Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712214953
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712214953.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova č.25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné nám.13, 813 11 Bratislava v konaní o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podanými návrhmi spoločne vedenými pod sp.zn. 10C 97/2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodov nerozhodnutia tunajšieho súdu ako

exekučného súdu o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v príslušných exekučných veciach v zákonom
stanovenej lehote. Písomnými podaniami spísanými postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku
sa domáhal vykonania exekúcie v jednotlivých exekučných veciach voči rôznym dlžníkom. Po podaní
návrhov boli spísané žiadosti podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku na zmenu v osobe exekútora.
Po podaní týchto žiadostí očakával, že exekučný súd svojou činnosťou poskytne mu súdnu ochranu v
zákonom predpokladanej kvalite ak dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím Exekučného súdu v

zákonom stanovenej lehote. Náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy požadoval z toho dôvodu,
že nebolo v zákonnom stanovenej 30-dňovej lehote rozhodnuté o jeho návrhu ako oprávneného v
jednotlivých exekučných veciach na zmenu exekútora. Exekučný súd aj napriek tomu, že veci ním
prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu v jednotlivých exekučných veciach na zmenu súdneho

exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z tohto dôvodu navrhol, aby si súd pripojil a oboznámil sa
s príslušnými exekučnými spismi. Postup exekučného súdu hodnotil za nesprávny a v rozpore so
zákonom, pričom neexistuje podľa neho okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
v exekučných veciach nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o zmene
súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Týmto mu vznikla majetková škoda prestavujúca
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy

a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o tejto zmene, resp. o tomto návrhu. Okrem toho žiadal náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch s tým, že boli ohrozené jeho legitímne očakávania, že nastanú účinky
predpokladané v § 44 ods.8 Exekučného poriadku a teda správnym postupom exekučného súdu dôjde
k zámene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky v
jednotlivých exekučných veciach. Neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora nastalo

riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziko
insolventnosti povinného. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil za vnútorné zásahy dojeho spoločnosti za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania za porušenie jeho práv,
stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie jeho pohľadávok

v jednotlivých exekučných veciach. Výpočet tohto nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,32 € za
každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Uznesením č.k. 10C 97/2012-16 zo dňa 07.02.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 10C 97/2012, l0C 18/2012, l0C 99/2012, 10C 100/2012, 10C

101/2012, 10C 102/2012, 10C 103/2012, 10C 104/2012, 10C105/2012, 10C 106/2012 s tým, že konanie
sa bude ďalej viesť pod spoločnou sp.zn. 10C 97/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.02.2013.

Odporkyňa dňa 24.06.2013 doručila k spojeným návrhom vyjadrenie zo dňa 17.06.2013, v ktorom
namietala dôvodnosť uplatňovaných nárokov v jednotlivých veciach. Uviedla, že navrhovateľ síce

uviedol časť dôkazov, keď najmä odkazuje na exekučné spisy, ale v skutočnosti preniesol celú dôkaznú
povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať práve navrhovateľ. S návrhom nie je
jednoznačne jasné, na základe akého titulu si uplatňuje navrhovateľ náhradu škody, keď v návrhoch
sa tieto tituly prelínajú a jednoznačne tiež neuvádza, z ktorého titulu si uplatňuje nárok. Poukázala
tiež vo vyjadrení nato, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať

prieťahy v konaní exekučného súdu. Túto právomoc majú predsedovia súdov ako aj ústavný súd
SR. Nároky uplatňované v tomto konaní považovala za predčasne uplatnené nad rámec spojeného
konania vzhľadom k tomu, že neboli uplatnené v lehote na predbežné prejednanie nároku na náhradu
škody. Nebola zo strany navrhovateľa tiež poskytnutá žiadna súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým bola zmarená akákoľvek možnosť prerokovať nároky na náhradu škody, i keď

o prerokovanie navrhovateľ požiadal. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala aj na rozhodnutie NS SR
ako aj Ústavného súdu SR. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomstanovenejlehotemožnovychádzať
podľa odporkyne len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, prípadne rozhodnutia vydaného v
disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré

má za následok prieťahy v súdnom konaní, prípadne z právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov mala
odporkyňa zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup v spočívajúci v existencii prieťahov.

K materiálnej škode ako k paušálnej sume zdôraznila, že podľa § l7 ods.1 zákona č. 514/2003 sa
uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody preto je nevyhnutné zo strany navrhovateľa preukázať existenciu škody
a jej výšku, pričom vyčíslenie škody zo strany navrhovateľa nie je preukázané, je hypotetické bez
preukázania skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi v tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup navrhovateľa

považoval za účelový, keď tento požadoval len paušálne sumy ako majetkové škody za spomínané
činnosti navrhovateľa, ktoré mal vykonať v súvislosti s jednotlivými exekučnými vecami. V súvislosti
s nemajetkovou ujmou odporkyňa poukázala na § l7 ods.2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď aj tu
mala zato, že nárok je nedôvodný, keď navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to,
že by sa mu mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Navyše uviedla, že navrhovateľ ako aj jeho

praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, praktiky boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy
konštatovali porušenie práv spotrebiteľov, voči ktorým navrhovateľ uplatňoval rôzne nároky, keď v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky spotrebiteľských zmluvách, ako spoločnosť využívajúca slabé finančné a právne

vedomie nízko príjmových osôb, spotrebiteľov. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala spojené
návrhy v celom rozsahu za nedôvodné a žiadala ich v celom rozsahu zamietnuť. Odporkyňa si uplatnila
právo na náhradu trov konania.

Vo všetkých spojených návrhoch navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 15.06.2015. Na toto pojednávanie boli právny
zástupca navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 11.06.2015
doručeným tunajšiemu súdu prostredníctvom e-mailu dňa 12.6.2015 žiadala ospravedlniť ich neúčasť natomto pojednávaní z dôvodu svojich kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značný počet
pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť
konania ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností

odporkyne pojednávaní taktiež nezúčastňuje, pričom sa odporkyňa pridržala svojich už zaslaných
vyjadrení k veci. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 11.6.2015, doručeným
tunajšiemu súdu v ten istý deň požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní, ako aj návrh na prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR a ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je

rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorej dôsledkom
bude zrušenie rozhodnutia Krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním
veci. Tunajší súd tomuto návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením č.k. 10C
97/2012-242 zo dňa 15.6.2015 konanie o návrhu navrhovateľa zastavil. Bližšie zdôvodnenie procesného
postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Súd návrhu práv. zástupcu navrhovateľa na odročenie tohto
pojednávania nevyhovel.

Podaním zo dňa 11.6.2015, doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň elektronickou formou navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol prerušiť toto súdne konanie podľa § 109 ods.2
písm.c) O.s.p. do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR
Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn.7C 6/2010. O tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol súd uznesením sp.zn.

10C 97/2012-238 zo dňa l5.6.2015, ktorým tento návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Právny zástupca navrhovateľa ani odporkyňa sa tohto pojednávania nezúčastnili a keďže súd nevyhovel
žiadostiprávnehozástupcunavrhovateľaoodročeniepojednávania,vecnatomtopojednávaníprejednal
a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § 101 ods.2 O.s.p.

Pred otvorením pojednávania súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 10C
101/2012 a vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 10C 102/2012, ktoré boli následne spojené na spoločné
konanie a ďalej vedené pod sp.zn. 10C 97/2012, a to uznesením č.k. 10C 97/2012-236 zo dňa l5.6.2015.

Navrhovateľ k návrhom na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorý
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal

vykonaťdôkazoboznámenímtýmitoexekučnýmispismi,pričomtietoidentifikovaltak,žesúzaloženépre
exekučné konanie vedené medzi oprávneným Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova
25,81109Bratislavaapovinnými(dlžníkmi)uvedenýmivjednotlivýchnávrhochprevymoženiepeňažnej
pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov) vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu neoznámil sp.zn.

pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval sp.zn.:
sp.zn. 11Er/869/2004, sp.zn. 11Er/424/2004, sp.zn. 11Er/3274/2003, sp.zn. 11Er/2966/2003, sp.zn.

11Er/4756/2006, sp.zn. 11Er/4999/2006, sp.zn. 11Er/4406/2006, sp.zn.11Er/498/2004.

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/869/2004 ( EX 904/04-2 súdny exekútor I.. N. Ď.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej B. I., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa 19.3.2004.
Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Uznesením č.k.

11Er/869/2004-14 zo dňa 8.2.2010 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú. Dňa 19.3.2010 bolo
na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Exekučný súd uznesením
č.k. 11Er/869/2004-29 zo dňa 30.4.2010 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú ( vo veci rozhodoval
sudca). Dňa l4.6.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu.
Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn.17CoE/159/2010-36 zo dňa

29.7.2010 rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu zo dňa 30.4.2010 zrušil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2010. Následne bol spis opätovne predložený odvolaciemu súdu,
ktorý rozhodol uznesením 2CoE/38/2010 zo dňa 26.1.2011, ktorým uznesenie okresného súdu z
8.2.2010 o vyhlásení exekúcie za neprípustnú potvrdil. Toto rozhodnutie ako i uznesenie exekučnéhosúdu č.k. 11Er/869/2004-14 zo dňa 8.2.2010 nadobudli právoplatnosť dňa l0.11.2011. Uznesením č.k.
11Er/869/2004-53 zo dňa 6.2.2012 exekučný súd exekučné konanie zastavil. Dňa l.3.2012 bolo na
tunajší súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený

odvolaciemusúdunarozhodnutie,ktorý uznesenímč.k.15CoE/58/2012-68zodňa14.6.2012uznesenie
okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť
dňa l8.7.2012. Dňa l6.8.2012 bolo na exekučný súd doručené dovolanie oprávneného voči uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa l4.6.2012. Spis bol následne predložený NS SR. Najvyšší súd
SR uznesením č.k. 3Cdo/331/2012 zo dňa 29.5.2014 dovolanie oprávnenej odmietol ( exekučná vec

sa týka nároku navrhovateľa pod sp.zn. 10C 97/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a
náhradu nemajetkovej ujmy v sume 165,96 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/424/2004 ( EX 79/2004 súdny exekútor N. Y.) súd zistil, že návrh
na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej G. B., nar. X.X.XXXX. Tento došiel dňa 3.3.2004.
Dňa 14.2.2007 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 9.2.2007. Uznesením č.k.

11Er/424/2004-12 zo dňa 20.2.2009 súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora.
Vykonaním predmetnej exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, ktorému exekučnú vec
postúpil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.8.2010. Dňa 2.11.2009
oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Uznesením č.k. 11Er/424/2004-34
zo dňa 4.1.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Dňa 3.5.2010 bolo na exekučný súd

doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu
súdu na rozhodnutie, ktorý spis vrátil bez vybavenia ako bezdôvodne predložený dňa 9.l2.2010, s
poukazom nato, že vo veci rozhodoval vyšší súdny úradník, keď exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú s tým, že voči takémuto uzneseniu zákon nepripúšťa odvolanie, v dôsledku čoho sa
podaním odvolania oprávneným napadnuté uznesenie zo zákona zrušilo a o veci opätovne rozhodne

zákonný sudca. Uznesením č.k. 11Er/424/2004-51 zo dňa l4.l2.2010 exekučný súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú. Dňa 4.4.2011 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto
rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením č.k. 11CoE/270/2012
zo dňa 11.6.2012 uznesenie okresného súdu potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
2.8.2012. Uznesenímč.k.11Er/424/2004-76zodňa4.l0.2012 exekučnýsúdexekučnékonaniezastavil.

Dňa 26.l0.2012 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného voči tomuto rozhodnutiu, spis
bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 41CoE/106/2013
zo dňa 10.4.2013 uznesenie okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.5.2013. Dňa l7.6.2013 bolo na exekučný súd doručené dovolanie oprávneného voči uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa l0.4.2013. Spis bol predložený NS SR za účelom rozhodnutia.

Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Ecdo/41/2014 zo dňa 20.3.2014 dovolanie oprávnenej odmietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.5.2014 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa, ktorá
bola pôvodne vedená pod sp.zn. 10C 98/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 110,64 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/3274/2003 ( EX 511/03 súdny exekútor JUDr. Jozef Matejov) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému M. H., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 8.12.2003. Dňa 8.l0.2007 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 2.l0.2007. V spise
sa nachádza úradný záznam zo dňa 15.1.2009 spísaný vyšším súdnym úradníkom, podľa ktorého
okresný súd rozhodol podobnú vec uznesením, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú (rovnaký

oprávnený, rovnaký exekučný titul, notárska zápisnica spísaná za rovnakých okolností, iný povinný) s
tým, že voči rozhodnutiu bolo podané odvolanie oprávneným a preto Okresný súd Zvolen vyčkal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13CoE/79/2008-64 zo dňa 3.l0.2008, ktorým bolo
uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 11Er/127/2005-47 zo dňa 25.7.2008 potvrdené. Dňa 25.5.2009
bola na tunajší súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania. Uznesením č.k.

11Er/3274/2003-14 zo dňa 6.7.2009 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Dňa 30.7.2009
bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Následne bol spis
predložený odvolaciemu súdu, ktorý vrátil spis dňa 26.11.2009 ako predčasne predložený s tým, že
je potrebné, aby vo veci opätovne rozhodol sudca, nakoľko bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu
vyššieho súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa. Exekučný súd uznesením č.k.

11Er/3274/2003-25 zo dňa l7.l2.2009 vyhlásil exekúciu za neprípustnú. Proti tomuto rozhodnutiu nebolo
podané odvolanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.1.2010. Exekučný súd uznesením č.k.
11Er/3274/03-33 zo dňa 19.4.2010 exekučné konanie zastavil. Dňa 2l.6.2010 bolo na exekučný súd
doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemusúdu na rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 13CoE/235/2010-42 zo dňa 7.9.2010 uznesenie okresného
súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2010 ( Exekučná vec sa týka nároku
navrhovateľa, ktorá bola pôvodne vedená pod sp.zn. 10C 99/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v

sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1161,72 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/2966/2003 ( EX 338/03 súdny exekútor JUDr. Jozef Matejov) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej F. I., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
11.11.2003. Dňa 8.10.2007 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 2.10.2007. Exekučný

súd vyzval súdneho exekútora JUDr. Matejova aby sa podľa § 44 ods.6 Exekučného poriadku účinného
do 31.8.2005 vyjadril k žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a aby v lehote 7 dní
od doručenia výzvy súdu si vyúčtoval trovy exekúcie a zaslal súdu exekučný spis. Dňa 16.1.2008
bolo na exekučný súd doručené vyjadrenie súdneho exekútora k návrhu na zmenu exekútora a
vyčíslenietrovexekučnéhokonania.Dňa25.5.2009bolanatunajšísúddoručenážiadosťoprávnenéhoo
informáciu o stave konania. Uznesením č.k. 11Er/2966/2003-18 zo dňa 20.7.2009 exekučný súd vyhlásil

exekúciu za neprípustnú. Dňa 26.8.2009 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti
tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením
č.k. 12CoE/154/2009-28 zo dňa 17.12.2009 uznesenie okresného súdu potvrdil. Obidve uznesenia
nadobudli právoplatnosť dňa 29.l.2010. Uznesením č.k. 11Er/2966/2003-33 zo dňa 10.5.2010 exekučný
súd exekúciu zastavil. Dňa l5.7.2010 bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti

tomuto rozhodnutiu. Spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu, ktorý uznesením č.k.
13CoE/340/2010-40 zo dňa l5.11.2010 uznesenie okresného súdu zo dňa l0.5.2010 potvrdil. Obidve
uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 7.12.2010 ( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa, ktorá
bola pôvodne vedená pod sp.zn. 10C 100/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 1161,72 €).

Z exekučného spisu sp.zn. 11Er/4756/2006 (EX 4509/2006-2 súdny exekútor JUDr. Mgr. Jozef Ďurica )
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému I. Š., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 18.10.2006. Dňa 2.11.2009 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 28.10.2009. Dňa
23.11.2009exekučnýsúdvyzvalsúdnehoexekútoraJUDr.JozefaĎuricu,abydoručilnasúdvyúčtovanie

trov exekučného konania a predložil exekučný spis z dôvodu, že právny zástupca oprávneného podal
návrh na zmenu exekútora. Dňa 2.l2.2009 bolo na exekučný súd doručené predloženie vyčíslenia trov
exekúcie zo dňa 26.11.2009 a zároveň dal do pozornosti súdu rozsudok Súdneho dvora ES vo veci
C-40/08 zo dňa 6.l0.2009 a žiadal o vyjadrenie právneho názoru súdu v danej veci. Dňa l3.4.2010 bol na
exekučnýsúddoručenýpodnetsúdnehoexekútoraJUDr.Ďuricunavyhlásenieexekúciezaneprípustnú.

Dňa 24.5.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť oprávneného o informáciu o stave konania.
Uznesením č.k. 11Er/4756/2006-22 zo dňa 12.5.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zároveň exekúciu zastavil. Dňa 27.9.2010 bola na exekučný súd doručená žiadosť o informáciu o
stave konania -zmena exekútora -urgencia oprávneným. Dňa l8.8.2011 bolo na exekučný súd doručené
odvolanie oprávneného proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a zároveň ju zastavil. Spis bol následne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením
sp.zn. 20CoE/82/2014-43 zo dňa 24.6.2014 uznesenie exekučného súdu zo dňa l2.5.2011 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. Dňa
l2.8.2014 bolo na exekučný súd doručené odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 24.6.2014, spis bol následne predložený na NS SR, ktorý uznesením sp.zn. 4CoE/106/2014

zo dňa 25.3.2015 odvolacie konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2015.
Exekučnýsúddňa2l.5.2015vyzvaloprávnenéhoabypredložilirozhodcovskúzmluvu(prípadneúverovú
zmluvu, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku) uzavretú s povinným, ktorá založila právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej a.s., ktorý vec rozhodol pod sp.zn. SR 1016/06.
Oprávnený si túto výzvu exekučného súdu prevzal dňa 27.5.2015, na ktorú nereagoval. (Exekučná

vec sa týka nároku navrhovateľa, ktorá bola pôvodne vedená pod sp.zn.10C 103/2012, keď tu uplatnil
majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 995,76 €).

Zexekučnéhospisusp.zn.11Er/4999/2006(EX920/2006-1súdnyexekútorJUDr.JánDebnár)súdzistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému D. C., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa

13.11.2006. Dňa 20.9.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 16.9.2010. Exekučný
súd dňa 27.9.2010 vyzval súdneho exekútora aby doručil exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie z
dôvodu, že súd bude rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Exekučný súd
dňa 4.4.2011 požiadal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., aby zaslalisúducelýrozhodcovskýspissp.zn.SR2878/06vrátanezmluvyoúverezodňa20.l2.2005.Dňal3.5.2011
bola na exekučný súd doručená odpoveď na žiadosť exekučného súdu od rozhodcovského súdu s
tým, že v prílohe zasielajú predmetné písomnosti na CD. Uznesením č.k. 11Er/4999/2006-41 zo dňa

17.5.2011 exekučný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň exekúciu zastavil. Dňa 23.8.2011
bolo na exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne
predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením sp.zn. 3CoE/6/2015 zo dňa 4.2.2015
uznesenie exekučného súdu zo dňa l7.5.2011 potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa
26.3.2015 (Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa, ktorá bola pôvodne vedená pod sp.zn. 10C

104/2012, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 442,56 €.

Zexekučnéhospisusp.zn.11Er/4406/2006(EX708/06-1súdnyexekútorJUDr.JánS.)G.F.,Ž.T.T.F.J.
H. C. D. C. C. H., T.. XX.XX.XXXX. Tento došiel dňa 19.9.2006. Dňa 20.9.2010 oprávnený podal návrh na
zmenuexekútorazodňa16.9.2010.Exekučnýsúdvyzvalsúdnehoexekútoradňa4.3.2011,abypožiadal
práv. zástupcu oprávneného o zaslanie úverovej zmluvy zo dňa l5.7.2005 uzavretej medzi oprávneným

a povinným. Zároveň ho vyzval, aby v lehote l5 dní zaslal exekučný spis k nahliadnutiu a v prípade, že
si uplatní zastavovacie trovy exekúcie aby zaslal aj ich vyúčtovanie. Dňa 31.3.2011 bolo na exekučný
súd doručené vyúčtovanie trov exekučného konania a predložený exekučný spis. Dňa l0.6.2011
exekučný súd vyzval práv. zástupcu oprávneného aby súdu zaslal úverovú zmluvu zo dňa l5.7.2008
uzatvorenú medzi oprávneným a povinným. Dňa 29.6.2011 bola na exekučný súd doručená odpoveď

oprávneného s tým, že v prílohe zasielajú požadovanú zmluvu o úvere, ktorej súčasťou sú aj všeobecné
podmienky poskytnutia úveru. Uznesením č.k.11Er/4406/2006-25 zo dňa 20.7.2011 exekučný súd
exekúciu zastavil a návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Dňa 23.8.2011 bolo na
exekučný súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený
odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý prípisom zo dňa 30.4.2013, doručený exekučnému súdu dňa

l4.5.2013, vec vrátil ako predčasne predloženú, nakoľko proti výrokovej vete, ktorým bolo o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté nie je prípustné odvolanie a podaním odvolania
došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého uznesenia v tejto výrokovej časti a je potrebné, aby vo veci
opätovne rozhodol sudca. Uznesením č.k. 11Er/4406/2006-49 zo dňa 3.7.2013 exekučný súd návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol. Spis bol opätovne predložený odvolaciemu súdu,

ktorý uznesením č.k. 41CoE/460/2013 zo dňa 27.2.2014 uznesenie exekučného súdu zo dňa 20.7.2011
v napadnutej časti výroku, ktorým exekúciu zastavil, potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 2.5.2014. Uznesenie exekučného súdu zo dňa 3.7.2013 ktorým zamietol návrh oprávneného na
zmenu súdneho exekútora nadobudlo právoplatnosť dňa 29.8.2013. Dňa 23.5.2014 bolo na exekučný
súd doručené dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.2.2014. Spis bol

následnepredloženýNSSR,ktorýuznesenímč.k.8ECdo/186/2014zodňa22.l.2015dovolanieodmietol
( Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa, ktorá bola pôvodne vedená pod sp.zn. 10C 105/12, keď
tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 553,20 €).

Z exekučného spisu sp.zn.11Er/498/2004 (EX 107/2004 súdny exekútor JUDr. Stanislava Kolesárová)

súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Y. Y., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel
dňa 4.3.2004. Dňa 30.8.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora zo dňa 27.8.2010. Exekučný
súd dňa l0.9.2010 vyzval súdneho exekútora aby zaslal celý exekučný spis + vyúčtovanie trov exekúcie,
nakoľko bude súd rozhodovať o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora. Uznesením č.k.
11Er/498/2004-20 zo dňa 22.7.2011 exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň exekúciu

zastavil.Dňal6.8.2011bolonaexekučnýsúddoručenéodvolanieoprávnenéhoprotitomutorozhodnutiu.
Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie, ktorý uznesením č.k. 1CoE/522/2011
zo dňa 31.10.2011 uznesenie exekučného súdu zo dňa 22.7.2011 potvrdil. Obidve uznesenia nadobudli
právoplatnosťdňa29.2.2012(Exekučnávecsatýkanárokunavrhovateľa,ktoréhobolapôvodnevedená
pod sp.zn. 10C 106/12, keď tu uplatnil majetkovú škodu v sume 175 € a náhradu nemajetkovej ujmy

v sume 553,20 €).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákonov č.215/2007 Z.z.
č. 447/2008 Z.z., č.517/2008 Z.z., č.508/2010 Z.z.Podľa § 3 ods.1 písm.d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem 3.časti tohto zákona pri výkone

verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods.1 písm.a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonnom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právo na
chránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Podľa § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § l5 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku ( ďalej len „ žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § l6 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § l7 ods.1 zákona č.514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § l7 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § l9 ods.1 prvá veta zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
Podľa § 19 ods.3 zákona č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany
oprávneného subjektu ( poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.

nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Pre
priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné splnenie
3 podmienok :
1./ nesprávny úradný postup
2./ vznik škody

3./ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného
splnenia uvedených podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie
je možné priznať. Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V
súdenej veci je to na navrhovateľovi.
„ Pojem“ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods.2 zákona

č.514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný

postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Nato aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto

predpokladov:
1./ porušenie právnej povinnosti ( protiprávny úkon),
2./ nepriaznivý následok protiprávneho úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma),3./ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne
relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu (škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda
ujmou (škodou). Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci je protiprávnosť, resp. nezákonnosť, pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone moci môže dopustiť:
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nesprávnym úradným postupom,
c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok

uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.) ,
d) rozhodnutím o treste, ochranou opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v
§ l8 zákona č. 514/2003 Z.z.
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy ( vo forme skutočnej škody, ušlého zisku ) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosť medzi protiprávnosťou pri rozhodovaní alebo úradnom postupe, orgánu verejnej moci a
vznikom škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného
rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k
nezákonnému rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu nedošlo by ani k vzniku škody.

Pretože zákonná úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti
vyžaduje preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda
zaťažený povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.
Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú

predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. z jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore zo všeobecne záväznými
právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,

ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup, konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní alebo
o iný nezákonný zásah do práv a do právom zachránených záujmov fyzických a právnických osôb.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č.514/2003 Z.z. je to, aby štát
( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci ) vystupoval ako nositeľ verejnej

moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Podľa § 238 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ Exekučný
poriadok“), konania začaté pred l.9.2005 sa dokončia podľa práva platného do 3l.8.2005 ak odsek 2
neustanovuje inak.

Podľa § 44 ods.6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.8.2005 ak oprávnený požiada súd o

zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverísúdexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupísomnepostúpi.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.
Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 oprávnený môže kedykoľvek v

priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu
exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom do 3l.5.2010 súd v rozhodnutí o zmene
exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a

vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy
exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Podľa § 44 ods.8 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 oprávnený môže kedykoľvek v
priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu
exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu

exekútora.
Podľa § 44 ods.9 Exekučného poriadku v znení platnom od l.6.2010 súd v rozhodnutí o zmene exekútora
podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec
mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne
poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy

exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Navrhovateľ sa v predmetnom súdnom konaní domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
z dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu, ktorý videl v tom, že rozhodnutie o zmene exekútora
nebolo vydané v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal, či došlo v
príčinnej súvislosti s týmto k prieťahom v konaní, pretože otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v článku 48 ods.2
Ústavy SRje kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou
preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu a to najmä podľa týchto
3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu ( napr. I ÚS 41/02). Súdne
konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č.514/2003 Z.z.

len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti ( resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na
prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v
tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.
Súd v tomto konaní zisťoval, či bola alebo nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota, ak nebola
dodržaná, tak z akého dôvodu, a či v súvislosti s prípadným nedodržaním lehoty mohla navrhovateľovi

vzniknúť škoda ako majetková ujma a škoda ako nemajetková ujma.
Z pripojených exekučných spisov mal súd zato, že exekučný súd postupoval v zmysle zákonných
ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom pre tú, ktorú vec. Po doručení žiadosti
oprávneného o zmenu súdneho exekútora, exekučný súd vyzval pôvodného exekútora vyjadriť sa k
návrhu oprávneného na zmenu exekútora, resp. na vyčíslenie trov exekúcie a doručenie exekučného

spisu, resp. prípadne aj k doručeniu ďalších dokladov ako napr. zmluvy o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným a následne vo všetkých prípadoch došlo k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú,
resp. k zastaveniu exekúcie ( iba v jednom prípade bolo rozhodnutie exekučného súdu, ktorým vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil zrušené odvolacím súdom s tým, že vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie, avšak oprávnený doteraz nereagoval na výzvu exekučného súdu na

predloženie potrebných dokladov v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktoré sú
nevyhnutné nato, aby súd o veci rozhodol).

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V praxi sa vychádza z toho, že ide o prípady vzniku škôd,
ktoré boli vyvolané inou činnosťou orgánu verejnej moci, než rozhodovacou. Nesprávnym úradným

postupom je tak činnosť spojená s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri nej alebo v jej
dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísanými právnymi normami pre konanie orgánov verejnej
moci alebo k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu. Uvedené ustanovenie zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu za škodu bez ohľadu na zavinenie, ktoré predpokladá splnenie súčasne
3 podmienok a to: nesprávny úradný postup príslušného orgánu, vznik škody poškodenému a príčinnú

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa neviaže na vydanie rozhodnutia v predpísanom konaní
a s rozhodnutím buď vôbec nemusí súvisieť alebo naopak ide o taký postup v konaní smerujúci síce
k vydaniu rozhodnutia, ktorý však bezprostredne v obsahu rozhodnutia sa neodrazí. Úradný postup
nie je možné spravidla upraviť natoľko detailne aby pokrýval všetky predpísané dielčie kroky, ktoré je

potrebné v rámci výkonu právomoci uskutočniť. Správnosť úradného postupu musí byť vyhodnotená i z
hľadiska účelu, ktorému dosiahnutie postup orgánu verejnej moci smeruje. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania mal súd zato, že nárok navrhovateľa v celom rozsahu na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu je neopodstatnený. Vychádzal z exekučných spisovtak ako je to vyššie konštatované, z ktorých vyplýva, že súd vo veci rozhodol. Síce nebolo rozhodnuté
v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora, avšak vo všetkých veciach bol
zachovaný zákonný postup a boli vyzvaní pôvodní súdni exekútori minimálne na vyčíslenie trov exekúcie

a predloženie exekučného spisu. Nakoľko exekučný súd exekúciu vo všetkých prípadoch považoval za
neprípustnú rozhodol o ich neprípustnosti resp. exekučné konanie zastavil a v takomto štádiu konania
bolo nehospodárne a neúčelné rozhodovať o zmene súdneho exekútora.

Ohľadne prípadného prieťahu sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, neriešila

sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské
práva. Úlohou exekučného súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich
skutočností a je správne a zákonné aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne aj po lehote,
než by malo byť vydané nespravodlivé rozhodnutie v zákonnom stanovenej lehote. K rozhodnutiu sú
potrebné podklady a bez potrebných podkladov nie je možné včas vo veci rozhodnúť. K rozhodnutiu
o zmene súdneho exekútora boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré nebolo možné

zabezpečiť v 30-dňovej lehote. Objektívne tak nebolo možné rozhodnúť v zákonnej lehote. Navrhovateľ
ako oprávnený v exekučnej veci sa žiadnym efektívnym spôsobom nedomáhal skoršieho vydania
rozhodnutia. Navrhovateľ tiež žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby bol v neistote,
ktorá by mu hrozila, prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda vznikla. Nepreukázal ani
ďalšie skutočnosti uvádzané v návrhoch, kde poukazoval na riziko z dôvodu nerozhodnutia v zákonnom

stanovenej lehote. Čo sa týka vytýkaných prieťahov v konaní v zmysle judikatúry Ústavného súdu
SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom
autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. Konkrétne z jednotlivých
exekučných spisov vyplýva, že sa jednalo o hromadné podania, ktoré došli do jednotlivých exekučných

vecí v podstate v rovnaké dni. Na vybavenie takéhoto množstva podaní bolo potrebné nielen materiálne
ale aj personálne zabezpečenie jednotlivých oddelení, ktoré vybavujú a vybavovali príslušnú exekučnú
agendu. Materiálne predpoklady pre uvedené neboli zabezpečené. Zo všetkých týchto dôvodov mal
preto súd zato, že nárok navrhovateľa je neopodstatnený.

K nároku navrhovateľa uplatneného v súdnom konaní treba doplniť, že zodpovednosť za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.z. koncipovaná ako zodpovednosť
objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného
orgánu štátu. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom

príčiny a následku, ktorý musí byť priamy bezprostredný, nestačí ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v komplexe v skutočnosti prichádzajúcich do
úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu, teda
nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č.514/2003 len vo
vzťahu k takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobenej

iba týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, teda ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Sám navrhovateľ v konaní
tvrdí, že mu vznikla škoda, mal by mať dôkazy, ktorými by ju preukázal a za daného stavu nie je
zrejmé ako mohlo dospieť k výške ním tvrdenej škody, keďže v tomto ohľade žiadne dôkazy nedokladal.
Navrhovateľom tvrdená majetková škoda nebola nijako preukázaná, navrhovateľ nepreukázal žiadnym

spôsobom zníženie svojho majetku, pričom na navrhovateľovi je preukázať svoje tvrdenia a všetky
predpoklady zodpovednosti za škodu mimo zavinenia. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal vznik tejto škody.
Účastníci majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uniesť dôkaz alebo poukázať na dôkaz na
preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za

následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie za predpokladu, že ním tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe
ostatných vykonaných dôkazov. Tak ako je už vyššie konštatované, súd po oboznámení sa s pripojenými
exekučnými spismi mal zato, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu neopodstatnený. Na záver je

však potrebné ešte uviesť, že samotné vedenie exekučného konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie
je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného, resp. exekútora s povinným a nie je
ani dôvodom pre vznik insolventnosti povinného, pretože spravidla dôvodom neplnenia dlhu povinného
je solventnosť už v čase pred rozhodnutím v základnom konaní. Tieto všeobecne známe riziká súrizikom každého podnikateľského subjektu, konkrétne i navrhovateľa, ktorý ako nebankový subjekt
poskytujespotrebiteľomajnespotrebiteľompeňažnéúvery,pôžičky.Nepochybnenavrhovateľovimusela
byť všeobecne známa táto skutočnosť vzhľadom na predmet jeho podnikania, keď tento podniká aj v

oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov. Navrhovateľovi musela byť známa skutočnosť, že v
súvislosti s týmto musí niesť primerané podnikateľské riziko. Všetky tieto skutočnosti súd vyhodnotil v
neprospech navrhovateľa a návrh ( návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.

Súd sa tiež nestotožnil s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za

nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a s nárokom priznaným Ústavným súdom SR za
prieťahy v konaní. Súd však nevidel dôvod aby sa nemajetkovou ujmou a jej výškou rovnako ako v
prípade majetkovej škody vôbec zaoberal, keďže mal zato, že k vzniku škody ani nemajetkovej ujmy
nedošlo.
Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vznik škody, ani príčinnú súvislosť
medzi nedodržaním lehoty na rozhodnutie o zmene exekútora a prípadnou škodou. Aj vzhľadom na tieto

skutočnosti súd návrh navrhovateľa (návrhy spojené na spoločné konanie) v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých návrh navrhovateľa v
celom rozsahu zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne
znaleckým posudkom pod poradovým č.1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaným znalcom Doc. JUDr.

PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., v ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktorý bol v originály založený na
tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe podania spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598
doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013; a tiež znaleckým posudkom č.1/2014 zo dňa 17.01.2014

vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním
zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti
súdnehoexekútora ovydaniepoverenianavykonanieexekúciealeboprirozhodovaníozmenesúdneho

exekútora, ktorý bol v originály založený do spisu č.k.13C/261/2012 do prílohovej obálky, nakoľko všetky
relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo veci rozhodnúť,
mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom

ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu

škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)