Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/37/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111203906
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8111203906.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Y. J., nar.

XX.X.XXXX, bytom J., Y. XX, právne zastúpený JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou so sídlom v
Prešove, Floriánova 12, proti odporcovi: E. Z. - Z., IČO: 35 060 727, so sídlom v Prešove, Hlavná 14,
právne zastúpený JUDr. Patrikom HOLINGOM s.r.o., IČO: 36 856 967, advokátska spoločnosť so sídlom
v Prešove, Hlavná 6, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
IČO: 42 176 778, so sídlom v Bratislave, P.O.Box 13, v konaní o bezdôvodné obohatenie takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu bezdôvodného obohatenia 1.220 Eur a z titulu
primeraného finančného zadosťučinenia 1.220 Eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.523,35 Eur na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 14.2.2011 domáhal od odporcu zaplatenia 1.220 eur z titulu
bezdôvodného obohatenia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.220 eur a náhrady trov
konania.

Odporca s návrhom nesúhlasil.

Súd svojim rozsudkom zo dňa 17.7.2012 návrh zamietol. Ako dôvod uviedol, že keďže neboli zo strany
navrhovateľa predložené zmluvy o pôžičke, neuniesol navrhovateľ dôkazné bremeno. Súd nemohol teda
posudzovaťzmluvyakoplatné,aleboneplatné,keďnepoznalichobsah,ktorýbolsporný.Ztohtodôvodu
nepriznal ani zadosťučinenie.

Voči rozsudku sa odvolal navrhovateľ.

Krajský súd svojím uznesením zo dňa 12.11.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil ho na
ďalšie konanie. Vo svojom uznesení uviedol:
Prvostupňový súd predovšetkým pochybil pri výklade ustanovenia § 120 ods. 1, 3 O.s.p. v náväznosti na
ustanovenie § 451 a § 457 Občianskeho zákonníka, pričom sa nevyporiadal s tým, že doklady týkajúce
sa posledných dvoch platieb zo dňa 18.2.2009 v sume 94,82 eur a zo dňa 23.2.2009 vo výške 1.125,31
eur, sú označené tým istým symbolom C. XX/XXXX, ako celý rad ďalších pokladničných dokladov o

žalobcom zaplatených sumách, ktoré vo svojom úhrne prekračujú výšku 22.000,- Sk požičanú dňa
22.4.2006. Podobne súd nevyvodil dôsledky z doterajšieho zistenia, že túto pôžičku poskytol žalovaný
žalobcovi za úrok vo výške minimálne 5 % mesačne.Ďalej Krajský súd poukázal na to, že otázka platnosti či neplatnosti právneho úkonu môže byť vyriešená
v samostatnom súdnom konaní, avšak môže si ich súd vyriešiť ako otázku predbežnú a čiastočná
neplatnosť právneho úkonu zakladá povinnosť vydať obohatenie v rozsahu tomu zodpovedajúcemu.

Žalobca v tejto súvislosti tvrdil neplatnosť tej časti zmluvy, ktorou mali byť dohodnuté úroky ako cena
plnenia. V tejto súvislosti je možné konštatovať, že žalovaný vyplatil dňa 22.8.2006 žalobcovi sumu
22.000,- Sk. Na výdavkovom doklade, ktorého autentičnosť nikto nespochybnil, je uvedený 8 % úrok,
splátka 1.760,- Sk mesačne, ako aj údaj „pôžička osobne k autu“. Tento výdavkový pokladničný doklad

je podpísaný tak príjemcom, ako aj vystaviteľom výdavkového dokladu. Podľa výpovede samotného
žalovaného, požičiaval peniaze za úrok vo výške 5 až 6 % mesačne, a to na dobu troch mesiacov.
Podobne svedok H. D. potvrdil, že dohoda o úroku a úroku z omeškania, bola predmetom každej zmluvy.

Vychádzajúc z už týchto dôkazov vznikla prvostupňovému súdu povinnosť vyporiadať sa s takýmto
tvrdením žalobcu o neplatnosti dojednania úroku vo výške minimálne 5 % mesačne, t. j. 60 % ročne. Na

tom nemení nič skutočnosť, že žiadna zo sporných strán nepredložila súdu zmluvu zo dňa 22.8.2006.

V tejto súvislosti prešlo na žalovaného dôkazné bremeno preukázať, že v zmluve bol dojednaný 5 %
úrok, a nie 8 % úrok a že išlo o dojednanie takéhoto úroku len na dobu 3 mesiacov, a nie až na dobu
do zaplatenia poskytnutej čiastky. Keďže žalovaný žiadne dôkazy v tejto súvislosti nepredložil, mal súd

vychádzať z dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Pokiaľ sa tak nestane ani v ďalšom priebehu konania,
je možné vychádzať z toho, že úrok bol dohodnutý minimálne vo výške 5 % mesačne za celé obdobie
do vrátenia poskytnutej sumy.

Žalobca predložil príjmové doklady, ktorými žalovaný, resp. jeho zamestnanci potvrdili prijatie platieb

od žalobcu označených konkrétnym evidenčným číslom. Plnenia zo zmluvy zo dňa 22.4.2006 sa podľa
žalobcu týkajú platieb označených značkou C.. Správnosť tohto tvrdenia žalobcu však prvostupňový
súd doposiaľ nepreveril. Pritom touto značkou sú označené doklady o poskytnutí plnenia žalobcom
žalovanému v celkovej výške 3.030,42 eur (91.294,43 Sk). Okrem toho žalobca zaplatil žalovanému dňa
22.7.2007 ďalších 24.000,- Sk, ktorých účel je vypísaný textom „vyplatenie pôžičky 22.000,- Sk“ a ktorá

má iné evidenčné číslo D. Po započítaní tejto platby by žalobca uhradil za poskytnutú pôžičku 22.000,-
Sk dňa 22.4.2006 v nasledujúcom období celkom 115.209,- Sk.

Dôkazné bremeno na preukázanie, že okrem zmluvy z 22.4.2006 a predchádzajúcich zmlúv z roku 2003
na sumu 40.000,- Sk a dopožičanie dňa 14.3.2005 sumy 10.000,- Sk, uzavreli účastníci ďalšie zmluvy,

je na žalovanom. Žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol a tak nepreukázal, že by existovali ďalšie
zmluvy, na základe ktorých by bol žalovaný povinný niečo plniť. Už vôbec nepreukázal, že by takéto
plnenie malo mať evidenčnú značku
C..

Za tohoto stavu vznikla prvostupňovému súdu povinnosť rozhodnúť vo veci podľa dôkazov
nachádzajúcich sa v spise a posúdiť, či účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa § 657 a § 658
Občianskeho zákonníka, alebo aj záložnú zmluvu spojenú s poskytnutím zálohu - motorového vozidla
v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. V náväznosti na to bolo
potrebné sa vyporiadať s tým, či dojednanie úroku z pôžičky vo výške 5 % mesačne je platným právnym

úkonom a v prípade záveru o neplatnosti sa bolo potrebné vyporiadať s tým, či plnenie zo dňa 23.2.2009
vo výške 1.125,31 eur je plnením úroku alebo zostatku
istiny (§ 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008)..

V prípade, že by súd dospel k záveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy zo dňa 22.4.2006, by bolo namieste

vyporiadať sa s opodstatnenosťou nároku na zaplatenie finančného zadosťučinenia uplatňovaného
žalobcom podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľov.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, výsluchom
svedka a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uviedol, že mal viacero úverov. V mnohých zmluvách bol aj ručiteľom. Nestíhal tieto úvery
splácať, preto potreboval ďalej peniaze. Nakontaktoval sa na pána Z.. Vedel, že má záložňu a poskytuje
úvery, zakladá nehnuteľnosti a väčšie hnuteľné veci. Oslovil ho a on mu ponúkol, že by mohol ručiť sosvojim autom. Spísal zmluvu, ale tú už osobne nemá, ktorú bol u notára overiť. Bola to zmluva na pol
roka. Nepamätá si presne, aký obsah mala. Problémy potom nastali pri splácaní. Tú zmluvu splácal
okolo troch rokov a on žiada zaplatiť iba tú poslednú splátku. Potom mu zase pán Z. dal podpísať nejakú

listinu, stále mu zmluvu predlžoval po pol roku. Posledná splátka, ktorú zaplatil, bola splátka z úveru,
ktorú opätovne vyplatil, ale zmluva už bola vyhlásená za neplatnú v konaní XXC/XXX/XXXX. Celkovo s
manželkou mal asi 53 úverov, ktoré splatil. Bolo to preto, aby neprišli o byt.

Odporca na pojednávaní uviedol, že podniká v krátkodobom požičiavaní úverov za vysoký úrok ako zo

záložne. Podniká takto už od roku 1997. Zmluvy podpisoval buď on a v minulosti ešte aj jeho otec. V
období rokov 2002 až 2009 navrhovateľ prišiel do záložne niekoľkokrát. Odporca uviedol, že nechápe,
prečo sa navrhovateľ odvoláva na nevýhodné podmienky, keď pravidelne si chodil požičiavať. Úrok
mesačne bol 5 až 6 %, určite nie 9 % a úvery sa poskytovali iba na dobu troch mesiacov. Pamätá
si, že navrhovateľ prišiel a po mesiaci si dopožičal ďalších 1.000,-- Sk a potom ich vrátil. Neskôr
opätovne požiadal o predĺženie. Originály zmlúv nemá, pretože býva J. F. L., kde ich pred dvoma rokmi

vytopilo, kde boli aj všetky jeho dokumenty z firmy, o čom predložil aj doklad. Myslí si však, že ich
má predložiť navrhovateľ. Nepamätá si presne, v ktorom roku uzatvárali tieto zmluvy a na aké čiastky
boli. To, čo uviedol navrhovateľ v nejakých tabuľkách, výpočty, úroky, istiny a podobne sú podľa neho
vymyslené a nemajú oporu v tom, čo bolo reálne. Úroky dávali maximálne 5 % mesačne, pričom niektoré
záložne dávali aj 9 %. Má podnikanie na poskytovanie krátkodobých úverov, určite to nespadá pod

spotrebiteľské úvery, pretože nie je nebankový subjekt, ale záložňa. Pre neho je rozhodujúce len to,
či má klient čo založiť. Záloha by mala predstavovať dvojnásobnú sumu toho, čo sa mu poskytne.
Poslednú pôžičku, ktorú mal navrhovateľ bola niekedy v roku 2009 a bolo to 350.000,- Sk. Pôžičky,
ktoré majú byť predmetom tohto konania a od nich odvíja navrhovateľ bezdôvodné obohatenie sú z
roku 2000, 2005 a 2006, ale presne si to už nepamätá, nemá tieto zmluvy k dispozícii. Trval na tom,

že nie je z navrhovateľových výpočtov zrejmé, čo bolo dopožičané, čo bol úrok, čo bola istina. Čo sa
týka dokladov doložených navrhovateľom do spisu, tak niektoré vypisoval jeho otec, niektoré pán M..
Z týchto pokladničných dokladov nie je zrejmé, v akej výške boli úroky, pretože tu nehovorí o tom, aký
bol mesačný úrok z tých pôžičiek.

Odporca uviedol, že v účtovníctve účtovali samozrejme aj úroky, aj úroky z omeškania a riadne z toho
platili daň. Všetko sa evidovalo v účtovníctve, ale ako uviedol, tieto doklady z roku 2000 až 2009 už
nemá k dispozícii, pretože boli vytopené.

Odporca ďalej namietal premlčanie nároku na bezdôvodné obohatenie. Na tento argument navrhovateľ

uviedol, že žaluje iba zaplatenie poslednej splátky a to 18.2.2009 a 23.2.2009, spolu 1.220 eur a toto je
podané v lehote, pretože žaloba bola podaná 14.2.2011.

Navrhovateľ predložil súdu pokladničné bloky za roky 2006 až 2009. Nepredložil však súdu originálne
zmluvy ani ich kópie, na ktoré sa vo svojom návrhu opieral, pretože uviedol, že ich už nemá k dispozícii.

Vo veci bol vypočutý aj svedok H. D.. Ten pracoval ako vedúci oddelenie pohľadávok vo firme Z.,
nepracuje tam už dva roky. Odporcu aj navrhovateľa pozná. Navrhovateľ tam chodieval ako klient, bral
si úvery, niekedy viacero úverov. Založil osobné motorové vozidlo, svokrin pozemok a podobne. Systém
pôžičiek vo firme bol taký, že prišiel klient k ním, založil niečo. Boli tam mesačné splátky, ktoré mal

nosiť priamo do spoločnosti alebo na účet. Keď sa omeškal, tak bol sankcionovaný úrokmi z omeškania.
Svedok vedel, že navrhovateľ mal problémy, často meškal so splátkami, potom dostával sankcie. Každá
zmluva, ktorá sa vo firme uzatvárala, bola písomné v troch vyhotoveniach. Jedna išla klientovi, jedna Z.,
jednaekonómke.Vkaždejzmluvebolistanovenéúrokyatozpôžičkynormálnyúrokaúrokzomeškania,
teda sankčný úrok. Čo sa týka príjmových dokladov svedok uviedol, že je tam uvedená časť úroku a časť

istiny, ale presne za čo to je, tak to nevie, pretože to on nevypisoval. Keď je tam napríklad suma 88 eur,
tak to je mesačný úrok, pretože to zhruba zodpovedá tej sume 2.500,-- Sk. Bol to mesačný úrok z istiny.

Navrhovateľ uvádzal, že ak odporca tvrdil, že predložené príjmové doklady sa môžu týkať aj iných
pôžičiek, musí o tom predložiť nejaký dôkaz. Má za to, že súd musí skúmať ako predbežnú otázku,

či vôbec zmluvy uzatvorené medzi navrhovateľom a odporcom o poskytnutí finančných prostriedkov
sú platným právnym úkonom. Poukazoval pritom na zákon č. 258/2001 Z.z.. Poukazoval na to, že je
nesporné, že odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 40.000,-- Sk (poskytnuté
v roku 2003) a z dokladov predložených súdu vyplýva, že odporcovi navrhovateľ vrátil (od 9.8.2004)108.557 t.j. 68.557,-- Sk viac. Je nesporné, že odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky vo
výške 10.000,-- Sk (14.3.2005) a navrhovateľ vrátil odporcovi 19.700,-- Sk (22.8.2007) a je nesporné, že
odporca poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky vo výške 22.000,-- Sk (22.4.2006) a navrhovateľ

vrátil odporcovi finančné prostriedky vo výške 115.209,-- Sk (23.2.2009) t.j. 93.209,-- Sk. Navrhovateľ
uvádzal, že pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 22.000,-- Sk dňa 22.4.2006, ak by šlo o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 53 ods. 6,
predstavovalavapríli2006priemernáúrokovámierapodľainternetovejstránkyNBSprispotrebiteľských
úveroch do jedného roka 13,20 % ročne. V prípade účastníkov zmluvy, s prihliadnutím na výšku

vrátených finančných prostriedkov 115.209,-- Sk, navrhovateľ vrátil odporcovi o 500 % viac finančných
prostriedkov. Je možné konštatovať, že v danom prípade sú zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov
(v prípade, ak by tieto boli posúdené ako zmluvy o pôžičke) absolútne neplatnými v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka a to minimálne pre rozpor s dobrými mravmi vzhľadom na neprimeranú výšku
úrokov z poskytnutých pôžičiek, ktoré je možné považovať za úroky úžernícke.

Navrhovateľ preto poukazoval na to, že je dôvodné žalobe vyhovieť a s poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti vyhovieť aj nároku na primerané finančné zadosťučinenie.

Odporca zotrvával na tvrdeniach, že navrhovateľ nepreukázal obsah zmluvy, nepreukázal nijakú
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by bola súčasťou tejto zmluvy a rozpory medzi výpoveďami

navrhovateľa a odporcu neboli odstránené a navrhovateľ neuniesol vo veci dôkazné bremeno.
Poukazoval aj na premlčanie nároku a navrhoval, aby súd žalobu zamietol.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu XXC/XXX/XXXX súd zistil, že Okresný súd určil, že zmluva o
pôžičke zo dňa 8.8.2007 uzavretá medzi E. J. a firmou H. O. je neplatná.

Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu súd vyzval účastníkov konania na predloženie ďalších návrhov
na dokazovanie.

Navrhovateľ uviedol, aby súd vyzval odporcu na predloženie ďalších zmlúv o pôžičkách okrem zmluvy z

roku 2006, 2003 a zmluvy o dopožičanie z roku 2005, ako aj uzavretie dohody o úroku vo výške 5 % na
dobu troch mesiacov. Navrhovateľ tvrdil, že on uniesol v tomto smere dôkazné bremeno a s poukazom
na závery krajského súdu má za to, že odporca by mal predložiť nové dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odporca na pojednávaní v júni 2014 uviedol, že nevie, čo má ďalej dokazovať, pretože podľa neho je

dôkazné bremeno na ňom. Jemu vytopilo garáž, o čom predložil súdu doklady. Všetky dokumenty od
roku 2002 do roku 2009 boli zničené a nemá ich k dispozícii. Navrhovateľ podľa neho predložil len bločky
z rokov 2004 až 2007, ale nepredložil, o čom tie bločky boli, ku akej zmluve patria a odporca stále tvrdil,
že sú to bločky zo štyroch pôžičiek a nie z jednej, pretože na seba nenadväzujú.

Navrhovateľ poukazoval, že pôžička zo dňa 22.4.2006 - 22.000,-- Sk s 8 % úrokom za poskytnutie
pôžičky je 1.760,-- Sk. Keď 22.7.2007 zaplatil navrhovateľ 24.000,-- Sk s tým, že už bol v
omeškaní, dohodnutý úrok z omeškania bol podľa tvrdenia odporcu 0,5 % denne, tak tieto sankčné
úroky predstavovali veľmi vysokú čiastku za toto obdobie. Podľa navrhovateľa nárok nemôže byť
premlčaný, pretože navrhovateľ žaluje iba poslednú splátku, ktorú platil z tejto pôžičky ako bezdôvodné

obohatenie, ktorá bola podaná v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Na záver právna zástupkyňa
navrhovateľa uviedla, že ak bola medzi účastníkmi dohodnutá ústna pôžička, výška úrokov z omeškania,
ako aj výška úrokov z pôžičky nie je v súlade s dobrými mravmi. V tomto smere je právny úkon neplatný.
Ak navrhovateľ plnil odporcovi v rozpore s dobrými mravmi, posledná splátka, ktorá bola zaplatená, bola
teda v rozpore s dobrými mravmi. Práve túto žalujú v zákonnej lehote z titulu bezdôvodného obohatenia.

Sám odporca na pojednávaní vo februári 2012 uviedol, že účtoval si úrok 0,5 % denne, čiže 180 %
ročne. Pri sume 22.000,-- Sk to vychádza 100,-- Sk denne. Za 452 dní v omeškaní by teda jej klient na
úroku z omeškania mal zaplatiť 45.500,-- Sk, úrok z pôžičky bol pritom 8 % mesačne, čiže 1.160,-- Sk.
Za 15 mesiacov tento úrok predstavoval 26.400,-- Sk. Teda z pôžičky 22.000,-- Sk na úroku a úroku
z omeškania je celková suma 93.000,-- Sk. Jej klient v súhrne zaplatil 115.209,-- Sk, preto je návrh

dôvodný aj na primerané finančné zadosťučinenie.Na záver právna zástupkyňa odporcu uviedla, že návrh považujú za nedôvodný. Nebolo preukázané,
čo sa týka výdavkových a príjmových dokladov, čísla pôžičiek nesedia, predmetná platba sa vzťahovala
na pôžičku z roku 2006, navrhovali preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto

zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

Vzmyslezáverovuzneseniakrajskéhosúdusúdvyzvalodporcunapreukázanie,žeokremzmluvyzroku
2006, 2003 a dopožičania z roku 2005 uzavreli účastníci ešte ďalšie zmluvy. Ako uviedol krajský súd, táto
dôkazná povinnosť bola na odporcovi. Avšak ani po uznesení krajského súdu v tomto smere dôkazné

bremeno odporca neuniesol a nepreukázal súdu existenciu ďalších zmlúv medzi ním a navrhovateľom.
Neunesenie tohto dôkazného bremena sa javí v tomto zmenenom rozhodnutí ako kľúčové. Okresný súd
viazaný názorom krajského súdu uzatvára, že odporca, na ktorom bolo dôkazné bremeno, ho neuniesol
v ňom tvrdenom smere, že medzi účastníkmi došlo k ďalším pôžičkám, a že doklady o zaplatení súd,
ako to uvádzal navrhovateľ patria k iným pôžičkám a nie k tej, ktorú navrhovateľ tvrdí. Súd nemôže ako

argument v prospech odporcu brať ani označovanie na príjmových dokladoch pôžičiek, keďže samotné
zmluvy o pôžičkách nemá, nevie teda, akými číslami sa tieto pôžičky spravovali. Bolo preukázané, že
celková suma za pôžičku 22.000,-- Sk bola zaplatená vo výške 115.209,-- Sk.

Ďalším podstatným v tomto prípade bolo, či zaplatenie 1.125,31 Eur, ktoré sú predmetom tohto konania,

je plnením predmetnej pôžičky, plnením úroku alebo zostatku istiny.

Na základe predložených dôkazov súd uzatvára:Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplýva, že dohodnutý úrok z omeškania bol 0,5 % denne, čo
predstavuje ročne 180 %. Ak odporca tvrdil, že dohodnutý úrok vo výške 0,5 % denne bol len
na dobu prvých troch mesiacov, nepreukázal tieto tvrdenia listinnými dôkazmi a v tomto smere sa

tvrdenia účastníkov rozchádzali. Z výpovede na pojednávaniach a z predložených dôkazov zo strany
navrhovateľa však vyplýva, že úrok z omeškania bol 0,5 % denne, teda 180 % ročne a teda pôžička
medzi navrhovateľom a odporcom (ktorú súd nemal k dispozícii a vychádzal iba z tvrdení účastníkov)
je v tomto neplatná. Takýto úrok z omeškania by pri sume 22.000,-- Sk predstavoval 100,-- Sk denne,
pričom podľa tvrdení oboch účastníkov konania bol riadny úrok z pôžičky 8 % mesačne, čo predstavuje

96 % ročne. Aj v tejto časti je zmluva o pôžičke neplatná, pretože je v rozpore so zákonom, s citovanými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Súd mal za preukázané, že navrhovateľ zaplatil odporcovi celkovo za pôžičku 22.000,-- Sk sumu
115.209,-- Sk.

Nárok z posledných uplatňovaných splátok nie je premlčaný. Dvojročná premlčacia doba z titulu
bezdôvodného obohatenia neuplynula pred podaním žaloby dňa 14.2.2011. Keďže súd uzavrel, že
zmluva o pôžičke v časti úrokov z omeškania a riadnych úrokov neplatná, navrhovateľ sa síce dostal do
omeškania, ale odporcovi prináležal z jednotlivých splátok iba riadny úrok z omeškania, je zrejmé, že
navrhovateľ plnil odporcovi bez právneho dôvodu. Ak navrhovateľ žaluje 1.220 Eur z titulu posledných

nepremlčaných splátok ako bezdôvodné obohatenie, jeho nárok je dôvodný a súd mu v tomto vyhovel.

Ešte raz chce súd zosumarizovať, že dôvodom vyhovenia v tejto časti návrhu navrhovateľa bolo
neunesenie dôkazného bremena zo strany odporcu, nepreukázanie zmluvy, resp. ďalších zmlúv o
pôžičke. Na druhej strane preukázanie listinných dôkazov zo strany navrhovateľa o platení finančných

prostriedkov z pôžičky pre navrhovateľa odporcovi, nepremlčanie poslednej - žalovanej splátky. A to, že
zmluva o pôžičke v časti dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania, keďže sú v rozpore so zákonom,
je neplatná.

Súd vyhovel navrhovateľovi aj v časti finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák.

č. 250/2007 Z.z.. Navrhovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške žalovaného
bezdôvodného obohatenia, teda 1.200 Eur. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že
zmluva o pôžičke je v časti úrokov z omeškania, ako aj úrokov neplatná. V tomto smere súd chce
opätovne poukázať na to, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy a tvrdenia
odporcu, že zmluva v záložni nie je spotrebiteľskom zmluvou nemá opodstatnenie. Je pravdou, že

obsah zmluvy, ktorý medzi sebou účastníci uzavreli, nebol súdu známy, ale tak ako naznačil krajský súd,
dôkazné bremeno bolo na strane odporcu, nie na strane navrhovateľa a v tomto smere on neuniesol
dôkazné bremeno. Súd vychádzal, čo sa týka obsahu zmluvy iba z výpovedí obidvoch účastníkov. To,
na čom sa obaja zhodli, bola výška úrokov, aj keď nie čas, za ktorý sa mali platiť. Súd však má za to,
že výška úrokov z omeškania 0,5 % denne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Je teda dôvodné
vyhovieť návrhu navrhovateľa na primerané finančné zadosťučinenie a spravodlivé sa javí práve vo
výške priznanej finančnej náhrady za bezdôvodné obohatenie.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi

priznal náhradu trov konania za právne zastúpenie celkovou vo výške 1.523,35 Eur.

Právna zástupkyňa navrhovateľa si uplatnila trovy konania v súlade s ustanovením § 10 a nasl. vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. za právne úkony:
- prevzatie a príprava veci 91,29 Eur + rež. paušál 7,41 Eur,

- ústne pojednávanie dňa 27.6.2012 91,29 Eur + rež. paušál 7,41 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 15.6.2011 91,29 Eur + rež. paušál 7,41 Eur,
- písomné vyjadrenie 19.5.2011 91,29 Eur + rež. paušál 7,41 Eur,
- písomné vyjadrenie 29.9.2011 91,29 Eur + rež. paušál 7,41 Eur,
- účasť na pojednávaní dňa 6.2.2012 91,29 Eur + rež. paušál 7,63 Eur,

- písomné vyjadrenie dňa 15.3.2012 91,29 Eur + rež. paušál 7,63 Eur,
- písomné vyjadrenie 8.3.2012 91,29 Eur + rež. paušál 7,63 Eur,
- ústne pojednávanie dňa 16.4.2012 91,29 Eur + rež. paušál 7,63 Eur,
- pojednávanie 17.7.2012 - vyhlás. rozh. 22,82 Eur + rež. paušál 7,63 Eur,- písomné odvolanie zo dňa 30.7.2012 91,29 Eur + rež. paušál 7,63 Eur,
- ústne pojednávanie dňa 14.4.2014 91,29 Eur + rež. paušál 8,04 Eur,
- ústne pojednávanie dňa 9.6.2014 91,29 Eur + rež. paušál 8,04 Eur,

- ústne pojednávanie dňa 24.9.2014 91,29 Eur + rež. paušál 8,04 Eur,
- pojednávanie 15.10.2014 - vyhlás. rozh. 22,82 Eur + rež. paušál 8,04 Eur,
- spolu: 1.232,41 Eur + 114,99 Eur = 1.269,46 Eur
+ 20 % DPH 253,89 Eur
Trovy právneho zastúpenia za 15 úkonov právnej pomoci s DPH .. 1.523,35 Eur.

Keďže si právna zástupkyňa navrhovateľa uplatnila tieto trovy v zmysle zákona, súd priznal
navrhovateľovi náhradu trov konania za právne zastúpenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.