Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112200080
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7112200080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Anny Slovinskej a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkýň: X) O. U., Q.. S., H.. XX.X.XXXX, C.
N. E., Ť. Č.. XX, X) Z. K., Q.. S., H.. X.XX.XXXX, C. N. E., A. Č.. XX, X) Z. K.Q., Q.. U., H.. XX.X.XXXX,
C. N. E., Ž. Č.. XX B. X) E. U., H.. XX.X.XXXX, C. N. E., E. L. Č.. XX, zastúpených JUDr. Kristínou
Piovarčíovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20, proti žalovanému: CASSPOS, a.s., so
sídlom v Košiciach, Dopravná č. 6, IČO: 31721648, zastúpenému JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,
advokátkousosídlomvKošiciach,Bajzova2,ovyplatenienáhradyzaužívanienehnuteľnosti,oodvolaní
žalobkýň proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 29. mája 2012 č.k. 15C/1/2012-94 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému uložil povinnosť nahradiť
trovy právneho zastúpenia žalobkyni v 1. rade v sume 2.602,54 eura, žalobkyni v 2. rade vo výške
2.602,54 eura, žalobkyni v 3. rade v sume 3.404,86 eura a žalobkyni v 4. rade vo výške 3.404,86 eura,
a to na účet JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, advokátky.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, podanej dňa 30.12.1998, ktorou sa v jej znení upresnenom
dňa 23.1.2001, proti žalovanému žalobkyne domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie
od 1.3.1996 do 30.12.1998, a to žalobkyňa v 1. rade v sume 232.966,- Sk, žalobkyňa v 2. rade v sume
232.966,- Sk, žalobkyňa v 3. rade v sume 465.933,- Sk a žalobkyňa v 4. rade vo výške 465.933,- Sk,
tvrdiac, že žalovaný z nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. E. - K. B. T. H. F. Č.. XXXXX (po
prečíslovaní na LV č. XXXX, E.. Ú.. H. Ť.) ako parcela č. XXXX, X. S. (o celkovej výmere XXXX m2) užíva

bez právneho dôvodu výmeru XXXX m2, ktorá je súčasťou areálu, slúžiacemu žalovanému pre jeho
podnikateľskú činnosť. Výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného žalobkyne vyčíslili vychádzajúc z
ceny ročného nájomného 578.400,- Sk, pri cene nájmu 400,- Sk za m2 (400,- Sk/m2 x 1446 m2). Aktívnu
legitimáciu v spore odvodzovali od svojho právneho predchodcu A. U., T. M. XX.X.XXXX, po ktorom
zdedili označenú nehnuteľnosť, dedičské konanie po ktorom sa viedlo pred Štátnym notárstvom E. - Z.
pod sp. zn. M. XXXX/XX, a po jeho K., A.H. U., H.. XX.XX.XXXX, E. T. M. XX.X.XXXX, pred Okresným
súdom Košice I pod sp. zn. XXD/XXX/XXXX, M. XXX/XXXX, dôvodiac, že vyvlastňovacie konanie zo

dňa XX.X.XXXX síce prebehlo, ale meno ich právneho predchodcu sa tam neuvádza, aj skutočnosti,
že ako podielová spoluvlastníčka tejto nehnuteľnosti je na LV č. XXXXX žalobkyňa v 1. rade zapísaná
pod B4 v 1/12, žalobkyňa v 2. rade pod B3 v 1/12, žalobkyňa v 3. rade pod B2 v 1/12 a žalobkyňa v 4.rade pod B1 v 1/12, i poukazom na list žalovaného zo dňa 8.8.2002, ktorým podielových spoluvlastníkov
žiadal „o odpredaj za užívanie časti parcely č. XXXX“ za 700,- Sk za m2.

Vychádzajúc z obsahu spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 9C/27/2004 a jeho rozsudku zo dňa
9.10.2009 č.k. 9C/27/2004-271 (právoplatného dňom 29.12.2009) a tiež zo zistenia, že parcelu č. XXXX/
XXX, X. S. X. N. XXX Z. P. S. Č.. XXXX/XXX, X. S. X. N. XX m2 (t.j. spolu XXX m2), ktorá je podľa výpisu
z LV č. XXXX zo dňa 11.4.2011, okres E. P., X. E. - K. Ť., E.. Ú.. H. Ť., v spoluvlastníctve žalobkyne
v 1. rade (spoluvlastnícky podiel 1/6), žalobkyne v 2. rade (spoluvlastnícky podiel 1/6), žalobkyne v 3.

rade (spoluvlastnícky podiel 1/12) a žalobkyne v 4. rade (spoluvlastnícky podiel 1/12), užíva iný subjekt
- ORIM s.r.o., Košice (z ohliadky vykonanej súdom dňa 17.4.2012), po právnom posúdení veci podľa §
451 ods. 1 a 2, § 456 a § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobkyne v 1. až 4.
rade nepreukázali užívanie označenej časti parcely č. XXXX (X. N. XXXX m2) žalovaným bez právneho
dôvodu, pretože svoje vlastnícke právo k tejto časti pozemku nepreukázali a parcelu č. XXXX/XXX B.
XXXX/XXXvovlastníctvežalobkýňvrozhodnomobdobí,zaktoréžiadajúvydaťbezdôvodnéobohatenie,

užíval iný subjekt - ORIM s.r.o., Košice, ktorý nie je účastníkom konania. Konštatoval, že v podielovom
spoluvlastníctve žalobkýň bola podľa výpisu z LV č. XXXX T. M. XX.X.XXXX N. XXX m2 parcely č.
XXXX a žalovaný ju vtedy neužíval, podľa výpisu z LV č. XXXX T. M. XX.X.XXXX sú v podielovom
spoluvlastníctvežalobkýňparcelyč.XXXX/XXXB.Č..XXXX/XXXN.N.XXXm2,ktoréneužívažalovaný.
Nedostatok aktívnej legitimácie žalobkýň odôvodnil poukazom na závery právoplatného rozsudku

Okresného súdu Košice I zo dňa 9.10.2009 č.k. 9C/27/2004-271, ktorým bola zamietnutá žaloba (o.i.) i
žalobkýň v 1. až 4. rade o určenie vlastníckeho práva k časti parcely č. XXXX X. N. XXXX m2, kat. úz. H.
Ť. a na skutočnosť, že dedičia po účastníkoch vyvlastňovacieho konania sami upozornili Okresný úrad
Košice I, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. XXX/XX-XX-N../. T. M. XX.X.XXXX sa vyskytla chyba a
na základe práve ich žiadosti adresovanej Správe katastra E. o opravu výmery pozemku, a to z výmery

XXXX Z. H. XXX m2, došlo Protokolom o oprave chyby W. XXX/XXXX-S..N.. XXX/XX k zohľadneniu
vyvlastňovacieho rozhodnutia o zmene výmery parcely č. XXXX v súlade s geometrickým plánom č.
XXX-XX-XXXX/XXXX.

Za nedôvodnú potom označil námietku žalobkýň, že štát sa nikdy nestal vlastníkom zvyšnej časti parcely

č. XXXX a rozhodnutie Okresného úradu E. P. Č. Ž. XXXXX/XXXX-A. T. M. XX.X.XXXX nemožno
považovať za opravné uznesenie, pretože jeho vydaním sa menil zmysel a obsah rozhodnutia, majúc
za to, že pôvodné rozhodnutie sa týkalo len spoluvlastníckeho podielu U. U. B. A. Z. B. Q.. R., keďže sa
v ňom K. X. Ž. A. U. B. Z. neuvádzal a ani mu nebolo nikdy doručené, pričom vyvlastnená bola výmera
XXXX m2 a v dedičskom konaní pod sp. zn. M. XXXX/XX bola prejednaná parcela č. XXXX o pôvodnej

výmere 3482 m2 na meno poručiteľa v jednej polovici.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov jeho právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky MS SR č. 240/1990 Zb., č.
163/2002 Z.z. a č. 655/2004 Z.z., vo vzťahu k žalobkyni v 1. a 2 rade, domáhajúcich sa zaplatenia

sumy 232.966,- Sk (7.733,05 eura), z hodnoty úkonu 77,34 eura, vo vzťahu k žalobkyni v 3. a 4.
rade, domáhajúcich sa zaplatenia sumy 465.933,- Sk (15.466,14 eura), z hodnoty úkonu 85,31 eura,
a súčasne dôvodil, že žalobkyne, ktoré boli úspešné v konaní pred Ústavným súdom SR a každej z
nich priznané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 eur je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do
dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu, žiadne okolnosti, ktoré by na ich strane z titulu ich osobných,

majetkových a zárobkových pomerov zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by sa
žalovanému priznať náhrada trov konania nemala (§ 150 ods. 1 O.s.p.), neuviedli.

Výrokouloženípovinnostižalobkýňzaplatiťprisúdenúnáhradutrovprávnehozastúpeniaspoluvovýške
12.014,80 eura na účet právneho zástupcu žalovaného odôvodnil aplikáciou § 149 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobkyne v 1. až v 4. rade z odvolacích dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a), c) d) a f) O.s.p.. Navrhovali zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h)
a § 221 ods. 2 O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uplatnenými odvolacím dôvodmi namietli záver prvostupňového súdu o nepreukázaní vlastníckeho
práva k označenej parcele, ani užívania parcely č. XXXX/XXX B. XXXX/XXX, T. H. F. Č.. XXXX E.. Ú..
H. Ť., žalovaným, pretože tieto užíva iný subjekt, ktorý žalovaným nebol. Vytkli súdu prvého stupňa, že
oporu vo vykonanom dokazovaní nemá jeho záver o tom, že bola vyvlastnená celá parcela č. XXXX.Uviedli, že vyvlastňovacie konanie prebehlo nie v rozsahu celej parcely č. XXXX, a preto sa nevzťahuje
na podiel neb. A. U.. Tvrdiac, že parcely č. XXXX/XXX X. N. XXX Z. B. Č.. XXXX/XXX X. N. XX
Z., T. H. F. Č.. XXXX E.. Ú.. H. Ť. pod B1, 2, 3 a 4 v ich prospech, sa jednoznačne nachádzajú v

areáli žalovaného a nie mimo neho, pričom ohliadkou na mieste samom, bez geodetických podkladov,
vedomostí a znaleckého posudku nemožno zistiť skutočnosť, či a kým sú tieto parcely skutočne užívané,
nakoľko na posúdenie tejto skutočnosti sú potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje, namietli,
že bolo povinnosťou prvostupňového súdu nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie,
ktorý by identifikoval, kde sa parcely č. XXXX/XXX B. Č. XXXX/XXX v prírode nachádzajú. V tejto

súvislosti poukázali na podania zo dňa 13.1.2012 a 24.1.2012, v ktorých navrhli doplniť dokazovanie
zadovážením listinných dokladov zo Správy katastra E., ktoré súd prvého stupňa nezadovážil a vytkli
súdu prvého stupňa, že nenariadil požadované znalecké dokazovanie v naznačenom smere.

Zopakovali, že sa podanou žalobu domáhali náhrady za užívanie nehnuteľnosti pôvodne patriacej ich
právnemu predchodcovi neb. A. U., T.. XX.X.XXXX, parcely č. XXXX - Q. H. R. C., pôvodne zapísanej

v pozemnoknižnej vl. č. XXXX E.. Ú.. E., na meno poručiteľa v podiele 1/2 z celku, ku ktorej vlastnícke
právo nadobudli dedením v zmysle rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva E. - Z. Č.. M.-XXXX/XX
zo dňa XX.X.XXXX. Opätovne argumentovali, že v období od r. XXXX M. Q.. XXXX nikto, ani žalovaný
(vzhľadom na jeho list zo dňa 8.8.2002), nespochybňoval ich vlastnícke právo, ktoré bolo zapísané
na LV č. XXXXX E.. Ú.. E. - K., čo možno zistiť aj z odborného posudku č. X/XXXX T. M. X.X.XXXX

P.. A. C., znalca z odboru stavebníctva, v ktorom sa nachádza identifikácia parciel vydaná Správou
katastra E. dňa XX.X.XXXX, z ktorej je zrejmé, že parcela č. XXXX - Q. X. N. XXXX m2, zapísaná
v pozemnoknižnej vl. č. XXXX E.. Ú.. H. Ť. bola rozdelená vyvlastnením č. N.. XXXX/XX/XX-N.. T.
XX.X.XXXX N. N. XXXX m2 pre Stavebno-montážny podnik, t.č. ORIM s.r.o. Košice, vo výmere XXXX
m2 (podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX) patrí žalovanému a je zapísaná na LV č. XXXX

a zvyšok podielov z pozemnoknižnej vložky je bez majetkového vysporiadania, čo predstavuje výmeru
XXX m2. Znovu popreli, že podiel P. X. B. K. X. A. U. bol vyvlastňovacím rozhodnutím č. XXX/XX-XX-
N. T. M. XX.X.XXXX vyvlastnený v prospech čsl. štátu, pretože to z tohto rozhodnutia nevyplýva a toto
rozhodnutie mu ani nikdy nedoručené nebolo a k vyvlastneniu nemohlo dôjsť ani opravným uznesením
č. ŽP XXXXX/XXXX-A. T. M. XX.X.XXXX, ktoré opravovalo len pisárske chyby a nemohlo zmeniť základ

pôvodného rozhodnutia, t.j. skutočnosť koho sa týka.

V odvolaní proti výroku o trovách konania vyčítali súdu prvého stupňa správnosť ich matematického
vyčíslenia i nesprávnu aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ak pri rozhodovaní neprihliadol na ich osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery, ani k okolnostiam, ktoré ich viedli k uplatneniu nároku, a to aj z

pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných základných práv a slobôd, zastavajúc názor,
že na ich strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 150 O.s.p., vyplývajúce zo skutočnosti,
že sú starobné dôchodkyne a úhrada priznaných trov žalovanému by znamenala ohrozenie ich života,
zdravia a celkovej existencie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkýň uviedol, že s prvostupňový súd vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom pre meritórne rozhodnutie vo veci, na základe dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Stotožniac sa s napadnutým rozhodnutím v plnom
rozsahu, navrhol odvolanie zamietnuť a priznať mu voči žalobkyni v 1. až 4. rade náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolateľkamiuplatnenýodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.a)O.s.p.označilzairelevantný,keďže
žalobkyne v odvolaní vôbec nešpecifikujú o akú vadu sa má jednať. Tvrdil, že s argumentáciou žalobkýň
v ich odvolaní, najmä chybami v písaní vo vyvlastňovacom rozhodnutí, sa zaoberal i Okresný súd Košice
I v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/27/2004 o určenie vlastníckeho práva k časti parcely reg. G. E. XXXX

X. N. XXXX m2 kat. úz. H. Ť. B. dospel k záveru, že aj v prípade, ak by vyvlastňovacie rozhodnutie
potrebné náležitosti nespĺňalo, v prospech žalovaného, prípadne jeho právneho predchodcu, nastali
najneskôr k dátumu 1.1.1992 účinky vydržania predmetnej nehnuteľnosti. Pretože sami žalobkyne
požiadali Správu katastra Košice o opravu chyby v písaní vo vyvlastňovacom rozhodnutí, ako aj opravy
výmery parcely E.-G. XXXX T. XXXX H. XXX m2, vyvlastnenia označenej nehnuteľnosti si boli plne

vedomé. K odvolacím námietkam žalobkýň doplnil, že kataster nehnuteľností o súčinnosť požiadaný
bol a povinnosť znaleckého dokazovania nevznikla v situácii, ak zo zápisnice z pojednávania zo dňa
29.5.2012 je zrejmé, že žalobkyne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali.Mal tiež za to, že súd prvého stupňa správne zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil
v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb, a poukázal, že žalobkyne nekonkretizovali, v čom vidia matematickú

nesprávnosť ich vyčíslenia. Na ich námietku nesprávnej aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. upozornil na
zoznam nehnuteľností v ich vlastníctve, nachádzajúcich sa v kat. úz. Ť., H. Ť., U., H. Ú., K. D., K., K.
Z., A. Z., C. a skutočnosť, že o nehnuteľnosti zabezpečujúce potreby bývania žalobkýň sa nejedná,
preto ich prípadným predajom by tieto neutrpeli neprimeranú ujmu. Poukázal zároveň na fakt, že sa v
konaní len bránil, preto nezákonným zásahom do jeho majetkových práv by bolo, keby mu priznaná

náhrada trov konania nebola. Označil tak za spravodlivé, aby žalobkyne znášali trovy konania, ktoré
samé vyvolali a pokračovali v ňom napriek skutočnosti, že neboli úspešné v konaní, od ktorého závisel
výsledok tohto konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za

dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkýň nie je opodstatnené.

Žalobkyne v 1. až 4. rade v odvolaní uplatnili odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.,
odvolací dôvod, že súd prvého stupnˇa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutocˇností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), ako i že
napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. predpokladá, že účastník konania
navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal, čo malo za následok nedostatok v skutkových zisteniach.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v nesprávnom postupe
súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania, t.j. že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, príp. neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré
súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov alebo sú výsledkom logických rozporov pri

hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..

K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. možno uviesť, že právnym posúdením veci

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav, ku ktorému dochádza vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, prípadne zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolacie dôvody, uplatnené odvolateľkami vo vzťahu k výroku
o zamietnutí žaloby, nie je naplnený. Odvolacie námietky žalobkýň nie sú spôsobilé privodiť zmenu či
zrušenie rozsudku v tejto jeho napadnutej časti.

Súd prvého stupňa totiž vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil
na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré
za tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.,
t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo

prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe
dostatočne zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, aplikoval správne ustanovenie
právneho predpisu a správne rozhodol. Rozsudok je v jeho zamietavom výroku vecne správny, preto je
potrebné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.)Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody tejto časti napadnutého rozsudku (okrem časti, ktorou rozhodol o
trovách konania), s ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§

219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkýň
odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Predmetom konania je peňažný nárok žalobkýň, uplatnený voči žalovanému z titulu vydania jeho
bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. úz. E. - K. B. T. H. F. Č..
XXXXX (S. S. H. F. Č.. XXXX, E.. Ú.. H. Ť.) B. S. Č.. XXXX, X. S. bez právneho dôvodu časti jej výmery
XXXX m2,

Aktívna vecná legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z

§ 456 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt, ktorý je v rámci tohto právneho vzťahu
oprávneným. Je ním ten, na úkor koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, teda ten, koho
majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetku. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
pasívne legitimovaný vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie určuje subjekt,
ktorý je povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého

bezdôvodne zväčšil. Majetkový prospech môže spočívať aj v tom, že majetok povinného sa nezmenšil
hoci by sa zmenšiť mal, keby si obohatený za bežných okolností plnil svoje povinnosti. Všetko čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením, musí sa vydať. Pre túto povinnosť je irelevantné bez právneho
významu, či ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, bol v dobej viere alebo nie.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je bezdôvodným obohatením majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania

každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach nebolo v konaní preukázané,
že návrh žalobkýň je voči žalovaného dôvodný.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkýň, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci a
vykonané dokazovanie nesprávne zhodnotil, je treba ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno

vymedziť ako osobitnú cˇinnostˇ súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom
súdneho konania. V sporovom konaní, pre ktoré platí zásada dispozičná a prejednacia (takým bolo i
konanie v tejto veci), je zásadne vecou účastníkov tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie
svojich skutkových tvrdení. Úcˇastníci sú totiž povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol úcˇel konania
najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, oznacˇia dôkazné prostriedky a že

dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.) a sú povinní oznacˇitˇ dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
(§ 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.). Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že súd je povinný dať poučenie o
tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Z obsahu odvolania vyplývajú také výhrady žalobkýň, že súd nevykonal dôkaz zadovážením listinných
dokladov zo Správy katastra E. a nenariadil požadované znalecké dokazovanie.

Odvolací súd po posúdení dôvodnosti tejto odvolacej námietky dospel k záveru, že nie je opodstatnená,
lebo obsah spisu tvrdeniam žalobkýň v odvolaní nenasvedčuje.

V danej veci bolo poučenie v zmysle cit. ust. § 120 ods. 4 O.s.p. dané súdom prvého stupňa
na pojednávaní dňa 12.1.2012, ktoré bolo odročené za účelom zadováženia dôkazu navrhnutého
žalobkyňami (vyžiadanie výpis z LV č. XXXX B. Č.. XXXX, E.. Ú.. H. Ť.), M. XX.X.XXXX K. Ž. K. E.
E. o zaslanie výpisu z LV. XXXX, E.. Ú.. H. Ť. a jednotlivé nadobúdacie titulu uvedené v časti B LV č.

XXXX, E.. Ú.. H. Ť., následne na základe žiadosti žalobkýň (č.l. 30) vyžiadal aktuálnu kópiu z mapy
určeného operátu (parcely G.-E. Č.. XXXX/XXX B. Č.. XXXX/XXX), na pojednávaní dňa 6.3.2012 (č.l.
62) žalobkyne žiadali o vykonanie obhliadky na mieste samom, ktorú súd v súlade s ich návrhom
vykonal dňa 17.4.2012 (č.l. 65), následne predložili identifikáciu parciel z 15.9.1992 a doplnenú kópiukatastrálnej mapy (č.l. 67) a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. pojednávaní dňa 29.5.2012 predniesli,
že ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú a žiadali, aby súd vo veci rozhodol ((č.l. 83). Súčasťou spisu je
niekoľko identifikácií spornej parcely (z 13.12.1999 - č.l. 129, z 9.6.2000 - č.l. 130, z 15.9.1999 - č.l. 61).

Žalobkyniam sa tak dostalo opakovane pred súdom prvého stupňa poučenia podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p.
a hoc zastúpené advokátom, iné návrhy na dôkazy pred súdom prvého stupňa, ako boli i vykonané,
nepredniesli.Pretožeinédôkazyžalobkynenepredložiliaanineoznačili,majúuvedenéskutkovézistenia
oporu vo vykonanom dokazovaní a súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania
správe uzavrel, že žalobkyne nepreukázali, že žalovaný užíva parcely G.-E. Č.. XXXX/XXX B. Č.. XXXX/

XXX (K. N. N. XXX m2), ktoré nepochybne sú v ich vlastníctve (LV č. XXXX, E.. Ú.. H. Ť.). Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku a z obsahu spisu je totiž zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy
len skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a z prednesov účastníkov, že žiadne skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, a ktoré boli súčasne významné
prevec,neopomenulaževjehohodnotenídôkazovapoznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkov,
nie je z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti event. vierohodnosti, logický rozpor.

Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd zamietol žalobu o
vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie časti pozemku parc. č. XXXX N. N. XXXX
m2 z dôvodu, že žalobkyne svoje vlastníctvo k označenej nehnuteľnosti nepreukázali, vychádzajúc
pritom zo záverov právoplatného rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9. októbra 2009 č.k.

9C/27/2004- 271.

Všeobecne platí, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, a preto sú účastníci
povinní tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky. K týmto tvrdeniam
sú povinní označiť súdu dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Pri hodnotení dôkazov súd starostlivo prihliada na

všetko, čo v konaní vyšlo najavo (§ 132 O.s.p.). Pokiaľ však účastník skutočnosti, na ktorých existencii
by bolo možné založiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci, netvrdí, a tieto skutočnosti nevyjdú v
konaní najavo, je dôsledkom tejto nečinnosti pre neho nepriaznivé rozhodnutie vo veci. V judikatúre sa
uvádza, že základnou podmienkou úspechu žalôb vo veciach vlastníckych je preukázanie vlastníckeho
práva žalobcu. Bez dôkazu svojho vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať

sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prísluší. Je pritom zrejmé, že právo žalobcu, o ktoré žalobu opiera,
musí existovať i v dobe vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom je na žalobcovi, aby preukázal,
že nastali skutočnosti, na ktoré právo viaže nadobudnutie vlastníctva (to, že je vlastníkom, je totiž
právnou kvalifikáciou, ktorá je vecou súdu). Toto pravidlo platí i v posudzovanej veci.

Nakoľko v posudzovanej veci žalovaný namietal, že žalobkyne nie sú vlastníčkami označenej časti
parcely č. XXXX X. N. XXXX m2, žalobkyne museli preukázať, že nastali skutočnosti, na ktorých základe
vlastníctvo k nej nadobudli. Keďže žalovaný tvrdil, že neskôr nastali skutočnosti, ktoré mali za následok
zánik vlastníctva žalobkýň (ich právneho predchodcu), mal ohľadom tohto tvrdenia dôkazné bremeno.

Žalobkyne v priebehu konania a zároveň i v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom Košice
I pod sp. zn. 9C 27/2004 tvrdili, že sa stali spoluvlastníčkami označenej časti parcely č. XXXX (X.
N. XXXX m2) titulom dedenia po ich právnom predchodcovi A. U., ktorý bol spolu s nebohým U. U.
pozemnoknižným vlastníkom (U. U. pod B1 v podiele X/X z celku a A. U., podielový spoluvlastník pod
B2 v podiele X/X z celku) pozemku parc. č. XXXX o celkovej výmere XXXX m2, nachádzajúceho sa

v kat. území E.. Žalovaný sa bránil, že vlastníkom spornej časti označenej parcely sa stal jeho právny
predchodca - štát na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia vydaného odborom výstavby Obvodného
národného výboru E. - K. S. K.. T.. N.. XXX/XX-XX-N../. T. M. XX.X.XXXX (v spojení s opravným
rozhodnutím vydaným Okresným úradom Košice I, odborom životného prostredia pod sp. zn. Ž. XXXXX/
XXXX-A. T. M. XX.X.XXXX), pričom on sporný pozemok nadobudol na základe kúpy.

Pretože zaradenie určitej veci štátnym notárstvom do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom
vlastníctva toho, kto vec nadobudol na základe dohody dedičov, schválenej rozhodnutím štátneho
notárstva, keďže dohoda o vyporiadanie dedičstva rieši vzťahy iba medzi účastníkmi konania o
dedičstvo, v situácii, ak sa v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 9C

27/2004žalobkyne(o.i.)domáhalivočižalovanémuurčenia,žesúpodielovýmispoluvlastníkmipozemku
- časti parcely G. E. Č.. XXXX (X. N. XXXX m2), druh pozemku X. S., nachádzajúcej sa v kat. území
H. Ť. a súd o ich žalobe právoplatne rozhodol rozsudkom zo dňa 9. októbra 2009 č.k. 9C 27/2004- 271
tak, že žalobu zamietol, správne súd prvého stupňa postupoval, ak pri rozhodovaní o peňažnom nárokužalobkýň v posudzovanej veci vychádzal z jeho záverov. Na ich základe potom dospel k správnemu
záveru, že žalobkyne vlastníctvo k označenej časti parcely nepreukázali a správne žalobu zamietol.

Práve z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vo vzťahu k výroku o trovách konania však podmienky na potvrdenie, ale ani pre zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa neboli. Odvolací súd totiž ako oprávnenú hodnotí odvolaciu námietku žalobne v 1.

až 4. rade, ktorou namietali nesprávnu aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p. v situácii, ak je z odôvodnenia
tejto časti rozsudku zrejmé, že prvostupňový súd z hlˇadiska aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1
O.s.p. neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podlˇa
uvedeného zákonného ustanovenia a pokiaľ jediným dôvodom, prečo pri rozhodovaní o trovách konania
nepoužil ust. § 150 O.s.p. bola skutočnosť, že žalobkyne, ktoré boli úspešné v konaní pred Ústavným
súdom SR a každej z nich priznané finančné zadosťučinenie v sume 2.000 eur je Okresný súd Košice

I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu, žiadne okolnosti, ktoré by na ich strane
z titulu ich osobných, majetkových a zárobkových pomerov zakladali dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré by sa žalovanému priznať náhrada trov konania nemala, neuviedli.

Nakoľkopoužitieust.§150ods.1O.s.p.predpokladázistenieceléhokomplexurelevantnýchskutočností

(najmä osobné, majetkové a sociálne pomery úcˇastníkov, okolnosti, za akých bol nárok uplatnený na
súde, postoj účastníkov k veci a pod.) a súd sa z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia na rozhodnutie
o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade dôsledne vecou nezaoberal,
jeho záver o dôvodnosti nepoužitia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., je tak predčasný a nie je vecne
správny. V súlade aj so zásadou dvojinštančnosti súdneho konania odvolaciemu súdu tak neostávalo

iné, ako podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť všetky skutočnosti relevantné pre použitie
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. na rozhodnutie o trovách konania, následne uzavrieť, či sú dané

dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu uvedeného ustanovenia, svoje závery v uvedenom
smere odôvodniť vo svojom rozhodnutí. V novom rozhodnutí rozhodne i o trovách tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona

č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.