil,
že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 21.02.2012 je neplatná a že pracovný pomer žalobcu u
žalovaného aj naďalej trvá. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca u žalovaného pracoval na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1980 v znení zmien a dodatkov naposledy ako lekár, ktorého činnosti
boli bližšie špecifikované v náplni práce, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy s miestom výkonu

práce - ambulancia klinickej onkológie na plný pracovný úväzok v rozsahu 33,5 hodín týždenne s tým,
že pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Uviedol ďalej, že dňa 22.02.2012 sa žalovaný
pokúsil odovzdať žalobcovi listinu datovanú 21.02.2012 a označenú ako ponuka inej vhodnej práce v
zmysle ust. § 63 ods. 2 ZP a listinu datovanú dňom 21.02.2012 označenú ako výpoveď z pracovného
pomeru. Výpoveď bola žalobcovi daná z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie
zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu práce. Pracovný pomer mal
skončiť uplynutím výpovednej doby. V listine značenej ako Ponuka inej vhodnej práce je uvedené, že o

zrušení pracovného miesta žalovaný rozhodol dňa 20.02.2012. Žalovaný uvedené písomnosti neprevzal
s odôvodnením, že sú dané u neho vážne dôvody. Poukázal na ustanovenia § 59 ods. 1 písm. b) ZP, §
61 ods. 1,2 ZP, § 63 ods. 1 písm. a, b) ZP , § 64 ods. 1 písm. a) ZP. Uviedol ďalej, že žalovaný doručil
žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru danú podľa ust. § 63 ods. 1. písm. b) ZP na pracovisku dňa
22.02.2012, kedy žalobca trpel určitými zdravotnými problémami o ktorých informoval svoju ošetrujúcu
lekárku. Pretože v tom čase na jeho ošetrenie čakalo množstvo pacientov dohodol sa s lekárkou, že
ak sa mu zdravotný stav nezhorší dostaví sa na ošetrenie v popoludňajších hodinách. Žalobca bol dňa

22.02.2012 uznaný za dočasne práceneschopného a od tohto dňa bol v ochrannej dobe podľa ust. §
64 ods. 1, písm. a) ZP po dobu ktorej sa vzťahuje zákaz výpovede. Žalovaný teda nemohol žalobcovi
doručiť platnú výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods.1 písm. b) ZP v spojení s ust. § 38 ZP
pred začiatkom ochrannej doby. Žalovaný konal nezákonne, keď žalobcovi dňa 22.02.2012 v ochrannejdobe doručil výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Žalovaný bol žalobcom
o vzniku dočasnej práceneschopnosti upovedomený predpísaným spôsobom. Niet teda pochýb o tom,
že výpoveď z pracovného pomeru podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP bola daná zamestnávateľom

v ochrannej dobe. Označená výpoveď bola doručená dňa 22.02.2012, pričom toho istého dňa bol
vystavený doklad o práceneschopnosti a práceneschopnosť ako taká trvá celý deň. V súlade s platnými
právnym predpismi sa neuvádza čas vystavenia ani čas ošetrenia lekárom. Nie je rozhodujúce, či
žalovaný vedel resp. nevedel o skutočnosti zakazujúcej doručenie výpovede. Pre posúdenie platnosti
výpovede je rozhodujúce, či v čase doručovania výpovede existovali právne skutočnosti s ktorými ZP

spája zákaz výpovede. Rozhodujúca je pri tom ich objektívna existencia. Poukázal na ust. § 77 ZP, § 79
ods. 1 ZP. Žalobca listom zo dňa 29.02.2012 doručil žalovanému oznámenie - vyjadrenie zamestnanca v
zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP. Uviedol v ňom, že podľa neho je výpoveď neplatná a uviedol dôvody
pre ktoré ju takto vyhodnotil. Zároveň upozornil žalovaného na možnosť danú ust. § 61 ods. 4 ZP teda
na možnosť výpoveď odvolať so súhlasom zamestnanca. Žalovaný túto možnosť nevyužil. Žalobca
písomnosťou zo dňa 12.04.2012 žalovanému v súlade s ust. § 79 ods. 1 ZP oznámil, že trvá na tom,

že jeho pracovný pomer na základe výpovede nekončí a žiada aby po skončení práceneschopnosti
bol ďalej zamestnaný a aby mu bola prideľovaná práca podľa dojednaných pracovných podmienok.
Zákonník práce neupravuje plynutie výpovednej doby pri výpovedi danej v ochrannej dobe, ako to je v
prípade výpovede danej pred začiatkom výpovednej doby už len z dôvodov, že výpoveď v ochrannej
dobe ust. § 64 ods. 1 ZP vylučuje. Žalobcovi výpovedná doba uplynula a teda pracovný pomer sa mal

skončiť. Výpovednú dobu žalovaný vo výpovedi bližšie nešpecifikoval. Výpovedná doba tak uplynula
dňa 31.05.2012. Vo vzťahu výpovednej doby a ochrannej doby je potrebné uviesť, že ZP ustanovuje
plynutie výpovednej doby osobitne pre prípad ak je daná výpoveď pred začiatkom ochrannej doby a
to jej predĺžením, keď pracovný pomer skončí posledným dňom ochrannej doby. V tomto prípade o
takúto výpoveď nešlo, pretože výpoveď bola daná v ochrannej dobe, teda v dobe keď bol žalobca

práceneschopný.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobu žiadal zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade boli splnené
všetky hmotno-právne podmienky ich výpovede.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to dohodou o zmene
pracovnej zmluvy zo dňa 12.10.2011, rozpisom úväzku lekára zo dňa 11.10.2011, listom žalovaného zo
dňa 21.02.2012 označeným ako ponuka inej vhodnej práce, výpoveďou zo dňa 21.02.2012, dokladom
o PN, vyjadrením žalobcu zo dňa 29.02.2013 adresované zamestnávateľovi, oznámením žalobcu zo
dňa 12.04.2012, kópiami podacích lístkov, doručenkou zo dňa 01.03.2012, vyjadrením žalovaného zo

dňa 29.11.2012 vo veci samej, knihou príchodov a odchodov, vyjadrením žalobcu zo dňa 07.01.2013,
vestníkom MZ SR z roku 2008, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 20.05.2013, rozhodnutím žalovaného
o organizačnej zmene zo dňa 20.02.2012, výkazom mzdových nárokov, organizačnou štruktúrou
žalovaného na čl. 50,51, a na čl. 61, vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 23.08.2013, vyjadrením MZ SR
zo dňa 05.09.2013, štatútom žalovaného, zakladacou listinou žalovaného, mzdovým listom M. N. za rok

2012, prehľadom o ošetrených pacientov zo dňa 22.02.2012, lekárskymi správami ohľadom ošetrených
pacientov zo dňa 22.02.2012 na čl. 88-106, výsluchom účastníkov konania a svedkov a na základe takto
vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav:

Z dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 12.10.2011 vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo

k zmene pôvodnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.08.1980 v znení ďalších zmien. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú. Z rozpisu pracovného úväzku žalobcu zo dňa 11.10.2011 vyplýva, že odo
dňa 01.11.2011 žalobca vykonával na pracovisku onkologický stacionár činnosť lekára v počte hodín
3,35 hodín týždenne a jeho úväzok je 0,10. Na pracovisku Onkologická ambulancia bude vykonávať
činnosť lekára v počte hodín 30,15 hodín týždenne a jeho úväzok je 0,90.

Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 21.02.2012 označeného ako Ponuka inej vhodnej
práce podľa ust. § 63 ods. 2 ZP vyplýva, že žalovaný žalobcovi oznámil, že na základe rozhodnutia
zamestnávateľa zo dňa 20.02.012 došlo k zrušeniu pracovného miesta a tým aj k zníženiu stavu
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a oznámil mu, že v súvislosti tým, bude jeho pracovná

pozícia zrušená. Žalobcovi bolo oznámené, že sa stal nadbytočný a zamestnávateľ ho nemá možnosť
ďalej zamestnávať prácou dohodnutou v pracovnej zmluve. Z tohto dôvodu mu dáva výpoveď. Zároveň
mu oznámili, že pre neho nemajú žiadanú inú vhodnú prácu, iné voľné pracovné miesto , ktoré by mu
mohli ponúknuť.Z listu žalovaného žalobcovi zo dňa 21.02.2012 vyplýva, že žalovaný týmto listom dal žalobcovi výpoveď
a to podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP z dôvodu, že sa stal nadbytočným vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Pracovný
pomer sa mal končiť uplynutím výpovednej lehoty. Z rukou písanej poznámky v dolnej časti vyplýva,
že písomnosť bola odovzdaná a prítomní tam boli P.. D., P.. P. G. Y. G.. M..

Z dokladu o práceneschopnosti vyplýva, žalobca bol práceneschopným od 22.02.2012 do konca mája

2012. Schopný práce bol od 01.06.2012. Potvrdenie bolo vystavené P.. S. Š.V.E., praktickým lekárom
pre dospelých.

Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 29.02.2012 vyplýva, že zamestnávateľ mu dňa 22.02.2012 predložil
písomnosť datovanú dňom 21.02.2012 označenú ako „Ponuka inej vhodnej práce zmysle § 63 ods.
2 ZP“ a následne písomnosť datovanú dňom 21.02.2012 a označenú ako výpoveď podľa § 63 ods.

1 písm. b) ZP. Jeho pracovný pomer má skončiť podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP a to z dôvodu
nadbytočnosti vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o znížení stavu zamestnancov s
cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby. Tieto písomnosti
mu boli „odovzdané“ dňa 22.02.2012 za prítomnosti osôb na písomnostiach uvedených. Výpoveď podľa
ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP, ktorá mu bola doručená dňa 22.02.2012 považuje za neplatnú. Podľa

ust. § 64 ods. 1 písm. a) ZP zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe ,a
to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ak si
túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo
psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrenie alebo od nástupu na kúpeľnú
liečbu až do dňa ich skončenia. Zamestnávateľovi dňa 23.02.2012 predložil doklad - potvrdenie

o dočasnej pracovnej neschopnosti, vydaný ošetrujúcim lekárom - praktickým lekárom pre dospelých
dňa 22.02.2012, ktorým predpísaným spôsobom osvedčil vznik svojej práceneschopnosti odo dňa
22.02.2012. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti zamestnávateľ mu dal výpoveď dňa 22.02.2012,
teda v čase keď bol podľa ust. § 64 ods. 1 písm. a) ZP v ochrannej dobe a podľa citovaného ustanovenia
sa na neho vzťahoval zákaz výpovede. Poukázal na skutočnosť, že je bez právneho významu, či v

čase doručovania výpovede mal zamestnávateľ informáciu o jeho práceneschopnosti , resp. v akom
čase dňa 22.02.2012 bola jeho práceneschopnosť lekárom deklarovaná, pretože vystavený doklad o
práceneschopnosti a práceneschopnosť ako taká platí celý deň. Tento názor oprel o obvyklú súdnu
prax, ktorá je uvádzaná v súdnych rozhodnutiach s dôrazom na aplikáciu ustanovení o počítaní
lehôt podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené okolnosti si dovolil

zamestnávateľovi navrhnúť zváženie postupu, ktorý pripúšťa ust. § 61 ods. 4 ZP, podľa ktorého
výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie
výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Záverom chcel zdôrazniť, že v prípade
neodstránenia nezákonného stavu na ktorý poukázal, uplatní ochranu svojich práv prostredníctvom
súdu.

Z listu žalobcu zo dňa 12.04.2012 vyplýva, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorá mu bola predložená
dňa 22.02.2012 považuje za neplatnú z dôvodov uvedených už vo vyjadrení zo dňa 29.02.2012. Trvá
na tom, že jeho pracovný pomer nekončí a žiada aby mu po skončení jeho dočasnej práceneschopnosti

bol naďalej zamestnávaný a aby mu bola naďalej prideľovaná práca podľa dojednaných pracovných
podmienok v pracovnej zmluve. Z poštových podacích hárkov a doručenky vyplýva, že žalovaný si
písomnosti, ktoré mu žalobca doručil prevzal.

Z knihy príchodov a odchodov vyplýva, že dňa 22.02.2012 bol žalobca zapísaný, že bol v práci, ako

čas príchodu je uvedený 7.05 hod. a čas odchodu je 16.00 hod. V uvedený deň na pracovisku sú ešte
zapísaní pani Q., P.. H. Y. F. Š..

Z výkazu mzdových nárokov týkajúceho sa žalovaného vyplýva, že u žalobcu v deň 22.02.2012 je
poznámka, že od 7.30 hod. do 14.45 bol v práci ako aj PN.

Z rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.02.2012 vyplýva, že žalovaný prijal v uvedený deň rozhodnutie
o organizačnej zmene v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) ZP v zmysle ktorého sa znižuje počet
zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce u zamestnávateľa s účinnosťou ku dňu 29.02.2012.Rozhodnutím sa zrušila pracovná pozícia lekára na onkologickej ambulancii a onlokogickom stacionári.
Rozhodnutím o organizačnej zmene sa znižuje počet zamestnancov v pracovnej pozícii lekár na
onkologickej ambulancii a onkologickom stacionári z pôvodného počtu 2 na 1. Rozhodnutie bolo účinné

dňom jeho prijatia.

Právny zástupca žalobcu poukázal vo veci na to, že žalovaný Vranovská nemocnica n.o. mala vytvorené
dve pracoviská a to jednak ambulanciu klinickej onkológie a jednak onkologický stacionár. Podľa
zákona č. 578 o poskytovaní zdravotnej starostlivosti musia byť zdravotnícke zariadenia personálne

zabezpečené a materiálno technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s tým, že
podmienky personálneho zabezpečenia upravuje osobitný predpis ide práve o výnos Ministerstva
zdravotníctva z roku 2008. Podľa tohto výnosu tak ambulancia klinickej onkológie ako aj stacionár
onkologicky musia byť povinne vybavené v zmysle vestníka MZ jedným lekárom. To znamená , že tak
ambulancia musí mať jedného lekára ako aj stacionár musí mať jedného lekára. Z uvedeného vyplýva,
že v čase keď bola doručená výpoveď z pracovného pomeru nešlo u žalobcu o nadbytočnosť. Konanie

žalovaného považujú za účelové s tým, že žalovaná strana zneužila svoje dominantné postavenie v
pracovnoprávnych vzťahoch , čo je v rozpore s ustanovením článku 2 Zákonníka práce.

Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.11.2012 okrem iného vyplýva, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasia.

Poukázal na to, že žalobca nepopiera to, že mu žalovaný riadne doručil výpoveď dňa 22.02.2012.
Doručenú výpoveď žalobca odmietol prevziať. Majú za to, že v čase odovzdávania výpovede nebol
žalobca práceneschopný. Uviedol, že žalobca sa riadne dňa 22.02.2012 zapísal na pracovisku do knihy
dochádzky a nevyznačil si ani žiadne opustenie pracoviska. Uviedol, že u zamestnávateľa potvrdil PN
až od 23.02.2012. Dňa 22.02.2012 má žalobca riadne vykázaný ako odpracovaný deň za tento deň

nedostal náhradu mzdy. O tom, že žalobca bol na pracovisku svedčí aj to, že v tento deň ošetril 19
pacientov, pričom nešlo o jednoduché výkony. Konanie žalobu považuje za účelové.

Z výpovede žalobcu vyplýva, že v nemocnici pracuje v pracovnom pomere od roku 1980 a počas celého
obdobia až do dňa kedy mu bola doručená výpoveď, neboli zo strany zamestnávateľa ani jeho pacientov

vznesené žiadne výhrady. Dnes je už osobou pokročilého veku, z toho dôvodu je prirodzené, že s týmto
vekom sa spájajú aj rôzne onemocnenia a choroby, ktorými trpí. Aj napriek svojmu zdravotnému stavu
vykonával služby v lekárskej pohotovosti a neboli ani raz vznesené výhrady voči kvalite jeho práce.
V čase kedy mu bola doručená výpoveď z pracovného pomeru pracoval ako lekár na onkológií. Práca
na tomto oddelení je mimoriadne fyzicky, ale najmä psychicky vyčerpávajúca, berúc do úvahu povahu

ochorenia jeho pacientov. V poslednom období a to v posledných dvoch, troch rokoch upozorňoval
vedenie nemocnice, že by bolo vhodné oddelenie onkológie posilniť o ďalšieho lekára a rozšíriť činnosť
tohto oddelenia. Asi pred dvoma rokmi bolo toto oddelenie personálne posilnené o lekárku, v dôsledku
čoho potom na onkologickom oddelení pracovali dvaja, pričom sa rozšírila aj činnosť tohto oddelenia.
Začala sa na oddelení realizovať aj chemoterapia. V čase, keď sa snažil o rozšírenie činnosti ich

oddelenia o poskytovanie chemoterapie, zisťoval stanoviská kolegov aké dôsledky by táto záležitosť
mala na personálne obsadenie oddelenia. Všetci jeho známi mu potvrdili, že je nevyhnutné, aby v
takomto prípade na oddelení pracovali dvaja lekári. Z dôvodov, ktoré uviedol si myslí, že je nutné,
aby na onkologickom oddelení pracovali dvaja lekári. Z toho dôvodu spochybňuje krok zamestnávateľa
ktorým mal zrušiť jeho pracovné miesto. Pripustil, že vyvolal istý pohyb názorov čase, keď asi pred

rokom spochybnil výsledky laboratórnych výsledkov laboratória Alha medical so sídlom v Stropkove.
Zrejme toto mohlo spustiť proces, ktorý vyvrcholil výpoveďou, ktorý mu dal zamestnávateľ. Uviedol, že
dňa 22.2.2012 sa u neho prejavili jeho dlhodobé problémy a to problémy s krvným tlakom, ktoré ako
lekár si sám vie regulovať liekmi, avšak spomína si, že v daný deň mu bolo tak zle, do práce prišiel s
tým, že ak lieky, ktoré doma užil nezaberú, tak navštívi svoju obvodnú lekárku. Z toho dôvodu sa po

príchode do práce sa do knihy príchodov a odchodov nezapísal, išiel na svoje pracovisko, kde čakal,
ako zaberú lieky, ktoré užil. Po zmenšení zdravotných ťažkostí začal pracovať a súčasne zavolal svojej
ošetrujúcej obvodnej lekárke a zisťoval stav, koľko má pacientov, či ho môže prijať. Uviedla mu, že
keď vyšetrí akútne stavy, aby s odstupom času zavolal, že ho príjme. Po telefonáte s jeho obvodnou
lekárkou začal vyšetrovať svojich pacientov a následne medzi 9.00 hod a 10.00 hod. mal telefonát zo

sekretariáturiaditeľanemocnice,žemáprísťzanámestníkomnemocniceP..D..DostavilsazaP..D.,kde
mu za prítomnosti personálnej námestníčky G.. M. a námestníčky pre ošetrovateľstvo pani Mgr. Ivanovej
bolo oznámené, že dostáva výpoveď, pretože je pre zamestnávateľa nadbytočný. Bol požiadaný, aby
písomne potvrdil prevzatie výpovede, on to odmietol a odišiel naspäť na pracovisko. Po návrate napracovisko sa mu opäť v dôsledku toho, čo prežil priťažilo a volal opäť svoju lekárku, ktorá mu však
povedala, že ešte musí chvíľu počkať ešte ošetri asi dvoch, troch pacientov a potom nevie už určiť
presný čas, mohlo byť asi pol jednej popoludní odišiel na vyšetrenie k svojej obvodnej lekárke P.. Š..

Výsledkom jeho vyšetrenia bolo to, že jeho ošetrujúca lekárka ho uznala práceneschopným. Záznam zo
dňa 22.02.2012 o jeho príchode nie je písaný jeho rukou. Ako už uviedol ráno sa nezapisoval, pretože
sa cítil zle a mienil navštíviť svoju ošetrujúcu lekárku. Uviedol, že u doktora D. sa zdržal asi 30 minúť.
Uviedol, že po odchode z nemocnice sa neodpisoval a to z toho dôvodu, že vedel, že má nárok byť
dve hodiny mimo svojho pracoviska za účelom svojho vlastného ošetrenia. Problémy s krvným tlakom

má vyše 8 rokov.

Ďalej na otázku súdu žalobcovi , aby ozrejmil okolnosti zapisovania sa do knihy dochádzky vzhľadom
na jeho predchádzajúce vyjadrenie, že do knihy dochádzky sa v uvedený deň nezapisoval, že nie je
to jeho písmo , aby ozrejmil súdu aká bola bežná prax, ako to bolo v uvedený deň vyplýva, že prax u
žalovaného bola taká, že zapisovalo sa len na jednom mieste pôvodne, keď nefungovalo rehabilitačné

zariadenie. Tam bola výdajňa pošty, každá ambulancia mala svoj priečinok. Doska alebo stôl visiaci,
bol tam zošit a tam sa zapisovalo denne individuálne. Ako náhle sa presťahovali na interný pavilón
kde bol urobený stacionár mali knihu dochádzky na stacionári. Nepísaný zákon bol taký , že kto prišiel
prvý zapísal každého. Na otázku súdu, či v uvedený deň 22.02.2012 sa zapísal do knihy dochádzky
on osobne žalobca uviedol, že sa nezapisoval. Nevie kto ho v uvedený deň zapísal, asi niekto kto bol

prvý. Na otázku súdu ,či si zapisoval čas príchodu , čas odchodu žalobca uviedol, že nie.

Z výpovede svedkyne P.. S. Š. vyplýva, že vie čo je predmetom konania. Účastníkov konania pozná.
Žalobca je jej pacientom a vedie ho vo svojej evidencii. Na otázku súdu, aby sa vyjadrila ku okolnostiam
vystavenia práceneschopnosti vo februári 2012 aby sa vyjadrila ku okolnostiam teda k tomu kedy

žalobca prišiel na ošetrenie a aby uviedla, akými ťažkosťami trpel, kedy bol vystavený doklad o
PN svedkyňa uviedla, že na okolnosti sa presne pamätá a to vzhľadom na to, že po tomto bola
kontaktovaná nemocnicou, pretože si chceli ozrejmiť ako to bolo s prehliadkou. Uviedla, že nepamätá
sa presne, ktorý deň to bolo, jej žalobca zavolal, že sa necíti dobre, že je v práci a že má ešte
rozrobených nejakých pacientov, je lekár, povedal, že zoberie si nejaké lieky. Udával, že má vysoký tlak,

tlaky na hrudníku. Povedala mu, že v poriadku, že je celý deň v práci, aby čím skôr prišiel. Svedkyňa
ďalej uviedla, že potom žalobca volal ešte raz povedal jej, že mu nie je dobré, že zobral nejaké lieky.
Ona mu nato povedala, aby prišiel, že mu vystaví doklad o PN. Svedkyňa uviedla, že žalobca neprišiel
hneď potom ako volal telefonicky, ale prišiel až niekedy poobede. Na čas sa nepamätá. Žalobca aj
po vyšetrení mal naďalej vysoký krvný tlak. Nereagoval na liečbu, povedala mu, že je treba ďalšie

vyšetrenie špecialistom, pretože pozná zdravotný stav žalobcu a má viacej chorôb. Bála sa aby nešlo
o nejaký infarkt alebo niečo podobné.
Svedkyňa na otázku, či žalobcovi vystavila doklad o PN uviedla, že vystavila. Doklad mu vystavila v
podstate už vtedy keď jej telefonicky volal. Na dotaz súdu aby presne uviedla kedy mu doklad o
PN vystavila či potom ako volal prvýkrát , či druhýkrát svedkyňa uviedla, že niekedy medzi týmito

telefonátmi, keď si vyšetrila pacientov. Na dotaz súdu, či si pamätá kedy ktorý deň vystavovala doklad
o PN a od kedy svedkyňa uviedla, presne sa už na dátumy nepamätá. Vie, že to bol február. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného v ktorom čase jej prvýkrát volal P.. X. uviedla, že presne sa
nepamätá niekedy okolo deviatej , desiatej. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či ju žalobca
telefonicky požiadal o vystavenie PN svedkyňa uviedla, že žalobca sa necítil dobre, obidvaja dospeli

k tomu, že si má žalobca svoj zdravotný stav poriešiť a že by mal byť v kľude aby sa to nestupňovalo.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či ju žalobca v telefóne požiadal o vystavenie PN svedkyňa
uviedla, že sa nepamätá. Poukázala na to, že pacienti nemajú čo žiadať o vystavenie PN je to v
kompetencií lekára. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vystavuje PN bez toho , aby videla
pacienta, či je to bežné svedkyňa uviedla, že nevystavuje bežne, avšak žalobcu pozná a vie, že má

veľa zdravotných problémov a že doklad o PN mu vystavila. Doklad o PN vystavila bez toho, aby ho
vyšetrila a to preto, že má ísť na vyšetrenie ku kardiológovi, alebo internistovi. Ďalej uviedla, že z
nemocnice ju kontaktovala pani M..
ZvýpovedesvedkyneP. Q.vyplýva,ževie čojepredmetomkonaniaaúčastníkovkonania ato žalobcu
pozná. Právneho zástupcu žalovaného nepozná. Uviedla, že pracovala u žalovaného. V súčasnosti

už nepracuje. K 1. marcu 2012 dostala výpoveď. Dôvodom výpovede bola prebytočnosť, presne
sa nepamätá. Na otázku súdu , či nevedie súdny spor so žalovaným ohľadom neplatnosti skončenia
pracovného pomeru svedkyňa uviedla, že nie. Na otázku súdu, či bola v práci dňa 22.02.2012 svedkyňa
uviedla, že áno. Pamätá si to, pretože v tento deň bola prepustená aj ona, teda sa dozvedela o tom, žesňoubudeskončený pracovnýpomer.Dopráceprišlaniekedy dopolôsmej, alebo7.10hod.Naotázku
súdu, či v deň keď prišla do práce zapisovala príchod len ohľadom seba alebo zapisovala príchod aj
nejakých iných zamestnancov svedkyňa uviedla, že zapísala seba, ale aj ostatných vzhľadom na to, že

sa to potom nestíhalo. Na otázku súdu aby ozrejmila koho v uvedený deň 22.02.2012 zapísala do knihy
dochádzky svedkyňa uviedla, že zapísala seba, pána doktora teda žalobcu a sestričku Š. Y. P.. H..

Svedkyňa na otázku súdu, či pokiaľ ide o pracovníkov zapisovala mená pracovníkov, či zapisovala aj
čas príchodu svedkyňa uviedla, že ohľadom seba zapísala aj čas príchodu. U ostatných pracovníkov

sa nepamätá. Pokiaľ ide o lekárov tí mali pracovný čas vedľa na ambulancií až o 08.00 hod. Na
dotaz súdu po nahliadnutí do knihy príchodov a odchodov v spise na čl. 26, či ide o jej písmo a
zapísaný príchod pokiaľ ide o deň 22.02.2012 svedkyňa uviedla, že pokiaľ ide o jej meno je to jej
podpis, pokiaľ ide o ostatných následne uvádza, že myslí si, že písala asi všetkých štyroch, môže
to ísť o jej písmo. Mali taký zvyk, že ráno sme napísali seba a kolegov z práce.

Na otázku súdu, či v uvedený deň 22.02.2012 mala službu spolu so žalobcom na jednej ambulancií
svedkyňa uviedla, že áno, nakoľko v tento deň jej kolegyňa pani N.Á. mala dovolenku tak ju
zastupovala.

Na otázku súdu aby uviedla, či v uvedený deň bol žalobca celý deň na pracovisku, kedy prišiel kedy

odišiel svedkyňa uviedla, že prišiel ráno presný čas okolo 7.20 hod. tak zvykol chodiť, ráno prišlo pár
ľudí, ráno sa žalobca cítil zlé tak mu merala tlak a potom okolo desiatej ho zavolali na riaditeľstvo
alebo o jedenástej presne sa nepamätá , potom sa vrátil cítil sa zlé , tak mu znovu merala tlak a mal
ho vysoký. Následne potom ju volali na riaditeľstvo a keď prišla následne prišlo pár pacientov a
potom po dvanástej pán doktor odišiel a ona išla robiť administratívu. Keď nebol pán doktor robila

hlásenky takéto práce a podobne. Na otázku súdu , či vie uviesť či žalobca v uvedený deň telefonicky
kontaktoval svojho ošetrujúceho lekára svedkyňa uviedla, že vzhľadom na to, že žalobca má vlastnú
miestnosť, má zatvorené dvere, nevie. Vie, že niekde doobeda telefonoval. Nepýtala sa ho. Nemá to
vo zvyku ani či niekde ide. Ona asi po dvanástej robila prácu na ambulancií tak, ako to uvádzala.

Na otázku súdu ,či vie uviesť či v dopoludňajších hodinách okrem toho, že žalobca išiel na riaditeľstvo
nemocnice, či ešte opustila ambulanciu svedkyňa to potvrdiť nevedela, nakoľko aj ona potom išla na
riaditeľstvo. Pánovi doktorovi hoci bolo zle ale aj napriek tomu všetkých pacientov ošetril. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či sa jej žalobca sťažoval uviedla, že áno, že ho bolí hlava. Keď sa
vrátil bol v úplnom šoku. Potom čo sa vrátil z riaditeľstva mu bolo zle ešte horšie sa to zhoršilo.

Uviedla ďalej, že priemerné vyšetrenie jedného pacienta trvá možno 10 - 15 minút. Keď ide niekto
prvý krát možno aj pol hodiny. To koľko pacientov vyšetrili sa nepamätá.

Z výpovede svedka P.. D. vyplýva, že je riaditeľom žalovaného Vranovskej nemocnice. Dňa 22.02.2012
pracoval vo funkcií námestníka pre liečebno preventívnu starostlivosť. V náplni mal riadenie

medicínskych činností nemocnice. Všetko , čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti. Mal pod
sebou všetky oddelenia , nemocničnú lekáreň, všetky obvodné ambulancie, žalobca bol jemu priamo
podriadený. Svedok potvrdil, že dňa 22.02.2012 bol prítomný pri odovzdávaní výpovede žalobcovi.
Pokiaľ sa týka času, kedy táto výpoveď bola odovzdávaná žalobcovi svedok uviedol, že bolo to okolo
dvanástej , presne minúty si nepamätá. Presný čas nevedel, no potvrdil, že to bolo medzi jedenástou

a dvanástou. Ohľadom doručovania výpovede žalobcovi uviedol, že žalobcu si zavolali z onkologickej
ambulancie, prišiel do pracovne námestníka vranovskej nemocnice, kde bol prítomný on, bola tam
námestníčka pre ošetrovateľstvo P.. P. G. a vedúca personálneho a mzdového G.. O. M.. Vysvetlili
žalobcovi to prečo mu chcú dať výpoveď a odovzdali mu ju písomne. Žalobca ju neprevzal a bez
slova odišiel z kancelárie. K svojmu zdravotnému stavu sa nijako nevyjadril. Pokiaľ sa týka delenia

úväzkov svedok uviedol, že ide o bežnú prax na Slovensku ako v ich nemocnici, že jeden lekár
má viacej úväzkov. Vo vestníku MZ SR sa nikde nespomína uväzkovanie, musí tam byť lekár, ktorý
spĺňa vzdelanostné kritéria, keď ho uväzkujeme zastrešuje aj ambulanciu aj stacionár a akceptuje to
poisťovňa , nevidí dôvod v čom by malo dôjsť ku kolízií medzi týmto predpisom a tým čo realizovali.
Pracovná doba žalobcu bola 33,5 hodiny týždenne , denne čo sa týka onkológie je tam skrátený čas,

začiatok je 7.30akoniec bol 14.45hod. Odovzdávanie výpovede žalobcovitrvalomožno10-15minút.

Podľa článku II. Zákonníka práce Čl. 2 pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancovv potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,
osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;

nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

Podľa ust. § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.
Podľa ust.§ 61 ods. 1,2 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ

aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa ust. § 62ods. 1,2,3 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpovedná

doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.
b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku
dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,

b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.
Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba
z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa
alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s

cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa ust. § 64 ods. 1 psím. a) Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď je zamestnanec uznaný dočasne za práceneschopného pre
chorobu alebo úraz, ak si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu,
omamných látok alebo psychotropných látok, a v dobe od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo

od nástupu na kúpeľnú liečbu až do dňa ich skončenia.
Podľa ust. § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával.

Podľa ust. § 8 ods. 1 Zákona č. 578/20054 Z.z. zdravotnícke zariadenia musia byť personálne
zabezpečené a materiálno-technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade so
svojím odborným zameraním.

Podľa ust. § 8 ods. 2 Zákona č. 578/2004 Z.z. minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a

materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení podľa § § 7 ods. 3 a ods.
4 písm. a) až d) a g) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.

Podľa ust. § 8 ods. 3 Zákona č. 578/2004 Z.z. minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie a
materiálno-technické vybavenie zdravotníckych zariadení uvedených v § 7 ods. 4 písm. e) a f) upravuje

osobitný predpis.13)

Podľa Čl.40 Ústavy SR každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú
občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré
ustanoví zákon.

Podľa výnosu Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 10.09.2008 č. 09812/2008-OL zverejneného v
čiastke 32-51/2008 Vestníka MZ SR, ktorý upravuje minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie
a materiálno-technické vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení a to podľa časti I, bodXII. výnosu ambulancia klinickej onkológie je stanovené, že personálne zabezpečenie tvoria lekár so
špecializáciou v špecializovanom odbore klinická onkológia a sestra, alebo sestra so špecializáciou
v špecializovanom odbore ošetrovateľská starostlivosť v onkológii. Pokiaľ ide o personálne vybavenie

onkologického stacionára , úprava je v časti II , oddiel 3, bod 6, osobitne to neupravuje preto s poukazom
na tento odkaz sa má použiť pokiaľ ide o úpravu personálneho zabezpečenia a materiálno technické
vybavenie stacionárov minimálne také , ktoré je v rozsahu , ktorý je uvedený v oddiel 1 Ambulancia
časti 1, teda Onkologický stacionár má mať presne také isté personálne vybavenie ako onkologická
ambulancia.

Na základe vykonaného dokazovania tak, ako je to vyššie uvedené bolo preukázané, že žalobca
u žalovaného vrátane jeho právneho predchodcu pracoval od 01.08.1980 na dobu neurčitú. Taktiež
bolo preukázané a súd má za to, že dňa 22.02.2012 mu bola osobne doručovaná výpoveď na
pracovisku, ktorú žalobca odmietol prevziať. Taktiež však bolo preukázané, že v tento deň bol žalobca
práceneschopný a teda žalobcovi bola doručená výpoveď z pracovného pomeru v ochrannej dobe, teda

v dobe, keď bol práceneschopný a kedy platí v zmysle cit. zákonných ustanovení Zákonníka práce zákaz
výpovede. Skutočnosť, že o tomto čase doručovania výpovede žalovaný nevedel, nemá na posúdenie
vecí vplyv, pretože pre posúdenie platnosti výpovede je rozhodujúce, či v čase doručovania výpovede
existovali právne skutočnosti, s ktorými zákonník práce spája zákaz výpovede, pričom rozhodujúca je
objektívna existencia bez ohľadu na to, či zamestnávateľ v čase uplatnenia výpovede o nich vedel.

Tvrdeniažalovanéhootom,žeideoúmyselnevyvolanúpráceneschopnosťvkonanínebolopreukázané.
Z výpovede svedkyne ošetrujúcej lekárky a pani Q. bolo preukázané, že žalobca dňa 22.02.2012 trpel
zdravotnými problémami, kontaktoval svoju ošetrujúcu lekárku, ktorá mu v tento deň a to ešte pred
doručovaním výpovede žalovanému vystavila doklad o PN. Z vykonaného dokazovania sa nedá vyvodiť
záver, že by išlo o úmyselne vyvolanú práceneschopnosť. Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca

bol práceneschopný až od nasledujúceho dňa pretože v tento deň odpracoval prevažnú časť zmeny je
bezpredmetné, nakoľko dňa 22.02.2012 bol vystavený doklad o práceneschopnosti a práceneschopnosť
ako taká platí celý deň, pričom aj dávky sú vyplácané za tento celý deň. To, že žalovaný uviedol, že
za tento deň mu vyplatil mzdu a nie náhradu mzdy je bezpredmetné, pretože za prvých 10 dní náhradu
mzdy vypláca zamestnávateľ a ten si tento nárok mohol prispôsobiť.

V súlade s platnými predpismi sa na doklade o PN neuvádza čas jej vystavenia a ani lekárka si o
čase vystavenia a ošetrenia pacienta nerobila záznam. Samotná ošetrujúca lekárka vo svojej výpovedi
potvrdila, že doklad mu vystavila v dopoludňajších hodinách po jeho telefonickom rozhovore, ktorý
prvý bol okolo deviatej, desiatej, pričom žalovaný doručoval výpoveď najskôr o jedenástej, presný čas

si svedok P.. D. taktiež nepamätal. Uviedol, že to bolo niekedy medzi jedenástou a dvanástou hodinou.
Taktiež bolo preukázané, že žalobca v uvedený deň nezapisoval sa sám do knihy dochádzky. Potvrdila
to svedkyňa pani Q.. Skutočnosť, že táto svedkyňa uviedla, že zvykom bolo to, že ten kto prišiel
prvý zapisoval aj ostaných je nedôvodná. Súd je toho názoru, že každý zamestnanec sa má do knihy
dochádzky zapisovať sám a to tak príchod ako aj odchod.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobcovi bola daná výpoveď v čase ochrannej
doby, kedy platí zákaz výpovede a minimálne aj bez posúdenia ostatných dôvodov, ktoré žalobca
namietal ako dôvody neplatnosti výpovede je výpoveď, ktorá bola daná žalobcovi v zmysel cit.
zákonných ustanovení neplatná. Preto súdu neostávalo nič iné ako žalobe vyhovieť.

Pokiaľ sa týka správania žalobcu ohľadom doručovania dokladu o práceneschopnosti zamestnávateľovi,
možno konštatovať, že ide nie celkom o korektné správanie, ktoré je v rozpore s pracovným poriadkom,
pretože žalobca mal ihneď žalovanému nielen oznámiť svoju PN, ale aj hneď doručiť príslušný doklad.
To, že tak neurobil, v konečnom dôsledku nemôže ovplyvniť to, že výpoveď mu bola doručovaná v

čase, kedy platil zákaz výpovede. Súd má za to že výpoveď daná žalovaným žalobcovi v zmysle cit.
zákonných ustanovení je neplatná.

Súd má ďalej za to, že žaloba bola podaná včas. Žaloba bola podaná dňa 04.06.2012. Zákonník práce
neupravuje plynutie výpovednej lehoty v prípade výpovedi danej v ochrannej lehote, nakoľko to zákon

vylučuje. Ak by pracovný pomer žalobcu u žalovaného mal skončiť uplynutím posledného dňa ochrannej
doby, t.j. ukončením práceneschopnosti, pričom PN bola ukončená k 31.05.2012, ako to vyplýva zo
samotného dokladu o PN ( Od 01.06.2012 bol už žalobca práceschopný) bola by podaná včas. Výpoveď
je datovaná zo dňa 22.02.2012, pričom v tomto prípade platí trojmesačná výpovedná lehota v súlades ust. § 62 ods. 3 ZP ( táto skončila k 31.05.2012). Keďže v zmysle citovaného ustanovenia je možné
žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru podať len v lehote 2 mesiacov odo dňa kedy sa
mal pracovný pomer skončiť, súd má za to, že žaloba v danom prípade bola podaná včas. Tvrdenie

žalovaného o tom, že žalobca odpracoval prevažnú časť zmeny a že vyšetril 14 pacientov je v tomto
smere neopodstatnené. Úmyselné vyvolanie práceneschopnosti nebolo preukázané.

Pokiaľ sa týka ďalších tvrdení žalobcu sú nepodstatné a pre rozhodnutie súdu bolo postačujúce
preukázanie toho, že výpoveď bola daná žalobcovi v ochrannej dobe, čo samo o sebe postačuje pre

vyhovenie žaloby a rozhodnutie súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru.

Pokiaľ sa týka námietky žalovaného ohľadom ust. § 37 ods. 3 Liečebného poriadku táto je
neopodstatnená nakoľko tento zákon bol zrušený. V rozhodnom čase ohľadom vyplácania dávok
nemocenského platil zákon č. 461/2003 Z.z. a zákon č. 462/2003 Z.z. Taktiež je nedôvodné ani
tvrdenie, že za tento deň 22.02.2012 mu poskytol zamestnávateľ mzdu a nie náhradu mzdy pri

dočasnej práceneschopnosti, nakoľko podľa platnej úpravy náhradu mzdy poskytuje za prvých 10 dní
zamestnávateľazamestnávateľmalmožnosťsitentonárokprispôsobiťdanýmpodmienkam,prihliadnuc
na dominantné postavenie zamestnávateľa.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe minimálne z tohto dôvodu ako oprávnenej vyhovel.

Pokiaľ sa týka druhého žalobcom namietaného dôvodu neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd
jetohonázoru, ženemohloísťoorganizačnúzmenu,takakojetouvedenévrozhodnutízamestnávateľa
zo dňa 20.02.2012 a to z dôvodu, že je to v rozpore s právnymi predpisy a to zákonom č. 578/2004
Z.z. s odkazom na výnos Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 10.09.2008 nakoľko tak onkologická

ambulancia ako aj onkologický stacionár má mať ohľadom personálneho vybavenia, každé z tohto
pracoviska jedného lekára. Súd sa s touto námietkou žalobcu stotožnil.

V konaní bolo preukázané, že Vranovská nemocnica n.o. ma vytvorené dve pracoviská a to jednak
ambulanciu klinickej onkológie a jednak onkologický stacionár. Podľa zákona č. 578 o poskytovaní

zdravotnej starostlivosti musia byť zdravotnícke zariadenia personálne zabezpečené a materiálno
technicky vybavené na poskytovanie zdravotnej starostlivosti s tým, že podmienky personálneho
zabezpečenia upravuje osobitný predpis ide práve o výnos Ministerstva zdravotníctva z roku 2008.
Podľa tohto výnosu tak ambulancia klinickej onkológie ako aj stacionár onkologicky musia byť povinne
vybavené v zmysle vestníka MZ jedným lekárom. To znamená, že tak ambulancia musí mať jedného

lekára ako aj stacionár musí mať jedného lekára. Z toho je teda zrejmé, že v čase keď bola žalobcovi
doručená výpoveď z pracovného pomeru nešlo u žalobcu o nadbytočnosť.

V konaní bolo preukázané, že na úseku onkológie pracovali dvaja lekári, okrem žalobcu ešte jedna
lekárka. Bolo preukázané, čo vyplýva z výpovede žalobcu a svedka P.. D., že obaja pracovali tak na

onkologickej ambulancii, ako aj na onkologickom stacionári a obaja mali čiastočné úväzky. Žalobca
na onkologickom stacionári mal úväzok 3,35 hodín týždenne a na onkologickej ambulancii mal 30,15
hodín týždenne. Obdobne a pravdepodobne mala upravený čiastočný úväzok aj druhá lekárka. Presne
to žalovaný neuviedol.

Obrana žalovaného v tomto konaní , ktorá spočíva v tom, že čiastočnými úväzkami jedného lekára
pokryje personálne zabezpečenie tak onkologickej ambulancie ako aj onkologického stacionára, pretože
to zákon nezakazuje je nedôvodná a je v rozpore so zákonom. Vyššie uvedený vestník MZ SR
tak pri personálnom vybavení onkologickej ambulancie ako aj onkologického stacionára hovorí, že
každý z nich musí byť vybavený jedným lekárom a jednou sestrou. Námietka žalovaného v tom, že vo

vestníku sa nikde nehovorí o osobách lekára je bezpredmetná a alibistická. Súd je tohto názoru, že
ide o dva samostatné zdravotnícke pracoviska, ktoré ak majú zabezpečovať adekvátnu zdravotnícku
starostlivosť, ktorá je o to viac žiadaná v prípade onkologických ochoreniach, v danom prípade nemôže
jeden lekár adekvátne pokryť zdravotnú starostlivosť naraz aj na onkologickej ambulancii ako aj súčasne
na onkologickom stacionári, ( Aj keď čiastočné úväzky zákon pripúšťa). Je málo pravdepodobné, že

najskôr ten istý lekár, ktorý bude poskytovať zdravotnú starostlivosť na onkologickej ambulancii, bude
po skončení ordinačných hodín pokračovať v poskytovaní zdravotnej starostlivosti na onkologickom
stacionári, alebo súbežne, minimálne aj vzhľadom na maximálny možný počet hodín, ktoré môže
odpracovať. Súd je toho názoru, že jeden lekár nemôže v žiadnom prípade poskytovať adekvátnuzdravotnú starostlivosť tak na onkologickej ambulancii ako ja onkologickom stacionári súčasne, aj
keď má dva čiastočné úväzky, tak ako to má na myslí jednak Ústava SR a zákon č. 578/2004
Z.z., § 3. Je to možné len pri dvoch lekároch, ktorí môžu mať v tomto prípade obaja čiastočné

úväzky, tak na onkologickej ambulancii ako aj stacionári, tak ako to bolo predtým, skôr ako žalovaný
rozhodol o organizačných zmenách rozhodnutím zo dňa 20.02.2012. Toto rozhodnutie o organizačných
zmenách vydané žalovaným zo dňa 20.2.2012 je v rozpore so zákonom a vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami. Vzhľadom na zákonom minimálne požiadavky personálneho zabezpečenia onkologickej
ambulancia ako aj onkologického stacionára žalovaný takéto rozhodnutie nemohol vydať a v žiadnom

prípade nemohol pristúpiť k takýmto organizačným zmenám, ktoré boli dôvodom výpovede, ktorú
žalovaný dal žalobcovi, pretože je to v rozpore so zákonom. Súd preto v zmysle vyššie uvedeného je
toho názoru, že aj z tohto dôvodu, keďže sa v danom prípade nemôže jednať o organizačnú zmenu je
výpoveď z tohto dôvodu neplatná. Konanie žalovaného považuje za nekorektné, pričom žalovaná strana
zneužila svoje dominantné postavenie v pracovnoprávnych vzťahoch. Navyše súd má za to, že toto
konanie môže ohroziť poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo je v rozpore s ustanovením článku 2

Zákonníka práce a vyššie citovanými ustanoveniami ústavy SR.

Pokiaľ sa týka trov konania, súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade súd o trovách rozhodol podľa tohto ustanovenia, pretože nie je zatiaľ možné o trovách
konania rozhodnúť, nakoľko súd odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
kde súd musí prítomným účastníkom odovzdať hneď aj písomné vyhotovenie tohto rozsudku, pričom

účastníci sú povinný vyčísliť trovy konania do 3 dní od jeho vyhlásenia a preto rozhodol o trovách v
zmysle ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b/ konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd I.stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí , pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/
f/ rozhodnutie súdu I.stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia

domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.