Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 20, 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9P/33/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815201865
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Mihóková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8815201865.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti

súdu o mal. A. P., nar. XX. XX. XXXX bytom pri matke, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny vo Vranove nad Topľou, za účasti rodičov A. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.
XX a B. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. XXX/XX, O., o zmenu úpravy styku t a k t o

r o z h o d o l :

M e n í sa úprava styku otca s mal. A. P., nar. XX. XX. XXXX, uvedená v rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 25 P 384/2012-215 zo dňa 03. 07. 2014 a to tak, že otec je o p r á v n e n ý stretávať sa
s mal. A. každý nepárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Po uplynutí
2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod.

za prítomnosti matky.

V prevyšujúcej časti návrh otca z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec mal. dieťaťa sa podaným návrhom domáhal zmeny úpravy styku. Rodičia maloletej sú rozvedení
a doterajšia úprava uvedená v rozvodovom rozsudku už nevyhovuje.

Matka s návrhom nesúhlasila a navrhla ponechať v platnosti doterajšiu úpravu.

Kolízny opatrovník doporučil čiastočne vyhovieť návrhu otca, berúc do úvahy odporúčania znalkyne s
možnosťou rozšíriť styk otca s dcérou v budúcnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením spisu Okresného súdu Prešov sp. zn.
25 P 384/2012, vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinickej

psychológie detí a dospelých a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 2 5P 384/2012-215 zo dňa 03. 07. 2014 bolo rozvedené
manželstvo rodičov mal. dieťaťa. Mal. A. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 80,- EUR mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s
maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s dieťaťom každý nepárny týždeň v sobotu od 13.00 hod.
do 18.00 hod. za prítomnosti matky, aj mimo bydliska dieťaťa.

Podľa výpovede otca a tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania, matka navádza dcéru proti nemu
a pre dieťa aj otca je stretávanie sa za prítomnosti matky a v prostredí v ktorom dieťa vyrastá nevhodné.
Stretnutia prebiehajú cca 10 min. aj za prítomnosti starých rodičov zo strany matky, ktorí priebeh stretnutísledujú. Zosmiešňujú ho a znevažujú pred dieťaťom. Po krátkom stretnutí matka s dcérou odíde do inej
izby v dome starých rodičov, kde má otec zakázaný vstup. Neexistuje žiadny objektívny dôvod, ktorý by
bránil jeho stretávaniu sa s dcérou. Matka maloletej chce týmto spôsobom narušiť ich vzájomný vzťah,

preto žiada, aby súd zmenil doterajšiu úpravu styku tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletou
každý nepárny víkend od piatka od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin v mesiaci
júl od 10.00 hod. dňa 1.7 do 19.00 hod do 15.7 a v auguste od 10.00 hod dňa 15.8 do 19.00 hod. dňa
31.08. Počas vianočných sviatkov v nepárnom roku od 18.00 hod. 23.12 do 19.00 hod. do 02.01. Počas
jarných prázdnin v nepárnom roku od soboty od 8.00 hod. predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do

nedele do 18.00 hod. nasledujúcej po poslednom dni prázdnin. Počas veľkonočných sviatkov v párnom
roku od Veľkého piatka od 8.00 hod. do veľkonočného pondelka do 18.00 hod.

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že nenavádza dieťa voči otcovi a nemá záujem vypestovať odpor
maloletej k nemu. Nemôže za to, že sa maloletá A. k otcovi takto správa, vyvíjalo sa to postupne v
období posledných 2 rokov. Za uvedené obdobie sa stále menej chce stretávať s otcom a v poslednom

čase sa stretnutie realizuje od 5 do 15 min., kedy dcéra chce stretnutie ukončiť a odísť preč. Priznala,
že maloletá je silno citovo naviazaná na matku. Keď je s otcom bočí a odťahuje sa od neho. Keď trávili
čas mimo miesta bydliska matky, napr. na kúpalisku, po celý čas bola u matky na rukách, nechcela ísť
k otcovi. Ak boli na prechádzke, utekala, aby bola čo najskôr doma.

Kolíznaopatrovníčkavspráveoprešetrenípomerovpoukázalanatúskutočnosť,žeOkresnýsúdPrešov
rozviedol účastníkov konania v roku 2014 a od podania návrhu na zmenu úpravy styku od vyhlásenia
rozvodového rozsudku uplynulo len niekoľko mesiacov. Za uvedenú dobu nedošlo k podstatnej zmene
pomerov. Otec sa voči rozsudku neodvolal.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia detí a dospelých
M.. O. O. súd zistil, že citová väzba mal. dieťaťa na matku je emočne dostatočne sýtená, kvalitná a na
otca pomerne málo emočne kvalitná, negatívne sýtená a to prevažne strachom, zlosťou a v správaní
s tendenciami k úniku. Vzťah mal. A. k obom rodičom zodpovedá typickému obrazu vzťahu dieťaťa k
rodičom, ktorí sa rozviedli. Otec je len „sviatočný“ návštevník a zo strany maloletej nie je posudzovaný

primerane. Na matke je dieťa skoro až závislé. Vzťah medzi matkou a maloletou je silný, intenzívny
a matke tento vzťah vyhovuje. Otec prežíva vo vzťahu k dcére skôr neistotu, záujem o dcéru je skôr
racionálny, kvantitatívne a kvalitatívne emočne sýtený. Maloletá stretávanie sa s otcom vníma ako
nutnosť s potrebou úniku z danej situácie. Matka vyslovene styku dieťaťa s otcom nebráni, ale svojim
správaním nepriamo môže vyvolať u maloletej únikové tendencie. Toho času maloletá vo vzťahu k otcovi

reaguje spontánne, negatívne.

Otcom navrhovaná úprava styku je vzhľadom na vek, denný režim a k vývinovým a citovým potrebám
primeraná. Vzhľadom k aktuálnemu postoju mal. dcéry k otcovi, ním navrhovaná úprava nie je toho času
optimálna.

Vzhľadom na uvedené odporúča znalkyňa realizovať styk otca s dieťaťom každý druhú sobotu v doteraz
stanovenom čase, neskôr s možnosťou predĺžiť čas so začiatkom styku v dopoludňajších hodinách a
to s postupným presunom mimo domáceho prostredia dieťaťa, ale to až v čase keď bude maloletá na
to pripravená, rovnako s postupným osamostatňovaním sa s nadviazania sa maloletej na matku, aby

dokázala byť s otcom sama. Vytvárať na dieťa tlak nemá význam, skôr to podporí u nej väčší strach
a hnev na otca.

Vzťah medzi rodičmi je v súčasnej dobe málo kvalitný. Otec je schopný mal. A. dať to, čo je najmä
náplňou jeho úlohy - kontakt s vonkajším svetom.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.).Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave výkonu ich rodičovských

práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí
ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ust. § 25 a §v26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s mal. dieťaťom.

V danom prípade súd dospel k záveru, aj keď rodičia mal. dieťaťa už nie sú manželmi a dieťa bolo na čas
po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec má nepochybne právo sa s dcérou stretávať a
pôsobiť na jej výchovu. Obaja účastníci potvrdili, že aj po rozvode manželstva sa otec s dcérou stretáva,
čím je zabezpečená určitá kontinuita styku a teda aj prehlbovania vzájomného vzťahu. Toto stretávanie
však nesmie byť pre žiadnu zo strán stresujúce a obmedzujúce.

Je potrebné, aby sa rodičia naučili po rozvode oddeliť manželskú úlohu od úlohy rodičovskej a
neprenášať na dieťa ich vzájomné problémy prameniace z neusporiadaných vzťahov.

Pri úprave styku je rozhodujúca v prvom rade potreba dieťaťa a tak aj v tomto prípade bral súd do úvahy

vek, citový vzťah, denný režim mal. A., ako aj závery a doporučenia znaleckého posudku, s ktorými
sa súd stotožnil.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že u mal. A. prevláda toho času k otcovi skôr
negatívny vzťah v snahe uniknúť z jeho blízkosti. Otec sám na pojednávaní prehlásil, že si nevie toho

času reálne predstaviť stretávanie sa maloletej s ním v zmysle podaného návrhu. Účastníci konania
sa stretávajú v bydlisku matky v jednej miestnosti, často za prítomnosti ďalších členov rodiny - starých
rodičov zo strany matky, čo nie je prospešné pre úspešnú realizáciu styku otca s maloletou. Dieťa citlivo
vníma vzájomné negatívne reakcie dospelých, čo ju v správaní sa vo vzťahu k otcovi zneisťuje. Keďže
je mal. A. silne citovo pripútaná k matke, súd ponechal aj naďalej prítomnosť matky pri realizácii styku

s tým, že je potrebné stretávať sa mimo rodinného domu, kde dieťa a matka bývajú. Sprostredkovať
maloletej zážitky primerané jej veku, ktoré by ju zaujali a zatraktívnili jej stretávanie sa s otcom. Následne
po uplynutí 2 mesiacov od právoplatnosti rozsudku súd rozšíril stretnutia aj na dopoludňajšie hodiny
stále však za prítomnosti matky. Je potrebné, aby obaja rodičia pristupovali k realizácii otca s maloletou
zodpovedne a až zistia, že dieťa je samostatnejšie a je pripravené byť s otcom samo, nič nebráni

ktorejkoľvek zo strán podať návrh na úpravu styku a to bez prítomnosti matky, prípadne aj jeho ďalšie
rozšírenie. V čase rozhodnutia súdu nie je možné určiť, či a kedy táto situácia nastane a kedy bude
mal. A. pripravená stretnúť sa s otcom bez prítomnosti matky. Preto toho času súd v prevyšujúcej časti
návrh otca zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l46 ods. l písm. a/ O.s.p. v zmysle ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.