Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/215/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815205323
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815205323.2

Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: Q. W., G..
XX.XX.XXXX, K. G. I. XX o zaplatenie 68,59 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 68,59 eur spolu
s 28 % ročným úrokom zo sumy 68,59 eur od 30.01.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodil tým, že žalobca
a žalovaná uzatvorili dňa 22.08.2012 zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy žalobca pre majiteľa
účtu - žalovanú zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, tak ako preukazujú priložené výpisy z
účtov. Vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovanej, žalobca v súlade so Zmluvou a VOP odstúpil
od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok, zatvoril príslušný účet žalovanej a
vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy. Pokiaľ ide o posledný výpis z účtu s nulovým zostatkom, účet
je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa
30.01.2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj
vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie
zostatku zatv.účtu“ alebo „prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu
zo strany žalovanej. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky
(nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % p. a. Aktuálny záväzok žalovanej ku
dnešnému dňu predstavuje istina vo výške 65,59 eur a príslušný úrok účtovaný odo dňa prevodu
na vnútorný pohľadávkový účet, vo výške 43,34 eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného
systému. Pohľadávka žalobcu nebola ku dňu podania tohto návrhu uhradená v plnej výške.

Žalovaná so žalobou akou takou súhlasila, no uviedla, že s účtom nedisponovala, na účte neboli žiadne
operácie, na účet nič nechodilo. Banka si účtovala len samé poplatky.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou zo dňa
22.08.2012, listom žalobcu zo dňa 22.01.2013, výpismi z účtu na čl. 9-15, všeobecnými obchodnými
podmienkami, vyjadrením žalobcu zo dňa 24.09.2015 a zo dňa 12.11.2015 vrátane príloh, výsluchom
žalovanej a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 22.08.2012 v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka
Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Obsahom bolo zriadenie účtu
č. XXXXXXXXXX s tým, že k účtu má byť vydaná aj platobná karta podľa čl. 2 zmluva. Z obsahu
zmluvy nevyplýva, že by bolo žalovanej povolené prečerpanie účtu. Žiadne listiny v súvislosti s tým,
žalobca nedoložil. Z článku IV bodu 2 zmluvy vyplýva, že za poskytnutie produktov/služieb je Prima

banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov - Prima banka Slovensko, a. s. v
platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého
sa poskytnutie produktu/služby týka resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného v
Prima banke. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi
s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom. Majiteľ účtu vyhlasuje, že pri uzatváraní príslušnej zmluvy
mu Prima banka poskytla informácie podľa § 37 ods. 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení
neskorších predpisov.

Z listu zo dňa 22.01.2013 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej tú skutočnosť, že odstupuje od zmluvy
o vedení účtu dňom doručenia tohto oznámenia a to z dôvodu, že na účte bol vykazovaný debetný
zostatok vo výške 67,08 eur. Spolu so zánikom zmluvy o účte zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní
produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k uvedenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/
služieb podľa príslušných zmlúv. Zároveň oznámili žalovanej, že v zmysle VOP uplatňujú svoje právo
použiť peňažné prostriedky na inom jej depozitnom produkte na započítanie svojich pohľadávok vo
výške, v akej sa pohľadávky vzájomne kryjú. Vyzvali ju na úhradu debetného zostatku/zostávajúceho
debetného zostatku po započítaní pohľadávky v lehote do 3 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
Po uplynutí tejto lehote bude jej účet zrušený a pokiaľ v uvedenej lehote dlžnú sumu neuhradí, Prima
banka pristúpi k súdnemu vymáhaniu pohľadávky.

Z výpisu z účtu žalovanej na čl. 9-15 vyplýva, že konečný zostatok na účet žalovanej je 68,59 eur. Z
jednotlivých výpisov vyplýva, že žalovanej boli vlastne účtované len úroky a nejaké poplatky za účet, za
upomienku, za výzvu. Výpočet úroku žalobca iným spôsobom ako predloženými výpismi nepreukázal.
Doručil cenník platný od 01.03.2015.

Z výpovede žalovanej vyplýva, že so žalobou akou takou súhlasí. Je pravdou, že si otvorila účet nakoľko
mala nastúpiť do práce avšak do práce nenastúpila. Nakoniec na účet neprišla žiadna suma. Zmluvu o
vedení účtu podpísala. Nepamätá sa, či vložila na účet nejakú finančnú sumu Iná platba jej tam neprišla.
Vie, že na účet jej žiadne platby nechodili. Účtovali jej zrejmé len mesačné poplatky. Uviedla, že z účtu
do debetu nevyberala. Kartou som taktiež nič neplatila.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 708 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby
na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Ak nevyplýva
z príkazu čas, kedy sa má platba vykonať, je banka povinná platbu vykonať v deň, ktorý nasleduje po
doručení príkazu.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 713 ods. 2 Obchodného zákonníka, peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 715 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvu môže majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa výpoveď doručila majiteľovi účtu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ust. § 369ods. 1,2 ObZ účinného v čase omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené
v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas
celého tohto polroka. Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v
zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku
nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania dlžníka ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, účinného v čase omeškania dlžníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného záväzku.

Súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda
spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od
ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Takéto zmluvne podmienky ktoré na jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho
oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické
záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však
zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za
fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

V danom právnej veci pôvodný veriteľa a žalovaná uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu
o účte na základe ktorej sa žalobca zaviazal viesť pre žalovaného účet. Počas trvania vedenia účtu na
účte žalovaného bol vykázaný debetný zostatok v sume 68,59 eur. Na základe uvedeného a v súlade
s príslušnými ustanoveniami zmluvy a všeobecných obchodných podmienok preto žalobca od zmluvy
odstúpil a požadoval uhradiť debetný zostatok. Zároveň žalovanej oznámil, že dňom nasledujúcom po
dni doručení oznámenie bude zrušený aj účet.

Z výpisu z účtu vyplýva, že zostatok na účte žalovanej je - 68,59 eur.

Z výpisu z účtu žalovanej na čl. 9-15 vyplýva, že konečný zostatok na účet žalovanej je - 68,59 eur.
Z jednotlivých výpisov vyplýva, že žalovanej boli vlastne boli účtované len úroky a nejaké poplatky
za účet, za upomienku, za výzvu. Výpočet úroku žalobca iným spôsobom ako predloženými výpismi
nepreukázal. Doručil cenník platný od 01.03.2015, pričom výpisy a poplatky boli účtované od zriadenia
účtu, t.j. od 22.8.2012 do zrušenia 30.01.2013. Žalobca si do debetu účtoval len rôzne poplatky s
odkazom na uzavretú zmluvu.

Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na účastníkovi konania. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré
vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledkom
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

Žalobca v žalobe nepreukázal o aký úrok sa má jednať, podľa čoho bol vypočítaný, z akej sumy, v akej
výške a za aké obdobie. Žalobca to súdu neozrejmil a nie je to zrejmé ani z výpisu. Výsledná suma
úrokov, či poplatku je uvedená vo výpise, no výpis nie je verejnou listinou. Súd mal preto za to, že v
tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Z vyjadrenia žalobcu a výpovede žalovanej vyplýva, že na účet neboli vkladané žiadne finančné
prostriedky a cez účet neboli realizované žiadne platby. Žalobca si do debetu účtoval jednostranne len
úroky a rôzne poplatky, tak ako je to vyššie uvedené. Žalobca si účtoval poplatky s odkaz na čl. IV bod
2 zmluvy pričom, ich výška sa mohla meniť. To, aký bol sadzobník v deň podpisu zmluvy nepreukázal,
navyše doložil sadzobník za obdobe, ktoré v tomto konaní nie je podstatné. Žalobca doručil cenník
platný od 01.03.2015, pričom výpisy a poplatky boli účtované od zriadenia účtu, t.j. od 22.8.2012 do
zrušenia 30.01.2013. na základe uvedeného mal súd preto za to, že žalobca aj v tomto smere ohľadom
poplatkov neuniesol dôkazné bremeno.

Súd poukazuje, že zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli vlastne spotrebiteľskú zmluvu, pre
ktorú je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je
najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ
nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje
všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje,
že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Aj v danom prípade ide o takú zmluvu, ktorej
obsah ako aj znenie spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Také zmluvne podmienky ktoré na jednej strane
spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane druhej umožňuje
dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu, zakladajú tým nielen
nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a tieto
sú neplatné.

Na základe uvedeného preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“),
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V predmetnej právnej veci ma súd za to, že žalovaná mala úspech v plnej výške a preto ma súd za to,
že má preto právo na plnú náhradu trov konania. Keďže žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd
jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote,
možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.