Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 15, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/173/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215852
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215852.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova ul. č.25, 811 09 Bratislava, zast. Fridrich Paľko s.r.o.,
IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti odporcovi Slovenská republika za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd odporkyni p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.09.2012, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu
dňa 27.9.2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z dôvodu

nesprávneho úradného postupu exekučného súdu ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu uviedol,
že ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úvere č.6610425) navrhol písomným podaním spísaným
procedurálnym postupom podľa § 38 a nasledujúcich zákona č.233/1995 Z.z. (ďalej len „ Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla
neplnenímzáväzkuvyplývajúcehozozmluvyoúvereč.6610425dlžníkom:MilanBartoš,nar.26.05.1986.

Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučné veci č.: „ EX
10443/2010“.Súdnyexekútorvsnahepostupovaťpri nútenomvymáhanípohľadávkyefektívneaúčinne
predložili jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému
súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „ Exekučný súd“) a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú
súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať

sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe.
Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od l.6.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1990 Z.z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do l5 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 4l ods.2 písm.c),d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods.2 Exekučného poriadku platného od l.6.2010 do 3l.5.2011 súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak

súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom do l5 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútoraaby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm.c),d). Ak
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel sa robil rozdiel medzi exekučnými
titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do l5 dní od doručenia takejto žiadosti nebola založená vo vzťahu k notárskym
zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam v rozhodcovských komisií a zmierou nimi schválených. Na
tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že navrhovateľ disponuje exekučnými titulmi, ktorými

sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č.244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v
znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 2.8.2011 (konanie začalo dňa 20.7.2010)
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie

poverenia tak došlo po uplynutí zákonnom stanovenej lehoty (omeškanie viac ako 378 dní). Doplnil, že
na označenie exekučnej veci používa všetky informácie, ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný
súd mu totiž neoznámil sp.zn. pod ktorou došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonnom
stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného

postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil
vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Opísaný postup exekučného súdu
hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s § 44 ods.2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na

vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ďalej upozornil nato, že vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný postup v exekučnom konaní a prinútil porušovateľa, teda exekučný súd k vydaniu
rozhodnutia. Dôvodil, že viackrát žiadal exekučný súd o informáciu o stave exekučného konania a spísal
sťažnosti na prieťahy v konaní. Podotkol, že nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná,
pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával exekučný súd vo veci také úkony, ktoré mali

smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného konania on nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy SR. Preto si z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy,
pričom majetková škoda činí sumu 125 € ( na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70 €, na udržiavanie a správu informačného

systému 40 €, na administratíve spracovanie textových urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovovaním urgencie adresovaných exekučnému súdu, na poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde l5 €).
Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 697,03 € ( 55 € za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu a to na základe aplikácie doktríny ÚS SR špecifikované v žalobe

teda 660 € za rok: l2 mesiacov roku = 55 € za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa §
15 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie
jeho nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej
návrh na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 10C 173/2012-16 zo dňa 08.02.2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred
Okresným súdom Zvolen sp.zn. 10C 173/2012, 10C 174/2012, 10C 175/2012, 10C 176/2012, 10C
177/2012, 10C 178/2012, 10C 179/2012, 10C 180/2012, 10C 181/2012 a 10C 182/2012 s tým, že
konanie sa bude viesť ďalej pod spoločnou sp.zn. 10C 173/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.2.2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 17.6.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 24.6.2013 k
spojeným návrhom ( ďalej len „ návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatnený, žiadala
ho v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

K návrhu vzniesla procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov,
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek
exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučnéhosúdu bolo jedným z dôvodov, pre ktorý Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie
jehoústavnýchprávnečinnosťouExekučnéhosúdu,keďuviedlapríkladmorozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR sp. zn. II.ÚS 211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to,

že okrem toho, kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo
na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať
konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
§ 43 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v
tomtomomenteniejejasnýanititulnárokunanáhraduškody.Čosatýkauvádzanýchprieťahovvkonaní,

v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ za kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
„ považuje „ žiadosť o informáciu o stave konania“. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany
navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na
skutočnosť, že už dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé,

ženavrhovateľichnepodalpouplynutí6mesačnejlehoty,aleskôr.Podľa§15ods.1Zákonač.514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdneho

konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným číslom R
28/1978).Pretomázato,žeideopredčasneuplatnenýnároknasúde.Odporkyňaďalejinformovalasúd,
že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo
navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal

požadovanéskutočnosti,nedoplnilžiadanéinformácie,nebolochotnýuviesťdátumy,kedysadozvedelo
škode,nepriložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškodu,neuviedol,čibolipodávanésťažnosti
predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady preukazujúce „ohrozenie“
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik
nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie

podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný.
Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje všeobecné podmienky pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:
l.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup

2.) vznik škody
3.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou, s tým, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky 3 podmienky
súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedla, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na
poverenieexekútorajevýraznouprekážkoutohoabymohlisúdyobjektívneposúdiťzákonnosťexekúcie,

ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie
dôvodov podľa § 45 ods.1 písm.c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo
vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov exekučného konania. V tejto súvislosti
poukázala na ustanovenie § 44 ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011. Pokiaľ
ide o znenie ustanovenia § 41 ods.2 písm.d) Exekučného poriadku v znení účinnom pred l.6.2011

poznamenala, že v samotnej dôvodovej správe je k tomuto novelizovanému ustanoveniu Exekučného
poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako
exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada SR ako zákonodarný zbor
SR. Preto argumentácia navrhovateľa je v interpretácií toho čo zamýšľal zákonodarca nefundovaná anepravdivá a § 4l ods.2 písm.d) Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky
aj pred dňom l.6.2011. Taktiež považovala za nevyhnutné poukázať na tú skutočnosť, že zo samotnej
dikcie § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota l5 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia

v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí
exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu a ( okrem exekučného titulu podľa §
41 ods.2 písm.c), a d) Exekučného poriadku) a ak ho súd nepoverí, l5 dňová lehota neplatí. Nie je
možné ani logicky predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu určiť l5 dňovú lehotu i na zamietnutie
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu.
Poukázala tiež na judikatúru Ústavného súdu sp.zn. I ÚS 16/02, z ktorého má vyplývať, že ani samotné
nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,
že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom nato, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Okrem

toho poukázala na ustanovenie § 9 ods.2 Zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od l.l.2013, pričom
žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti,
že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie
ESĽP, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu v SR, ktorými bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov odporkyňa má zato, že nie

je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v článku 48 ods.2 Ústavy SR je pri tom kompetentný preskúmať Ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto 3 základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu

( napr. I ÚS 41/02). Odporkyňa považovala za potrebné podotknúť, že podľa jej názoru efektívnosť a
rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č.
514/2003 Z.z. ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu
na podklade sťažnosti na prieťahy. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nepovažuje za preukázanú ani
existenciu prieťahov v konaní. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo skutkových

okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému postupu súdu
malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § l9 a ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu
škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia
práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota
odo dňa doručenia (oznámenia rozhodnutia). V prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve

nesprávnym úradným postupom spočívajúcom v zamietnutí žiadosti o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie po l5-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po 3
rokoch od momentu uplynutia l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla námietku premlčania,
ak došlo k uplynutiu l5 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia dňom 23.4.2009 t.j.

3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Tiež pre
úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem iného nevyhnutné
preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu škody a nároky,
ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné poukázať na
tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § l7 ods.1

Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktorý by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom na pravidelný
behvecí. Nazákladeustálenýchdefiníciískutočnejškodyaušléhoziskunavrhovateľdoposiaľneuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk a

zároveňodporkyňazastávanázor,ženavrhovateľomuvedenúpaušalizáciuvecnýchnákladov nemožno
považovať ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový prospech, a teda logicky nie
je možné domáhať sa ich náhrady podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Odporkyňa upriamila pozornosť na
skutočnosť, že navrhovateľ by v tomto konaní na preukázanie vzniku škody musel produkovať dôkazy.
Od povinnosti riadne preukázať vznik a výšku škody navrhovateľa neodbremeňuje množstvo podaných

žalôb, ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní, ani ochrana osobných údajov, obchodného tajomstva, či
dôverných informácií, teda skutočností, ktorými navrhovateľ exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti
odôvodňuje. Odporkyňa má zato, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľadposkytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred
týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcii, ale
aj takých, pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali, resp. prebiehali bez namietaných nedostatkov.

Akákoľvek výška nákladov na správu, resp. udržiavanie informačného systému vznikala navrhovateľovi
bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie považuje odporkyňa za účelové. Na základe týchto
skutočností je odporkyňa toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať navrhovateľovi
materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku škody. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch,

tu odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobne „ frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery „ sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku
NS ČR sp.zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu
nie je možné vzťahovať na fyzické osoby, ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom

zúčastňujú, lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a
podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia
„ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy“. Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je
dostačujúcimzadosťučinením.Uvedenéznávrhunevyplývaaztohtodôvodunepovažujezapreukázaný

tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch.
V tejto súvislosti poukázala na ustanovenie § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenie
§ 17 ods. 2 a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v
ktorommaloknesprávnemuúradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnosti
navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou

vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu
spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila
najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z
titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila list Európskej komisie

Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 adresovaný stálemu
predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že
v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov,
ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom útvary Komisie sa o týchto
praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho prejednania, ktorý podľa

článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem uvedeného o negatívnej percepcii
navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov (napríklad
Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo dňa 16.07. 2012, ktorý odporkyňa
tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať
pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd Prešov označil konanie v prejednávanej

veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré prípady, keď sa
jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora v
Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané sankcie
a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že Asociácia organizácií splátkového
predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila navrhovateľa zo svojich radov. Z

popísanéhojezrejmé,ženavrhovateľajehopraktikysúvnímanéverejnosťounegatívne,bolipredmetom
záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve
podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých
úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúcslabéfinančnéaprávnevedomienízkopríjmovýchosôb.Vzhľadomnauvedenémázato,že

navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa
s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods.
3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia
navrhovateľa(akospoločnostisnegatívnoupovesťouvyužívajúcouneprijateľnépodmienky),minimálnej
závažnosti prípadnej ujmy a následky, ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný

postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa
ustálenejsúdnejpraxepríčinnásúvislosť,akoďalšípredpokladvznikuzodpovednostizaškodujepriama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).V postupnom slede javov ja každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený.
Nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti,

ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že by navrhovateľovi
vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ tak nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných
konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody,
ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom

stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp.zn. 10C/173/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
125 € a nemajetkovej ujmy v sume 697,03 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným konaním
vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere č.6610425
dlžníkom: Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil

registráciou v exekučnej veci č.: EX 10443/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora až dňa 02.08.2011 ( konanie sa začalo dňa 20.7.2010) teda bol v omeškaní s
rozhodnutím viac ako 378 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/174/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 922 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo zmluvy o úvere
č.6770067 dlžníkom: J. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor
pridelil registráciou v exekučnej veci č.: EX 12012/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej veci rozhodol
o žiadosti súdneho exekútora až dňa 22.3.2011 ( konanie sa začalo dňa 7.11.2009) teda bol v omeškaní

s rozhodnutím viac ako 500 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/175/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 520,01 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

zmluvy o úvere č.6770089 dlžníkom: X. B., , nar.XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou v exekučnej veci č.:EX 12103/2009. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 16.8.2010 ( konanie sa začalo dňa 7.11.2009) teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 282 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/176/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 503,41 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
zmluvy o úvere č.6770105 dlžníkom: Q. W., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou v exekučnej veci č.: EX 4369/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej

veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 26.01.2011 ( konanie sa začalo 28.4.2010), teda bol
v omeškaní s rozhodnutím viac ako 273 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/177/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 995,76 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s

exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
zmluvy o úvere č.6770149 dlžníkom: R. V., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou v exekučnej veci č.: EX 13958/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 28.2.2012 (konanie sa začalo dňa 6.9.2010) , teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 540 dní.

V konaní pod pôvodnou sp.zn. 10C/179/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125 € a nemajetkovej ujmy v sume 462,84 €, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s
exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
zmluvy o úvere č.6770222 dlžníkom: Z. W.Á., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie

súdny exekútor pridelil registráciou v exekučnej veci č.: EX 6345/2010. Exekučný súd v tejto exekučnej
veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 30.1.2011 ( konanie sa začalo dňa 24.5.2010), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 251 dní.Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 15.6.2015. Na toto pojednávanie boli právny

zástupca navrhovateľa i odporkyňa predvolaní včas a riadne. Odporkyňa podaním zo dňa 11.6.2015,
doručeným tunajšiemu súdu dňa l2.6.2015 prostredníctvom e-mailu ospravedlnila svoju neúčasť na
tomto pojednávaní z dôvodu jej kapacitných a personálnych možností vzhľadom na značený počet
pojednávaní po celom území SR v obdobných konaniach s navrhovateľom s ohľadom na hospodárnosť
konania ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa doterajších skúseností

odporkynepojednávanítaktiežnezúčastní,pričomsaodporkyňapridržalasvojichužzaslanýchvyjadrení
vo veci. Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním zo dňa 11.6.2015, ktoré bolo súdu
doručené v ten istý deň požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní, ako aj návrh na prerušenie konania
doprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetomjerozhodnutie
o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, a ktorého dôsledkom bude

zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci.
Tunajšísúdtomutonávrhunaprerušeniekonanianevyhovelstým,žeuznesenímč.k.10C173/2012-240
zo dňa 15.6.2015 konanie zastavil pre prekážku právoplatného rozhodnutia o tomto návrhu podľa § 159
ods.3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo nemôže sa prejednávať znova. Bližšie
zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení. Súd návrhu právneho zástupcu

navrhovateľa na odročenie tohto pojednávania nevyhovel.
Podaním zo dňa 11.6.2015, doručeným tunajšiemu súdu v ten istý deň elektronickou formou navrhovateľ
prostredníctvom svojho práv. zástupcu navrhol prerušiť toto súdne konanie podľa § 109 ods.2 písm.c)
O.s.p. do právoplatného rozhodnutia o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR-Ministerstvo
spravodlivosti SR, Súdnemu dvoru európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod

sp.zn. 7C /6/2010. O tomto procesnom návrhu navrhovateľa rozhodol súd uznesením sp.zn. 10C
173/2012-236 zo dňa 15.6.2015, ktorým tento návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol.
Bližšie zdôvodnenie procesného postupu súdu je uvedené v tomto uznesení.
Právnyzástupcanavrhovateľa,aniodporkyňasatohtopojednávanianezúčastniliakeďžesúdnevyhovel
žiadostiprávnehozástupcunavrhovateľaoodročeniepojednávania,vecnatomtopojednávaníprejednal

a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § l0l ods.2 O.s.p.

Pred otvorením pojednávania súd vylúčil na samostatné konanie vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 10C
178/2012,vecpôvodnevedenúpodsp.zn.10C180/2012,vecpôvodnevedenúpodsp.zn.10C181/2012
a vec pôvodne vedenú pod sp.zn. 10C 182/2012, ktoré boli následne spojené na spoločné konanie a

ďalej vedené pod sp.zn. 10C 173/2012, a to uznesením č.k. 10C 173/2012-234 zo dňa 15.6.2015.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen, a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch

identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
sp.zn. súdnych spisov exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal vykonať dôkaz
oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené pre exekučné
konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre vymoženie peňažnej

pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov) vyplývajúceho zo
zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že exekučný súd mu neoznámil sp.zn.,
pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na exekučnom súde. V návrhoch neopomenul uviesť
„ exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval sp.zn.: sp.zn.
20Er/1425/2010, 21Er/1172/2009, 21Er/1175/2009, 24Er/370/2010, 20Er/1681/2010, 24Er/550/2010.
Z exekučného spisu sp.zn. 20Er/1425/2010 (EX 10443/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX. Tento

došiel dňa 9.9.2010. Uznesením č.k. 20Er/1425/2010-17 zo dňa 23.6.2011 exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu
odvolanie nebolo podané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2011. Uznesením č.k.20Er/1425/2010-24 zo dňa 7.12.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.3.2013.

Z exekučného spisu sp.zn. 21Er/1172/2009 (EX 12012/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: J. Ď.-A. U. systems, IČO: 35 192
992. Tento došiel dňa 24.11.2009. Dňa 20.1.2010 súd požiadal Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. o zaslanie rozhodcovského spisu sp.zn. SR 12226/09 k nahliadnutiu.Dňa
l0.2.2010 bolo na tunajší súd doručená odpoveď Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. s tým, že v prílohe zasielajú fotokópie predmetných zmlúv. Súd dňa l5.2.2010 urgoval
predmetný rozhodcovský súd na predloženie kompletného rozhodcovského spisu.

Uznesením č.k. 2lEr/1172/2009-14 zo dňa 14.2.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený
odvolanie doručené tunajšiemu súdu dňa l7.3.2011 a následne bol spis predložený odvolaciemu

súdu, ktorý uznesením sp.zn. 15CoE/231/2011-39 zo dňa 11.8.2011 uznesenie okresného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípisom zo dňa 29.4.2012 súd vyzval oprávneného, aby
predložil všeobecné podmienky poskytnutia úveru účinné ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o
úvere. Dňa 22.5.2012 bola na tunajší súd doručená odpoveď fy POHOTOVOSŤ s.r.o. s tým, že v
prílohe zaslali predmetné všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Uznesením č.k. 21Er/1172/2009-51

zo dňa 24.5.2012 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Dňa 4.6.2012 bolo na tunajší súd doručené odvolanie oprávneného, spis bol
následnepredloženýodvolaciemusúdu,ktorýuznesenímsp.zn.15CoE/134/2012-76zodňa31.10.2012
uznesenie okresného súdu potvrdil. Obidva uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 14.12.2012.
Uznesením sp.zn. 21Er/1172/2009-85 zo dňa 25.3.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 13.4.2013 ( exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp.zn. 10C 174/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 21Er/1175/2009 ( EX 12103/09 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý)
súd zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej: X. B., nar. XX.X.XXXX. Tento

došiel dňa 24.11.2009. Prípisom zo dňa l3.l.2010 súd vyzval Stály rozhodcovský súd spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. o zaslanie rozhodcovského spisu č.k. SR 12554/09 na nahliadnutie.
Dňa 10.2.2010 bola na tunajší súd doručená odpoveď tohto rozhodcovského súdu s tým, že v
prílohe zaslali fotokópie predmetných zmlúv. Prípisom zo dňa 18.3.2010 súd urgoval predmetný
rozhodcovský súd o bezodkladné predloženie kompletného rozhodcovského spisu. Dňa l5.4.2010

bola na tunajší súd doručená odpoveď tohto rozhodcovského súdu s tým, že v prílohe zasielajú
fotokópie spisov. Uznesením č.k. 21Er/1175/2009-24 zo dňa 3.6.2010 exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa l9.7.2010 bolo na tunajší súd
doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu, spis bol následne predložený odvolaciemu
súdu. Dňa 20.1.2011 bolo na tunajší súd doručené späťvzatie odvolania oprávneného. Odvolací

súd uznesením č.k. 43CoE/8/2011 zo dňa 10.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.6.2011 a uznesenie Okresného súdu Zvolen sp.zn. 21Er/1175/2009-24
zo dňa 3.6.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2010. Uznesením sp.zn. 21Er/1175/2009-62 zo
dňa 17.7.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.11.2012
(Exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 175/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 24Er/370/2010 ( EX 4369/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému : Q. W., nar. XX.XX.XXXX. Tento došiel
dňa 28.5.2010. Prípisom zo dňa 4.6.2010 vyzval súd súdneho exekútora aby v lehote 20 dní zaslal
opravený návrh na vykonanie exekúcie kde budú trovy právneho zastúpenia oprávneného v exekúcii

uplatnené v správnej výške v zmysle vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v platnom znení ( § l4 ods.2
písm.f) a zároveň aby v tej istej lehote zaslal súdu zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a
ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Dňa 2.8.2010 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie práv.
zástupcu oprávneného k predmetnej výzve súdu, v ktorom sa vyjadrili ohľadne trov a zároveň v prílohe
zaslali zmluvu o úvere. Uznesením č.k. 24Er/370/2010-14 zo dňa 25.10.2010 exekučný súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa l7.l2.2010 bolo na tunajší
súd doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Dňa 20.l.2011 bolo na tunajší súd
doručené späťvzatie odvolania oprávneného. V konaní súd vykonával úkony súvisiace s doručovaním
súdnych zásielok povinnému. V spise sa nachádza úradný záznam zo dňa 20.8.2012, v zmysle ktoréhobola dňa 6.8.2012 podaná sťažnosť vo veci sp.zn. 24Er/370/2010 sťažovateľom POHOTOVOSŤ s.r.o.
Bratislava na prieťahy v konaní. Sťažnosť vedená pod Spr 2099-24/12 bola vybavená dňa 20.8.2012
ako nedôvodná- úradný záznam spísaný JUDr. Annou Snopčokovou, predsedníčkou súdu. Spis bol

následne predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením sp.zn. 41CoE/262/2012 zo dňa 3.l0.2012
odvolacie konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.5.2013 a uznesenie
Okresného súdu Zvolen sp.zn.24Er/370/2010-14 zo dňa 25.l0.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa
6.8.2012. Uznesením č.k. 24Er/370/2010-78 zo dňa l9.l2.2013 bolo exekučné konanie zastavené.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2014 (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne

pod sp.zn. 10C 176/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 20Er/1681/2010 ( EX 13958/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému R. V., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel dňa
26.11.2010. Súd prípisom zo dňa 2.l2.2010 vyzval súdneho exekútora na doplnenie návrhu ohľadne
zmenky, na základe ktorej rozhodol rozhodcovský súd rozsudkom č.k. SR 05385/10 zo dňa 30.6.2010.

Uznesením č.k. 20Er/1681/2010-12 zo dňa 12.7.2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu nebolo podané odvolanie.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.3.2012. Uznesením č.k. 20Er/1681/2010-26 zo
dňa 15.8.2014 bolo exekučné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.9.2014
( exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod sp.zn. 10C 177/2012).

Z exekučného spisu sp.zn. 24Er/550/2010 ( EX 6345/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnej Z. W., nar. XX.X.XXXX. Tento došiel
dňa 16.7.2010. Uznesením č.k. 24Er/550/2010-8 zo dňa 26.l0.2010 exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dňa l0.l2.2010 bolo na tunajší súd

doručené odvolanie oprávneného proti tomuto rozhodnutiu. Spis bol následne predložený odvolaciemu
súdu. Dňa 20.l.2011 bolo na tunajší súd doručené späťvzatie odvolania oprávneného. Odvolací súd
uznesením sp.zn. 14CoE/26/2011-30 zo dňa 8.2.2011 odvolacie konanie zastavil. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2011 a uznesenie Okresného súdu Zvolen sp.zn.24Er/550/2010-8
zo dňa 26.l0.2010 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2010.

Uznesením č.k. 24Er/550/2010-47 zo dňa 29.l.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.3.2013 ( exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa pôvodne pod
sp.zn. 10C 179/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č.514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č.514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona

účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri

výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon

neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia

práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.
Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených

podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.
Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký

úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup
nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.
Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v
praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu

(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).
Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaní

alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)
rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo

vo forme nemajetkovej ujmy.
Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému

rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžadujepreukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti, nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.
Zanesprávnyúradnýpostupmožnovovšeobecnostipovažovaťporušeniepravidiel,ktorésúpredpísané

právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so zákonom, resp.
s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci,
ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v
rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Aktuálna právna úprava v §
9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady, ktoré sa považujú za nesprávny

úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv
a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že
podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát (prostredníctvom svojich orgánov
alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť
je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia všeobecných predpokladov

škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 10C
173/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.
Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa 01.07. 2002. V § 35 tento zákon ustanovuje, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný
rozsudok súdu.
Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené zmieri, platobné výmery, výkazy

nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo

možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č.244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.
07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia

tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm.d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií

a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný
výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský

rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.
2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,

že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).
Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá Vo všetkých prípadoch exekučných vecí súd
preskúmaval materiálne predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou.
Ak exekučný súd tak ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného

poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie l5-dňová zákonná lehota neplatí. Uvedené sa vzťahuje na všetky prípady exekučných
konaní, od ktorých odvodzoval navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, a v ktorých došlo k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu exekučného súdu.

K tomuto treba doplniť, že 15-dňová lehota na preskúmavanie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie je v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite
preskúmať predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie s poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na
súdnu ochranu vzhľadom na zložitosť vecí, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú

náročnosť posúdenia exekučného titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi
EÚ. Poverenie na vykonanie exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči
osobe súdneho exekútora. Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi,
nazákladektoréhosúdnyexekútormôžezačaťvykonávaťexekúciuaktorýmsúdnyexekútorpreukazuje
svoje oprávnenie exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku je zvýraznená zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhosúdu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vydanie
exekúcie a musí byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne

nemožný, neodporuje zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je
možné vychádzať len z obsahu predloženého rozhodcovského rozsudku a preto bol Exekučný súd
oprávnený vyžiadať si od účastníkov konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého
spisového materiálu, ktoré sú podľa posúdenia Exekučného súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska
jeho rozhodovacej činnosti. Takto postupoval Exekučný súd vo viacerých exekučných konaniach.

Potom, ak Exekučný súd v exekučnom konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli
podmienkamimateriálnejvykonateľnostiexekučnéhotitulu,rozhodcovskýchrozsudkov,týmtopostupom
nedochádzalo k preskúmavaniu vecnej správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských
rozsudkov), ale len k posúdeniu, či predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so
zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd

zistil, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
bol povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto
dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť ( pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn.
3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011

zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04.
2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa
22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09. 12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011,
uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti H. S., zo
dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto

Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, ktorý by zakladal nárok navrhovateľa na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy.
Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, o
sťažnostiach na prieťahy v konaní nerozhodoval Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva, a
ani v jednom prípade nebola uložená žiadna sankcia. Jedine v exekučnom spise sp.zn. 24Er/370/2010

sa nachádza úradný záznam, podľa ktorého bola dňa 6.8.2012 sťažovateľom POHOTOVOSŤ s.r.o.
podaná sťažnosť v tejto veci na prieťahy v konaní, ktorá však bola predsedníčkou tunajšieho súdu
vybavená ako nedôvodná. Súd pritom poukazuje nato, že táto sťažnosť bola podaná až potom , čo
súd uznesením sp.zn. 24Er/370/2010-14 zo dňa 25.10.2010 žiadosť súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie zamietol, a tiež aj potom čo dňa 20.l.2011 bolo na tunajší exekučný
súd doručené späťvzatie odvolania oprávneného podaného proti predmetnému uzneseniu I.stupňového
súdustým,žesúdvčaseodvydaniatohtorozhodnutiavykonávalúkonysúvisiacesozisťovanímpobytu,

resp. bydliska povinného za účelom doručenia súdneho rozhodnutia.
Úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je
správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po lehote,
keď záujem spravodlivosti a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Vo viacerých exekučných
veciach k spravodlivému a zákonnému rozhodnutiu bolo potrebné dokladovať ďalšie listiny, preto

nebolo možné v l5-dňovej lehote od podania žiadosti objektívne o žiadosti rozhodnúť. Navrhovateľ v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas doby od doručenia žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do vydania rozhodnutia tejto žiadosti bolo v neistote, prípadne, že by v dôsledku
tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. Nepreukázal príčinnú súvislosť, ani
vznik škody, ani výšku škody. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať materiálne.
Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým

existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod
odôvodňovať v rozsudku škodu a majetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a dôvodom na základe ktorých návrh navrhovateľa v

celom rozsahu zamietol, súd nevykonával dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi a to konkrétne
znaleckým posudkom pod poradovým č.1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaným znalcom Doc. JUDr.
PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD., v ktorom malo byť úlohou znalca posúdiť, či je právom EÚ
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované
rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, ktorý bol v originály založený na

tunajšom súde pod Spr 1686/13 na základe podania spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598
doručeného tunajšiemu súdu dňa 6.9.2013; a tiež znaleckým posudkom č.1/2014 zo dňa 17.01.2014
vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v Bratislave, v ktorom bolo úlohou znalca
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním

zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti
súdneho exekútora, ktorý bol v originály založený do spisu č.k. 13C/261/2012 do prílohovej obálky,
nakoľko všetky relevantné skutočnosti, ktoré súd považoval za potrebné preskúmať nato, aby mohol vo
veci rozhodnúť, mal preukázané z ostatných dôkazov, ktoré v konaní vykonal.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a
§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola
úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň

23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol
sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,
môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníkakonania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že
úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, a ani zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis
s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňaf) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.)