Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113230267
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113230267.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova
8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpenej JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Karadžičova
8, proti povinnému: Z. G., nar. XX. XX. XXXX, bydliskom H. XXX, o vymoženie 190,65 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra z 10. marca 2014 č. k.
23Er/1126/2013-14, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť
súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu, so sídlom Exekútorského úradu Trnava, Andreja Hlinku
3858/1, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. §

52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1m 4, 5, 6, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“), § 41 ods.
2 písm. d/, § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku (ďalej ako „EP“); § 45 ods. 1 až 3 zák. č. 244/2002 Z.
z. účinného do 31. 12. 2014 (ďalej ako „ZoRK“); § 1 ods. 1 a 2, § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch; ako aj zisteným skutkovým stavom. Vzťah medzi oprávnenou a povinným
posúdil ako spotrebiteľský. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR
080/2013zodňa02.08.2013,vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomvBanskejBystrici,právoplatnýdňa

12. 09. 2013 a vykonateľný dňa 15. 09. 2013. Súd preskúmal exekučný titul z formálnej ako aj materiálnej
stránky. Preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie
exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
nemožnovyhovieť.Poukázalnaskutočnosť,žeuznaniedlhuadohodaosplácanívsplátkachč.3358160
(ďalej len "Dohoda"), v ktorej povinný uznal svoj záväzok čo do dôvodu a výšky, obsahuje rozhodcovskú
doložku od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na konanie vo veci: Bod IV - " Zmluvné

strany dohodli, že všetky spory, vzniknuté z právnych vzťahov ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo
ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov ako aj právnych vzťahov
ktoré súvisia so zmluvami ktorých sa týka táto dohoda, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej
doložky predložia buď na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom Stálemu
rozhodcovskémusúduvBanskejBystricizriadenémuspoločnosťouRozhodcovskýsúdBanskáBystrica,

s.r.o., alebo na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jedným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému
súdu zriadenému pri spoločnosti Arbitrium iustitia s.r.o., alebo všeobecnému súdu, ktorého právomoc
je daná podľa príslušných procesných právnych predpisov, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Zmluvné
strany sa dohodli, že výber súdu (opciu) môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom
pre platnosť vykonanej opcie nie je potrebný súhlas druhej zmluvnej strany. Postup v rozhodcovskom
konaní sa riadi zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a vnútornými predpismi vybraného

rozhodcovského súdu. Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní podriadia s
tým, že takéto rozhodnutie bude pre nich konečné, záväzné a vykonateľné." Dojednanie rozhodcovskejdoložky v Dohode o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú oprávnená používa v prípadoch rovnakého
druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá
je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Tvrdil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná,

pretože núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd bol už
dopredu veriteľkou určený bez možnosti jeho zmeny. Zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva/doložka
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy/dohody a teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podpis na zmluve

nebolo možné považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Na základe vyššie
uvedených skutočností mal za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o vydanie poverenia podľa ustanovenia.

Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, ktoré zdôvodnila ust. § 205 ods. 2 písm.
f/ OSP a žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Namietala, že je vylúčené, aby
exekučný súd sa zaoberal rozhodcovskou doložkou po doručení žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia. Skúmanie materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu má
svoje limity tým, že predmetom skúmania môže byť rozhodcovský rozsudok, ale len v rozsahu ust. §
40 ods. 1 písm. a/ a f/ zák. č. 244/2002 Z. z. Predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce

z rozhodcovského rozsudku, nie však okolnosti, ktoré predchádzali vydaniu exekučného titulu. Pre
prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s týmto názorom, uviedla, že nesúhlasí s aplikáciou predpisov
občianskeho práva týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Tvrdila, že povinnému bola daná možnosť
výberu, či súhlasí s rozhodcovskou doložkou alebo nie. doložka bola dojednaná individuálne, po vzniku
sporu a jej pohľadávky. Aplikácia § 53 ods. 1 OZ preto neprichádzala do úvahy. Podporne poukázala aj

na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3M Cdo 11/2010.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods.1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej

veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto
sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02. 09. 2013, kedy bol súdnemu

exekútorovi Mgr. Dušanovi Čerešňovi, so sídlom Exekútorského úradu Trnava, Andreja Hlinku 3858/1,
doručený návrh oprávnenej na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo
súdu prvého stupňa doručené dňa 06. 09. 2013, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR080/2013 vydaného Stálym
rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, právoplatný dňa 12. 09. 2013 a vykonateľný dňa 15. 09. 2013.

Oprávnená predložila súdu aj Žiadosť o vydanie a používanie kreditných kariet č. 00-0000872452 zo dňa
02. 01. 2008 a Uznanie dlhu a dohodu o splácaní v splátkach č. 3358160 zo dňa 09. 12. 2012. Z bodu
IV tejto dohody rozhodcovsky súd odvodil svoju právomoc na konanie vo veci, nakoľko tu je obsiahnutá
rozhodcovská doložka v znení citovanom vyššie.Podľa § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2000 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31. 12. 2014, súd
príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka

konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví: a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský
rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon

rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2
Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku),
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom.
Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka

rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.
ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v
ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z

týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd

poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina
RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré

je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva
exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie
uloženévovýrokovejčastirozsudkujedovolenéačizároveňniejevrozporesdobrýmimravmi.Uvedené

posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie.

Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné

bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa
vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vťahujúna spotrebiteľské zmluvy. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia, spisového materiálu
a tvrdení odvolateľky konštatuje, že okresný súd preukázaný skutkový stav správne vyhodnotil v
odôvodnení napadnutého uznesenia, na ktoré odvolací súd poukazuje a s ktorým sa stotožňuje.

Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľkou
namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci dôsledne aplikoval ust. § 44 ods. 2
EP ako aj ust. § 45 ods. 1, 2 ZoRK a vykonal aj správny výklad citovaných zákonných ustanovení. Súd
prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah. Rozhodcovskú

doložku obsiahnutú v bode IV Dohody o uznaní dlhu a dohody o splácaní v splátkach č. 3358160 súd
prvého stupňa správne právne posúdil ako neprijateľnú v zmysle § 53 ods. 1 OZ, a tým absolútne
neplatnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko celkom zjavne spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka bola síce formálne "zmluvne dojednaná", avšak skutočnosť, že dlžník súhlasí s
rozhodcovskou zmluvou (doložkou) bolo už vopred vtlačené do predmetnej zmluvy, teda dlžník (povinný)

nemal možnosť na výber, resp. nemal možnosť neprijať túto dodávateľom vsunutú rozhodcovskú
doložku. Spotrebiteľ mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým
podmienkam a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka ponecháva spôsob riešenia prípadného sporu výlučne na vôli dodávateľky, t. j. oprávnenej.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm.

r/ OZ a ako taká je v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná a bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok, na návrh dodávateľky, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. Povinný sa tak bez vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v
rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej vznikol voči povinnej
nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať. Vzhľadom na tieto skutočnosti má
odvolací súd za to, že boli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP a § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK.
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vo
výroku vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal napriek tomu, že bol v odvolacom konaní
úspešný, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.