Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 15, 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201044
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:1012201044.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.

Juraja Floroviča a JUDr. Dariny Legerskej v právnej veci žalobcu K.O.V. DCA spol. s r.o., so sídlom
Dubnica nad Váhom, Štúrova 1, IČO: 36 767 841, zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou
so sídlom Trenčín, Palackého 85, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 12. apríla 2012 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Dubnica nad Váhom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Šum zo dňa 21. decembra 2011, ktorým bol
žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 vo výške 16 072,66 euro, keď správca dane nepriznal
žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. XXXX/XXX (interné číslo XXXXXX), č. XXXX/
XXX (interné číslo XXXXXX), č. XXXX/XXX (interné číslo XXXXXX).

Žalobca tvrdí, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. apríla 2012, sp. zn. XXXXXXX/X/XXXXXX/
XXXXXXXX-r v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Dubnica nad Váhom zo dňa 21. decembra 2011,
sp. zn. XXX/XXX/XXXXX/XX/Šum je nezákonné, zistenie skutkového stavu, z ktorého obe rozhodnutia
vychádzali sú v rozpore s obsahom spisov, rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci,rozhodnutiasúnepreskúmateľnéprenedostatokdôvodovažalobcaboltýmito
rozhodnutiami v konaní, ktoré mu predchádzalo ukrátený na svojich právach.

Zo žaloby vyplýva, že žalobca bol podľa svojho presvedčenia ukrátený na svojich právach z týchto
dôvodov:
1. Žalovaný uviedol, že pravdivosť a vierohodnosť dokladov o tom, že práce vykonala spoločnosť
MOKAROMA, s.r.o., bola spochybnená žalovaným a na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že práce tak ako je uvedené vo faktúrach neboli uskutočnené spoločnosťou MOKAROMA, s.r.o..
O aké dokazovanie, resp. dôkazy sa žalovaný opieral však vo svojom rozhodnutí neuviedol. Žalobca

tvrdí, že v daňovom konaní bolo naopak preukázané, na základe zhodnej výpovede žalobcu
a bývalého konateľa spoločnosti MOKAROMA, s.r.o., že práce vykonávala spoločnosť MOKAROMA,
s.r.o.. V danom prípade, sa podľa vyjadrenia žalobcu, jedná len o dôkazovo ničím nepodloženézávery správcu dane, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď správca dane tvrdí,
že práce tak ako je uvedené vo faktúrach neboli uskutočnené spoločnosťou MOKAROMA, s.r.o..

2. Správca dane nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom.

3. Žalovaný si vo veci nezadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre
vydanie rozhodnutia, vo veci nerozhodol skutkovo a právne správne a žalovaný námietkam žalobcu
vznesenými v daňovom konaní nevenoval dostatočnú pozornosť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na

nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06.

4. Žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu skutočnosť, že sa mu nepodarilo zabezpečiť súčasného konateľa
obchodnej spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. a podklady z účtovníctva. Nezohľadnil
ani odstup času medzi vykonávaním prác a daňovou kontrolou. Bývalý konateľ MOKAROMA, s.r.o.
T. U. potvrdil, že jeho spoločnosť v čase, keď ešte on bol konateľom, realizovala práce pre žalobcu.

Všetky doklady s tým súvisiace sa nachádzajú v účtovníctve spoločnosti, ktoré však z dôvodu predaja
spoločnosti odovzdal novému spoločníkovi. Ak by správca začal daňovú kontrolu v čase pôsobenia
T. U. ako konateľa spoločnosti, všetky tieto doklady by bez akýchkoľvek ťažkostí boli správcovi dane
predložené. V čase pôsobenia T. U. na poste konateľa spoločnosti bola spoločnosť ekonomicky činná,
riadne a včas podávala daňové priznania, nemala žiadne podlžnosti voči správcovi dane, zdravotným

poisťovniam a sociálnej poisťovni. Žalobca nemôže byť sankcionovaný za to, že bývalý konateľ
spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. sa nevie vyjadriť a preukázať dokladmi, za pomoci ktorých osôb dielo
robil.

5. To, že spoločnosť MOKAROMA, s.r.o. nevie preukázať, prostredníctvom ktorých osôb dielo

vykonávala, je problémom tejto spoločnosti, v žiadnom prípade však nemôže byť na ťarchu žalobcu,
resp. v neprospech žalobcu, čo v praxi znamená, že výdaje takto uplatnené nebudú žalobcovi zo
strany správcu uznané. Žalobca zdôraznil, že zákon nevylučuje, pokiaľ z povahy diela nevyplýva
niečo iné, aby dielo zhotovila aj iná fyzická, resp. právnická osoba. Z pohľadu daňového subjektu ako
objednávateľa, tak nie je rozhodujúce, kto skutočne práce vykonával, resp. za pomoci, ktorých osôb

zhotoviteľ zhotovil dielo, nakoľko pri vykonávaní diela takýmto spôsobom má zhotoviteľ zodpovednosť,
akoby dielo vykonával sám. Žalobca ako objednávateľ sa s poukazom na vyššie uvedené nemusel
zaujímať, ani sa nezaujímal, aké osoby vykonávajú dielo namiesto zhotoviteľa. Žalobca bol v zmluvnom
vzťahu len so zhotoviteľom, nie s týmito tretími osobami, a preto so všetkými svojimi požiadavkami,
pokynmi, reklamáciami a inými vecami s dielom súvisiacimi sa mohol obracať a aj sa obracal iba na

neho. Pre žalobcu nebolo dôležité, a ani sa u zhotoviteľa nedotazoval, na akých podmienkach vykonania
diela sa s tretími osobami dojednal. To, ako dielo spoločnosť vykoná a kým sa žalobca nezaujímal,
resp. žalobcu vôbec nezaujímalo. Žalobca sa priebežne bývalého konateľa dotazoval, ako s dielom
pokračuje,čibudedodržanýtermín.Žalobcakonalvždyavýhradneibasbývalýmkonateľomspoločnosti
MOKAROMA, s.r.o.. Žalobca v tejto súvislosti považuje za nelogické, aby platil na účet spoločnosti,

ktorá podľa záverov správcu, dielo nevykonávala (správca dane vo svojich záveroch nespochybnil
zaplatenie faktúr).

6. Správca dane okrem predložených faktúr žiada predložiť aj protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru.
Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že neexistuje žiadna zákonná povinnosť, ktorá by ukladala zmluvným

stranám medzi sebou spisovať protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru. Žalobca zdôraznil,
že dielo reálne existuje, nachádza sa u konečného odberateľa, ktorý ho riadne užíva, pričom tento
tovar konečnému odberateľovi bol odovzdaný práve žalobcom. Tvrdenie správcu dane, že žalobca nikdy
nenadobudol vlastnícke právo k dielu by za použitia výkladových pravidiel znamenalo, že ani konečný
odberateľ k dodanému tovaru od žalobcu nenadobudol vlastnícke právo. Podľa záverov správcu dane

v tomto konaní konečný odberateľ nadobudol tovar od nevlastníka, teda ani on nie je vlastníkom tovaru.

7. Peter Vasko, resp. S. Z., nemohli zo zákonných dôvodov predložiť správcovi dane doklady z
účtovníctva obchodnej spoločnosti MOKAROMA, s.r.o., nakoľko účtovníctvo je majetkom obchodnej
spoločnosti, ktorú zastupuje, a v jej mene koná konateľ spoločnosti. Jediný konateľ je oprávnený, resp.

na požiadanie správcu dane povinný vydať doklady z účtovníctva spoločnosti. S poukazom na uvedené,
t. j. z dôvodu, že T. U., resp. S. Z., ako bývalí konatelia a spoločníci nemali doklady z účtovníctva, nemohli
sa ani vyjadriť k niektorým otázkam správcu dane, ktoré bolo možné zodpovedať len, ak by ho mali
dispozícií.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými žalobca odôvodňuje ukrátenie na svojich

právach, žalovaný sa k nim vyjadril takto:
K námietkam žalobcu pod č. 1, 4, 5 a 6 žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie, ktoré preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočneniu zdaniteľných obchodov
dodávateľomMOKAROMA,s.r.o.Trenčín.AjkeďbývalýkonateľspoločnostiMOKAROMA,s.r.o.Trenčín
T. U. dňa 18. mája 2011 potvrdil vyhotovenie, podpísanie faktúr a vyhotovenie prác pre platiteľa, nevedel

uviesť subdodávateľa. Nepamätal si, ako prebiehalo odovzdanie (prevzatie) prác platiteľovi, kto bol
prítomný, či k tomu boli vystavené nejaké doklady. Všetky účtovné a daňové doklady odovzdal novému
konateľovi C. T., kontaktom naňho nedisponuje. V evidencii DPH spoločnosti MOKAROMA,
s.r.o. Trenčín za obdobie od 1. októbra 2010 do 31. decembra 2010 sú uvedené len štyri vydané
faktúry, a to tri pre žalobcu (XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX) a faktúra č. XXXX/XXX, pričom faktúry
nemajú postupné číslovanie. Druhý konateľ spoločnostiMOKAROMA, s.r.o. M. S. Z. predmetné obchody

nezabezpečoval, nevie o nich nič. Sídlom spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín je trvalé bydlisko T.
U., iné priestory spoločnosť na podnikanie nemala. C. T. sa na výsluch nepodarilo predviesť, na adrese
trvalého pobytu sa viac ako 1 rok nezdržiava. Spoločnosť MOKAROMA, s.r.o. Trenčín od 13. apríla
2011 nemá konateľa. Konateľ žalobcu T. Q. pred správcom dane uviedol, že výkres kreslil on, materiál
patril žalobcovi, nevie, komu ho odovzdal v priestoroch žalobcu. Nevie, akým spôsobom boli doručené

hotové polotovary k nemu, nebol pri nakládke. T. U. ako dodávateľ žalobcu dal dielo vyrobiť v kooperácii
s inou spoločnosťou, oni nemali výrobu. Konateľ dodávateľa T. U. uviedol, že spoločnosť MOKAROMA,
s.r.o. Trenčín využívala jeho vlastné priestory, iné priestory nemali prenajaté, ani nemá. T. U. potvrdil,
že obchod so žalobcom uskutočnil, hoci bol len sprostredkovateľ a nič nevyrábal, všetko
priznal a riadne odviedol dane. V súvislosti s obchodom so žalobcom T. U. ako konateľ spoločnosti

MOKAROMA, s.r.o. Trenčín neuzatváral pracovné zmluvy so zamestnancami. Faktúry pre žalobcu
riadnevystavilT.U.(zadodávateľa-spoločnosťMOKAROMA,s.r.o.Trenčín).SpoločnosťMOKAROMA,
s.r.o. Trenčín nevlastnila výrobné zariadenia na strihanie, pálenie, ohýbanie nerezových
plechov 0,8. Materiál nebol jeho, práce fyzicky nevykonala spoločnosť MOKAROMA, s.r.o. Trenčín,
práce objednal T. U. u tretej spoločnosti, ktorá práce vykonala, pričom meno tretej spoločnosti si T. U.

nepamätá. Keby mal doklady od C. T., tak by sa vedel vyjadriť. Uvedená tretia spoločnosť si prevzala
materiál, nákresy a takým spôsobom pre konateľa žalobcu T. Q. sprostredkoval T. U. vyrobenie tovaru.
T. U. materiál neskladal, nezabezpečoval dopravu materiálu od žalobcu, všetko zabezpečovala firma,
ktorá práce vykonala. T. U. taktiež nevie, kto zabezpečoval prepravu už opracovaného materiálu k
žalobcovi, bola to spoločnosť, čo ho vyrábala. T. U. nevie, aké bolo množstvo opracovaného materiálu,

nepamätá si, kto kontroloval kvalitu vykonaných prác a kde, svoje tvrdenia preukázať nevedel. Správca
dane šetrením zistil, že faktúry nie sú v súlade s tvrdeniami žalobcu a T. U., nakoľko na
faktúrach je strihanie, pálenie, ohýbanie nerezových plechov, výpalky pre vozíky, nie sprostredkovanie
vyrobenia tovaru (v napadnutom rozhodnutí žalovaný ešte uviedol, že činnosť
sprostredkovateľa na základe zmluvy o sprostredkovaní musí byť konkretizovaná, s jej obsahu musí

vyplývať,akokonkrétnebolosprostredkovanierealizované,t.j.čoboloobsahomsprostredkovania,kedy
k nemu došlo, za akých okolností, s kým konkrétne sprostredkovateľ jednal v záujme toho, aby došlo k
uzavretiu zmluvy s treťou osobou). Správca dane ako aj žalovaný poukázal na rozpor spočívajúci
v tom, že T. U. si pamätá vykonanie prác pre žalobcu, ale nepamätá si dodávateľa, ktorý tieto práce mal
zabezpečiť. Identitu subdodávateľa si nepamätá ani žalobca, aj keď podľa tvrdenia T. U. tento doručil

vyrobený tovar žalobcovi. Žalobca nevie, komu odovzdával materiál. Z uvedeného je podľa žalovaného
zrejmé, že žalobca nemá vedomosť o subdodávateľovi napriek tomu, že s ním mal osobne jednať, vydal
materiál neznámej osobe a tým nevyvinul potrebnú dávku opatrnosti, ktorú zákon o DPH pri
zdaniteľných obchodoch očakáva. Žalobca sa uspokojil s vystavením faktúr spoločnosťou MOKAROMA,
s.r.o. Trenčín, ktorá však zdaniteľné obchody neuskutočnila. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že

žalobca na základe predmetných faktúr uskutočnil úhrady na účet spoločnosti MOKAROMA,
s.r.o. Trenčín. Žalovaný tak jednoznačne trvá na svojom názore, že správca dane dostatočne preukázal,
že nedošlo k sprostredkovaniu vykonania prác, ako tvrdil T. U., ale ani k vykonaniu fakturovaných prác
spoločnosťou MOKAROMA, s.r.o. Trenčín.

Námietkami žalobcu pod č. 2 a 3 sa žalovaný vo svojom vyjadrení výslovne nezaoberal.
Knámietkežalobcupodč.7žalovanýuviedol,žepodľavýpisuzobchodnéhoregistravmenespoločnosti
MOKAROMA, s.r.o. Trenčín konali do 5. januára 2011 S. Z. a T. U., do 12. apríla 2011 C. T. a od 13. apríla
2011 nie je v obchodnom registri zapísaný ako štatutárny orgán žiadny konateľ. Správca dane vypočulS. Z. a T. U., vykonal všetky potrebné úkony pre vypočutie C. T., čo sa však nepodarilo a v súčasnosti v
mene spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín nekoná žiadna osoba. Aj keď takéto zbavenie sa osoby
oprávnenej konať v mene spoločnosti sa môže zdať účelové, vo veci potvrdenia zdaniteľného obchodu

pre žalobcu toto nie je jediným možným dôkazom. Bývalí konatelia spoločnosti aj sám žalobca mohli
označiť osoby, ktoré skutočne vykonávali zdaniteľné obchody a tieto svojim svedectvom a listinnými
dôkazmi mohli preukázať skutočné vykonanie prác pre spoločnosť MOKAROMA, s.r.o. Trenčín, alebo
žalobcu. Tým, že dodávatelia ani žalobca nevedeli označiť tieto osoby, žalobca neuniesol dôkazné
bremeno.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že
žalobe žalobcu nemožno priznať úspech.

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 12. apríla 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Dubnica nad Váhom č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Šum zo dňa 21. decembra 2011, ktorým
bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 vo výške 16 072,66 euro, keď správca dane

nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. XXXX/XXX (interné číslo XXXXXX), č. XXXX/
XXX (interné číslo XXXXXX), č. XXXX/XXX (interné číslo XXXXXX).

Z administratívneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Dubnica nad Váhom vydal dňa 21. decembra 2011 dodatočný platobný výmer na
daň z pridanej hodnoty č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Šum, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 vo výške 16 072,66 euro. Dôvodom vydania
dodatočného platobného výmeru bolo nesplnenie podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a
§ 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., na splnenie ktorých sa nárok na odpočítanie dane viaže.

V danom prípade predmetom zdaniteľných obchodov vystavených faktúr č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a
XXXX/XXX je najmä poskytnutá služba - strihanie, pálenie, ohýbanie nerezových plechov a nie dodanie
tovaru, ako tvrdí daňový subjekt. Správca dane ustálil, že počas kontroly nebolo zistené, kto tieto práce v
skutočnosti vykonal, hoci od vykonania prác neuplynula až tak dlhá doba, aby si svedok T. U. nepamätal
svojho subdodávateľa, keď tieto práce svedok zabezpečoval u tretej osoby. Tohto subdodávateľa taktiež

neidentifikoval ani za kontrolovaný daňový subjekt T. Q., ktorý mal podľa vyjadrenia svedka T. U. s ním
komunikovať pri preprave - odovzdaní materiálu na opracovanie a taktiež pri odovzdaní opracovaného
materiálu. Tvrdenie T. U., že práce vykonala tretia osoba sa počas kontroly nepotvrdilo, pretože túto
tretiu osobu T. U. neuviedol, resp. ju nechcel uviesť. S. Z. - druhý konateľ spoločnosti MOKAROMA,
s.r.o. Trenčín o predmetných obchodoch nevedel nič, nakoľko ich nezabezpečoval. V tejto súvislosti

správca dane vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je
dôkazné bremeno na daňovom subjekte, aby akýmikoľvek relevantnými dôkazmi preukázal skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení,
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj
na vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým

subjektom. Daňový subjekt pritom okrem faktúr a ich úhrad nepredložil žiadne iné relevantné dôkazy.
Tvrdenie žalobcu, že bývalý konateľ spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín predložil zoznam faktúr,
ktoré boli vystavené touto obchodnou spoločnosťou sa nezakladá na pravde, a to z dôvodu, že nebol
predložený žiadny zoznam faktúr miestne príslušnému správcovi dane. Bola predložená len evidencia
DPH, z ktorej nebolo zrejmé, že vychádza z účtovníctva, nebola transparentná, ani preukázateľná. Z

popísaných dôvodov nepriznal správca dane žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie
DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre žalobcu spoločnosťou MOKAROMA, s.r.o. Trenčín (f.č. XXXX/
XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX).

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že konateľ

spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín so žalobcom spolupracoval, služby vykonal, potvrdil správnosť
údajov na faktúrach, pričom faktúry boli uhradené bezhotovostne z bankového účtu. Žalobca považuje
za nezmysel, aby uhrádzal niečo, čo nekúpil. Správca dane vo svojom rozhodnutí neuviedol, k akému
porušeniu zákona o DPH zo strany žalobcu došlo. Žalobca je toho názoru, že všetky podmienkynároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. boli
v danom prípade splnené. Správca dane nepreukázal, že nedošlo k dodaniu služby a neoprávnenému
uplatneniu odpočítania dane. Žalobca tvrdí, že všetky nákupy a predaje má zaúčtované, má doklady,

prijal tovar na sklad, tovar zo skladu vydal. Snahou správcu dane je podľa názoru žalobcu zdiskreditovať
žalobcu a dostať ho do finančných problémov, a nie podpora malého a stredného podnikania. Žalobca
zdôraznil, že nemal nikdy nedoplatok na žiadnej dani. Rozhodnutie správcu dane považuje za zmätočné,
dôkazy sú vyhotovené v rozpore s ich skutočným obsahom a účelovo v neprospech žalobcu, čo má
za následok nesprávne právne posúdenie veci. Niektoré dôkazy boli v konaní vykonané bez vedomosti

žalobcu, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., a na takýto
dôkaz by nemal správca dane prihliadať. Žalobca ďalej namietal, že správca dane postupoval v rozpore
so zásadou legality a zásadou súčinnosti v daňovom konaní a odňal žalobcovi možnosť využiť svoje
procesné práva, ktorými by sa mohol brániť a preukázať správcovi dane skutočnosti rozhodujúce pre
potvrdenie, alebo vyvrátenie podkladov zistených pri daňovej kontrole, aby bola daň určená v správnej
výške. V závere žalobca namietal, že správca dane nekonal v zmysle čl. 2 Ústavy Slovenskej

republiky.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že správca dane vo veci zistil skutkový stav dostatočne pre právny záver
na vec sa vzťahujúci. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že z dôvodu akceptovanie odpočítania dane

je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu, a to
nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej. Len formálne doloženie
uskutočneniaobchodnéhoprípadufaktúrouadokladmioúhradejebezpreukázaniaskutočnéhododania
tovaru pre daňové účely nepostačujúce. Z obsahu dodatočného platobného výmeru a spisu žalobcu
dospel žalovaný jednoznačne k záveru, že žiadnymi dôkazmi nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že

fakturované služby, z ktorých bola žalobcovi odpočítaná daň, boli aj skutočne dodané spoločnosťou
MOKAROMA, s.r.o. Trenčín. Žalovaný vo svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že žalobca
si uplatnil odpočítanie dane z faktúr č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX od dodávateľa
MOKAROMA, s.r.o. Trenčín za strihanie, pálenie, ohýbanie nerezových plechov podľa výkresovej
dokumentácie a výpalky pre vozíky. V mene spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín do 5. januára 2011

konali S. Z. a T. U., do 12. apríla 2011 C. T. a od 13. apríla 2011 nie je v obchodnom registri zapísaný ako
štatutárny orgán žiadny konateľ. Po právnej stránke žalovaný vychádzal z ustanovenia § 49 ods. 1, ods.
2 písm. a) a § 51 ods. 2 zákona o DPH, ktoré ustanovenia upravujú podmienky nároku na odpočítanie
dane. Faktúra, ako uviedol žalovaný, je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len
vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť. Podmienkou pre vznik nároku

na odpočítanie dane tiež je, aby platiteľ ním prijaté zdaniteľné obchody, uskutočnené iným platiteľom
použil na účely svojho podnikania ako platiteľ. Vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a 2
a § 51 ods. 1 zákona o DPH je viazaný rigorózne, na kumulatívne splnenie všetkých stanovených
podmienok, už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku. Správca dane pri vyrubovaní a
vyberaní daní je povinný dodržiavať kogentnú právnu úpravu, preto môže len ťažko prihliadnuť na

to, či platiteľ dane pri realizácii obchodných prípadov konal v dobrej viere alebo nie. Nepostačuje
skutočnosť, že zdaniteľné obchody boli vykonané akoukoľvek inou osobou, musia byť reálne dodané
daňovým subjektom uvedeným na faktúre. Ohľadne zistenia skutkového stavu veci zo strany správcu
dane žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré
preukázalo, že nedošlo k dodaniu, resp. uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodávateľom

MOKAROMA, s.r.o. Trenčín. Žalovaný podrobne vo svojom rozhodnutí opísal skutočnosti, z ktorých
pri ustálení skutkového stavu vychádzal a tieto sú totožné s tými skutočnosťami, ktorými žalovaný
reagoval vo svojom vyjadrení na žalobné námietky žalobcu. Pokiaľ žalobca namietal zmätočnosť a
nezákonnosť rozhodnutia ako i porušenie zásad daňového konania, žalovaný v napadnutom
rozhodnutí uviedol, že tieto námietky žalobcu sú nekonkrétne, pričom v spise ani v rozhodnutí správcu

dane žalovaný nezistil také pochybenia, ktoré by preukazovali nezákonnosť postupu správcu dane a
zakladali dôvod na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia. So žalobcovým výkladom Ústavy
Slovenskej republiky a povinnosti daňových orgánov dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy
žalovaný v plnom rozsahu súhlasí a dodáva, že v preskúmavanom prípade správca dane postupoval
v súlade so zásadou zákonnosti.

Žalobcanapadolrozhodnutiežalovanéhoviacerýminámietkami,sktorýmisažalovanýdôsledne,logicky
a vyčerpávajúco vysporiadal.Námietky žalobcu pod bodmi 1, 4, 5, 6 a 7 majú spoločného menovateľa, keď ich základom je otázka,
či medzi žalobcom a spoločnosťou MOKAROMA, s.r.o. Trenčín došlo k uskutočneniu zdaniteľných
obchodov a či existenciu týchto obchodov žalobca dostatočne preukázal.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

podľa § 71.
Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý

nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Pokiaľ zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené, či už medzi dodávateľom a odberateľom priamo,

alebo za pomoci subdodávateľa, ako tomu malo byť aj v prejednávanej veci, je zrejmé, že osoba
subdodávateľa nemôže byť pre odberateľa, ale najmä pre dodávateľa neznámou osobou, t.j. je
nemysliteľné, aby dodávateľ nemal vedomosť o tom, kto realizuje subdodávku, rovnako ako je
nemysliteľné, aby ani dodávateľ a ani odberateľ nevedeli uviesť podrobnosti realizácie samotného
obchodného prípadu počnúc prevzatím materiálu cez vykonanie diela a končiac jeho prevzatím.

Argumentum a contrario, pokiaľ odberateľ, ale najmä dodávateľ nevedia správcovi dane pri daňovej
kontroleuviesťmenosubdodávateľa,apopísaťpodrobnostiobchodnéhoprípadu,nemožnoinakakodať
správcovi dane za pravdu, že tým vzniknú u správcu dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii
reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

Apráveotakýtoprípadvprejednávanejveciide.Žalobcasícedisponujefaktúrami odsvojhododávateľa
- spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín a tieto faktúry boli zároveň aj riadne uhradené. Šetrením,
ktoré vykonal správca dane u spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín, a to konkrétne výsluchom T.
U. a S. Z., ktorí boli v rozhodnom období konateľmi spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín ako i u
žalobcu, však nebolo potvrdené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a to práve preto, že žiaden z

týchtokonateľovnevedeluviesťmenosubdodávateľaaanipopísaťpodrobnostisamotnéhoobchodného
prípadu.VzhľadomnaľahkúzneužiteľnosťuplatneniasinárokunaodpočetDPHzaplatenejnavstupesa
Krajský súd v Trenčíne stotožňuje so záverom správnych orgánov oboch stupňov, ktorí za danej situácie
ustálili, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo. Správca dane za účelom zistenia
skutkového stavu vykonal rozsiahle šetrenie, či už u žalobcu alebo spoločnosti MOKAROMA, s.r.o.

Trenčín, a v tomto smere mu nemožno nič vytýkať. Pokiaľ šetrením v rámci daňového konania nebolo
preukázané, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia došlo, pričom reálne uskutočnenie
zdaniteľného plnenia je v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH podmienkou na uplatnenie si práva
na odpočet, jeho záver o nepriznaní práva na odpočítanie DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre žalobcu
spoločnosťou MOKAROMA, s.r.o. Trenčín (f.č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX, č. XXXX/XXX) je správny.

V námietkach pod bodmi 4, 5, 6 a 7 sa žalobca ďalej snaží naznačiť, že správca dane nad
zákonné medze preniesol na žalobcu dôkazné bremeno. Uvedené však pravdou nie je. Správca
dane nezaťažoval žalobcu dôkazným bremenom, aby zabezpečil účasť súčasného konateľa obchodnej
spoločnosti MOKAROMA na výsluchu, ani aby predložil správcovi dane podklady z účtovníctva

spoločnosti MOKAROMA, s.r.o. Trenčín. Pokiaľ správca dane v rámci výsluchu položil otázku konateľovi
žalobcu, aby uviedol meno subdodávateľa a ak sa ďalej správca dane pýtal konateľa žalobcu na detaily
predmetného obchodného prípadu, krajský súd v takomto postupe správcu dane nevidí prenášanie
dôkazného bremena na žalobcu, ba práve naopak, ide o dôkazné bremeno žalobcu, ktorémusí žalobca uniesť. Taktiež krajský súd nevidí pochybenie na strane správcu dane, pokiaľ od žalobcu
žiadal protokol o odovzdaní a prevzatí tovaru. Ak uvedený protokol existuje, nemôže ho správcovi
dane predložiť nikto iný ako práve žalobca, ktorý tovar preberal. Úvahy žalobcu o nadobudnutí, resp.

nenadobudnutí vlastníckeho práva, či už žalobcom, alebo konečným spotrebiteľom sú v prejednávanej
veci právne irelevantnými. Záverom k týmto námietkam žalobcu krajský súd uvádza, že správca dane
sa pri zisťovaní skutkového stavu správne vždy priamo obrátil na ten subjekt, ktorý mohol a mal
správcovi dane dôkaz predložiť. Správca dane tak nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, nepoňal
ho extenzívne a nijakým spôsobom ho na úkor žalobcu nerozširoval, ako sa snažil žalobca naznačiť.

Námietky pod bodmi 2 a 3 sú námietkami, ktoré žalobca formuloval veľmi všeobecne, nekonkrétne a
neurčito. Preto posúdenie relevantnosti nálezov Ústavného súdu, na ktoré žalobca v tejto súvislosti
poukazuje, pre daný prípad je viac - menej nemožné, keď ani sám žalobca bližšie neuvádza, v
čom správne orgány oboch stupňov nerešpektovali uvedené rozhodnutia. Naopak, krajský súd po
oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že skutkový stav v prejednávanej veci

je zistený dostatočne, správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods.
3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal v rámci daňového konania
rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil správne a dospel k správnym záverom a tieto i
po právnej stránke správne právne posúdil. Krajský súd taktiež považuje za nesporné, že postupom

správcu dane ako i odvolacieho daňového orgánu, boli dodržané procesné práva žalobcu, ktorý bol
o úkonoch správcu dane realizovaných v rámci daňovej kontroly a daňového konania informovaný,
mohol sa zúčastniť úkonov správcu dane, mohol sa vyjadrovať k priebežným výsledkom
vykonávaného dokazovania. Zo samotných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov je zrejmé, že
daňové orgány oboch stupňov sa dôsledne vysporiadali s argumentáciou, predkladanými dôkazmi a

námietkami žalobcu. Nie je teda pravdou, žeby správca dane pri daňovej kontrole nepostupoval v úzkej
súčinnosti so žalobcom.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov
predchádzajúcichichvydaniukonštatuje,žezáver,ktorýsprávcadanezozistenýchskutkovýchokolností

urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby
vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom
administratívneho spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého

rozhodnutia. S poukazom na uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu
uvedenévžalobe zanedôvodné.KrajskýsúdvTrenčínevkonanížalovanéhosprávnehoorgánu
nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia
(§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho
orgánu, alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako

žalobu zamietnuť. Krajský súd v Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne,
cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitostimusíbyťzpodaniazjavné,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýkaačosleduje,

a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.