Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/45/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244777
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244777.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľa: S. K., Y.F. XX,
G., zastúpeného FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30
844 789, o zaplatenie náhrady škody 5.402,03 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 12C/204/2011-520, zo dňa 5.12.2014 a proti uzneseniam Okresného
súdu Bratislava I č.k. 12C/204/2011-573, zo dňa 27.1.2015 a č.k. 12C/204/2011-575, zo dňa 27.1.2015,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 12C/204/2011-573, zo dňa 27.1.2015 a č.k.
12C/204/2011-575, zo dňa 27.1.2015, p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporkyni
domáhalzaplateniasumyX.XXX,XXeurasprísl.predstavujúcejnáhraduškodyspôsobenejnesprávnym

úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými
papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP") a zamietol návrh navrhovateľa
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1

a § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.)., keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v žalobe
mal za zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu
za nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu
prospekt investície a družstvo požiadalo návrhom na začatie konania, doručeným úradu dňa 16.4.2003,
o schválenie jeho dodatku. Úrad pre finančný trh v upozornení zo dňa 13.5.2003, PDSI oboznámil o

splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4, v spojení s § 122 ods. 7 zákona č.
566/2001 Z.z. a v rozhodnutí uviedol, že prílohou žiadosti družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej
schôdze družstva zo dňa 9.1.2003, v ktorej je uvedené, že „úrad schválením Prospektu investície odobril
projekt družstiev, pretože hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky jeho činnosti, jehozakladajúcich podielnikov, orgány, hospodárske výsledky, investičnú stratégiu, systém fungovania i plán
rozvoja. To znamená, že od februára 2002 sú družstvá pod dozorom úradu, ktorý ich pozorne sleduje,
posudzuje každý prejav navonok a doposiaľ nemá k činnosti výhrady.“ Tieto informácie nie sú pravdivé

a upozornil družstvo na to, že úrad nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajov
uvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001
Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou PDSI. Dňa 2.6.2008 uzavrelo družstvo s obchodníkom s

CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia
klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo

výške 8 % ročne. Rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. Q.-XXXX/X/XXXX, Národná banka Slovenska
(ďalej len „NBS“) na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške
500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková
rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím
zo dňa 7.5.2008, č. GUV-841/2008 zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

NásledneNBSrozhodnutímzodňa20.8.2008,č.Q.-XXXX-X/XXXX,uložilaobchodníkovisCPopätovne
pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a),
§ 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. Q.-
XXXX-X/XXXX-K., zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s CP povolenie
na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného

poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c)
zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných
služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona
č. 566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Družstvo, listom zo dňa 15.4.2010, požiadalo NBS po
doručení výpovede Zmluvy o riadení portfólia zo dňa 30.3.2010 Obchodníkom s CP, o preskúmanie

postupu Obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste. Družstvo túto žiadosť odôvodnilo tým, že
výpoveďou Zmluvy sa dostalo do zložitej situácie, pretože Obchodník s CP zabezpečoval pre PDSI
odbyt výrobkov a družstvo muselo pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo
nových členov a tiež pozastaviť vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie
deklarovaných výnosov z prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich

členov. Družstvo tiež poukázalo na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú mu Obchodník s CP spôsobil pri
plnení zmluvy a ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Listom zo
dňa 23.4.2010 žiadalo družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s CP, pretože tento si
neplnil svoje základné povinnosti voči družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce
v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa

30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva družstva a aj
družstvosamotnéopredloženiešpecifikovanejpísomnejinformácieadokumentáciekzmluvezaúčelom
dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením PDSI zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa
za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila družstvo listom zo dňa 14.5.2010,
že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o

jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola
overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva družstva prepracovaná. Podľa správy
audítora pre predstavenstvo PDSI zo dňa 30.7.2010, pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť
účtovníctvo družstva za rok 2009, nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej
závierke družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných

informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke,
preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v
reálnej hodnote.

Vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. Q.-

XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom
uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol zverený
bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä družstva, vzniklo dôvodné
podozrenie z možného poškodenia klientov obchodníka s CP. Rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. Q.-XXXX-X/XXXX, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi s CP
povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), § 55 ods. 7, 9, §
85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona č. 566/2001 Z.z. Správnosť

predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková rada Národnej banky Slovenska
rozhodnutímzodňa1.3.2011,č.A.-XXX/XXXX.NBSoznámilanasvojejwebovejstránkeformoutlačovej
správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č. Q.-XXXX/X-X/XXXX, zastavila
konanie začaté na žiadosť PDSI o schválenie dodatku k Prospektu investície z dôvodu, že i napriek
poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť neobsahovala náležitosti stanovené

zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej banky Slovenska rozhodnutím zo
dňa 7.12.2010, č. A.-XXXX/XXXX. Uvedeným rozhodnutiam predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010
na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu investície zo dňa 28.4.2010, ako aj
doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo dňa 10.5.2010, č.k. Q.-XXXX/X-X/
XXXX, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom. Ďalej uviedol, že rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. Q.-XXXXX-X/XXXX, NBS zakázala

družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt predaj majetkových hodnôt podľa §
144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4
zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v Prospekte investície družstvo tento
prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva nastali také zmeny, pre ktoré sa

Prospekt investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k náprave a k tomu, aby stav družstva
uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na svojej webovej stránke obsah
predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011. NBS na základe skutočností
zistených pri výkone dohľadu na diaľku podala dňa 27.7.2010 trestné oznámenie z dôvodu, že niektoré
skutočnosti nasvedčujú tomu, že neznámym páchateľom bol spáchaný skutok, ktorý by mohol naplniť

znaky skutkovej podstaty trestného činu. Listom zo dňa 26.4.2007 vyzvala NBS v zmysle § 35 ods. 1
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001
Z.z. družstvo o predloženie a) všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva
a kto aktíva spravuje, b) štruktúry majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na
investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov

družstva, c) zoznamu všetkých obchodov, ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku
predané investičné nástroje a iné cenné papiere za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli
obchody vykonávané. PDSI listom zo dňa 9.5.2007 a s listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú
správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2.6.2008 i na žiadosť
o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k

polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo
dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila, že majetok vložený
do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85
% podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť. Keďže v zmysle prijatej investičnej
stratégie v Prospekte investície by angažovanosť voči jednému emitentovi nemala prekročiť 30 %

podielu na celkových aktívach vyhlasovateľa verejnej ponuky a podiel emitenta CI HOLDING, a.s.,
na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine
CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a PDSI

sa zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci
reakcie splnomocnený zástupca družstva Mgr. Leonard Holbling v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že
zo strany družstva nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu
investície umožňovalo rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať
iba finančné nástroje jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav

dlhoročnej finančnej spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami
a družstvami a jeho narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa
29.1.2008 informovalo NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch
samostatných právnych subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie
zabezpečí súlad v rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Vo vzťahu k obchodníkovi s CP, z listinných dokladov súd prvého stupňa zistil, že PDSI vo vyjadrení
zo dňa 19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície
portfólia, ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti prezentovanýmvýsledkom podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s
CP na predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010
v súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa 16.4.2010 družstvo oznámilo obchodníkovi

s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za
závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne
obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom
zo dňa 3.5.2010 a opätovne zo dňa 17.5.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných

cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.
Listom zo dňa 18.5.2010 PDSI vyzvalo obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny
vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál
2010, nakoľko portfólio družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 percentnú úroveň a bolo
vo výraznej strate. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp.
zn. XK XX/XXXX zo dňa 11.4.2011, právoplatným dňa 5.5.2011, vyhlásil konkurz na majetok družstva

a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. S. X.. Správca konkurznej podstaty podal dňa 24.8.2011
správu o priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov v ktorej, okrem iného, k podnikateľskej
činnosti družstva a v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že
by sa obchody uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že PDSI samo nakupovalo
cenné papiere a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s CP, ktorý

potom nemohol niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval
obchody na účet družstva. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho
činnosť je pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia
ako stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Správca konkurznej podstaty vyjadril i pochybnosti vo vzťahu

k nárokom na výplatu vyrovnávacích podielov, ktoré predstavenstvo družstva vystavovalo tesne pred
konkurzom. Vyjadril, že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom
audite účtovníctva. Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia,
nakoľko v takom prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať,
že peniaze do družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Správca

konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení ohľadne výzvy súdu na predloženie správy o stave konkurzu
vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 17.7.2014 uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na
úkor ostatných veriteľov úpadcu. Tieto úkony zahŕňajú aj prevody finančných prostriedkov z úpadcu na

niektoré spriaznené spoločnosti patriace do finančnej skupiny CI Holding a.s., okrem iného je uplatnený
ajnárokvočiadvokátskejkanceláriiFutej&Partnerss.r.o.,ktorávykonávalapreúpadcupredvyhlásením
konkurzu právne zastúpenie a ktorej bolo vyplatených cca 210.000 eur v čase, kedy už úpadcovi
bezprostrednehrozilúpadok.NajväčšienárokyúpadcupredstavujúnárokyuplatnenévočiSR-Národnej
banke Slovenska, voči poisťovni AIG s Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu,

voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj voči obchodníkovi s
cennými papiermi spoločnosti Capital Invest o.c.p.a.s. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom
je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov
úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými
právnymi úkonmi.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že namietaný nesprávny úradný postup odporkyne mal spočívať v
1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, 2/ v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov a v 3/ prijatí

nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka
pri činnosti voči družstvu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v oneskorenom zistení
neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti Prospektu investície a
následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, uviedol, že dohľad NBS nad činnosťou družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č. 566/2001 Z.z. Družstvo

bolo oprávnené vypracovať podnikateľský plán pre svoje podnikanie a následne tiež prospekt investície,
ktorý bol na základe žiadosti družstva schválený úradom, ktorý nebol povinný preverovať pravdivosť ani
hodnovernosť údajov uvedených v prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt investície. Podľa §128 ods. 1 písm. h) zákona č. 566/2001 Z.z. za pravdivosť údajov v prospekte investície zo zákona
zodpovedá a zodpovedal štatutárny orgán vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt. Dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt vykonával v obmedzenom, resp.

vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností uložených vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt zákonom a to zverejnenie schváleného Prospektu investície pred začatím
verejnej ponuky (§ 126 ods. 2, § 127 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z.), aktuálnosť prospektu investície
počas lehoty platnosti - trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt (§ 130 zákona č. 566/2001 Z.z.), splnenie povinnosti predložiť na posúdenie

oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie zákazu poskytovať úvery a pôžičky z
peňažných prostriedkov zhromaždených od verejnosti (§ 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). Až od
1.6.2010 išlo aj o dodržiavanie schváleného prospektu investície (novelizovaný § 129 ods. 3 zákona č.
566/2001 Z.z.). NBS v súvislosti s výkonom dohľadu nad obchodníkom s CP v roku 2007 boli predložené
aj údaje o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a k 31.12.2006 pričom boli zistené nedostatky v
oblasti dodržiavania prospektu investície. Podľa zákona č. 566/2001 Z.z. v relevantnom znení účinnom

v roku 2007, však nebolo možné vyhlasovateľovi majetkových hodnôt uložiť sankciu za nedodržiavanie
prospektu investície a ani za jeho neaktualizovanie, pretože táto povinnosť v predmetnom období nebola
vyhlasovateľovi uložená zákonom. NBS ako štátny orgán môže podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda nemohla si ako
dohliadajúci orgán svojvoľne prisvojiť kompetencie nad rámec zákonnej úpravy. Povinnosť aktualizácie

Prospektu investície sa vzťahovala primárne na družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať
dodatok Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán družstva nesplnil
povinnosť a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS
mohla tieto skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej
periodickej informačnej povinnosti Družstva. Štatutárny orgán PDSI počas celej doby verejnej ponuky

zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§128 ods. 1 písm. h) zákona č.
566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o
riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128
ods. 1 písm. a/ bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS nemala právomoc vykonávať dohľad nad

celkovou činnosťou Družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti
obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v
údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti, pretože zo žiadnych ustanovení zákona

č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre neaktuálnosť jeho údajov. NBS vyzvala
družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície. Ako vyplýva z rozhodnutia
NBS zo dňa 26.8.2010, č. Q.-XXXX/X-X/XXXX, PDSI predmetnú žiadosť NBS síce predložilo, táto
však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj
dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému

predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom
NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie
ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011 č. Q.-
XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala
v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom a súd prvého stupňa v jej postupe nezistil nesprávny

úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávneho stavu po zisteniach v prerokovaní nedostatkov, súd prvého stupňa uviedol, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup odporkyne, a nie obchodníka s CP; preto v priamej príčinnej

súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie navrhovateľovi. Navrhovateľ nebol podľa neho
v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého
na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a preto z tohto právneho vzťahu potom
vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS bol limitovaný zákonom č. 566/2001
Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa §

135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom sa vzťahovali
výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade družstvu ako vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom vymedzených povinností. Zákon
družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika, prípadne krytia rizika. NBSna základe údajov o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 síce zistila nedostatky v
oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej v danom období roka
2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt investície sa v tom čase

na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS ako štátny orgán, ktorého
činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla konať nad rámec, rozsah a
spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v činnosti PDSI prerokovala na
stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa 24.8.2007 a súčasne dala odporúčania na nápravu
tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období (po 24.8.2007) preto nemohla pristúpiť k uloženiu

peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt za nedodržiavanie Prospektu
investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia použila pri zistení neaktuálnosti
Prospektu investície po 1.6.2010.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporkyne spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na
nápravuprotiprávnehostavupozistenízávažnýchpochybeníobchodníkasCPpričinnostivočidružstvu,

mal súd prvého stupňa za to, že z listinných dokladov - rozhodnutí NBS o uložení pokuty vo výške
500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. Q. XXXX/X/XXXX), vo výške 300.000,- Sk (rozhodnutie
zo dňa 20.8.2008, č. Q.-XXXX-X/XXXX) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s CP sledovala, pričom
nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č. 747/2004 Z.z. o dohľade
nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými subjektmi je neverejný

a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom konania v konaní o
uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt alebo iná osoba,
ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom na záväzkový vzťah
medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo primárne povinnosťou
družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP, aby zabezpečilo priamu

kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu. V tomto smere potom
nemožno zanedbať ani povinnosti samotného navrhovateľa, ktorý sa ako člen družstva mal aktívne
a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom v zmysle zásady "práva
patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových a iných práv
súvisiacich s družstvom.

Súd prvého stupňa na uvedenom základe dospel k záveru, že ďalšie podmienky zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, vznik škody a príčinnú súvislosť s nesprávnym
úradným postupom, už z dôvodu hospodárnosti konania skúmať nemusel, pretože všetky tri vyššie
uvedené podmienky musia byť pre úspešné uplatnenie práva, splnené súčasne. Pre úplnosť však

zdôraznil, že navrhovateľ nepreukázal ani tieto podmienky a uviedol, že navrhovateľ za škodu, ktorá
mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom odporkyne, označil sumu 5.402,03 eura ako
vložený členský vklad. Súd prvého stupňa mal preukázané, že navrhovateľ sa stal členom PDSI, do
ktorého vložil členský vklad. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XK/XX/XXXX, zo dňa
11.4.2011, právoplatným dňa 5.5.2011, bol na majetok PDSI vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol

ustanovený Mgr. S. X.. Navrhovateľ si predmetnú pohľadávku prihlásil v konkurze, ale bola správcom
konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a preto podal incidenčnú žalobou, na určenie oprávnenosti
pohľadávky; konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XCbi/XXX/XXXX a nie je
ešte právoplatne skončené. Vyvodil, že navrhovateľ sa ako člen družstva, s ktorým je v právnom vzťahu,
prioritne musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko družstvo je vo vzťahu k

nemuvpozíciidlžníka/povinného.NavrhovateľsisvojnárokvočiPDSIajskutočneuplatnilvkonkurznom
konaní vyhlásenom na majetok družstva. Uviedol, že v čase rozhodovania súdu, teda v rozhodujúcom
čase v zmysle § 154 O.s.p., ale navrhovateľ nepreukázal bezúspešnosť uplatňovania svojich práv voči
družstvu, nakoľko konanie o jeho incidenčnej žalobe voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu, nie
je doposiaľ právoplatne skončené. Z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu - družstva zo dňa

17.7.2014 mal za preukázané, že ani konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených
približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor
ostatných veriteľov úpadcu. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú nároky uplatnené voči SR - Národnej
banke Slovenska, voči poisťovni AIG s Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu,

voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj voči obchodníkovi s
cennými papiermi spoločnosti Capital Invest o.c.p.,a.s. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom
je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov
úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivýmiprávnymi úkonmi. Je teda zrejmé, že toho času nie je možné ustáliť majetok úpadcu - družstva, s ktorým
bol navrhovateľ v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť uspokojená jeho pohľadávka
uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní, titulom náhrady škody za nesprávny úradný postup. Na základe

uvedeného súd nemohol ustáliť či navrhovateľovi škoda vôbec vznikla a v akej výške. Tieto okolnosti
považoval za rozhodné pre konanie o nároku navrhovateľa na náhradu škody voči štátu a preto súd
prvého stupňa uzavrel, že predmetný žalobný návrh bol podaný predčasne. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo XXX/XXXX a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. XX U. XXXX/XXXX, podľa ktorých nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako

aj zákona č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až
vtedy, ak nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom
vydania bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak
má navrhovateľ pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný
základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003

Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody. Záverom skonštatoval, že o vzťah príčinnej súvislosti ide
vtedy, ak škoda vznikla následkom nesprávneho úradného postupu, teda vtedy, ak nesprávny úradný
postup a škoda sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je preukázané, že ak by nebolo
nesprávneho úradného postupu ku škode by nebolo bývalo došlo. V predmetnej veci však podľa názoru
súdu prvého stupňa neexistuje príčinná súvislosť medzi navrhovateľom uvádzanou škodou a vytýkaným

(nepreukázaným) nesprávnym úradným postupom odporkyne.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh navrhovateľa na začatie
prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie konštatujúc, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľom položených otázkach

nie je potrebné. Návrh na začatie prejudiciálneho konania zamietol aj z dôvodu, že v prejednávanej veci
rozhoduje ako súd prvého stupňa; navrhovateľ nežiadal o výklad platnosti právneho aktu Európskej únie
a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať tak
prejudiciálne konanie o nastolených otázkach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli.

Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu vo veci samej podal odvolanie navrhovateľ a žiadal rozsudok
v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody X.XXX,XX
eura s príslušenstvom, alternatívne žiadal rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ v odvolaní namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkol neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j. že
ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzal z garancie NBS ako orgánu

dohľadu, spoliehal sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedol, že nemohol predpokladať, že dohľad nad
Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa jej výkladu, pretože
zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup NBS
bol preto z jeho pohľadu svojvoľný v neprospech každého, kto sa na ňu z hľadiska stability a ochrany
investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad činnosťou PDSI

ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., ale
nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou, posúdil ako úplne irelevantný, ak nemohol o takto zúženom
dohľadeorgánudohľaduvedieť.Nesúhlasilsozáveromsúduprvéhostupňaotom,ženeexistujepríčinná
súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v nesprávnom výkone
dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za obzvlášť nepochopiteľný považoval záver, že

sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v
rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v
dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nadčinnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných
papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzal zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007)
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa

tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mal za to, že povinný zákonný dohľad
zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných
rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k

ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa. Poukázal na skutočnosť, že
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka Ing.
L. Z., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti
portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to
spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s

CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte
personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o rizikovosti
portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky
rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI HOLDING,
akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve spoločnosti

boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých troch
spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka, vtedajší
predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázal tiež na to, že NBS naďalej akceptovala stav, že
celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING, akciová
spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči

obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov
a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,

resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mal za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do PDSI,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným

dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázal ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,
potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala
porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011 č. ODT-10890-4/2010
(právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne
k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o subjektoch, s ktorými je
družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach,
ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky
majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva, boli neaktuálne už
k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mal za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z.
od 31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Mal tiež zato, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľovi, ktorý si prihlásil
svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania

objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľa ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno,
v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012, sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX),
ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného
konkurzu. V tejto súvislosti uviedol, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal
bezúspešnosť vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje
uvedenú podmienku ako jednu z (osobitných) predpokladov tejto zodpovednosti. Záverom v odvolaní
poukázal na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M
Cdo/11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva, že ním vyžiadané
listinné dôkazy, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129

ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného
nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne

zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,
riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľom alebo ním.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny
stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na

súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických
veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo
a právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázal vznik škody. K
námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal)

jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.9.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá
veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi
pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov

tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej

ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že
až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponukymajetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona

č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009
na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit.

zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel
od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto
tieto neexistujúce povinnosti PDSI nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že
NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva navrhovateľ.
NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné povinnosti v zmysle

ustanovení §§ 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na to, že navrhovateľ si
musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos
nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do
21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č.
206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľ vedomý nebol, nemožno to pričítať na

ťarchuodporkynevzmyslezásady,podľaktorejneznalosťzákonaneospravedlňuje.Toistéplatíajpokiaľ
ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou družstva nemal vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti NBS v oblasti skúmania
rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky

majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu
nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol

zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim
do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľ
vyhodnotil, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných nástrojov a
iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP
obchodoval vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI,
ktoré bolo iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého

finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom
prípade išlo o služby, ktoré družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím,
že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľ si ako člen družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musel byť vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou
predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s

cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. Q.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. A. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s CP
túto činnosť ako regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bol navrhovateľ v rozhodnom čase členom,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,

pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j.
riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
družstva voči navrhovateľovi.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ani prípadný nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi
s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho konania pre úspech navrhovateľa v konaní právne
významný, pretože na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej
príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkoms CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom, keďže navrhovateľ v rozhodnom období nebol (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s
obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho

dohľadu nad obchodníkom s CP preto nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou
navrhovateľa, o nedostatočných opatreniach NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných
pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup
NBS k obchodníkovi s CP (v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. Q.-XXXX/X/XXXX,
ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške XX.XXX,XX eura, opätovne rozhodnutím zo dňa

20.8.2008, č. Q.-XXXX-X/XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura
a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č. Q.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s
CP povolenie na poskytovanie investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že navrhovateľ sa nemôže v konaní domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu
spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci;
hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny

úradnýpostupniejemožnépovažovaťto,keďvýkladzákona,právneposúdenieveci,čiaplikáciazákona
na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho
práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval
navrhovateľ, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka

náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že
so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného
rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom
verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja odo dňa,

keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok
sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do
úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže
byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší
súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní

čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu
možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR

teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci
v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,

preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľa nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľa, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca

na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že
návrh na začatie konania, následné podania navrhovateľa a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne
účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci
samej. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 5.12.2015 jednoznačne vyplýva, že súdprvéhostupňavykonaldokazovanieoboznámenímobsahuspisu.Uvedenéznamená,ženavrhovateľom
vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods. 1 O.s.p. nebolo odvolacím

súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu vo veci samej, ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle §

142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.

Napadnutým uznesením č.k. 12C/204/2011-573, zo dňa 27.1.2015 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur s poukazom na položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť
a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietol, že predmetom konania je nárok na náhradu
škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., konanie ktoré sa
začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia súdneho

poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, teda aj
poplatku uvedeného v položke 7a.

Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa
platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1. 2006. Zákonom č. 273/2007
Z.z., s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu

verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená
osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do

30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov).

V predmetnej veci sa navrhovateľ návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011 domáhal
náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa

5.12.2014. Navrhovateľ podal odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 7.1.2015.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,

dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu
podania poplatkového úkonu. Ak teda podal navrhovateľ odvolanie po 1.10.2012, vznikla mu povinnosť
zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v časepodania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe
ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012).

Bezvýznamné z aspektu právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie
konania, keďže zákonodarca rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním,
ktoré sú z hľadiska zákona o súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od
seba idúcimi. Uvedenému záveru nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za

konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni.

Aksúdprvéhostupňazaviazalnavrhovateľanazaplateniesúdnehopoplatkuzaodvolanieprotirozsudku
podané dňa 7.1.2015, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219 ods. 1
O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Napadnutým uznesením č.k. 12C/204/2011-575, zo dňa 27.1.2015, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní
38,60 eura v zmysle položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov do 10 dní od doručenia uznesenia.

Proti uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť

a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastaviť. Uviedol, že poplatok za vyhotovenie rovnopisov
elektronických podaní nie je povinný zaplatiť vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k) zák. č.
71/1992 Zb o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, keď poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. X S. U., z ktorého vyplýva, že oslobodenie od súdnych poplatkov (či už
osobné alebo vecné) nie je zákonom o súdnych poplatkoch nijako obmedzené a vzťahuje sa na všetky

položky uvedené v sadzobníku zákona o súdnych poplatkoch. Zároveň poukázal na to, že podania
boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom a preto ich nebolo potrebné doplňovať v potrebnom
počte rovnopisov.

Odvolací súd preskúmal vec i z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.

1 O.s.p. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Položka20aSadzobníkasúdnychpoplatkov,ktorýtvoríprílohuzák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkoch
apoplatkuzavýpiszregistratrestov,boladosadzobníkavloženánovelouzák.č.71/1992Zb.vykonanou

zákonom č. 273/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2007. Zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov vypustené ustanovenie
§ 4 ods. 1 písm. k), podľa ktorého bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným
postupom. Zároveň bol týmto zákonom do zák. č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa ktorého z úkonov

navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012. Z toho vyplýva, že predmetné konanie nie je
od 1.10.2012 oslobodené od súdnych poplatkov. Posudzovaný poplatok pritom nie je poplatkom za
konanie, ale za úkon súdu, ktorým je vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní. Iba ak by sa
poplatok vyberal za konanie súdu, tak by sa jeho sadzba týkala konania na jednom stupni (§ 6 ods. 2

zák. č. 71/1992 Zb.). Keďže v danom prípade išlo o poplatok za vyhotovenie rovnopisov elektronických
podaní, oslobodenie od jeho platenia sa s poukazom na § 18ca vzťahuje len na úkony navrhnuté do
30.9.2012. Vychádzajúc teda z názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. 5
M Cdo/20/2010 je navrhovateľka oslobodená od všetkých poplatkov uvedených v Sadzobníku súdnych
poplatkov, avšak len za úkony navrhnuté do 30.9.2012. V prejednávanej veci bol poplatok vyrubený za

vyhotovenie rovnopisov elektronických podaní, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené v roku 2013,
teda po 30.9.2012 a z tohto dôvodu je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok v zmysle pol. 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov.

Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa, že netreba dopĺňať podanie, ktoré bolo podpísané

zaručeným elektronickým podpisom a preto mu nevzniká poplatková povinnosť (zrejme mal na mysli
poznámkuč.1kpoložke20aSadzobníkasúdnychpoplatkoch).Nebolosporné,žepodanianavrhovateľa
doručené súdu prvého stupňa boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd
však poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi súdnym poplatkom za vyhotovenie rovnopisupodaní urobených elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona (viď položka 20a sadzobníka súdnych poplatkov) od úhrady vecných nákladov
podľa § 42 ods. 3 O.s.p. Ak bolo podanie urobené elektronickým prostriedkom podpísaným zaručeným

elektronickým podpisom, súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal
náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (poznámka 1 k položke 20a sadzobníka). Uvedené
však nezbavuje povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok, keďže súdny poplatok nepredstavuje
náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ide o dva rozdielne, samostatné nároky).

Pokiaľ súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za vyhotovenie
rovnopisov elektronických podaní, postupoval vecne správne a odvolací súd preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho

konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.