Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 7, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 7C/96/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213482
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1312213482.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III. v Bratislave rozhodol v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou

v právnej veci navrhovateľa : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom v Bratislave Pribinova
25, zastúpená : Dr. Fridrich Paľko, s.r.o. , IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave Grösslingova 4, proti
odporcovi : Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z.z. a o náhradu nemajetkovej
ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrhy, pôvodne vedené pod č.k. 7C 96/2012, 7C 97/2012, 6C 98/2012, 7C 98/2012, 7C 99/2012,
7C 100/2012 a spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 7C 96/2012 zamieta.

Súd nepriznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhmi, podanými na súd 27.09.20212 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi vydania medzitýmneho
rozsudku podľa § 152 ods. 2, veta druhá O.s.p., ktorým by súd určil, že odporca je zodpovedný za
vznikškodynavrhovateľovinesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduBratislavaIII,pretožetento
nerozhodol o jeho návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote v exekučných konaniach,
v návrhoch vyšpecifikovaných, vedených pre pohľadávky navrhovateľa, vzniklé nesplnením záväzkov
vyplývajúcich zo zmlúv o úveroch jednotlivými dlžníkmi (povinnými)
1/ D. N., IČO: 43 665713 ( zmluva o úvere č. 1130019 )

2/ P. Š., Z. 22.05.1965 ( zmluva o úvere č.1232489 )
3/ J. C., narodená XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 1441033 )
4/ P. A., IČO: 33809003 ( zmluva o úvere č.1940313 )
5/ T. B., narodená XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 4110117 )
6/ V. A., narodená XX.XX.XXXX ( zmluva o úvere č. 1850209 )

Navrhovateľ bez akýchkoľvek listinných dokladov ( na súd podané len žaloby a plné moci k jednotlivým

podaniam ), navyše bez úplného označenia odporcu ( sídlo, IČO ) poukázal, že -

- v podaní 1/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 2084/2009, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresnému súdu
Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia, o ktorom návrhu príslušný súd rozhodol až dňa 28.07.2009
a to tak, že žiadosti vyhovel, vydal poverenie o viac ako 5 mesiacov.
Navrhovateľ poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2011, § 44 ods.

2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 a v tejto súvislosti na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora na poverenie do 15 dní od doručenia tejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ďalej poukázal na ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01.02.2002 do 01.05.2010, mal za to, že predmetná vecnevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svoju komplexnosťou podstatný vplyv na čas, pričom navrhovateľ bol vystavený
zbytočšnýmnprieťahomvkonaní,spojenýchsozásahomdojehovýkonuprávakopoškodeného,pričom

márnymuplynutímčasubolvystavenýrizikámakojezánikpovinného,zmarenieúčelukonania prestratu
kontaktu s povinným a insolventnosť povinného, navrhovateľ mal za to, že neúčinnosť Okresného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučného súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutia ÚS SR a samotnú
Ústavu SR, mal za to, že nič nebránilo tomu, aby nedošlo k prieťahom a rozhodnutie bolo vydané včas.

V dôsledku uvedeného sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia pre
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 125 € titulom majetkovej škody
- a sumu 275 € titulom nemajetkovej ujmy,

- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Uvedené nároky odôvodnil :

- 1/ vznik majetkovej škody, konkrétne vo výške 70 € - ako náklady na správu pohľadávky

prostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancovpomocouinformačnéhosystému,ďalejvovýške40
€-naudržiavanieasprávuinformačnéhosystému,ďalejvovýške15€ - naadministratívnespracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačné výdaje, poštovné, telekomunikačné výdaje
a pod..
- 2/ nemajetkovú ujmu v peniazoch vyčíslil na sumu 275 €, ktorú sumu považoval za primeranú

za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušeniejehopráv,zastratulegitímnychočakávaní,ženastanevzákonnomčasestavpredpokladaným
zákonom, za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci, za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženiepohľadávky atď...,ktorývýpočetnavrhovateľšpecifikovalalikvotnýmpomerom55€zakaždý
mesiac omeškania činnosti exekučného súdu podľa doktríny Ústavného súdu teda 660 € za rok deleno

12 mesiacov = 55 € á mesiac, pričom exekučný súd bol bezdôvodne nečinný viac ako 150 dní.

- v podaní 2/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 12147/2008, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresného súdu
Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia, o ktorom návrhu príslušný súd rozhodol až dňa 14.01.2009,

čím sa súd omeškal o viac ako 6 mesiacov vydaním poverenia.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tak ako i predchádzajúci s tým, že došlo k prieťahom v konaní zo
strany exekučného súdu z tých istých dôvodov ako zhora, v čoho dôsledku sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, vzniklú navrhovateľovi,
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 125 € titulom majetkovej škody

a sumu 330 € titulom nemajetkovej ujmy,
- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 184 dní.

- v podaní 3/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 12812/2010, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresného súdu
Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia, o ktorom návrhu príslušný súd rozhodol až dňa 30.11.2010
( správne 04.01.2012 - viď exekučný spi ) a to tak, že žiadosti vyhovel, čím sa súd omeškal o viac
ako 7 mesiacov.

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tak ako i predchádzajúci s tým, že došlo k prieťahom v konaní zo
strany exekučného súdu z tých istých dôvodov ako zhora, v čoho dôsledku sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, vzniklú navrhovateľovi,
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 125 € titulom majetkovej škody
a sumu 385 € titulom nemajetkovej ujmy,

- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 214 dní.- v podaní 4/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 3588/2011, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresného súdu
Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia, o ktorom návrhu príslušný súd rozhodol až dňa 26.10.2010

a to tak, že vydal poverenie, čím sa súd omeškal o viac ako 8 mesiacov.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tak ako i predchádzajúci s tým, že došlo k prieťahom v konaní zo
strany exekučného súdu z tých istých dôvodov ako zhora, v čoho dôsledku sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, vzniklú navrhovateľovi,
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 125 € titulom majetkovej škody

a sumu 440 € titulom nemajetkovej ujmy, ktoré nároky odôvodnil obdobne a to nečinnosťou príslušného
súdu o viac ako 268 dní, namietal z totožných dôvodov predpojatosť Okresného súdu Bratislava III.

- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

- v podaní 5/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 2597/2003, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresného súdu
Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia, o ktorom návrhu príslušný súd rozhodol až dňa 24.04.2009
a to rozhodnutím o poverení, čím sa súd omeškal o viac ako 68 mesiacov.
Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tak ako i predchádzajúci s tým, že došlo k prieťahom v konaní zo

strany exekučného súdu z tých istých dôvodov ako zhora, v čoho dôsledku sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, vzniklú navrhovateľovi,
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 125 € - vyčíslenú ako u predchádzajúcich podaní titulom
majetkovej škody
a sumu 3 740 € titulom nemajetkovej ujmy, ktorý nárok vyčíslil podľa zhora uvedenej doktríny ÚS SR

( 660 € : 12 mesiacov = 55 € / á mesiac )
- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,

Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 2 054 dní.

- v podaní 6/ po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej
veci č. EX 11345/2008, následne predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie Okresného súdu
Bratislava III, požiadal o udelenie poverenia, o ktorom návrhu príslušný súd rozhodol až dňa 15.01.2009
a to vydaním poverenia, čím sa súd omeškal o viac ako 6 mesiacov.

Navrhovateľ odôvodnil svoj návrh tak ako i predchádzajúce s tým, že došlo k prieťahom v konaní zo
strany exekučného súdu z tých istých dôvodov ako zhora, v čoho dôsledku sa domáhal
- vydania medzitýmneho rozsudku, že odporca je zodpovedný za škodu, vzniklú navrhovateľovi,
- uložiť odporcovi povinnosť uhradiť istinu 125 € titulom majetkovej škody, ktorú odôvodnil ako zhora,
a sumu 330 € titulom nemajetkovej ujmy, ktorú odôvodnil obdobne zhora uvedenou doktrínou,

- ako aj náhrady trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Nemajetkovú ujmu zdôvodnil obdobne tým, že exekučný súd bol nečinný viac ako 184 dní.

Právny zástupca navrhovateľa vo všetkých návrhoch namietal predpojatosť zákonných sudcov

Okresného súdu Bratislava III.

Napriek skutočnosti, že navrhovateľ podal žalobný návrh na Okresný súd Bratislava III upozornil
na predpojatosť tohto súdu nakoľko tento súd je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal
skutočnosť, zakladajúcu práva uplatňované touto žalobou, teda tento súd zapríčinil nelegálnym konaním

- nesprávnym úradným postupom vznik škody na strane navrhovateľa, a preto nemôže byť zároveň
orgánom súdnej moci, rozhodujúcim o tejto škode. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby nadriadený
súd rozhodol o prikázaní vecí inému súdu, nakoľko sudcovia OS BA III sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Jednotlivé návrhy boli odstúpené Krajskému súdu v Bratislave vo veci rozhodnutia o uvedenom zo
strany navrhovateľa, týmto námietkam nebolo vyhovené.
- uznesenie zo dňa 23.10.2012, č.k.14NcC 287/2012-15, právoplatné 28.03.2013
- uznesenie zo dňa 24.10.2012, č.k.14NcC 288/2012-15, právoplatné 28.03.2013- uznesenie zo dňa 24.10.2012, č.k.2NcC 312/2012-16, právoplatné 30.04.2013 ( vylúčenie len JUDr.
Nadeždy Weissovej )
- uznesenie zo dňa 25.10.2012, č.k.9NcC 290/2012-15, právoplatné 28.03.2013

- uznesenie zo dňa 25.10.2012, č.k.9NcC 291/2012-15, právoplatné 28.03.2013
- uznesenie zo dňa 23.10.2012, č.k.14NcC 293/2012-15, právoplatné 28.03.2013.

Následne súd 1.stupňa spojil uznesením zo dňa 09.07.2013, č.k. 7C 96/2012-27 súdne konania vedené
pod sp.zn. 7C 96/2012, 7C 97/2012, 6C 98/2012, 7C 98/2012, 7C 99/2012 a 7C 100/2012 na spoločné

konanie, vedené pod č.k. 7C 96/2012 s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p., uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 16.07.2013.

Dňa 19.09.2013 formou e-mailu žiadal právny zástupca navrhovateľa o zrušenie termínu pojednávania
a pripojil ústavú sťažnosť bližšie neidefinikovanú, súd vyhovel návrhu na prerušenie konania, čo Krajský
súd v Bratislave zo dňa 22.01.2014, č.k. 5Co 21/2014 zmenil a návrh na prerušenie konania zamietol,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.03.2014.

Dňa 30.04.2014 podal právny zástupca navrhovateľa e-mailom návrh na prerušenie konania až
do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej malo byť
rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a nestranný súd, ktoré podanie nebolo v

zákonnej forme doplnené (§ 420 ods. 1 OSP ), teda súd naň neprihliadol. V tejto súvislosti súd dáva do
pozornosti pre prípad, že by aj došlo k písomnému doplneniu e-mailu uznesenie ÚS SR z 23.09.2013,
č.k. IV ÚS 596/2013-11, ktorým ÚS SR predmetnú ústavnú sťažnosť navrhovateľa spolu s inými odmietol
pre nedostatok právomoci na prejednanie.

Odporca v písomných vyjadreniach k jednotlivým návrhom, spojených do spoločného konania sa vyjadril
jednak k materiálnej škode paušalizovanej sumou 125 €, takisto k uplatneným nárokom nemajetkovej
ujmy vo výške pomernej k času tvrdeného omeškania, vypočítanej zo základu 660 € / rok, ako i k
alternatíve, poukázal, že všetky návrhy sú nedôvodné, žiadal ich zamietnuť poukazujúc na list Európskej
komisie a článok v denníku SME zo dňa 16.07.2012. Odporca poukázal na zmätočnosť samotných

podaní, ďalej nepriloženie žiadneho relevantného dôkazu na preukázanie existencie predmetných
exekučných konaní, vznik skutočnej škody, nemajetkovej ujmy atď., mal za to, že navrhovateľ preniesol
celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má niesť sám, takisto nie je jasný ani
titulnárokunanáhraduškody.Vtejtosúvislostipoukázal,ženavrhovateľnamietal„nezákonnékonanie“v
podobeoneskorenéhorozhodnutiaonávrhunavydaniepovereniapresúdnehoexekútora vjednotlivých

zhora uvedených prípadoch, namietal „nesprávny úradný postup v podobe prieťahov“. Z uvedeného
nie je jednoznačné, akým titulom si navrhovateľ uplatňoval náhradu škody. K samotným prieťahom v
konaní odporca poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR (č. k. III US 69/2011 - 25), teda skutočnosť,
že navrhovateľ neuviedol, a to ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany
odporcu - či využil možnosť sťažnosti na zbytočné prieťahy predsedovi súdu, resp. možnosť ústavnej

sťažnosti. V neposlednom rade poukázal, že Všeobecný súd nie je oprávnený v konaní o náhrade škody
posudzovať prieťahy v konaní súdu, táto právomoc prislúcha iba predsedovi súdu, alebo Ústavnému
súdu SR. Odporca poukázal v súvislosti so zákonom č. 514/2003 Z.z. , že poškodený sa práva na
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku z 23.04.2012 boli odporcovi doručené v totožný deň, pričom žalobné
návrhy boli doručené súdu 27.09.2012, teda nie po uplynutí 6 mesačnej lehoty, teda ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Odporca ďalej poukázal, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na
predbežné prerokovanie žiadosti, čím zmaril akúkoľvek možnosť predbežného prerokovania, preto
odporca nárok žalobcu nepovažuje za predbežne prerokovaný. Odporca sa vyjadril aj k postupu

súdu tak, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil dôkazy potrebné na posúdenie otázky v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom súdu, dal však do pozornosti, že pri týchto hromadných žalobách zo
strany navrhovateľa mohlo dôjsť v určitých prípadoch, že exekučný súd mohol o žiadosti navrhovateľa
na vydanie poverenia rozhodnúť až po zákonnej 30 dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, avšak
v prípadoch, že exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ( § 45 ods. 1

písm. c / zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ) mal za to, že prax ukázala už dávnejšie,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť
zákonnosť exekúcie. Uvedené sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcii a zbytočnom vzniku
trov exekučného konania, odporca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ ( Asturcom C-40/08 ),ktorý nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Ďalej dal do pozornosti,
že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia na exekúciu neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c/, d/, Exekučného poriadku, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne, teda z
uvedeného vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského
súdu ako exekučnom titule, čo sú tieto prípady. Ďalej odporca poukázal, že ak bola žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Odporca poukázal na dôvodovú správu exekučného poriadku, ďalej poukázal na judikatúru Ústavného

súdu a samotný Exekučný poriadok. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že nesprávny úradný postup
exekučného súdu spočíva v nesprávnej aplikácii právnych predpisov, keď návrhy na vydanie poverenia
súd zamietal, odporca poukázal na judikatúru ( R NS ČR z 29.06.1999 sp. zn. 2 Cdo 129/97, R NS
SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 , uznesenie NS ČR z 25.08.2009 sp. zn. 25Cdo 1018/2007, z ktorých je
nepochybné, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie
poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým ju súd zamietol, nie je možné považovať za

nesprávny úradný postup ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohli viesť len k záveru o
existencii nezákonného rozhodnutia. Odporca mal za to, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia
bola konštatovaná príslušným orgánom v rámci opravného prostriedku, ktorá podmienka v týchto
konkrétnych prípadoch nebola splnená. Takisto nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že súd prekročil

rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu. A to
s poukazom na ďalšiu judikatúru, kde vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. V neposlednom rade vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom

nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty od uplynutia od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia pred dňom 23.04.2009. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
jeho nároky vo výške 125 € v tých- ktorých podaniach sú len hypotetické a to na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov, ktoré súdu ani nepreukázal. Čo sa týka majetkovej škody vo výške
vymáhanej istiny s príslušenstvom nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie

toho, čoho sa domáha, takisto nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žaloby
o udelenie poverenia, nepreukázal nevymožiteľnosť pohľadávky ním tvrdenej. V súvislosti s nárokmi
navrhovateľa na nemajetkovú ujmu v peniazoch v pomernej výške k čiastke 660 € - podľa odporcu
nemožno vychádzať z paušalizovanej sumy 660 €, ako spravodlivej satisfakcii za utrpený zásah
do základných práv, odporca poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR, pričom navrhovateľ

zjavne opomínal, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, nepreukázal vznik nemajetkovej
ujmy, ani to, že by mu mala byť poskytnutá náhrada v peniazoch. Navrhovateľ poukázal na odlišnosť
vzniku nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb a v tejto súvislosti na platnú judikatúru ( R NS
ČRsp.zn.3Cdo675/2011).Vneposlednomradedaldopozornosti,žepraktikynavrhovateľasúvnímané

verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv
spotrebiteľa, navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky. V závere mal
zato,ženavrhovateľnepreukázal,žebyčinnosťousúduvpredmetnýchkonaniachdošloknesprávnemu
úradnému postupu, k vzniku či výške skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, čím neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu ( rozhodnutie o poverení exekútora

po uplynutí 15-dňovej lehoty, a uplatnenou majetkovou či nemajetkovou ujmou, teda žiadal návrhy v
celosti zamietnuť.

Navrhovateľ, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 20.09.2013 a 07.05.2014 nedostavili,
doručenie predvolania mali riadne vykázané. Právny zástupca navrhovateľa žiadal termín pojednávania

na deň 20.9.2013 odročiť s poukazom na ústavnú sťažnosť a na deň 07.05.2014 sa nedostavil s
poukazom na e-milové podanie ohľadom žiadosti o prerušenie konania. Právny zástupa odporcu sa
ospravedlnil a žiadal pojednávať v neprítomnosti.
Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými podaniami, výpisom z Obchodného registra
navrhovateľa,obsahompripojenýchexekučnýchspisov,jednotlivýmijudikátmiaprávnickouliteratúrou,o
ktorej sa zmienili sporové strany v písomných prejavoch, vykonal lustrum vo veciach nápadu a sťažnostína exekučnom oddelení tun. súdu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledujúci skutkový
stav:

Z výpisu Obchodného registra má súd preukázané, že navrhovateľ vznikol ako obchodná spoločnosť
dňa 14.03.2001, predmetom jeho činnosti okrem iného je i poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Z obsahu pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu

1/ č. 36 Er 508/2009 súd zistil, že pod týmto číslom konania na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené
exekučné konanie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 3580 7598, so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25 proti povinnému: D. N., IČO: 43 66 5713
- pre vymoženie pohľadávky vo výške 233,03 € istiny s príslušenstvom,
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 22.05.2009 a to na základe
exekučného titulu : Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 12508/2008 zo dňa 18.12.2008,

právoplatného 12.01.2009.
Súd vydal poverenie č. 5163075877 dňa 28.07.2009 pre súdneho exekutora JUDr. Rudolfa Krutého dňa
28.07.2009 a to až na základe odstránenia vád na výzvy súdu zo strany exekútora, teda v totožný deň.

2/ č. 48 Er 12/2010 súd zistil, že pod týmto číslom konania na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené

ex konanie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 3580 7598, so sídlom v Bratislave, Pribinova
25 proti povinnému: P. Š., nar. XX.XX.XXXX
- pre vymoženie pohľadávky vo výške 11 760 Sk istiny s príslušenstvom,
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 09.01.2009 a to na základe
exek. titulu :Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07723/2008 zo dňa 19.08.2008,

právoplatného 06.10.2008.
Súd vydal poverenie č. 5103073347 dňa 14.01.2009 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

3/ č.36 Er 1522/2010 súd zistil, že pod týmto číslom konania na Okresnom súde Bratislava III bolo
vedené exek konanie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 3580 7598, so sídlom v Bratislave,

Pribinova 25 proti povinnému: J. C., nar. XX.XX.XXXX
- pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 816,24 € istiny s príslušenstvom,
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 12.10.2010 a to na
základe exek. titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 03959/10 zo dňa 20.05.2010,
právoplatného 14.06.2010.

Súd vydal poverenie č. 5103085483 dňa 30.11.2010 pre súdneho exekutora JUDr. Rudolfa Krutého a
to opätovne až po výzve súdu na odstránenie vád, na ktorú bolo reagované zo strany oprávneného dňa
25.11.2010.

4/ č. 49 Er 719/2010 súd zistil, že pod týmto číslom konania na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené

ex konanie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 3580 7598, so sídlom v Bratislave, Pribinova
25 proti povinnému: P. A. - KODUR, IČO: 3380 9003
- pre vymoženie pohľadávky vo výške 750 € istiny s príslušenstvom,
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 10.05.2010 a to na
základe exek. titulu : Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 21901/09 zo dňa 14.12.2009,

právoplatného 04.01.2010.
Súd vydal poverenie č. 5103086002 dňa 26.10.2010 a to až po odstránení vád v zmysle výzvy súdu,
čo bolo realizované oprávneným dňa 20.10.2010 ( poverenie pre súdneho exekutora JUDr. Rudolfa
Krutého ).

5/ č. 36 Er 1968/2003 súd zistil, že pod týmto číslom konania na Okresnom súde Bratislava III bolo
vedené exek konanie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 3580 7598, so sídlom (v tom čase
Račianska 42/A, Bratislava ) proti povinnému: T. B., nar. XX.XX.XXXX
- pre vymoženie pohľadávky vo výške 18 000 Sk istiny s príslušenstvom,
- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 09.10.2003 a to na základe

exek. titulu: Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava III č.k. Rob 1253/02-5 zo dňa 20.02.2002
právoplatný 03.04.2002.Súd vydal dňa 24.04.2009 poverenie č. 5103074248 a to až po odstránení vád a to pre súdneho
exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, voči exekúcii boli podané námietky, ktoré súd zamietol, uznesenie
nadobulo právoplatnosť 16.09.2009.

6/ č. 36 Er 18/2009 súd zistil, že pod týmto číslom konania na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené
ex konanie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 3580 7598, so sídlom v Bratislave, Pribinova
25 proti povinnému: V. A., nar. XX.XX.XXXX
- pre vymoženie pohľadávky vo výške 19 920 Sk istiny s príslušenstvom,

- žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná na súd 13.01.2009 a to na
základe exek. titulu: Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07871/08 zo dňa 21.08.2008,
právoplatného 13.10.2008.
Súd vydal poverenie č.5103073332 dňa 15.01.2009 pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

Lustráciou v registri exekučných veci - Er bolo zistené, že počet nevybavených exekučných vecí na

Okresnom súde Bratislava III k 31.12.2009 predstavoval 43 855 vecí, k 31.12.2010 spolu 47 436 vecí a k
31.12.2011 spolu 52 014 vecí. Lustráciou v registri Spr. tunajšieho súdu I bolo zistené, že v exekučných
veciach zhorauvedených v rokoch 2010 až 2012 nebola podaná žiadna sťažnosť na prieťahy v konaní.

Predmetom tohto konania je náhrada škody - majetkovej i nemajetkovej titulom zodpovednosti štátu za

škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov nadobudol účinnosť dňom 01.07.2004, tento zákon v § 28 zrušil zákon č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným

postupom.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci, nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkone verejnejmocialebovzbytočnýchprieťahochvkonanímožno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom v konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zákonodarca sa v časti štvrtej zák. č.514/2003 Z.z. zmieňuje o podmienkach predbežného prerokovania
nároku. Tento nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto o náhradu
škody žiada, ktorej veci sa týka, titulu, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom
škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha.

Zustanovenia§16ods.4citovanéhozákonavyplýva,žepreprípadakpríslušnýorgánneuspokojínárok,
resp. uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo, ak písomne oznámiť
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok, môže sa poškodený domáhať tohto nároku na súde, avšak len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol taktiež predbežne prerokovaný.
Podľa § 17 ods.1,2 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 19 odst. 1 veta prvá, ods.2, ods. 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí
za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola

spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7
a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Rovnako ako v minulosti platný zákon č. 58/1969 Zb. , ani tento nový zákon č. 514/2003 Z.z.

bližšie nedefinuje pojem škody a ani neupravuje rozsah jej náhrady, preto je potrebné v tomto smere
aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy, t.j. ust. § 442 Občianskeho zákonníka a škodu vo
všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá
a/ nastala v majetkovej sfére poškodeného
b/ je objektívne vyjadriteľná v peniazoch
c/ je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Pre posúdenie predmetnej právnej veci je významné, že škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup, je daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej spojitosti s nesprávnym
úradným postupom (NS SR sp. zn. 5Cdo 126/2009). Otázka príčinnej súvislosti je v svojom základe
otázkouskutkovou,ktorámôžebyťriešenálenvkonkrétnychsúvislostiach,vymedzenietohomedziakou
ujmou ako následkom a akou skutočnosťou akou príčinou tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná,

jenepochybneposúdenímprávnym.Preposúdenievznikuzodpovednostizaškodumázásadnývýznam
otázka, v čom konkrétne spočíva škoda ako majetková ujma, za ktorú je náhrada požadovaná, a práve
vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného - pokiaľ vznikla a konkrétnym konaním škodcu - ak
je protiprávne sa zisťuje príčinná súvislosť.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).
Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Predchádzajúcu právna úprava i súčasná vychádzala z princípu výlučnej zodpovednosti štátu, či už

bola škoda spôsobná štátnym orgánom, alebo spoločenskou organizáciou. Za škodu pri výkone štátnej
správyzodpovedápodľatohtozákonaštát, t.j.Slovenskárepublika.Predpokladmivznikuzodpovednosti
za škodu pri výkone verejnej moci sú tri základné objektívne predpoklady a to

1/ - nezákonné rozhodnutie, t.j. individuálny právny akt, vydaný v občianskom súdnom konaní, v

správnom konaní alebo v trestnom konaní, výrokom ktorého štátny orgán rozhoduje o právach a
povinnostiach subjektu práva, teda nezákonné rozhodnutie je vtedy, pokiaľ odporuje objektívnemu
právu, toto musí byť však zmenené alebo zrušené, ak sa účastník konania chce úspešne domáhať
náhrady škody v intenciách tohto zákona
- alebo nesprávny úradný postup, t.j. rozpor s objektívnym právom sa týka v zásade procesných

predpisov, pôjde o rozpor s procesnou normou, ktorý je príčinou vzniku škody.

2/ - vznik škody, ktorá môže byť spôsobená materiálne, resp. ide o škodu na zdraví a živote a podľa jej
charakteru sa aplikuje postup v súvislosti s jej realizáciou náhrady

3/-príčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomavznikom
škody, pričom zodpovednosť za škodu vzniká len vtedy ak nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny
úradný postup boli príčinou vzniku škody, v opačnom prípade táto zodpovednosť nevzniká, subjekt práva
má vždy možnosť domáhať sa zmeny, prípadne zrušenia rozhodnutia, pokiaľ sa mu podarí preukázať
jeho nezákonnosť, ak nepreukáže, že práve týmto spôsobom došlo ku vzniku škody, nebude úspešný pri

uplatnení svojho nároku podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.
Teda súd má za to, že zodpovednosť za vznik škody, spôsobenej pri výkone verejnej moci je objektívna
a preukázanie troch objektívnych predpokladov vzniku takejto zodpovednosti spočíva na poškodenom.
Nakoľko pojem „nesprávneho úradného postupu“ nie je v zákone o náhrade škody presne a detailne

definovaný, tak ako už súd uviedol zhora, súdy majú všeobecne za to, že podľa konkrétnych okolností
môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí štátneho orgánu, ak dôjde pri nej alebo v jej
dôsledku k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pre počínanie si štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku určeného povahou a funkciou postupu, pričom o úradný postup ide len vtedy, aktak postupujú osoby, ktoré plnia úlohy štátneho orgánu, pokiaľ tento postup slúži výkonu štátnej moci. Ide
spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí, nie je však vylúčené, aby škoda, za ktorú
štát podľa zákona zodpovedá, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom uskutočňovaním v

rámci rozhodovacej činnosti, nič menej pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného
postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v
jeho obsahu neodrazí. Ide napríklad o nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v
súlade s uvedenými pravidlami správne vydané či vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť
štátneho orgánu, či iné vady v spôsobe vedenia konania.

Občiansky zákonník rozlišuje škodu skutočnú, spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného a ušlý
zisk, pričom zmenšenie majetku môže spočívať v zničení určitej majetkovej hodnoty, v jej odňatí,
poškodení a pod.. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou ako nevyhnutný predpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu musí byť bezpečne preukázaný, dôkaznú povinnosť nesie navrhovateľ,
škoda musí existovať najneskôr v čase, kedy súd o uplatnení nároku rozhoduje. Vzhľadom k tomu,
že zákon č. 58/1969 Zb.(t.č. neexistujúci), ani zákon, ktorý ho nahradil, t.j. zákon č. 514/2003 Z.z.,

obsahujúci zvláštnu úpravu zodpovednosti bližšie nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej
náhrady, je nutné vždy vychádzať z ust. § 442 O.z.. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedná, ak vznikne
škoda následkom protiprávneho úkonu škodcu, teda, ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom pomere
príčiny a následku, a tiež, ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo. Príčinou
škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol, stačí ak ide o jednu

z príčin, ktoré sa podieľali na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú,
podstatnú a značnú.

Je notoricky známa definícia príčinnej súvislosti v právnej teórii (kauzálny nexus), t.j
priama väzba javov - objektívnych súvislostí, v rámci ktorého jeden jav - príčina vyvoláva druhý jav -

následok. O vzťah príčinnej súvislosti ide ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva,
nejedná sa o otázku právnu ale o otázku skutkovú, ktorá teda môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom
konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. A práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou

poškodeného a konkrétnym protiprávnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Opätovne treba
zdôrazniť že nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku. Zodpovednosť
nemožno robiť závislosť na neobmedzenej kauzalite.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie vydané. Ako vyplynulo z obsahu jednotlivých exekučných spisov,
exekučným titulom v 5 veciach rozhodcovské rozsudky a v jednom prípade platobný rozkaz.
Ako vyplýva zo zhora uvedenej chronológie obsahu jednotlivých exekučných spisov tunajšieho súdu,
k vydaniu poverení zo strany tunajšieho súdu došlo až po doplnení, resp. odstránení vád zo strany
exekutora, či oprávneného. Súd sa stotožňuje s vyjadrením odporcu, že v danom konaní súd nie

je oprávnený skúmať tzv. prieťahy v konaní. Podľa judikatúry i samotnej Ústavy SR je zrejmé, že
„zbytočné prieťahy“ je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho - ktorého úkonu sudcu alebo iného štátneho orgánu. Porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno vyvodzovať
len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách. Súd sa

nestotožnil s tvrdením právního zástupcu navrhovateľa o oneskorenom rozhodnutí súdu v jednotlivých
prípadoch ( do 15 dní ), nakoľko ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok ( § 41 ods. 2 písm.
c/,d/ Exekučného poriadku ) je povinnosťou exekučného súdu skúmať podmienky, čo sa i v jednotlivých
prípadoch realizovalo a nie je namieste 15-dňová lehota.

Súd dáva takisto do pozornosti samotnú nečinnosť navrhovateľa, ktorý nevyužil žiadne zákonné
prostriedky na to, aby zabránil tzv. škode ( viď lustrum sťažnosti v spornom období ), ku vzniku ktorej
podľa jeho tvrdenia, avšak ničím v konaní nepreukázaného malo dôjsť (absencia dôkazného bremena).
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania zato, že počas konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a kedy teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností teda tvrdí.

Súd s poukazom na zhora uvedené považoval všetky tvrdenia navrhovateľa, uvedené v jednotlivých
návrhoch za účelové, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno vzniku zodpovednosti odporcu za vznik
škody, takisto samotný vznik škody ako takej, jej výšku, príčinnú súvislosť, nenaplnil zákonné atribúty,
spojenésovznikomzodpovednostizaškoduvzmyslehmotnéhopráva.Navrhovateľžiadnymspôsobom
nepreukázal vznik škody, ním vyšpecifikované nárokované sumy - boli len z jeho strany všeobecné

tvrdenia, ničím nepodložené. Čo sa týka vznesenej námietky zo strany odporcu, týkajúcej sa obdobia
pred 23.04.2009 ( 3 ročná premlčacia lehota ) súd súhlasil s tým, že pri každom uplatnenom nároku
(1-6) uplynula lehota osobitne po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie.
Zvykonanéhodokazovaniaanazákladeuvedenýchustanovenízákonamal súdzato,žezhorauvedené
uplatňované nároky navrhovateľa ( spojené do spoločného konania ) titulom nesprávneho úradného

postupu nemajú oporu v zákone. Ako vyplýva zo zhorauvedenej dôvodovej správy k tomuto zákonu,
navrhovateľ nesplnil základné atribúty predpokladané zákonodarcom pre uplatnenie si náhrady škody v
zmysle tohto zákona, súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením odporcu vo všetkých jeho bodoch
( zhorauvedené ) a návrh v celosti zamietol, a to aj v časti náhrady nemajetkovej ujmy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na úspech odporcu v
konaní, nakoľko však tomuto žiadne trovy konania nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia písomne v dvoch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave,

prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III..
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).