Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, January 11, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814207507
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7814207507.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO:
47 150 513, proti žalovanej V. T., V., E. XXX, o zaplatenie 1 252,84 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu 5C/100/2014-83 z 22.10.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením pripustil vstup Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“,Prešov,Námestielegionárov5,IČO:42343828(ďalejlenZdruženie)dokonaniaakovedľajšieho
účastníka na strane žalovanej.
V odôvodnení uznesenia uviedol, o. i., že Združenie oznámilo písomne vstup do konania na
podporu a ochranu práv žalovanej, že doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania,
pričom žalovaná sa nevyjadrila a nevzniesla námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka, že žalobca

podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka a žiadal, aby rozhodol o neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, že námietku odôvodnil tým, že konanie vo veci je európskym konaním
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením Európskeho parlamentu a
Rady č.861/2007 (ďalej len Nariadenie), že procesný postup súdu a strán v konaní je upravený odlišne
od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v O. s. p. a, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Citujúc znenie čl.19 Nariadenia uviedol, že z uvedeného čl.

jednoznačnevyplýva,žeeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporujeupravenéNariadením,
pričom to, čo nie je upravené v Nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom
sa konanie vedie a teda v O. s. p., že cit. Nariadenie nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a ani ho
neupravuje, preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka postupoval podľa O. s.
p. Vzhľadom na § 93 O. s. p. (účinného do 31.12.2014), ktorého znenie citoval dospel k záveru, že
boli splnené všetky podmienky na to, aby mohlo v konaní vystupovať na strane žalovanej ako vedľajší

účastník Združenie, že vedľajší účastník sa stáva účastníkom konania v okamihu, keď dôjde súdu
oznámenie, že vstupuje do konania a na stranu ktorého účastníka, že podľa ods.2 cit. ust., môže ako
vedľajší účastník vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv, okrem iných
aj spotrebiteľa a, že prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa zaoberá iba vtedy, keď niektorý účastník
namieta neprípustnosť takéhoto vstupu. Námietky žalobcu považoval za neodôvodnené, nakoľko aj v
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu môže vystupovať vedľajší účastník, nakoľko

Nariadenie vedľajšieho účastníka nevylučuje a podľa O. s. p., ktorý je rozhodným procesným právom
na území Slovenskej republiky (ďalej len SR), je vedľajšie účastníctvo možné.
Žalobca podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie proti uzneseniu v celom rozsahu a uviedol: I.
Podal proti žalovanej na súd žalobu o zaplatenie 1 252,84 € s prísl. z 22.7.2014, z dôvodu nedodržania
zmluvných povinností voči jeho právnemu predchodcovi, ktoré jej vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp.
Dodatku k Zmluve o pripojení. 31.10.2014 bolo mu doručené uznesenie súdu z 22.10.2014, ktorým

rozhodol o tom,že pripúšťa vedľajšieho účastníka do konania. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu
odôvodnil v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (jeho znenie citoval). II. Vstup vedľajšieho účastníka doobčianskoprávnych konaní upravuje vládny návrh novely O. s. p. (ďalej len návrh; poznámka žalobcu),
ktorá má nadobudnúť účinnosť 1.1.2015. „Uvedeného“ návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu
rozhodovaciu činnosť súdov SR v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry

a zjednocovacej činnosti Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR a taktiež zohľadňuje aj závery rozhodnutí
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) zo zámerom odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne
a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho konania. Významnou úlohou, ktorú
legislatíva sleduje touto novelou je vytvoriť NS SR širší priestor na plnenie jeho základnej úlohy -
zjednocovaťrozhodovaciučinnosťvšeobecnýchsúdovSR.Návrhzák.reagujenapožiadavkyaplikačnej

praxe, najmä: - rieši otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako
vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák.č.250/07
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, - či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený
podať opravný prostriedok, - prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach, - možnosť skrátenia
odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie. Návrh je v súlade

s Ústavou SR, ústavnými zák., medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, zák. a súčasne aj
s právom EÚ. Návrh dopĺňa doterajší § 93 O. s. p. a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov
v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník
vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa cit. zák.č.250/07 Z. z. V
§ 93 ods.3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta a citoval ako znie. Návrh vychádza zo

záveru judikatúry NS SR (viď R 62/2014; z jeho odôvodnenia citoval). SD EÚ v rozsudku C 470/12 z
27.2.2014 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb
vstup do konania, nie je v rozpore s právom EÚ. Citoval, čo v bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku
konštatoval SD a, čo v bodoch 53.-56. sa (medziiným) konštatuje. Podľa predmetnej vnútroštátnej
právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe

plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V zmysle § 93 ods.2 O. s. p. nie je potrebné, aby vedľajší
účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zák. ustanovuje podmienku, aby predmetom
činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou
vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú § 93 ods.1,2 O. s. p.) je súhlas hlavného účastníka
na strane ktorého chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho

účastníctva. Dovolil si v tejto súvislosti poukázať na Uznesenie NS 3Cdo188/2012 z 5.2.2013 (z jeho
odôvodnenia citoval). Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom
konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania
má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník.
V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť

o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí
mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí,
resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zák. zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný
nesúhlasný procesný úkon účastníka. Na uvedenú skutočnosť poukázať NS SR vo svojom rozhodnutí
3Cdo 188/2012 z 5.2.2013. III. V tejto súvislosti si dovolil si poukázať aj na Uznesenie Krajského súdu v

Bratislave 5Co/375/13 z 19.6.2013, z odôvodnenia ktorého citoval. S ohľadom na uvedené uviedol, že
podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka
do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené zástupcom bez toho, aby vopred
vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana
spotrebiteľaalebozisk,ktorývzniknezpriznanýchtrovkonania.IV.Návrhrozhodnutiaodvolaciehosúdu.

Citoval znenie § 220 O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol uznesenie súdu zmeniť tak,
že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a vedľajší účastník sa zaväzuje nahradiť mu
trovy konania. Príloha: - Vyčíslenie trov právneho zast.
Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v

rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie
uznesenia (§ 219 O. s. p.) ani na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.), lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.] a rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.], preto uznesenie podľa § 221
ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Inými vadami, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou
tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého
stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli
predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jehočinnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať
za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku
rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe

skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti
a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.].
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad

o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
V prejednávanej veci boli účastníci konania súdom poučení o svojich procesných právach uznesením

5C/100/2014-67 z 23.9.2014 a uznesením 5C/100/2014-70 z 23.9.2014, pričom z doručeniek pri č.l.66
je zrejmé, že spolu s uznesením bolo im doručené i oznámenie (č.l.62) o vstupe Združenia do konania.
Z obsahu uvedených uznesení a ani z obsahu spisu však nevyplýva, žeby boli vyzvaní, aby sa vyjadrili
k procesnému úkonu, ktorým Združenie prejavilo vôľu vstúpiť do konania na strane žalovanej.
Zo spisu je tiež zrejmé, že potom ako Združenie oznámilo vstup do konania (12.8.2014) a žalobca

namietol neprípustnosť jeho vstupu na strane žalovanej (podanie žalobcu zo 7.10.2014 na č.l.79-81) súd
napadnutým uznesením rozhodol o prípustnosti vstupu bez toho, aby bolo (právne účinným spôsobom)
zistené stanovisko žalovanej k tomuto vstupu, preto je jeho rozhodnutie predčasné.
So zreteľom na súdnu prax (R 62/2014) bude preto povinnosťou súdu vyjadrenie žalobcu zo 7.10.2014
na č.l.79-81 doručiť žalovanej a Združeniu a žalovanú vyzvať, aby sa k vstupu Združenia ako vedľajšieho

účastníka na jej strane jednoznačne vyjadrila, aby mal tak jasno či s jeho podporou súhlasí a následne
o jeho vstupe rozhodnúť.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.