Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 13, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216070
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7712216070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, IČO: 36864421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti SR so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 23. septembra 2014 č.k. 5C/223/2012-22 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žiadnemu z účastníkov náhradu trov
konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanej domáhal náhrady majetkovej škody vo výške
125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 772,64 eur tvrdiac, že mu mala byť spôsobená nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnom konaní vedenom proti povinnému -
dlžníčke súdnym exekútorom pod sp.zn. EX XXXXX/XX tým, že exekučný súd rozhodol o žiadosti D. I.

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní dňa
21.2.2011, t.j. po viac ako 419 dňoch omeškania, pričom žalovaná na jeho písomnú žiadosť o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v zmysle § 15 zák. č. 514/2003 Z.z.
pozitívne nereagovala.

Vychádzal zo zistenia, že v exekučnom konaní vedenom pod sp.zn. 11Er/28/2010 bola tomuto súdu
dňa 20.1.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnej D. I., o vymoženie 380,39
eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 19.11.2009
sp.zn. SR XXXXX/XX. Dňa 16.2.2010 žiadal súd JUDr. Rudolfa Krutého (súdneho exekútora) o zaslanie
zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorá bola uzavretá 2.9.2008 a na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok. Dňa 25.2.2010 reagoval JUDr. Rudolf Krutý listom, ktorý bol doručený súdu 4.3.2010 a to tak,
že zmluvu o úvere súdu nezaslal. Dňa 8.3.2010 žiadal súd JUDr. Martina Mačaja, vtedajšieho zástupcu
oprávneného, o zaslanie požadovanej zmluvy v lehote 7 dní. Túto povinnosť si zástupca oprávneného

nesplnil, preto dňa 8.6.2010 bola tomuto uložená poriadková pokuta 100 eur. Dňa 22.9.2010 súd
žiadal opäť JUDr. Martina Mačaja o zaslanie splátkového kalendára, ktorý oprávnený mal uzavrieť s
povinnou. Oprávnený reagoval listom zo dňa 1.10.2010 s tým, že požadovaný splátkový kalendár
nezaslal, lebo ním údajne nedisponuje. Súd dňa 7.1.2011 uznesením 11Er/28/2010-20 žiadosť oudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.2.2011
a ďalším uznesením exekučné konanie zastavil /č.l. 24 exekučného spisu/. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 7.6.2011.

Po právnom posúdení veci podľa ust. § 3 ods. 1 a 2, § 5 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 a 2, § 15 ods.
1 a 2, § 17 ods. 1 a 2, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
pretože žalobca nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody

podľa zák. č. 514/2003 Z.z., a to predbežné prerokovanie svojho nároku s príslušným orgánom, t.j.
ministerstvom spravodlivosti. Nepredložil totiž žiadny dôkaz o tom, že takýto nárok si u žalovanej
uplatnil a kedy. Konštatoval, že nevidí akceptovateľný dôvod, prečo by doručenie žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku mal dokazovať súd alebo žalovaná. Ak si žalobca neponechal kópiu návrhu, sám
sa dostal do dôkaznej núdze pre účely občianskoprávneho konania a z toho dôvodu nemôže prenášať
dôkaznú povinnosť na súd alebo na druhého účastníka. Doplnil, že i keď žalovaná nepoprela, že jej

bol doručený návrh žalobcu na predbežné prerokovanie, tvrdila, že vykazoval množstvo nedostatkov
spočívajúcich v jeho všeobecnosti a neurčitosti, neuvedení relevantných informácií týkajúcich sa výšky
náhrady škody a neuvedení súdnych konaní, ktorých sa nárok mal týkať.

Vychádzajúc zo zistenia, že žiadosť o udelenia poverenia bola súdu doručená dňa 20.1.2010 a

rozhodnuté o nej bolo 7.1.2011 a poukazujúc na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého
lehota 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41
ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku vyplýva, že exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok,
preto vydanie rozhodnutia nie je viazané na 15 - dňovú lehotu.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody z tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ktorým
je oneskorené vydanie poverenia, pri tomto nároku je potrebné splnenie niekoľkých kumulatívnych
podmienok: 1. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne, 2. vydanie
nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody, 4. zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom

a 5. podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu, ktorého by sa mala nezákonnosť týkať. Tieto
podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok
na náhradu škody priznať. V prejednávanej veci žalobca nepreukázal, že nárok predbežne prerokoval
so žalovanou. Ďalšou podmienkou pri uplatnení nároku na náhradu škody z nezákonného rozhodnutia
je preukázanie zrušenia nezákonných rozhodnutí. Z exekučného spisu, ktorý bol pripojený ku konaniu

nevyplýva, že by uznesenie, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá, bolo zrušené.
Žalobca o tom súdu žiadne dôkazy nepredložil, dokonca to v žalobe ani netvrdil a proti rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia nepodal ani opravný prostriedok. Rozhodnutie, ktorého nezákonnosť
žalobca namieta a ktoré je základom nároku na náhradu škody doposiaľ nebolo príslušným orgánom
štátu zrušené ani nebola príslušným orgánom konštatovaná jeho nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu

súd návrh žalobcu ako nedôvodný a v rozpore so zákonom č. 514/2003 Z.z. zamietol a nezoberal sa ani
správnosťou vyčíslenia náhrady škody či nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požadoval.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu
nepriznal, pretože náhradu trov konania nežiadala a neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania

nepatrí.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O.s.p., ako i z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/,
d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Poukazom na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súdu prvého stupňa vytkol, že vec prejednal v jeho neprítomnosti,
hoci preto neboli splnené podmienky v situácii, ak požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvody a predložil listiny spájané s označenými dôvodmi. Trval totiž na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom

súde. Pokiaľ súd prejednal za takýchto okolností vec v jeho neprítomnosti, odňal mu tým právo konať
pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu, keďže sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
žalovanej, ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Citoval ust. § 15 O.s.p.,
poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR (IV. ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000) i narozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 17.10.2012 sp. zn. 11NcC/46/2012-24 a namietol, že vo
veci rozhodol vylúčený sudca. Napadnuté rozhodnutie označil tiež za vydané predčasne v situácii, ak
ním súd súčasne rozhodol aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm.

c/ O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a o ktorom v čase rozhodovania v merite veci ešte nebolo
právoplatne rozhodnuté. Mal tiež za to, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu písomne sa vyjadriť k
žalobe v zmysle § 114 ods. 3 O.s.p., o žalobe malo byť rozhodnuté podľa § 153b O.s.p. rozsudkom pre
zmeškanie, ktorého skutkovým základom sa mal stať ním tvrdený skutkový stav. Ďalej namietal, že súd
nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým posudkom. Napokon

namietol, že súd nerozhodol osobitne o jeho návrhu prerušiť konanie z dôvodu, že prebieha konanie
o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na
nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd na základe podaného odvolania prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) postupom podľa ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vodvolanížalobcanamietal,žemupostupomsúdubolaodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožesúd
pojednával v jeho neprítomnosti, hoci na to neboli splnené podmienky v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
že vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných

dôkazovtakdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretože
sú tu ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, ako i že jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo
všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných
práv, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práva a právom
chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná
a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci na to nie sú splnené podmienky vyplývajúce z ust.

§ 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Podľa§115ods.2O.s.p.predvolanienapojednávaniesamusíúčastníkomdoručiťtak,abymalidostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania a
rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa

nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

Predvolanie na pojednávanie v tejto veci na deň 23.9.2014 bolo právnemu zástupcovi žalobcu, žalobcovi
a žalovanej doručené dňa 14.8.2014. Účastníkom konania tak nepochybne bola zachovaná lehota na
prípravu pojednávania v zmysle cit. ustanovenia § 115 ods. 2 O.s.p.

Dňa 18.9.2014 žalobca doručil súdu prvého stupňa žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania z
dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu. V žiadosti uviedol, že mu nebolo doručené
rozhodnutie o (ne)vylúčení sudcov Okresného súdu Michalovce z prejednávania a rozhodovania v
tejto veci, trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré

bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Zároveň navrhol doplniť dokazovanie na výšku
vzniknutej škody znaleckým posudkom, na ktorého vypracovanie zadal objednávku.Žalovaná doručila súdu prvého stupňa ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní z dôvodu
hospodárnosti a zároveň uviedla, že netrvá na odročení pojednávania a súhlasí s prejednaním a
rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 23.9.2014 nedostavili, svoju neúčasť
neospravedlnili a keďže súd prvého stupňa nepovažoval žalobcom tvrdený dôvod za dôležitý v zmysle
ust. § 119 O.s.p., vec prejednal vec v neprítomnosti účastníkov. Na tomto pojednávaní oboznámil
výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou

tohto spisu, ako aj oboznámením celého obsahu pripojeného exekučného spisu Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 11Er/28/2010. Následne poskytol poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p., uznesením
vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a napokon vyhlásil vo veci rozsudok.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v
spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., teda postupom súdu, keď vec prejednal v neprítomnosti

žalobcu,nebolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom,pretožepretentopostupbolisplnenépodmienky
v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Zároveň bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu v odvolaní, že ho súd nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
tým mu znemožnil realizáciu jeho procesného práva navrhovať dôkazy, ako i jeho tvrdenie, že sa nemal

možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej. Keďže vyjadrenie žalovanej k žalobe bolo súdu doručené a
súd jeho obsah riadne oboznamoval na pojednávaní dňa 23.9.2014, neboli splnené ani podmienky pre
rozhodnutie v zmysle ust. § 153b ods. 2 O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie.

K odvolacej námietke v ktorej žalobca poukazuje na nesprávny postup súdu prvého stupňa keď súčasne

s rozhodnutím vo veci samej rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd udáva,
že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania, preto o ňom
súd prvého stupňa ani nerozhodoval.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p. je daný vtedy,

ak vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

V prejednávanej veci tento odvolací dôvod nie je naplnený, pretože zákonný sudca JUDr. Gabriel
Štefanič nebol vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, o čom bolo právoplatne rozhodnuté
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.10.2012 sp.zn. 3NcC/58/2012. Za situácie, že bolo

právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 16 O.s.p. rozhodnuté o tom,
že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, nie je náležitá námietka
žalobcu, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Aj pokiaľ ide o ostatné žalobcom namietané odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ a f/
O.s.p. odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p., alebo že by
na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenie

nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný, ani nebola zistená iná vada, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav.

Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver, preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého
stupňa, v zmysle ktorého neboli splnené podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle

zákona č. 513/2003 Z.z., ktorá mala byť spôsobená žalobcovi tvrdeným nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 11Er /28/2010, z ktorého
dôvodu základ nároku nie je daný.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v zásade stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k záveru o vylúčení
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím, aj s poukazom na príslušné právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav.
Nenáležitá je preto námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti záverov súdu prvého stupňa,
na ktorých založil svoje rozhodnutie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynul záver, že Okresný súd Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. 11Er/28/2010 sa nedopustil nesprávneho úradného postupu tým, že nerozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia v lehote 15 dní od jej doručenia súdu v zmysle ust. § 44 Exekučného poriadku.

Odvolací súd s poukazom na § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok) konštatuje, že
zákonná lehota 15 dní na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. d/ citovaného zákona, teda v prípadoch, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie Rozhodcovského súdu, čo je náš prípad. Poukazuje tiež na ust. § 45 ods. 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení do 31.12.2014 na základe ktorého je exekučný
súd oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať takýto rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska toho,
či tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,

právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Je nesporné, že v súvislosti s takýmto postupom
musí Exekučný súd vykonať viacero úkonov na základe ktorých môže uvedený záver vyhodnotiť a je
nesporné, že to nie je reálne spôsobilý vykonať v lehote 15 dní. Súd prvého stupňa sa oboznámil s
obsahom exekučného spisu a vyhodnotil konkrétne úkony vykonané exekučným súdom pri posudzovaní
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a v náväznosti na to vyhodnocoval aj lehotu, v ktorej

bolo o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnuté.

Ako bolo vyššie uvedené exekučnému súdu bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.1.2010 (exekučný titul - rozhodcovský rozsudok). Dňa

16.2.2010 súd vyzval súdneho exekútora o zaslanie zmluvy o úvere na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul. Podaním zo dňa 25.2.2010, doručeným súdu dňa 4.3.2010, súdny exekútor reagoval na
výzvu tak, že zmluvu o úvere súdu nezaslal. Dňa 8.3.2010 žiadal súd vtedajšieho zástupcu oprávneného
o zaslanie požadovanej zmluvy a následne aj splátkového kalendára. Oprávnený požadované listiny
súdu nezaslal. Súd teda dňa 7.1.2011 uznesením 11Er/28/2010-20 žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol, toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.2.2011 a ďalším uznesením
exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.6.2011.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa o tom, že v posudzovanom prípade sa nejedná

o situáciu, aby exekučný súd naplnil zákonnú podmienku takých prieťahov v súdnom konaní, ktoré
by zakladali nárok na náhradu škody za nesprávny úradný postup. Nemožno sa stotožniť s názorom
žalobcu, ktorá takýto nárok odvodzuje už od ním konštatovaných prieťahov v rozsahu niekoľkých dní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn.
11Er /28/2010 je vecne správny.Správny je aj záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok pre priznanie
nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, ktorým je uznesenie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia.

V zmysle ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

V prejednávanej veci zrušenie alebo zmena rozhodnutia Okresného súdu Michalovce vo veci č.k.

11Er/28/2010-20 preukázané nebolo a vzhľadom na nesplnenie tejto podmienky pre vznik nároku, je
skúmanie existencie ďalších podmienok bez právneho významu, keďže jednotlivé zákonné predpoklady
vzniku práva na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2013 Z.z. musia byť splnené kumulatívne.

Vzhľadom na správny záver súdu, že v danom prípade nie je daný základ nároku, nebolo potom
povinnosťou súdu skúmať výšku škody a nemajetkovej ujmy a vykonávať v tomto smere dokazovanie.
Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v časti náhrady
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj všetky ostatné odvolacie námietky týkajúce sa tejto otázky. Súd v
odôvodnení rozsudku uviedol z akého dôvodu sa nezaoberal samotnou výškou škody, či nemajetkovej

ujmy a v tomto smere nie je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na

pojednávanie dňa 23.9.2014, na ktorom bolo vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
i oboznámením celého obsahu spisu Okresného súdu Michalovce sp. zn. 11Er/28/2010. Pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať
svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na tomto pojednávaní, vrátane možnosti vyjadriť
sa k skutkovým a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda

zrejmé, že zásada kontradiktórnosti konania, ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.
Súd totiž rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., ako
aj ostatných zákonných podmienok, ako už bolo vyššie uvedené. Nenáležitá je napokon i námietka
žalobcu o vykonanie dokazovania listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný.
Z odôvodnenia rozsudku totiž nepochybne vyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými

v súdnom spise a tento záver nepochybne vyplýva aj zo zápisnice o pojednávaní.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, preto odvolací súd
napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách

konania účastníkov.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania voči

neúspešnému žalobcovi. Keďže trovy odvolacieho konania však žalovanej nevznikli a žalobca právo na
ich náhradu nemá, súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.