Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/701/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112218727
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7112218727.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: H. U., F.. XX.XX.XXXX,
T. R. P., L. Q. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou C. C., W. Z. J. P. O., za
účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove,

Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 410,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/120/2013-108 z 11.04.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania
vo výške 24,59 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 78,63 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,90 eur od 06.08.2009
do zaplatenia, zo sumy 21,03 eur od 06.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 22,04 eur od 06.10.2009 do
zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 06.05.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vo vzťahu navrhovateľa a odporcu účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 55,81 eur, ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka JUDr.

Igorovi Šafrankovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ svojim návrhom žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
sumu 41,57 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 33,90 eur od 06.08.2009 do zaplatenia,
zo sumy 21,03 eur od 06.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 22,04 eur od 06.10.2009 do zaplatenia,
zo sumy 1,66 eur od 06.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 331,94 eur od 06.05.2010 do zaplatenia

a nahradiť mu trovy konania. Návrh odôvodňoval tým, že odporca ako záujemca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách zmluvu č. XXXXXXX s tým, že za dodané služby odporca riadne a včas neuhrádzal
ceny, a preto mu navrhovateľ vystavil faktúry celkovo v sume 410,57 eur, ktoré odporca právnemu
predchodcovi navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s. v lehote ich splatnosti neuhradil.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol podľa ust. § 115a ods.1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.), § 200ea ods.1 O.s.p. a po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 4 ods.8zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 43 ods.1, 2 cit. zákona, § 42 ods.1 písm. a/,
ods.4 cit. zákona, § 544 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 517 ods.1, 2 OZ a dospel k
záveru, že odporca si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy o pripojení s právnym

predchodcom navrhovateľa, ako i z jeho dodatku, zo všeobecných podmienok poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb, ako aj vyplývajúce zo zák. 610/2003 Z.z. a nezaplatil za služby,
ktoré mu poskytol právny predchodca navrhovateľa a ktoré mu fakturoval spolu vo výške 78,63 eur. Preto
súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 78,63 eur s úrokom
z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. V časti nároku navrhovateľa o

zaplatenie 331,94 eur uplatňovaného voči odporcovi titulom dohodnutej zmluvnej pokuty súd prvého
stupňa návrh zamietol, nakoľko mal za to, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná a ako neprijateľná
už bolo judikovaná vo viacerých rozsudkom okresných súdoch citovaných vo vyjadrení vedľajšieho
účastníka zo dňa 16.09.2013, s odkazom na ust. § 53 ods.1 prvá veta OZ, § 53 ods.5 OZ a § 53a ods.1
OZ.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p., pričom úspech odporcu bol v časti 80,85
% a neúspech v časti 19,15 %, celkový úspech odporcu vo veci je 61,70 %. Preto priznal trovy právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu titulom trov právneho zastúpenia vo výške 90,46
eur a keďže odporca mal úspech len v časti 61,70 % priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 55,81 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych, služieb s odkazom na ust. § 149 ods.1 O.s.p..

Proti uzneseniu voči výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom na strane odporcu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2 písm.
f/ O.s.p.. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zmenil tak,

že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná a zaviaže vedľajšieho účastníka nahradiť
navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 54,88 eur v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ak priznal náhradu
trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu napriek tomu, že ide o neúčelne

vynaložené trovy. Samotnou úlohou združenia na ochranu spotrebiteľa je práve ochrana spotrebiteľa
a výkonom tejto ochrany združenie napĺňa svoje poslanie, za účelom ktorého bolo založené. Uviedol
ďalej, že vedľajší účastník vstúpil do konania automaticky a bez toho, aby vopred vedel o konkrétnych
okolnostiach sporu, jeho vstup nebol prínosom, keď vo svojom vyjadrení podobne ako aj v mnohých
iných obdobných konaniach žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok a

premlčania nároku bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu a nepoukazoval na iné skutočnosti ako tie, na
ktoré súd má povinnosť prihliadať sám z úradnej moci.

Z ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného

účastníka. Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže
byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí (viď rozhodnutie NS SR sp.zn.
3Cdo 188/2012 zo dňa 5.2.2013). Uviedol, že na vyriešenie otázky procesného postavenia subjektov,
ktorí sa zúčastňujú konania nie je možné uplatniť domnienku v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p.. Poukazoval
aj na prostriedky poskytované štátom na podporu ochrany spotrebiteľa.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že čo sa týka odvolacích námietok
zameraných proti vedľajšiemu účastníkovi a proti priznaniu náhrady trov konania a ich výšky, podľa §
93 ods.4 O.s.p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Citoval čl. 169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, 47 Charty základných práv EÚ, čl.

47 ods.2 Ústavy SR a taktiež rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09. Ďalej k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania citoval uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/132/2013 z 30.09.2013,
16Co/291/2013 z 03.07.2013 a k prípustnosti vedľajšieho účastníka, o ktorom súd rozhodne na návrh v
zmysle § 93 ods.3 druhá veta O.s.p., Nález Ústavného súdu SR zo 14.02.2013 č.k. IV. ÚS 480/2012-72.
Kaplikáciipostupupodľa§101ods.3 O.s.p.odkazovalnauznesenieNajvyššiehosúduSRz05.02.2013

sp. zn. 3 Cdo 188/2012.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal napadnutý výrok uznesenia bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnutý výrokuznesenia spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

Podľa § 93 ods. 1 O.sp. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod. neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon

č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.sp. vstúpi do konania buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba
sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností prípadu.

V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo
zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že
rovnako ako „hlavný účastník“ má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo v rámci občianskeho súdneho

konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a vzniká mu zároveň právo na náhradu trov konania kde podľa § 137 ods.
1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo
na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupoval.

Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS listom doručeným súdu
prvéhostupňadňa28.06.2013oznámilo,ževstupujedokonaniaakovedľajšíúčastníknastraneodporcu
a zároveň predložilo plnú moc pre advokáta JUDr. Igora Šafranka. Požiadalo o doručenie žalobného
návrhu s prílohami a následne bolo súdu doručené písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka k návrhu

zodňa11.09.2013,doručené16.09.2013.Vtomtovyjadrenívedľajšíúčastníkpoukazovalnaneunesenie
dôkazného bremena žalobcom v časti uplatnenej zmluvnej pokuty 331,94 a podľa jeho názoru nebolo
možné ešte určiť, či právo žalobcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty vôbec vzniklo a ani to, v akom
rozsahu spotrebiteľ svoje povinnosti splnil. Poukazoval aj na neprijateľnosť zmluvných podmienok s
odkazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, § 53

ods. 5 OZ. Vzhľadom na neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute navrhoval, aby súd
zamietol žalobný návrh a priznal mu náhradu trov prvostupňového konania v sume 78,50 eur.

Podľa § 142 ods.2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Ust. § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník,
ktorý mal v sporovom konaní úspech, má právo na náhradu trov konania. Náhrada je obmedzená na
náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti
bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Ods.2 hore citovaného zákonného ustanovenia

upravuje pomer úspechu vo veci a pre pomerné rozdelenie trov vždy treba vychádzať z pomeru úspechu
a neúspechu.

Odporca, na strane ktorého vystupoval vedľajší účastník, uplatňujúci si náhradu trov konania, mal vo
veci pomerný úspech, nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 410,57 eur a súd prvého

stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 78,63 eur s príslušenstvom a v prevyšujúcej
časti návrh zamietol. V danom prípade mal preto odporca úspech v časti 80,85 % a neúspech v
časti 19,15 % a teda celkový úspech odporcu vo veci je vo výške 61,70 %. Keďže vedľajší účastník
si na strane odporcu uplatnil náhrady trov konania a nakoľko odporca mal úspech len v časti 61,70% z trov právneho zastúpenia, na ktoré by mal nárok v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd prvého stupňa správne priznal trovy
právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a to za dva úkony právnej pomoci po

29,88 eur, 2-krát 7,81 eur režijný paušál, 20 % DPH v sume 15,80 eur, spolu vo výške 90,46 eur, 61,70
% tvorí suma 55,81 eur.

Odvolací súd zároveň posudzoval, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom v posudzovanej
veci a napokon aj priznané súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené. Účelnosť vynaložených trov je

potrebné posudzovať individuálne v každej veci podľa okolnosti, za ktorých vedľajší účastník do konania
vstúpil, a či v konaní vykonal konkrétne úkony. Pritom vynaložené trovy tak účastníka aj vedľajšieho
účastníka konania musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo, ako v tomto prípade,
procesná ochrana proti takémuto nároku.

Odvolací súd v danom prípade je toho názoru, že úkony právnej služby, predstavujúce trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka boli v priamej príčinnej súvislosti s procesným postojom odporcu k
predmetu konania a prispeli k procesnému úspechu odporcu v konaní, aj keď v pomere 61,70 % v
zmysle § 142 ods.2 O.s.p.. Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu poukazoval na
skutočnosti, o ktoré sa opieral súd prvého stupňa pri odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej.

Úkony právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý bol pri obrane odporcu aktívny boli vykonané
efektívne a v príčinnej súvislosti so zamietnutím návrhu v prevyšujúcej časti, súdom prvého stupňa.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý výrok o trovách konania vo
vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom ako správny v zmysle ust. § 219 ods.1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. s použitím § 224 ods.1
O.s.p. a § 151 ods.1 veta prvá O.s.p..

Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov za jeden úkon

právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo 06.08.2014 vo výške polovice tarifnej odmeny (§ 13a ods.2
písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) - 12,45 eur, k úkonu patrí aj režijný paušál
8,04 eur (§ 16 ods.9 cit. vyhl.) a DPH vo výške 20 % 4,10 eur. Celkové trovy odvolacieho konania sú
24,59 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.