Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/298/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714204840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1714204840.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX, Y., zast.
advokátkou JUDr. Máriou Hanzlíkovou, Trnavská 3, Pezinok, proti odporcovi: H. Z., X.. XX.XX.XXXX, H.
XXX, Y., zast. JUDr. Martinom Čižmárikom, advokátska kancelária BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2,
Bratislava, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva po rozvode manželstva, o návrhu
odporcu na zrušenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu

Pezinok zo dňa 19. mája 2015, č.k. 36C 61/2014-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že predbežné opatrenie, ktoré bolo
voči odporcovi nariadené uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 37C 294/2014-24
zo dňa 12.12.2014, zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolnávrhodporcunazrušeniepredbežnéhoopatrenia,

ktorým bolo odporcovi uložené, aby dočasne nevstupoval do spoločného obydlia v dome súp. č. XXX
(na J.. Č.. XXX/XX), ktorý je zapísaný vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky podľa listu vlastníctva č.
XXXX, katastrálne územie H. V., S. Y., S. J., na ulici H. XXX (ďalej len „dom“), a to až do právoplatného
skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedeného na Okresnom
súde Pezinok pod sp. zn. 36 C/61/2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 76 ods. 1 písm.
g), § 77 ods. 2 O.s.p. a ust. § 76 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keď po

preskúmaní návrhu odporcu na zrušenie predbežného opatrenia a ostatných dôkazov dospel k záveru,
že dôvody, ktoré viedli k nariadeniu predbežného opatrenia, teda agresívne správanie sa odporcu, a
fyzické napádanie a psychické týranie navrhovateľky, nepominuli, a stále trvajú. Uviedol, že odôvodnená
obava z toho, že odporca by sa v prípade bývania v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou mohol
voči nej dopustiť fyzického či psychického násilia, nebola vyvrátená ani rozhodnutím Okresného úradu
Pezinok, odboru všeobecnej vnútornej správy č. S.-J.-S..XX/XXXX-G. zo dňa 01.04.2015, pretože k

zastaveniu priestupkového konania, vedeného proti obvinenému odporcovi pre skutok, ktorý sa mal
stať dňa 23.11.2014 v čase okolo 10.00 hod. v rodinnom dome na H. N. XXX Y. Y. neprišlo z dôvodu
uvedeného v ust. § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, teda že by sa skutok nestal, alebo
by nebol priestupkom, ale z dôvodu uvedeného v ust. § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch,
teda že spáchanie skutku nebolo obvinenému z priestupku preukázané, keď orgán prejednávajúci
priestupok v odôvodnení svojho rozhodnutia priamo poukázal na stav dôkaznej núdze, ktorý mu

nedovolil vysloviť jednoznačný záver o vine obvineného bez najmenších pochybností. Dodal, že zo
správania sa účastníkov na pojednávaní dňa 28.04.2015 v konaní o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vyplynulo, že sa voči sebe správajú nevraživo, až nepriateľsky. Uviedol, že
pokiaľ je v prejednávanej veci odporca dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, ktorého sa mal
dopustiť v novembri 2014, ale aj v novembri 2012, dospel po vykonaní testu proporcionality k záveru, že
užívacie právo odporcu k rodinnému domu, ktorý je predmetom masy BSM, môže byť aj naďalej dočasne

obmedzené, pretože musí v prvom rade aj naďalej chrániť najmä základné ľudské práva navrhovateľkynaživotazachovanieľudskejdôstojnosti.Zuvedenýchdôvodovnávrhodporcunazrušenienariadeného
predbežného opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odporca včas odvolanie, a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmeniť, a predbežné opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Pezinok č.k. 37C
294/2014-24 zo dňa 12.12.2014, zrušiť. Súdu prvého stupňa vytkol, že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že jeho rozhodnutie je arbitrárne. Poukázal na to,
že medzi účastníkmi sú nepochybne narušené vzťahy, čoho výsledkom je prirodzene nie úplne

harmonické spolužitie v jednej domácnosti. Zo žiadnych dôkazov však nevyplýva, že by sa dopúšťal
psychického týrania navrhovateľky, pričom to isté platí aj o fyzickom napadnutí. Uviedol, že medzi ním
a navrhovateľkou preukázateľne došlo k hádke o mlynček na mäso, pri ktorej sa o mlynček fyzicky
naťahovali, výsledkom čoho boli drobné poranenia na oboch stranách. Namietal, že na základe jedného
incidentu nemožno ustáliť záver, že on navrhovateľku fyzicky napáda, keď naviac iniciátorkou hádky
bola navrhovateľka, ktorá mu chcela mlynček, na ktorom si pripravoval obed, vziať. Uvedený záver

nemôže podľa jeho názoru vyplývať ani zo skutočnosti, že navrhovateľka podala v roku 2012 a 2014
na políciu oznámenie o tom, že ju mal údajne napadnúť, nakoľko predbežné opatrenie nemôže byť
nariadené v závislosti od toho, ktorý z účastníkov podal na druhého účastníka viac trestných oznámení,
keď naviac obe konania voči nemu boli zastavené. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa,
podľa ktorej by mu malo byť na príťaž zastavenie priestupkového konania pre nedostatok dôkazov.

V tejto súvislosti poukázal na to, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia akoby
tvrdil, že sa protiprávneho konania dopustil, ale orgán prejednávajúci priestupok mu ho nebol schopný
dokázať, čo považoval za v priamom rozpore s princípom prezumpcie neviny. Mal za to, že súd prvého
stupňa tiež ničím neodôvodnil, prečo je práve on je podozrivý z násilia voči navrhovateľke a nie naopak,
keďže voči navrhovateľke je vedené rovnaké priestupkové konanie pre ten istý incident z novembra 2014

(a on pri ňom tiež utrpel zranenie), ako bolo vedené proti nemu, a keď sám súd prvého stupňa zistil,
že účastníci konania sa správajú navzájom nepriateľsky. Namietal, že nemá možnosť zistiť, z čoho súd
prvého stupňa vychádzal pri závere, že je podozrivý z násilia takej intenzity, aby bol dôvod dlhodobo
obmedziť jeho užívacie právo k nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru je rozhodnutie súdu prvého stupňa
nepresvedčivé, nepreskúmateľné a arbitrárne.

Navrhovateľka žiadala vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu napadnuté uznesenie potvrdiť.
Zdôraznila, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd prvého stupňa vyhovel, a jeho
rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Mala za to, že na zrušenie predbežného opatrenia
nie je absolútne žiadny dôvod. Uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo právoplatne rozvedené, že

odporca sa zo spoločnej domácnosti v dome vysťahoval, a že v konaní predložila dôkazy o jej výlučnom
vlastníctve domu. Považovala za zarážajúce, že odporca navrhol zrušiť predbežné opatrenie, hoci
bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania pretrvávali nezhody, hádky, volanie polície na riešenie
problémov, jej fyzické napádanie, návštevy lekára, lekárske ošetrenia a podobne, čo po odsťahovaní
sa odporcu pominulo, a ona takéto rozpory nechce opätovne prežívať. Vyjadrila názor, že ak by sa s

odporcom stretávali pod jednou strechou, nezhody by sa opakovali a určite zvyšovali s požiadavkami na
riešenie prinajmenšom políciou. Mala za to, že odporca podal návrh na zrušenie predbežného opatrenia
z pomsty a s úmyslom vyvolať u nej strach, keďže je predpoklad, že sa do spoločného domu nevráti, čo
vyvodila z toho, že v prebiehajúcom konaní žiada vyplatenie z domu. V tejto súvislosti argumentovala,
že právoplatným rozhodnutím o vyporiadaní ich BSM predbežné opatrenie zanikne. Poukázala na to, že

predbežné opatrenie plní svoj účel, a preto sú požiadavky odporcu na jeho zrušenie neopodstatnené a
zavádzajúce. Uviedla tiež, že odporca má nové bývanie a dobré finančné predpoklady na jeho platenie,
a že jeho túžba na opätovné spolunažívanie s navrhovateľkou v jednom dome je vylúčená.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Z predloženého spisu zistil, že navrhovateľka sa návrhom proti odporcovi zo dňa 23.05.2014 domáha vo
veci samej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Návrhom
zo dňa 03.12.2014, doplneným dňa 11.12.2014, sa domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým

by súd odporcovi zakázal vstupovať do spoločného obydlia vo vyššie špecifikovanom dome až
do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po
rozvode, ktoré je vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 36C 61/2014. V návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia uviedla, že odporca je agresívny, a že ju napáda, čo osvedčovala oznámením opriestupku polícii zo dňa 23.11.2014, záznamom o podaní vysvetlenia zo dňa 23.11.2014, záznamom o
poskytnutí lekárskej prvej pomoci zo dňa 23.11.2014, lekárskym potvrdením zo dňa 24.11.2014. Tvrdila,
že dňa 23.11.2014 po hádke o mlynček ju odporca fyzicky napadol a hodil ju na zem, na čo privolala

políciu, a že utrpela odery kože pod pravou kľúčnou kosťou a ľavým kolenom, čo si vyžiadalo lekárske
ošetrenie. Uviedla, že odporca sa k nej dlhodobo správa násilnícky, a to vo forme ako fyzického, tak
i psychického násilia, pretože každý deň žije v strachu, čo sa udeje, keď odporca, ktorý ju zastrašuje
vyhrážkami, príde domov. Poukázala i na to, že odporca ju fyzicky napadol aj v roku 2012.

Okresný súd Pezinok jej návrhu vyhovel uznesením č.k. 37C 294/2012-24 zo dňa 12.12.2014, a
odporcovi predbežným opatrením nariadil, aby dočasne nevystupoval do spoločného obydlia v dome
až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vedeného Okresným súdom Pezinok pod sp. zn. 36C 61/2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom
na ust. § 76 ods. 4 O.s.p. a názorom, že navrhovateľka osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, keď osvedčila, že odporca sa voči nej správa agresívne, fyzicky ju napáda a psychicky

týra. Poukázal na to, že navrhovateľka podala na odporcu pre násilné správanie dňa 23.11.2014 a dňa
16.11.2012 trestné oznámenia, a v dôsledku fyzických útokov zo strany odporcu vyhľadala aj lekársku
pomoc, a o vyšetreniach predložila lekársku správu zo dňa 23.11.2014 a zo dňa 19.11.2012, ako aj
potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti od 19.11.2012, kde je ako dôvod uvedené „úraz zavinený
inou osobou“. S návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa stotožnil, keď uviedol, že spoločnosť

má chrániť predovšetkým život a zdravie svojich členov, ktoré je potrebné uprednostniť pred ochranou
vlastníckeho práva. Na odvolanie odporcu, ktorý argumentoval zjednodušene povedané tým, že konanie
o priestupku oznámenom navrhovateľkou v roku 2012 bolo zastavené, a že súd prvého stupňa nariadil
predbežné opatrenie výlučne na základe subjektívnych tvrdení navrhovateľky, nepodložených žiadnym
nezávislým dôkazom, a poukázal na to, že jej tvrdenia, ktorým súd prvého stupňa uveril, sú nepravdivé

a účelové, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 8Co 890/2014-40 zo dňa 29.12.2014 uznesenie
Okresného súdu Pezinok č.k. 37C 294/2012-24 zo dňa 12.12.2014, ktorým bolo nariadené vyššie
uvedené predbežné opatrenie, potvrdil. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa,
že navrhovateľka osvedčila naplnenie všetkých základných predpokladov na nariadenie predbežného
opatrenia. Dospel k záveru, že na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľkou je možné

odporcu považovať za osobu dôvodne podozrivú z násilia voči nej ako jemu blízkej osobe, keď tento
záver odôvodňujú trestné oznámenia navrhovateľky zo dňa 19.11.2012 a 23.11.2014. Na námietky
odporcu v odvolaní, že tvrdenia navrhovateľky sú vykonštruované a ničím nepodložené, poukázal na to,
že súd prvého stupňa založil svoje zistenia aj na trestnom oznámení navrhovateľky zo dňa 23.11.2014
a na lekárskej správe zo dňa 23.11.2014, teda na listinách a skutočnostiach, ktoré bezprostredne

predchádzali podaniu jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a ktoré aj bez prípadného
zreteľa na udalosti z roku 2012 bolo potrebné považovať za postačujúce na osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke. Uznesenie Okresného súdu Pezinok
č.k. 37C 294/2012-24 zo dňa 12.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
8Co 890/2014-40 zo dňa 29.12.2014 nadobudlo právoplatnosť dňa 13.01.2015 a vykonateľnosť dňa

12.12.2014.

Odporca navrhol podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.04.2015, zrušenie nariadeného
predbežného opatrenia. S poukazom na dôvody, vedené v uznesení odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia potvrdené, mal za to, že trestné

oznámenie navrhovateľky zo dňa 23.11.2014 a lekárska správa z toho istého dňa boli pre oba súdy
jediným podkladom, na základe ktorého bolo nariadené a potvrdené predbežné opatrenie. Uviedol,
že rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-Pk-OVVS/
Pr.19/2015-DRO zo dňa 01.04.2015 bolo voči nemu priestupkové konanie podľa § 76 ods. 1 písm.
c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa koná,

nebolo obvinenému z priestupku preukázané, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.04.2015. Poukázal na to, že uvedené priestupkové konanie bolo vedené na základe oznámenia
navrhovateľky,ktorétvorilopodkladrozhodnutiasúduprvéhostupňaonariadenípredbežnéhoopatrenia,
a z odôvodnenia predmetného rozhodnutia vyplynulo, že medzi navrhovateľkou a odporcom došlo dňa
23.11.2014 došlo k vzájomnej hádke o elektrický mlynček na mäso, pričom pri uvedenom incidente

utrpeli obaja účastníci drobné zranenia, u navrhovateľky to boli oderky kože pod kľúčnou kosťou a pod
ľavým kolenom, a u odporcu škrabance na rukách. Mal potom za to, že v danom prípade neexistuje
žiadne nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia navrhovateľky z jeho strany, a teda nie je
žiadny dôvod, pre ktorý by nemohol vstupovať do rodinného domu, ktorý je v spoločnom vlastníctveúčastníkov konania. Súd prvého stupňa návrh odporcu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia
napadnutým uznesením zamietol.

Odvolací súd sa oboznámil s rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, odboru všeobecnej vnútornej
správy č. OU-Pk-OVVS/Pr.19/2015-DRO zo dňa 01.04.2015, právoplatným dňa 22.04.2015, a zistil, že
konanie o priestupku, ktoré bolo začaté na základe oznámenia navrhovateľky zo dňa 23.11.2014, a
ktorého sa mal dopustiť odporca dňa 23.11.2014 tým, že mal počas vzájomného zápasenia o elektrický
mlynček na mäso chytiť navrhovateľku a hodiť ju o zem, čím jej mal spôsobiť oderky kože pod

pravou kľúčnou kosťou a pod ľavým kolenom, bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa
koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia zistil, že orgánu
prejednávajúcemu priestupok, bol dňa 28.01.2015 doručený spisový materiál z Obvodného oddelenia
PZ Modra spolu so správou o výsledku objasňovania priestupku na základe oznámenia navrhovateľky,
z ktorej vyplynulo, že policajný orgán zistil, že odporca sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu tým, že počas zápasu o kuchynský robot spôsobil navrhovateľke drobné zranenia,

a že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustila aj navrhovateľka schválnosťami tým,
že chcela odporcovi počas prípravy jedla vziať mlynček, ktorý práve používal, a súčasne tým, že
počas zápasu oň spôsobila odporcovi drobné zranenia, s poukazom na to, že konanie o priestupku
navrhovateľky je vedené na Okresnom úrade Pezinok, odbore všeobecnej vnútornej správy, pod č.
OU-Pk-OVVS/Pr.20/2015. Po vypočutí navrhovateľky, ktorá zotrvala na svojich tvrdeniach o tom, že

ju odporca pri naťahovaní sa o mlynček zhodil na zem, a spôsobil jej zranenia, výsluchu odporcu,
ktorý uviedol, že okrem fyzického kontaktu pri preťahovaní sa o mlynček, ktorý mu navrhovateľka
chcela násilím vziať počas toho, ako si na ňom mlel mäso, k žiadnemu navrhovateľkou tvrdenému
napadnutiu nedošlo, a výsluchu syna účastníkov Tomáša, ktorý incident nevidel, a po oboznámení
sa s lekárskymi potvrdeniami o zraneniach navrhovateľky (vyššie uvedené oderky kože) a odporcu

(škrabance na oboch predlaktiach a chrbte ruky), a so záznamom hliadky PZ, ktorá bola privolaná do
domu účastníkov, skonštatoval, že z výpovedí navrhovateľky a odporcu nezískal dostatok podkladov a
dôkazov pre rozhodnutie o vine odporcu z priestupku, nakoľko pri incidente nikto okrem nich, kto by
mohol potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov konania, nebol. Za preukázané mal len to, že medzi
navrhovateľkou a odporcom došlo k hádke a k vzájomnému zápasu o mlynček na mäso, a že obaja

utrpeli pri incidente drobné poranenia. Správny orgán uviedol, že nemal možnosť zistiť ani preukázať,
kto koho napadol, a kto sa iba bránil, a teda ani vinu konkrétnej osoby. Mal však tiež za to, že odporcovi
by nebolo možné preukázať úmysel, nakoľko k drobným poraneniam došlo pri naťahovaní sa o mlynček,
ktoré bolo medzi účastníkmi vzájomné, keď navrhovateľka chcela odporcovi mlynček zobrať, a on jej
ho nechcel dať, preto dospel k záveru, že jediný úmysel v konaní odporcu bol zabrániť navrhovateľke,

aby zobrala mlynček. Správny orgán uzavrel tým, že pri protichodných tvrdeniach nie je možné bez
pochybností vysloviť vinu odporcu a záver, že sa dopustil priestupku.

Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého
stupňa neposúdil vec po skutkovej a právnej stránke správne, keď návrh odporcu na zrušenie

nariadeného predbežného opatrenia zamietol ako nedôvodný. V tejto súvislosti považuje za potrebné
uviesť, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia, ktoré má dočasný charakter, prevláda v zásade
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa nezisťujú
všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci samej.
Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto

nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní
o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (ust. § 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie
predbežného opatrenia je postačujúce, že okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na
toto dočasné opatrenie, sú aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa pritom riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Keďže procesné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia sa iba

osvedčujú, a to spravidla listinami, nie je súd pred rozhodnutím o predbežnom opatrení povinný vytvoriť
účastníkom konania procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o splnení
predpokladov pre jeho nariadenie.
Podľa ust. § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov a bez nariadenia pojednávania. V zmysle § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení

predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov.

Podľaust.§77ods.2O.s.p.predbežnéopatreniesúdzruší,akpominúdôvody,prektorébolonariadené.Dôvodom pre zrušenie predbežného opatrenia podľa vyššie citovaného ustanovenia je, že pominú
dôvody, pre ktoré bolo predbežné opatrenie nariadené. Táto formulácia postihuje predovšetkým tie
prípady, kedy došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že predbežné opatrenie už nie je nutné ani

účelné. K zmene pomerov súd musí prihliadnuť a vyvodiť potrebný záver. Predbežné opatrenie však
možno zrušiť aj vtedy ak sa dodatočne zistí, že predpokladané dôvody nie sú dané. Nie je totiž vylúčené,
že neskôr, alebo tiež pri vykonávaní dôkazov vo veci samej súd zistí, že predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia neexistovali. V súlade s ust. § 77 ods. 2 O.s.p. potom súd predbežné opatrenie
zruší nielen vtedy, ak po jeho nariadení nastane zmena pomerov, ale aj vtedy, keď sa dodatočne

zistí, že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody. Opodstatnenosť takéhoto postupu je
daná tým, že súd pred nariadením predbežného opatrenia nemá povinnosť vykonať dokazovanie na
všetky skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, a nemusí si ani zadovážiť
vyjadrenieúčastníkovkonania(ust.§75ods.9O.s.p.).Procesnýpostupsúduprinariadenípredbežného
opatrenia platí aj o procesnom postupe súdu pri zrušení predbežného opatrenia, keď sa preukáže, že
sa dodatočne zmenili pomery, ktoré boli významné pri jeho nariadení, alebo keď následne vyjde najavo,

že na nariadenie predbežného opatrenia neboli dôvody.

Vdanomprípadesúdprvéhostupňaprinariadenípredbežnéhoopatreniaaodvolacísúdprirozhodovaní
o odvolaní odporcu nemali k dispozícii rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odboru všeobecnej
vnútornej správy č. OU-Pk-OVVS/Pr.19/2015-DRO zo dňa 01.04.2015, pričom oba tieto súdy sa

v odôvodnení svojich rozhodnutí vyjadrili, že rozhodovali so zreteľom na navrhovateľkou trestným
oznámením a lekárskou správou zo dňa 23.11.2014 dostatočne osvedčené tvrdenia, avšak nie reálne
zistenia, že odporca je voči nej dôvodne podozrivý z fyzického násilia. V priebehu ďalšieho konania ale
nastala zmena čo do stupňa hodnovernosti preukázania skutočností, ktoré boli dovtedy navrhovateľkou
len osvedčované. K tejto zmene došlo práve v dôsledku uvedeného rozhodnutia Okresného úradu

Pezinok. Miera preukázania skutočností v uvedenom rozhodnutí správneho orgánu je v
porovnaní s mierou ich osvedčenia navrhovateľkou nepochybne vyššia. Pokiaľ správny orgán po
vykonanom dokazovaní s poukazom na konkrétne zistenia dospel k záveru, že konanie o priestupku
odporcu na základe oznámenia navrhovateľky je potrebné zastaviť zjednodušene povedané z dôvodu,
že účastníci konania na popud samotnej navrhovateľky vzájomne fyzicky zápasili o mlynček na mäso, pri

čom si navzájom spôsobili drobné poranenia, a že tvrdenia navrhovateľky o tom, že ju odporca úmyselne
fyzicky napadol, neboli preukázané, je zrejmé, že na nariadenie predbežného opatrenia vychádzajúceho
zo záveru o osvedčení toho, že odporca je dôvodne podozrivý z násilia voči navrhovateľke, nebol
dôvod. Naopak, z uvedeného rozhodnutia správneho orgánu jednoznačne vyplýva, že konflikt vyvolala
navrhovateľka, ktorá chcela odporcovi zobrať mlynček na mäso, ktorý práve používal, pričom odvolací

súd nezistil iný dôvod takéhoto konania navrhovateľky (ktorá mala predsa v úmysle opustiť dom, a ísť na
návštevuksvojímrodičom)akovyvolaniesporu,nakoľkozozistenísprávnehoorgánunevyplynulo,žeby
vrozhodnomčasepredmetnýmlynčekakútnepotrebovala.Čoviedlonavrhovateľkuktakémutokonaniu,
zostalo nevysvetlené. Ak podľa zistení správneho orgánu odporca na konanie navrhovateľky reagoval, a
mlynčekjejnechcelvydať,následkomčohodošlokzápasuadrobnýmporaneniamobochúčastníkov,nie

je možné dospieť k záveru o tom, že práve odporca sa voči navrhovateľke správa úmyselne agresívne,
a že ju fyzicky napáda, ako navrhovateľka tvrdila v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, s čím
sa oba vyššie uvedené súdy vzhľadom na ňou podané oznámenie o priestupku a lekársku správu o jej
drobných poraneniach stotožnili.

Odvolací súd dospel k záveru, že obsah spisu v čase rozhodovania súdu prvého stupňa o návrhu
odporcu na zrušenie predbežného opatrenia v danej situácii už umožňoval iný záver, v zmysle
ktorého na podklade citovaného rozhodnutia Okresného úradu Pezinok vyšlo dodatočne najavo, že
predbežné opatrenie, ktorým bolo odporcovi uložené, aby dočasne nevstupoval do spoločného obydlia
s navrhovateľkou v uznesení o nariadení predbežného opatrenia špecifikovanom dome, nemalo byť

nariadené, nakoľko navrhovateľkou v návrhu na jeho vydanie osvedčované skutočnosti a údajné
nebezpečenstvo bezprostredne jej agresívnym správaním sa odporcu hroziacej ujmy neboli v ďalšom
konaní preukázané, a v priestupkovom konaní zisteným skutkovým stavom ich nemožno považovať
ani za vysoko pravdepodobné, a odôvodňujúce trvanie predbežného opatrenia zakazujúceho odporcovi
vstup do domu. Na uvedenom závere nič nemení ani konštatácia súdu prvého stupňa o tom, že

sa účastníci konania správali na pojednávaní nevraživo, až nepriateľsky. Preto sa odvolací súd s
napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožnil, keď mal za to, že súd prvého stupňa
nesprávne vyhodnotil zistené skutočnosti, a vec potom aj nesprávne právne posúdil.Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v danom štádiu konania absentuje
zákonná podmienka pre ďalšie trvanie nariadeného predbežného opatrenia, a to naliehavosť potreby
predbežnej úpravy účastníkov konania. Napadnuté uznesenie preto podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil, a

nariadené predbežné opatrenie voči odporcovi zrušil.

Nad rámec vyššie uvedeného považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to, že i keď by,
ako správne uviedla navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu, právoplatným rozhodnutím
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania nariadené predbežné opatrenie

zaniklo, rozhodnutím o veci samej by sa nevyriešili pomery účastníkov konania, ktorých úprava bola
navrhnutá predbežným opatrením navrhovateľky. V tejto súvislosti zastáva odvolací súd názor, že
nariadené predbežné opatrenie nemá vôbec žiadny súvis s konaním o veci samej, a rozhodnutie o veci
samej nevyrieši s definitívnou platnosťou stav medzi účastníkmi konania, ktorý navrhovateľka navrhla
dočasne upraviť predbežným opatrením.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.