Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212219700
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4212219700.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Pavla Lukáča v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/303/2012-59 zo dňa 4. apríla 2014,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 10C/303/2012-59 zo dňa 4. apríla 2014
p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky návrh navrhovateľa zamietol a
odporcovi nepriznal náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy vo výške 125,- eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 390,93 eura z
titulu nemajetkovej ujmy, keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých ako oprávnený mal navrhnúť
zvolenému súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením
záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere s dlžníkom, pričom exekúcia bola vedená pod spisovou
značkou EX 10174/2010. Súdny exekútor mal predložiť návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie

spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu - Okresnému súdu Komárno
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd túto žiadosť prijal na
ďalšie konanie, čím malo dôjsť k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou
a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nemala vykazovať prvky nadmernej právnej zložitosti a nemala
vyžadovať takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný
vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a vykonanie

exekúcie až dňa 16.02.2011 a to rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonom stanovenej lehoty -
omeškanie viac ako 212 dní, pričom nemala existovať okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému
súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po
veľmidlhejdobe.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladovspojenýchsjeho
činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to vo výške

70,-eur(správapohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačného
systému), 40,- eur (udržiavanie a správa informačného systému), 15,- eur (administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgenciíadresovaných exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou
stavu konania na exekučnom súde). Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 390,93 eura,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v
primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd nemá byť dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorý má byť dôsledkom nesústredenej činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za

následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 26.11.2013 poukázal na zmätočnosť
podania navrhovateľa, keď v návrhu nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci,
dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú

povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej odporca poukázal
na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenejlehote.Čosatýkauvádzanýchprieťahovvkonaní,navrhovateľneuviedol,akékrokypodnikol
na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu

škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd SR. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (Asturcom C- 40/08), ktorý nevylučuje
posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Ďalej odporca poukázal na znenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 resp. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.
Vzhľadom na túto právnu úpravu, ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná

na súd po 01.06.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený.
Na pojednávanie konané dňa 04.04.2014 sa účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa
nedostavili. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 03.04.2014 požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorého náplňou
práce je v rámci zastupovania navrhovateľa účasť na pojednávaniach. Pripojené bolo aj potvrdenie

o dočasnej práceneschopnosti S. J. od 28.03.2014. Súd žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o
odročenie pojednávania neakceptoval, pretože hodnoverným spôsobom nepreukázal dôležitý dôvod
na odročenie pojednávania. Možnosť zastúpenia advokáta iným advokátom vyplýva priamo zo zákona
(viď § 25 ods. 3 O.s.p. a tiež § 16 ods. 1 zákona o advokácii) a advokát túto zákonnú možnosť
(oprávnenie) nesmie využiť len vtedy, ak by zastúpenie bolo proti vôli zastupovaného účastníka (§

16 ods. 3 zákona o advokácii). Pritom v plnomocenstve zo dňa 13.09.2012 navrhovateľ splnomocnil
právneho zástupcu navrhovateľa na zastupovanie v súdenej veci a zároveň navrhovateľ súhlasil, aby
si splnomocnená spoločnosť ustanovila za seba zástupcu, resp. viac zástupcov. Právny zástupca
navrhovateľa je obchodná spoločnosť vedená v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. s
obchodným menom Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava a s prideleným IČO: 36

864 421, jeho štatutárnym orgánom sú konatelia Doc. JUDr. Branislav Fridrich PhD. a JUDr. Zuzana
Zimanová, keď v mene spoločnosti sú konatelia oprávnení konať samostatne a bez obmedzenia. Zo
žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania nevyplýva, prečo sa pojednávania
nemohol zúčastniť ani jeden z vyššie uvedených konateľov právneho zástupcu navrhovateľa. Naproti
tomu bol súdu predložený len doklad o dočasnej práceneschopnosti S. J. vo vzťahu ku ktorému nie

je možné vyvodiť, či je alebo nie je zamestnancom právneho zástupcu navrhovateľa a predovšetkým,
či je vôbec oprávnený v postavení právneho zástupcu navrhovateľa sa v súdenej veci zúčastňovať
pojednávania, pretože v tomto smere neboli predložené žiadne hodnoverné listinné dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, spisu Okresného súdu Komárno

vo fotokópii 12Er/527/2010 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 09.06.2010 bola začatá exekúcia na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísaného vo
forme zápisnice súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62,
keď oprávneným je POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, povinným W. W., exekučným

titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.03.2010 SR 01117/10 a predmetom
exekúcie bolo vymoženie 504,- eur s príslušenstvom. Dňa 04.08.2010 bola exekučnému súdu doručená
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K žiadosti bol pripojený návrh na
vykonanie exekúcie, plnomocenstvo udelené oprávneným pre Advocate s.r.o. Pribinova 25, Bratislava,zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a
výpis oprávneného z obchodného registra. Uznesením Exekučného súdu 12Er/527/2010-13 zo dňa
28.01.2011, právoplatné 16.03.2011 bola zamietnutá žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého

oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Následnýmuznsenímexekučnéhosúdu12Er/527/2010-21
zo dňa 06.03.2012, právoplatné 12.07.2012, bola exekúcia zastavená.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení od 1.1.2009 do 31.12.2010 vo veci náhrady

škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie

exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, podľa
tohtozákonamožnovykonaťexekúciuajnapodkladevykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchkomisií
a zmierov nimi schválených.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti je jednak nesprávny úradný postup súdu, existencia

škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Keďže predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda
kumulatívne splnenie všetkých troch základných predpokladov, je zrejmé, že bez zistenia prvého
predpokladu, a to nesprávneho úradného postupu, nie je dôvodné skúmať existenciu vzniku škody ako
majetkovej či nemajetkovej ujmy, resp. príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

vznikom škody. Ak čo i len jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je
v konaní zistený a preukázaný, nedochádza k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne
mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom
a súd preto aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady neskúma. O vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku

nesprávnehoúradnéhopostupuatedanesprávnyúradnýpostupbolpodstatnouarozhodujúcoupríčinou
vzniku škody.

V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Navrhovateľ požaduje od odporcu
náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 390,93 eura,

a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nemal vydať poverenie pre
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.V tejto konkrétnej veci súd zistil, že po tom, čo bola exekučnému súdu dňa 04.08.2010 doručená
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na
základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, exekučný súd svojím uznesením

12Er/527/2010-13 zo dňa 28.01.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Súd konštatuje, že vyššie citované uznesenie exekučného súdu zo dňa 28.01.2011 nebolo vydané v
zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, ktorá uplynula dňa 19.08.2010. Nie každé nedodržanie zákonnej

lehoty sa automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Súd poukazuje na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v
zákonomustanovenýchlehotách(nálezÚstavnéhosúduSRz7.mája2013,sp.zn.IV.ÚS471/2012-75).
Ďalej je nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce
prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48ods.

2 Ústavy, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej
veci. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom v exekúcii bol rozhodcovský
rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní aj bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo

odporuje dobrým mravom. Lehota 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia uvedená
v § 44 ods. 2 v spojení s § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku v znení do 01. 06. 2011 je
extrémne krátka na to, aby exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok náležite preskúmal z
hľadiska formálnych a materiálnych predpokladov. Pokiaľ oprávnený označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy (uznesenie NS SR sp.zn. Cdo 143/2011 z
18. 12. 2012). Je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa
príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo1/2012 z 21.

03. 2012). Z vyššie uvedených dôvodov súd uvádza, že hoci exekučný súd vydal vyššie citované
uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 28.01.2011, teda až po uplynutí 15 dňovej lehoty uvedenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení do 31.05.2011 a potom, čo mu dňa 04.08.2010 bola doručená žiadosť exekútora o udelenie
poverenia, jeho postup nie je možné považovať za nesprávny úradný postup. Z aktuálnej rozhodovacej

činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenej v predchádzajúcej časti odôvodnenia vyplýva
oprávnenie exekučnému súdu skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzatvorenej
rozhodcovskej zmluvy, pri ktorej si exekučný súd vyhodnocuje jej prípadnú neplatnosť. Tým je nutné
konštatovať, že nie je splnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, ktorým je nesprávny úradný postup. V záujme hospodárnosti konania sa súd ďalším

predpokladom, ktorým je existencia škody vôbec nezaoberal.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní
nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dôvody pre takýto postup videl v ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), f) OSP t.j., že súd svojim postupom odňal

účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav resp., že súd neúplne zistil skutkový
stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy.
Podľa navrhovateľa súd nesprávne na prejednávanú vec aplikoval ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.,
ktoré súd aplikoval v znení, ktoré sa stalo súčasťou nášho právneho poriadku až po tom, čo už došlo

k založeniu zodpovednostného vzťahu.
Navrhovateľ súdu ďalej vyčíta, že tento nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkovi konania
nevznikol stav právnej neistoty a taktiež, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky
konania zákonnými lehotami, nakoľko súd má aplikovať platné právo.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal odvolanie navrhovateľa v súlade s ust. § 212 ods. 1 a 214 ods. 2 OSP, pričom
vo veci rozhodol postupom podľa § 156 ods. 3 OSP.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
S poukazom na cit. ustanovenie preto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje ako v časti skutkových zistení, tak aj v časti týkajúcej sa právneho

posúdenia, a preto nebude tieto dôvody pre nadbytočnosť a z dôvodu hospodárnosti opakovať.
Na doplnenie odvolací súd vzhľadom na dôvody odvolania uvádza, že hoci z označenia odvolania
vyplýva, že smeruje voči označenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa, z odvolacích dôvodov už
táto skutočnosť zrejmá nie je. Zo strany navrhovateľa ide o paušálne podávané odvolania, bez
špecifikácie na tú ktorú vec, čo súdu bráni v tom, aby sa s odvolacími dôvodmi relevantným spôsobom
vysporiadal. Navrhovateľ vo svojom odvolaní nekonkretizuje akým konaním alebo postupom súdu došlo

k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pokiaľ tým konaním malo byť uskutočnenie pojednávania v
jeho neprítomnosti dňa 04.04.2014, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa v tejto časti, kde sa podrobne súd vysporiadava so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. §
101 ods. 2 OSP t.j. prečo uskutočnil pojednávanie aj bez prítomnosti navrhovateľa resp. jeho právneho
zástupcu.

Ani ďalšie odvolacie dôvody nesmerujú voči napádanému rozhodnutiu, keďže súd prvého stupňa na
prejednávanú vec aplikoval ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase vzniku
navrhovateľom tvrdeného zodpovednostného vzťahu, pričom znenie novelizovaného ust. § 9 ods. 2 cit.
zák. v znení po 31.12.2012 súd ani len necitoval.
To sa vzťahuje aj na ďalšie odvolacie dôvody, ktorými navrhovateľ súdu vyčíta niečo, čo sa v rozhodnutí

nenachádza, pričom s dôvodmi, pre ktoré súd žalobu zamietol, navrhovateľ nenamieta.
Navyše odvolací súd vidí nedôvodnosť uplatneného návrhu aj v tom, že zo strany exekučného súdu
nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a teda k naplneniu prvého predpokladu na vznik
zodpovednostného vzťahu, keďže v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku lehota 15 dní sa
vzťahovala len na prípade kedy súd poverenie vydáva a nie na prípady, keď dochádza k zamietnutiu

žiadosti o udelenie poverenia.
Na základe uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
Hoci odporca bol v odvolacom konaní úspešný, súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
nakoľko v súvislosti s odvolacím konaní, mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.