Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 21, 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211010242
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3211010242.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Rastislava
VrankuaJUDr.StanislavaHájičkavtrestnejveciprotiodsúdenémuO.Z.prepokračovacíprečinmarenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na neverejnom zasadnutí 21.marca
2012 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z
24.januára 2012, sp. zn. 2Nt 19/2011 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného O. Z. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 24.januára 2012, sp. zn. 2Nt 19/2011, podľa § 399
ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného O. Z., nar. X.X.XXXX na povolenie obnovy
konania v trestnej veci, v ktorej bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
16.júna2011,sp.zn.2T41/2010vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvTrenčínez29.septembra2011,

sp. zn. 3To 91/2011 uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu marenia výkon úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. a odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov
so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a na trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 36 mesiacov. Svoje rozhodnutie okresný
súd odôvodnil v podstate tým, že nezistil dôvody pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods.
1 Tr. por., pretože nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli sami osebe

alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste
odsúdeného.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený O. Z. v zákonnej lehote sťažnosť. V jej písomnom odôvodnení
prostredníctvom svojho obhajcu i sám namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na
to, že okolnosti, na ktoré podrobne poukázal vo svojom návrhu a opakovane aj v sťažnosti, podľa

jeho názoru odôvodňovali záver o splnení podmienok pre povolenie obnovy konania. Predovšetkým
už zo skutkovej vety napadnutého odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo 16.júna 2011, sp. zn. 2T 41/2010 je evidentné, že podstatnou skutočnosťou, na základe ktorej
bola vyslovená jeho vina zo spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., bolo práve neskôr právoplatne zrušené rozhodnutie Okresného
dopravného inšpektorátu (ďalej ODI) v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 8.apríla 2009, č.p. ORP-44-3/

DI-PBN-2009 a po zrušení tohto rozhodnutia stráca zákonný podklad a opodstatnenie aj citovaný
rozsudok okresného súdu. Skutočnosť, že nezákonné rozhodnutie ODI v Bánovciach nad Bebravou z
8.apríla 2009, č.p. ORP-44-3/DI-PBN-2009 bolo zrušené, je teda nepochybne takého charakteru, že
by mohla sama o sebe odôvodniť iné rozhodnutie súdu o vine, pričom táto skutočnosť bola súdu skôr
neznáma. Na podklade týchto dôvodov považuje uznesenie Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z
24.januára 2012, sp. zn. 2Nt 19/2011 za nezákonné pre nesprávnosť jeho výroku, podľa ktorého nie sú

splnené podmienky na povolenie obnovy konania v predmetnej trestnej veci a preto navrhol, aby krajský
súd podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie a sám rozhodol vo veci tak, žeobnovu konania v jeho prospech povolí a podľa § 400 ods. 1 Tr. por. celkom zruší rozsudok Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo 16.júna 2011, sp. zn. 2T 41/2010, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený
rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou vo svojou vyjadrení k podanej sťažnosti
odsúdeného O. Z. poukázal v podstate na to, že aj keď pôvodné rozhodnutie ODI Bánovce nad
Bebravou, ktorým bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu
18 mesiacov od 16.februára 2009 bolo po povolení obnovy správneho konania zrušené, odsúdenému

bol v novom konaní uložený opäť aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 12 mesiacov od
16.februára 2009 a pritom odsúdený O. Z. v oboch prípadoch jazdil motorovým vozidlom v čase, keď
túto činnosť nesmel vykonávať a to aj na podklade novo vydaného rozhodnutia o priestupku. V danom
prípade je teda evidentné, že v prejednávanom konaní nevyšli najavo také nové skutočnosti, súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, ale ani v spojení s ostatnými skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi, odôvodniť iné rozhodnutie o vine a nie sú ani takého charakteru, že by výrok o vine bol v

zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by uložený druh trestu bol
v zrejmom rozpore s účelom trestu. Na podklade týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd sťažnosť
odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol ako nedôvodnú.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal podľa § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku

napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd správne zistil, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie
obnovy konania, pretože v konaní o obnove nevyšli najavo také nové dôkazy a skutočnosti, ktoré by v

zmysle § 394 ods.1 Tr. por. mohli viesť k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. V napadnutom
uznesení veľmi podrobne, vecne správne a presvedčivo vyložil dôvody, pre ktoré nepovažoval
odsúdeným podaný návrh za opodstatnený a dôvodne ho neakceptoval. Pokiaľ odsúdený žiadal
prehodnotiť správnosť právoplatného odsudzujúceho rozsudku vo výrokoch o jeho vine a treste, je
treba zdôrazniť, že v konaní o povolenie obnovy zákon takúto možnosť súdu nedáva. Toto konanie

sa obmedzuje len na riešenie otázky, či vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme
a takého charakteru, aký predpokladá ustanovenie § 394 ods. 1 Tr. por. vo vzťahu k výrokom o
vine a treste. V danom prípade tomu tak nie je, preto okresný súd správne rozhodol, keď návrh
odsúdeného ako nedôvodný zamietol. Z obsahu trestného spisu je totiž zrejmé, že záver o vine
odsúdeného O. Z. bol vyvodený na podklade jednoznačne usvedčujúcich dôkazov, po vykonaní ktorých

aj odvolací súd v pôvodnej trestnej veci dospel k záveru, že odsúdený napriek vedomosti o zákaze
viesť motorové vozidlo, riadil v dvoch prípadoch osobný automobil napriek tomu, že vodičská činnosť
mu bola zakázaná a táto skutočnosť sa nezmenila. V zhode s pôvodným, neskôr v rámci obnovy
konania zrušeným rozhodnutím správneho orgánu, aj posledným právoplatným rozhodnutím Okresného
dopravného inšpektorátu v Bánovciach nad Bebravou zo dňa 22.novembra 2011, Č.p. ORP-44-7/DI-

PBN-2009, ktorým bol odsúdený O. Z. tiež uznaný vinným zo spáchania totožného priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu, že porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c/ Zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, bol odsúdenému okrem pokuty uložený opäť aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá a to na
dobu 12 mesiacov. Činnosť viesť motorové vozidlá mal pritom odsúdený O. Z. - rovnako ako v pôvodnom

konaní - zakázanú vykonávať od 16.februára 2009. Odsúdený teda napriek vedomosti o zákaze činnosti
viesť motorové vozidlá riadil osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra, resp. v druhom prípade osobné
motorové vozidlo Opel Zafira dňa 7.októbra 2009 a potom opätovne 24.novembra 2009, teda bez
akýchkoľvekpochybnostívčase,keďmaltakútočinnosťcitovanýmrozhodnutímOkresnéhodopravného
inšpektorátu Bánovce nad Bebravou zakázanú.

Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným uvádzané okolnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností,
ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle § 394 ods.1 Tr.por. mohli viesť
k zmene pôvodného odsudzujúceho rozsudku. Okresný súd preto vecne správne návrh odsúdeného
zamietol a keďže krajský súd sa so záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil, nepovažoval

námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na uvedené dôvody nepovažoval sťažnosť odsúdeného O. Z. za dôvodnú, preto
ju podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.