Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010466
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8414010466.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Martiny Zeleňakovej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 4.2.2016 v trestnej veci
obžalovaného U. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm.
b/, Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu O. sp.
zn. 6T XXX/XXXX zo dňa 28.5.2015, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému
U. F., nar. XX.XX.XXXX vo Q. D., trvale bytom Q. D., ul. U. č.XXX/XX, t.č. v ÚVV F.

u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 19 /
devätnástich/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. F. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd O. uznal obžalovaného U. F. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

-v období od 14.7.2014 do 26.8.2014 v rodinnom dome v obci Q. D. na U. ulici XXX/XX, okres O., pod
vplyvom alkoholu v presne nezistený deň svojej manželke S. F. keď ležala na posteli jej ku krku priložil
kábel od lampy, a za použitia vulgarizmov sa jej opýtal, či ju má zadusiť, opakovane sa jej vyhrážal, že
ak nebude pri ňom spať, zabije ju, následkom čoho poškodená zo strachu nemohla v noci spať, čím
vzbudzoval u svojej manželky S. F. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní.

Za to mu súd podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. uložil

trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu štyridsaťdva mesiacov. Podľa § 73
ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie obžalovaný a v neprospech obžalovaného čo do viny i
trestu okresný prokurátor.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný namietal, že rozsudok považuje za nesprávny a
nezákonný, nakoľko vykonaním všetkých dostupných listinných dôkazov, vzhľadom k obsahu výpovede
poškodenej v spojení s listinnými dôkazmi, nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. jeho konaním, popísaným vo výrokovej

časti rozsudku. Manželke sa nikdy nevyhrážal, ani ju nikdy nenapadol s káblom od lampy. Jedná
sa o jej vymyslené tvrdenia a tieto neboli preukázané žiadnou inou svedeckou výpoveďou, či inými
dôkazmi. Svedkyňa O. O. nebola priamym svedkom toho, čo sa udialo medzi ním a poškodenou v čase
medzi 14. 7.2014 a 25.8.2014 a vypovedala iba o okolnostiach, ktoré jej sprostredkovala poškodená,
v prípravnom konaní uviedla, že sa o údajných problémoch dozvedala až 25.8.2015, keď ju matka -
poškodená navštívila. Naopak uviedla, že poškodenú navštevovala najmenej raz týždenne a taktiež

jej telefonovala, pričom sa vždy pýtala ako sa obžalovaný k poškodenej správa. Poškodená tvrdila, že
dobre. Žiadne problémy nezistila ani pri osobných návštevách. Obhajoba poukázala na obsah listov,
ktoré poškodená písala do ÚVV, pričom zo žiadneho z nich nevyplýva, že by mala poškodená z
obžalovaného strach. Táto skutočnosť sama o sebe preukazuje rozpornosť a nevierohodnosť tvrdení
poškodenej. V danom prípade obžalovanému vina, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, nebola,

podľa názoru obhajoby, dokázaná. Ak by aj odvolací súd bol toho názoru, že sú v danom prípade
naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania, uložený trest, ako aj
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou považuje za neprimerane prísne. Hoci súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu prihliadol na prevahu poľahčujúcich okolností, uložil mu trest prakticky na
hornej hranici trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. Uloženie ochranného liečenia ústavnou formou

predstavuje mimoriadne závažný zásah do osobnej slobody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dlhšiu
dobu, cca. 11 mesiacov, obžalovaný abstinuje, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že si uvedomil svoju
závislosť na alkohole, účel ochranného liečenia možno, podľa jeho názoru, dosiahnuť aj ambulantnou
formou. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oslobodil
obžalovaného spod obžaloby alternatívne, aby vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na opätovné

konanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že Okresnému súdu O. bola podaná
obžaloba na obvineného U. F. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák. Vyjadril názor, že nie je možné súhlasiť s rozhodnutím súdu

prvého stupňa v časti uznanej viny, úpravy skutkovej vety a právnej kvalifikácie. Konštatovanie súdu
prvého stupňa v odôvodnení rozsudku je, podľa jeho názoru, v rozpore s výrokovou časťou rozsudku
a tým aj právnou kvalifikáciou. Súd prvého stupňa konštatuje, že má za preukázané, že obžalovaný sa
k poškodenej vulgárne správal, avšak to nepoňal do skutku. Súd prvého stupňa nezohľadnil a žiadnym
spôsobom neodôvodnil, prečo neveril tvrdeniu poškodenej o konaní obžalovaného voči nej, o takmer

dennom vulgárnom nadávaní, o vulgárnom oslovovaní, neustálym vyžadovaním si jej osobnej blízkosti
pri obžalovanom, o dvoch fyzických útokoch, prečo skutok v týchto častiach vypustil. Nemožno sa
stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že za obdobie jeden a pol mesiaca obžalovaný nemohol
naplniť znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr.
zákona. Vo veci boli vypracované znalecké posudky, boli vypočutí znalci, znalkyňa F.. O. Q. potvrdila

vznik posttraumatickej stresovej poruchy. Súdna znalkyňa podávala znalecký posudok k ustálenému
obdobiu. To, že sa obžalovaný má voči poškodenej dopúšťať konania dlhé obdobie, nemôže byť
na prospech obžalovaného a v neprospech poškodenej. Aj zo samotného posudku vyplýva, že sa
posttraumatická stresová porucha prejaví do 3 mesiacov od traumatickej udalosti, čo v tomto prípade
splnené bolo. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, ktorý v prospech obžalovaného

použil ustanovenie poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. l) Tr. zák. a tým aj ust. § 38 ods. 3 Tr.
zák., pretože obžalovaný sa k skutku nepriznal, poprel ho. Vo vzťahu k poškodenej poprel obžalovaný
používanie vulgarizmov, fyzické útoky, priznal iba skutočnosť, že medzi ním a manželkou dochádzalo k
hádkam, taktiež k prečítaným výpovediam svedkov uviedol, že nehovorili pravdu, opakovane uviedol, že
časť skutku si nepamätá. Namietal, že súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy jednostranne v prospech

obžalovaného, uveril jeho tvrdeniam, pričom neodôvodnil, prečo neuveril tvrdeniam poškodenej, prečo
neuveril, že sa skutok stal tak, ako ho opísala poškodená, ktorej výpoveď na hlavnom pojednávaním
prečítal. Súd prvého stupňa napriek podstatným rozporom vo výpovediach samotného obžalovaného,
ktorý v priebehu prípravného konania uviedol, že si na časť obdobia nepamätá, nepamätá si, či saskutky mohli alebo nemohli stať, čo je plne v súlade s jeho vyjadreniami pred súdnym znalcami z
odvetvia psychiatria, uveril, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, nespáchal, nesprával sa tak,
ako to bolo uvedené v podanej obžalobe, pričom neveril tomu, že prečítal svedecké výpovede o konaní

obžalovaného. Nakoľko, podľa názoru prokurátora, nemožno súhlasiť s výrokom o vine, nemožno
súhlasiť ani s výrokom o treste, ktorý bol uložený obžalovanému za tento skutok pri zmenenej právnej
kvalifikácii, ktorý nezodpovedá príslušnej trestnej sadzbe. Navrhol, aby odvolací súd na podklade
vykonaného dokazovania sám rozhodol a uznal obžalovaného U. F. za vinného zo skutku na skutkovom
základe uvedenom v podanej obžalobe, právne kvalifikovaného ako zločin týrania blízkej a zverenej

osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. zák. alebo aby zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na základe odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora ako oprávnených osôb
podaných v zákonnej lehote v súlade s ustanovením § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, i správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne
súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným
záverom.

V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie takmer v takom

rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné.
Krajský súd však ešte považoval za potrebné doplniť dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného
zo dňa 27.8.2014, záznamu o dychovej skúške zo dňa 26.8.2014 o 13.08 hod, oboznámením spisu
Okresného súdu O. sp. zn. 6T XX/XX, z neho najmä obžaloby, rozsudku z čl. XXX-XXX a uznesenia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo 11/2015 z čl. XXX-XXX, zápisnice o hlavnom pojednávaní z čl.

224 zo dňa XX.X.XXXX, a preto dokazovanie v tomto smere na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora doplnil.

Súdprvéhovykonanýmdokazovanímnemalzapreukázané,žebysaobžalovanýdopustilzločinutýrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,b/ Tr. zák., ktorého spáchanie prichádza

do úvahy v prípade takého zlého zaobchádzania, ktoré sa vyznačuje vysokým stupňom hrubosti a
bezcitnosti s určitou vytrvalosťou, ktorú poškodená osoba považuje ako ťažké neznesiteľné príkorie.
Preukázanábolapodľaprvostupňovéhosúdulentáskutočnosť,žeobžalovanýsakpoškodenejvobdobí
od 14.7.2014 do 26.8.2014 pod vplyvom alkoholu správal vulgárne, opakovane sa jej vyhrážal, že ak pri
ňom nebude spať, zabije ju a v presne nezistený deň, keď ležala na posteli jej ku krku priložil kábel od

lampy, a za použitia vulgarizmov sa jej opýtal, či ju má zadusiť, následkom čoho poškodená zo strachu
nemohla v noci spať, čím vzbudzoval u svojej manželky S. F. dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky splní.
Na základe uvedeného potom súd prvého stupňa uzavrel, že obžalovaný svojim konaním naplnil len
znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Odvolací súd má za to, že skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku
zodpovedá celkovej dôkaznej situácii.

Samotný obžalovaný priznal, že po tom, čo bol prepustený z väzby a bolo mu uložené obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívať alkoholické nápoje a príkaz nepriblížiť sa k poškodenej, sa so súhlasom

manželky vrátil do miesta trvalého bydliska a napriek uloženému obmedzeniu pil trikrát až štyrikrát do
týždňa, alkohol pili spolu s manželkou, kupoval ho buď on alebo manželka. Poprel, aby sa poškodenej
vyhrážal alebo aby jej nadával, keďže on si iba uľavoval, nadáva bežne, nie v útokoch. Na tomto mieste
je treba vytknúť prvostupňovému súdu, že v dôvodoch napadnutého rozsudku v rozpore s ust. § 278 ods.
2 Tr. por. citoval aj obsah výpovede obvineného z prípravného konania, aj keď táto výpoveď na hlavnom

pojednávaní nebola prečítaná. Krajský súd však toto pochybenie prvostupňového súdu napravil a na
verejnom zasadnutí prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný na rozdiel
od konania pred súdom uviedol, že asi je pravda, že pod vplyvom alkoholu manželke vulgárne nadával,
to že sa mal manželke vyhrážať, si obžalovaný nepamätal, ľutoval, ako sa k manželke správal, môže za
to alkohol, keby nebol opitý, nesprával by sa tak. Výpoveď obžalovaného tak vyznieva nevierohodne,

keďže obžalovaný túto menil, popieranie spáchania trestnej činnosti voči poškodenej vyhodnotil krajský
súd ako snahu vyviniť sa, teda zbaviť sa trestnej zodpovednosti.Zo spáchania tejto trestnej činnosti bol obžalovaný jednoznačne usvedčený výpoveďou samotnej
poškodenej z prípravného konania, ktorá bola podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná na hlavnom
pojednávaní dňa 19.1.2015, keďže táto pred súdom využila právo nevypovedať. Uviedla, že obžalovaný

takmer každý deň po prepustení z väzby pil alkohol, pod vplyvom alkoholu sa ku nej správal agresívne,
neustále jej nadával, ponižoval ju, vulgárne ju oslovoval, pod vplyvom alkoholu v presne nezistený deň
v období od 14.7.2014 do 26.8.2014 (niekedy týždeň pred vykonaním výsluchu poškodenej, ktorý sa
konal dňa 27.8.2014), keď ležala na posteli jej obžalovaný ku krku priložil kábel od lampy, a za použitia
vulgarizmov sa jej opýtal, či ju má zadusiť, opakovane sa jej vyhrážal, že ak nebude pri ňom spať,

zabije ju, chcel, aby bola neustále v jeho prítomnosti, bavil sa s ňou ako so zvieraťom, následkom čoho
poškodenázostrachunemohlavnocispať.Anikrajskýsúdnezistildôvod,prečobyvýpovedipoškodenej
neveril.

Navyše nepriamo bol z uvedeného skutku obžalovaný usvedčený aj výpoveďou svedkyne O. O., dcéry
obžalovaného, z prípravného konania, ktorá výpoveď bola podľa § 263 ods. 4 Tr. por. prečítaná na

hlavnom pojednávaní dňa XX.X.XXXX, ktorá potvrdila, že otec sa poškodenej (jej matke) vyhrážal, škrtil
ju káblom od lampy, nedá jej v noci spávať, o čom ona vedela sprostredkovane od mamy, keď koncom
augusta ju matka navštívila vo večerných hodinách a povedala jej, že má z otca strach. Dňa XX.X.XXXX
bola svedkom toho, ako obžalovaný pod vplyvom alkoholu matke vulgárne nadával. Po prepustení otca
z väzby navštevovala matku aspoň raz do týždňa, aj jej telefonovala, lebo ona vie, ako sa otec k matke

správal, mama jej však nikdy nič nepovedala, až koncom augusta ju mama navštívila a povedala jej, že
obžalovaného kryla. Dodala, že otec, keď nemá vypité, je inteligentný človek, matka ho má stále rada.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom súdnej znalkyne P.. Y. H. z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, z ktorého plynie, že obžalovaný trpel poruchami psychiky a správania

súvisiacimi s nadužívaním alkoholu, pričom znalci u neho konštatovali III. vývinové štádium alkoholizmu
podľa Jellineka. V čase skutku v dôsledku opilosti obžalovaného bola jeho schopnosť rozpoznať
nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, ako aj schopnosť ovládať svoje konanie znížená
nepodstatnou mierou, a to vplyvom stredne ťažkej opilosti a pobyt obžalovaného na slobode z
psychiatrického hľadiska nepovažovali znalci za nebezpečný, nakoľko u neho nebola diagnostikovaná

kvalifikovaná duševná porucha. Vzhľadom na diagnostikovanú závislosť na alkohole bolo navrhnuté
uložiť obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Prognóza trvalej abstinencie
u obžalovaného napriek absolvovaniu liečby je
nepriaznivá a je reálny predpoklad, že obžalovaný nebude schopný dodržiavať trvalú abstinenciu okrem
chráneného prostredia. Pri dlhodobom užívaní alkoholu dochádza postupne k zmenám osobnosti,

ktorú diagnostikovali aj u obžalovaného -deprivácii osobnosti vplyvom užívania alkoholu. K hlavným
príznakom patrí zmena hodnotovej situácie osobnosti. Človek na prvé miesto dáva užívanie alkoholu
a jeho získavanie, narušenie vyšších citov, požíva alkohol aj na úkor častokrát problémov so svojou
rodinou, zaoberá sa len užívaním alkoholu a tým, ako získa na neho prostriedky, častokrát dochádza
k nerešpektovaniu sociálnych noriem.

F.. O. Q., súdna znalkyňa v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých,
vo svojej výpovedi uviedla, že u poškodenej zistila podpriemernú intelektovú kapacitu, ako aj
pamäťové schopnosti, poškodená je schopná vnímať prežité skutočnosti, poruchy vnímania u
nej zistené neboli. Ďalej uviedla, že z výsledkov vyšetrenia osobnosti nebolo zistené nič, čo by

bránilo poškodenej objektívne vypovedať, preto je vysoko pravdepodobné, že to, čo hovorí, sama
prežila. Fabulačné a konfabulačné tendencie u poškodenej neboli zistené. Znalkyňa u poškodenej
zistila mierne zvýšené lži skóre v teste osobnosti, ktoré vypovedá o sociálnej forme osobnosti
poškodenej, ktorá sa snaží prispôsobiť sa okoliu za každú cenu. Psychický stav poškodenej je dlhodobo
neuroticky dekompenzovaný a konštatovala aj prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy, pričom

je pravdepodobné, že táto mohla byť diagnostikovaná už skôr, keďže poškodená žila v niekoľkoročnom
neharmonickom vzťahu. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že konštatovanie posttraumatickej
stresovej poruchy ako psychiatrickej diagnózy podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (F 43.1) prináleží
znalcom psychiatrom, psychológ samozrejme môže odporučiť pri určitých prejavoch duševnej nepohody
vyšetreniepsychiatrom,nepochybnevšakznalkyňapsychologičkakonštatovalaupoškodenejpsychické

problémy spôsobené spolužitím s obžalovaným.

Rovnako ako súd prvého stupňa ani odvolací súd s poukazom na závery znalkyne F.. O. Q. nemal dôvod
neuveriť tvrdeniu poškodenej, že ku skutku došlo spôsobom, ako je to ustálené vo výroku napadnutéhorozsudku, pričom obžalovaný sa slovne vyhrážal poškodenej smrťou takým spôsobom, že to mohlo u
nej vzbudiť dôvodnú obavu o život, resp. o jej zdravie.

Na základe uvedeného potom dospel aj odvolací súd k záveru, že konanie obžalovaného nenapĺňa
znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou alebo blízkou osobou, vyznačujúce sa vyšším
stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitým trvaním, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť
páchateľovho konania je nutné posudzovať v závislosti na intenzite zlého zaobchádzania. Je pravdou,

že sa nevyžaduje, aby išlo o konanie sústavné alebo dlhšiu dobu trvajúce. Dokonca sa nevyžaduje,
aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho
krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Ani konštatovanie depresie, či inej
psychickej ujmy v konkrétnom prípade neznamená, že ide o týranie. V zásade platí, že čím menej
intenzívne bude konanie páchateľa, tým dlhšiu dobu bude musieť takéto zlé zaobchádzanie trvať, aby
mohlo ísť o týranie. V tomto konkrétnom prípade dospel krajský súd k záveru, že obžalovaný sa voči

poškodenej dopúšťal čiastkových
útokov, vulgárne jej nadával, dvakrát ju fyzicky napadol vo forme dvoch faciek a jedného silného úchopu
za predlaktie, pričom krajský súd má za to, že nešlo o tak intenzívne konanie, navyše trvajúce relatívne
krátke obdobie (obdobie mesiaca a pol), aby naplnilo znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.. K odvolacím námietkam okresného

prokurátora je treba ešte dodať, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku neuviedol, že neuveril
výpovediam poškodenej o vulgárnom správaní, či fyzických útokoch zo strany obžalovaného, dospel len
k záveru, že toto konanie obžalovaného nedosiahlo intenzitu uvedenú v ust. § 208 Tr. zák.

Na podklade výsledkov vykonaného dokazovania obhajoba obžalovaného, že sa nedopustil žalovaného

konania, bola aj podľa názoru odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností vyvrátená práve tvrdením
samotnej poškodenej, svedkyne O. O. a závermi súdnych znalcov, na ktoré odvolací vyššie poukázal.

Správne potom dospel prvostupňový súd k záveru, že konanie obžalovaného vo vzťahu k vyhrážaniu
sa poškodenej, že ak nebude pri ňom spať, že ju zabije, naplnilo všetky znaky prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1,2 písm. b) Tr. zák., pretože sa obžalovaný vyhrážal poškodenej smrťou,
keď ležala na posteli, ku krku jej priložil kábel od lampy, a za použitia vulgarizmov sa jej opýtal, či ju má
zadusiť, teda vyhrážal sa takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť a aj vzbudilo u poškodenej dôvodnú
obavu, skutku sa dopustil voči chránenej osobe, ktorou je blízka osoba (§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.).
Pri posudzovaní otázky, či je vyhrážanie spôsobilé vzbudiť v inom dôvodnú obavu, krajský súd zobral

do úvahy najmä povahu vyhrážky, fyzické a charakterové vlastnosti páchateľa v porovnaní s fyzickými
a charakterovými vlastnosťami poškodenej, ich vzájomný vzťah, ako sa páchateľ pri vyhrážaní správal,
aj to, že mal v rukách predmet (kábel od lampy), ktorým by bol schopný naplniť vyslovenú hrozbu.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o treste, okresný súd v

prejednávanom prípade nesprávne prihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť vo výroku rozsudku na
okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., pričom v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa na obžalovaného
hľadí ako keby nebol trestaný. Odvolací súd poznamenáva, že poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36
písm. l) Tr. zák. je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval,
z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku nepriznal, na hlavnom

pojednávaní dňa XX.X.XXXX vyhlásil, že je nevinný. Obžalovaný až v záverečnej reči uviedol, že ľutuje,
že manželke ublížil, čo nie je možné považovať za priznanie. Rovnako nebolo možné prihliadnuť ako
na poľahčujúcu okolnosť ani na okolnosť, že obžalovaný viedol riadny život podľa § 36 písm. j) Tr. zák.
Z listinných dôkazov zadovážených v priebehu vyšetrovania, najmä z odpisu registra trestov vyplývajú
také skutočnosti, ktoré neumožňujú prijať záver o vedení riadneho života obžalovaným pred spáchaním

stíhanej trestnej činnosti. Obžalovaný v posledných desiatich rokoch bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu F. sp. zn. 0T XX/XXXX zo dňa 31.5.2012 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a bol mu za to uložený peňažný trest ako aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov, v dôsledku zaplatenia peňažného trestu a vykonania trestu zákazu
činnosti sa na

obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, avšak je zrejmé, že aj v tomto prípade sa trestného činu
dopustil, keďže fikcia neodsúdenia sa na túto skutočnosť z hľadiska hodnotenia jeho osoby nevzťahuje.Pri úvahách o treste krajský súd zohľadnil predovšetkým možnosť nápravy páchateľa trestného činu.
Z výpovede obžalovaného je zrejmé, že potom, čo bol prepustený z väzby, do ktorej bol vzatý pre iný
trestný čin, a potom, čo mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických

nápojov, alkoholické nápoje požíval, a to v rozsahu trikrát až štyrikrát za týždeň a bezprostredne po
prepustení z väzby sa dopustil trestného činu. Z uvedeného teda plynie, že ani jeho pobyt vo väzbe
nenapomohol k jeho náprave. Preto úvaha okresného súdu, že účel trestu je možné dosiahnuť aj
uloženímtrestuodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladom,nemáoporuvskutočnostiachvyplývajúcich
z obsahu spisu a nedáva záruku nápravy páchateľa trestného činu.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák., a dospel k záveru, že trest odňatia slobody v trvaní devätnástich mesiacov je dostatočný a
primeraný, a to tak na ochranu spoločnosti, ako aj na nápravu obžalovaného. Tento trest dostatočne,

primerane a spravodlivo zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom takto uložený trest v plnej miere odzrkadľuje možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. por. odvolací súd obžalovaného zaradil pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože

v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Navyše bolo obžalovanému prvostupňovým súdom správne uložené aj ochranné protialkoholického
liečenie ústavnou formou, ktoré aj krajský súd považoval za nevyhnutné, keďže bolo preukázaná, že
obžalovaný spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej osobe a vzhľadom na osobu obžalovaného

možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, čo napokon plynie aj zo
záverov súdnej znalkyne, v zmysle ktorých prognóza trvalej abstinencie u obžalovaného napriek
absolvovaniu liečby je nepriaznivá a je reálny predpoklad, že obžalovaný nebude schopný dodržiavať
trvalú abstinenciu okrem chráneného prostredia a tiež zo skutočnosti, že obžalovaný napriek uloženému
zákazu požívať alkoholické nápoje, tento zákaz uložený súdom nerešpektoval a neabstinoval.

Včastiuloženiaochrannéholiečeniaakojednéhozochrannýchopatrenítedazostalnapadnutýrozsudok
prvostupňového súdu nezmenený tak, ako ho tento súd uložil.
Z týchto dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.
vo výroku o treste zrušil a následne na základe § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovejčastitohtorozhodnutia.Zároveňkrajskýsúdodvolanieobžalovanéhoakonedôvodnézamietol

podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.