Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 23, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213200739
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213200739.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou v právnej veci žalobcu Orange
Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270 proti žalovanému P. E.S.,
J.. XX.XX.XXXX, G. W.. E. XX, O. X., XXX XX G., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. M. S., advokátom, so sídlom J.. N. X, XXX XX
N., o zaplatenie 699,40 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 387,40 eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne
od 22.7.2011 do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 4,48 eur do troch dní po
právoplatnosti rozsudku.

O trovách vedľajšieho účastníka bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou, ktorú podal na tunajšom súde domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 699,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy
od 22.7.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že žalobca uzavrel
so žalovaným 2 zmluvy o pripojení, a to zmluvu číslo M. a zmluvu č. M. XXXXXXX, neoddeliteľnou
súčasťou ktorých boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal
žalovanému 2 SIM karty, ktoré umožňovali žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom a SIM kartám boli priradené účastníčke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXX.
Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby
za obdobie od mesiaca marca 2011 do mesiaca júna 2011, čím porušil zmluvné povinnosti.
Žalobca preto zaslal žalovanému pokus o pokonávku zo dňa 7.7.2011, ktorým oznámil žalovanému
sumu jednotlivých faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Poukazoval na to, že žalobca si sumu za poistenie faktúr
v podanom návrhu neuplatňuje. Tvrdil, že žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou, ani
čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby.

Titulom zaplatenia ceny neuhradených služieb žalobca si uplatňoval zaplatenie sumy 387,40 eur s
príslušenstvom.

Okrem pohľadávky na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb si žalobca v žalobe
uplatňoval aj nárok na náhradu škody, celkom vo výške dvakrát po 156,- eur, teda spolu 312,- eur.
Tento nárok odôvodňoval tým, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaním nárokov titulom
zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody z dôvodu, že ustanovenia dodatkov, v ktorých je
dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v inom súdnom
konaní označené ako neprijateľné zmluvné podmienky rozsudkom Krajského súdu v Prešove, vo veci sp.
zn. 6Co/91/2011 a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak žalobca ako dodávateľ
služby povinný zdržať sa používania tejto podmienky, žalobca sa touto žalobou domáha nároku vo výške
škody voči žalovanému, teda žalobcovi. Podľa jeho tvrdenia vznikla žalobcovi škoda za odpredané
mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia Samsung Monte S5620 White and Red vo výške 156,--
eur a Samsung Monte S5620 taktiež vo výške 156,- eur s tým, že uvedená škoda predstavuje
rozdiel medzi cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, a to
podľa žalobcu predstavuje škodu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej tak, že podpísaním dodatkov sa zaviazal
používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj záväzok, zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas dohodnutej doby (doba viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Ďalej poukazoval na to, že dohodnuté zmluvné pokuty mali ako občianskoprávny inštitút plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmlúv, ktorá žalobcovi, prípadne mohla vzniknúť
tým, že žalobca si svoje povinnosti, poskytnúť zvýhodnené služby a mobilný telefón/telekomunikačné
zariadenie za akciovú cenu splnil, avšak žalovaný si svoju základnú povinnosť, zotrvať v zmluvnom
vzťahu počas doby viazanosti a riadne a včas uhrádzať svoje splatné záväzky nesplnil. Žalobca tvrdil, že
zmluvné pokuty neboli dojednané žalobcom s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky za
trvania zmluvného vzťahu, ani pre prípad, kedy dôjde k porušeniu povinnosti žalovaného si zabezpečiť
neprimeraný majetkový prospech, ale mali byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre prípad
porušenia základného zmluvného záväzku žalovaným. Odvolával sa na obsah Dodatkov na čl. 1, bod
1.3 dodatkov, v zmysle ktorých si žalovaný mal byť vedomý, že mobilný telefón je predávaný za cenu,
výška ktorej sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že
žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by
spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, a to minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu/
telekomunikačného zariadenia. Z dôvodu náročností dokazovania iných škôd odlišných za od škody za
mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie boli v minulosti dohadované paušalizované zmluvné pokuty.

Dňa 12.3.2013 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania na strane
žalovaného, a to Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, že vstupuje ako vedľajší účastník na
strane žalovaného. Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom, č. k. 5Ro/20/2013-45 zo dňa 25.10.2013.
Proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník včas odpor s odôvodnením vo veci samej. V priebehu
ďalšieho konania vstúpilo do konania ešte ďalšie združenie, a to Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ. Išlo o podmienený vstup pre prípad, že ešte iný vedľajší účastník nevstúpil pred
oznámením tohto vstupu do konania a pretože v konaní na strane žalovaného už vystupoval iný vedľajší
účastník , súd so Združením na podporu práv spotrebiteľov ako s vedľajším účastníkom na strane
žalovaného nekonal.

Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a preto bol tento platobný rozkaz
uznesením , č. k. 5Ro/20/2013-70 zo dňa 26.1.2013 zrušený pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému
do vlastných rúk.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000.- eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Predmet konania nedosahuje sumu 1.000,- eur a preto súd konal vo veci ako o drobnom spore.
Termín verejného vyhlásenia tohto rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 23.4.2015. Ešte
pred nariadením verejného vyhlásenia rozsudku bola doručovaná žaloba spolu s kópiami príloh žaloby
žalovanému a bola mu doručená do vlastných rúk dňa 2.11.2014. Žalovaný sa k žalobe, ani k listinným
dôkazom nevyjadril. Tvrdenia žalobcu ničím nespochybňoval.

K zrušeniu platobného rozkazu došlo z dôvodu, že nebolo možné doručiť do vlastných rúk žalovanému,
teda nie na základe podaného odporu vedľajším účastníkom, avšak je potrebné považovať odpor za
vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe .

Vedľajší účastník, Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS navrhoval vyhovieť žalobe v časti
o zaplatenie 387,40 eur so zákonným úrokom z omeškania do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti navrhoval žalobu zamietnuť. Žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania
a žalobcu zaviazať na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré zároveň vyčíslil (viď čl.
50 spisu). Žalobou uplatňované nároky považoval za dva samostatné nároky. Nenamietal samostatne
uplatnený nárok na zaplatenie sumy 387,40 eur za poskytnuté elektronické komunikačné služby s
príslušenstvom, ale oznamoval, že do konania vstupuje iba ohľadom nároku žalobcu na náhradu škody.
V tejto časti navrhoval žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že žalobca sa sám dopustil protiprávneho
konania tým, že konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., tretia veta,
podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby (ďalej len „viazanie
predaja“) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Aj keď podľa ustanovenia § 4 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z. za viazanie predaja sa nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky aj
samostatne, avšak podľa názoru vedľajšieho účastníka žalobca iba vytvára zdanie, že predáva mobilné
telefóny samostatne, aby obišiel základ viazaného predaja a poskytovania služieb, čo predstavuje svojou
podstatou nekalú obchodnú
praktiku. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci dohodli akciovú cenu ako kúpnu
cenu nemôže spôsobiť žalobcovi žiadnu škodu, pretože takýto predaj a takto dohodnutá kúpna cena
sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je porušená žiadna povinnosť ako prvý predpoklad
zodpovednosti za škodu. Poskytnutie zľavneného mobilného telefónu predstavuje súčasť obchodnej
stratégie a politiky žalobcu. Na podporu svojej argumentácie poukazoval na uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 20.8.2012, sp. zn. 16Co/105/2012, Okresného súdu Bratislava III z 29.1.2013, sp. zn.
14C/44/2012-170. Podľa vedľajšieho účastníka tvrdenie žalobcu, že škodu predstavuje poskytnutá zľava
za mobilný telefón nemôže obstáť ani z hľadiska príčinných súvislostí ako predpoklad zodpovednosti
za škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne, ešte pred konaním žalovaného. Nenamietajú, že
konaním žalovaného škoda mohla vzniknúť, ale, že škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi trhovou
a akciovou cenou mobilného telefónu, tak, ako to v predmetnom konaní uplatňuje žalobca.

Súd v tejto právnej veci sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením s
obsahom listinných dôkazov pripojených žalobcom k žalobe, a to s obsahom zmlúv o pripojení č. M.
XXXXXXX zo dňa 29.3.2011 a obsahom Dodatku k tejto zmluve zo dňa 29.3.2011, s obsahom prílohy
č. 1 Dodatku k zmluve - Bonusy ponuky „Akvizičná ponuka“ zo dňa 16.3.2011, s obsahom zmluvy
o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 28.3.2011 a s obsahom Dodatku uzatvorené k zmluve o pripojení
zo dňa 28.3.2011 a prílohy č. 1 - Bonusy ponuky „Akvizičná ponuka“ zo dňa 16.3.2011, s obsahom
pokusu o pokonávku zo dňa 7.7.2011, s obsahom predložených faktúr, ktorými bola vyúčtovaná cena
poskytnutých telekomunikačných služieb a s obsahom Všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických telekomunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. a zistil tento skutkový stav:

Žalobca ako spoločnosť poskytujúca verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej
mobilnej siete Orange Slovensko, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 29.3.2011 zmluvu o pripojení,
Dodatok k zmluve o pripojení, s prílohou č. 1 Dodatku k zmluve zo dňa 16.3.2011 a dňa 28.3.2011
ďalšiu zmluvu o pripojení M. XXXXXXX s Dodatkom zo dňa 28.3.2011 a prílohou č. 1 Dodatku k
zmluve zo dňa 16.3.2011. V týchto zmluvách o pripojení sa žalobca zaviazal v zmysle ustanovenia §
43 Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách poskytovať žalovanému telekomunikačné
služby poskytované žalobcom prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. Vypožičal žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré umožňovali využívať žalobcom poskytované
telekomunikačné služby a k SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX.

Žalobca tvrdil, že žalovaný riadne a včas doposiaľ nezaplatil v celom rozsahu cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie od mesiaca marec 2011 až júna 2011, a dlhuje ešte žalobcovi celkom
sumu 387,40 eur.

O výške žalovaných pohľadávok, pokiaľ ide o vyúčtovanú cenu poskytnutých telekomunikačných služieb
predložil žalobca spolu so žalobou listinné dôkazy, a to faktúru číslo XXXXXXXXXX na sumu 149,84
eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 1.6.2011 na sumu 2,33 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú
1.6.2011 na sumu 27,94 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú 1.6.2011 na sumu 130,24 eur, faktúru
č. XXXXXXXXXX na sumu 3,98 eur, splatnú 1.7.2011, faktúru č. XXXXXXXXXX, na sumu 12,98 eur,
splatnú 1.7.2011.

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo zmlúv o pripojení uzavretých so žalovaným, pričom
zmluva o pripojení nie je upravený typ zmluvy v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku a je upravená
v zákone, a to zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, v čase uzavretia zmluvy to
bol zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a ktorá je svojim charakterom zmluvou
spotrebiteľskou.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z.z. / prechodných ustanovení/ zmluvy o pripojení podľa
doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o pripojení zo dňa 27.10.2010, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného
dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 591 Občianskeho zákonníka Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci
povinní plniť bez zbytočného odkladu.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté dve
zmluvy o pripojení podľa § 403 a nasl. citovaného zákona, žalovaný si nesplnil svoje záväzky
vyplývajúce mu z týchto zmlúv, v ktorých sa zaviazal riadne a včas zaplatiť cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb. Bolo preukázané z predložených listinných dôkazov, že žalobca si svoju
povinnosť, poskytovať žalovanému telekomunikačné služby počas doby, za ktorú si žalobca uplatňuje
cenu telekomunikačných služieb splnil, resp. plnil.

Proti tomu nič nenamietal ani žalovaný. Súd mal preto preukázaný nárok na zaplatenie ceny
poskytnutých telekomunikačných služieb a z toho dôvodu súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 387,40
eur vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávanú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Žalovaný tým, že si nesplnil riadne a včas svoju povinnosť, zaplatiť cenu poskytnutých
telekomunikačných služieb a elektronických služieb, ocitol sa v omeškaní so splnením tejto povinnosti,
a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z
omeškania až od 22.7.2011, teda odo dňa nasledujúceho po dni, ktorý určil v pokuse o pokonávku ako
lehotu na zaplatenie tohto dlhu. Teda, až neskôr, kedy uplynuli lehoty splatnosti faktúr. Uplatňuje si úrok
z omeškania v sadzbe, ako platila ku dňu omeškania 9,5%, teda v súlade s ustanovením § 3 nar. vlády
č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009. Súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

Ďalej si žalobca uplatňoval náhradu škody, a to ako rozdiel medzi predajnou cenou, trhovou cenou
mobilných telefónov a akciovou cenou 2x156,--eur , spolu vo výške 312,-- eur a ako dôvod uplatneného
nároku na náhradu škody uvádza porušenie povinnosti žalovaného, zotrvať v zmluvnom vzťahu so
žalobcom počas dohodnutej doby viazanosti a platiť cenu za poskytnuté služby.

Vo zvyšku súd žalobu žalobcu po vykonanom dokazovaní vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v
prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie škody vo výške 312,-- eur zamietol.

Pokiaľ ide o požadovanú náhradu škody, zo žaloby je zrejmé, že žalobca po tom ako sú mu zamietané
žaloby o zaplatenie zmluvných pokút z dôvodu, že predmetné zmluvné ustanovenia (o dojednaní
zmluvnej pokuty) boli súdmi vyhlásené za neprípustné pre ich neprijateľnosť, a že vzhľadom na
rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť
žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút pristúpil k zmene
pri uplatňovaní svojich nárokov tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvných pokút ale náhradu škody vo
výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou
cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel pri žalovanému odprodaných telefónoch 2 x 156,-- eur a
tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného.

Žalobca ďalej poukazuje na proklamáciu obsiahnutú v čl. 3. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení podľa
ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
Dodatkov, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou/ trhovou cenou / a poskytnutou zľavou
len z toho dôvodu, že, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatkoch, pričom
nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda/ minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu.

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia tejto škody sa
domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti z škodu podľa je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však
vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na
prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je
nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len
jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci žalobca ako ten, komu mala byť škoda spôsobená a kto preto niesol dôkazné
bremeno nepreukázal už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1 (protiprávny úkon).
Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu
nezotrval po dobu dojednanej viazanosti.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4
(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len Všeobecné podmienky ), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zo strany účastníka alebo spoločnosti Orange Slovensko, d)
smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.

Podľa Článku 2 bod 2.1 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) spoločnosť
Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bod 2.6 Všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa § 40 ods.2 Občianskeho zákonníka - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.

V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení ničím
nepreukázal. Nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal ukončenie písomne
uzavretej zmluvy o pripojení niektorým z hore uvedených spôsobov ( dohodou; odstúpením; výpoveďou;
smrťou alebo zánikom účastníka) ničím nepreukázal a dokonca ani netvrdil, ktorým z uvedených
spôsobov a kedy konkrétne malo k takémuto ukončeniu dôjsť, obmedzil sa len na všeobecné
konštatovanie, že žalovaný „porušil základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby viazanosti“. Za takých okolností neprichádza do úvahy iný záver ako ten, že platné ukončenie
zmluvy so žalovaným preukázané nebolo a teda treba mať za to, že žalovaný svoj záväzok zotrvania
v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti uvedenú v Dodatku (24 mesiacov odo dňa uzavretia Dodatku)
splnil na čom nič nemení, že v jednej z faktúr bol účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie ako
faktický, nie právny úkon nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy, čím nie je daný už predpoklad
č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza, že podľa žalobcu mu vznikla
škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Podľa § 442 ods.1
Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník pojem skutočnej škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala
(prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek
deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať
to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu v snahe získať zákazníkov tento predáva
mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo

možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho
úkonu žalovaného ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný
konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia
jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku
žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdrží dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po
určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu v časti požadovanej náhrady škody vo výške 312,--
vyhovieť nemohol a v tejto časti ju zamietol. Zároveň zamietol súd žalobu aj v časti požadovaných
úrokov z omeškania z tejto sumy, pretože pokiaľ nie je preukázané právo na zaplatenie uvedenej sumy,
nemožno priznať ani právo na zaplatenie úrokov z omeškania.

Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti, kde sa žalobca domáhal náhrady škody žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o námietku vedľajšieho účastníka, že zmluva nebola platne uzavretá, pokiaľ ide o predaj
mobilných telefónov, že nemôže považovať za platne uzavretú z dôvodu neprijateľných podmienok,
nekalá obchodná praktika spočívajúca v tom, že porušil zákaz viazania predaja tovaru na poskytnutie
služby. Súd uvádza, že nemožno sa stotožniť s tvrdením vedľajšieho účastníka, žeby žalobca nepredával
samostatne mobilné telefóny a žeby ich predával len spolu s uzatváraním zmlúv o pripojení. Preto súd
túto námietku nepovažoval za dôvodnú.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 151
ods. 1 O.s.p. Účastníci mali vo veci pomerný úspech. Úspech žalobcu predstavoval 387,40 eur t.j. 55,40
%, úspech žalovaného 312,-- eur t.j. 44,60 %. Po odrátaní úspechu žalovaného a úspechu žalobcu
vznikol nárok žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 10,80 % . Trovy konania žalobcu pozostávali
zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby, ktorý žalobca zaplatil vo výške 41,50 eur , pomeru 10,80
% zodpovedá tak sume vo výške 4,48 eur.

O trovách vedľajšieho účastníka bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku (§ 151 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia účastníkom na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (§ 251 O.s.p.).