Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414206000
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414206000.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci
navrhovateľa E. G., E.. XX.X.XXXX, J. I. X. XX/X, XXX XX Ž. E. G., občan SR, v konaní zast. AK
Dlhopolec, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti
odporcom 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s, so sídlom Tomášikova 48, 932 37 Bratislava, IČO: 00151 653, 2/
Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45684618, 3/ W. A., E.. XX.X.XXXX,

J.I.B.Ž.XXX/X,XXXXXŽ.E.G.,občiankaSR,vkonanízast.advokátskoukanceláriouLíška&Partners,
s.r.o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi 1/ trovy konania vo výške 66,48 € a odporkyni 3/ trovy

právneho zastúpenia vo výške 2084,26 €, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd odporcovi 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal, aby súd určil neplatnosť dobrovoľnej dražby na základe ktorej
odporkyňa 3/ vydražila nehnuteľnosti - byt č. 4, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vo vchode č. 32

bytového domu so súp. č. 829, ktorý je postavený na parc. č. 900/1, spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu ako aj na pozemku o
veľkosti 8500/39481 a garáž č. 4 nachádzajúca sa na prízemí vo vchode č. 32 predmetného bytového
domu. V návrhu uviedol, že 11.7.2013 bola JUDr. Erikou Szorádovou spísaná notárska zápisnica
sp. zn. N 934/2013, ktorej obsahom bolo osvedčenie o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby,
pričom predmetom bol súbor vecí. Na opakovanej dobrovoľnej dražbe bol licitátorom udelený príklep v

prospech odporkyne 3/, ktorá sa mala stať vlastníkom tohto súboru vecí. Poukázal na to, že podľa jeho
názoru dražba súboru vecí neprebehla zákonným spôsobom a výkon záložného práva bol premlčaný.
Predmetom opakovanej dražby bol súbor vecí a to jednak bytu a garáže, ktorú z právneho hľadiska
možno považovať za samostatný nebytový priestor v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona č. 182/1993
Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Pritom jediné záložné právo, ktoré bolo zriadené za
účelom zabezpečenia pohľadávky odporcu 1/ bolo záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva

zo dňa 1.8.2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žiar nad Hronom v konaní vedenom
pod č. V 1009/02. Predmetom záložného práva tak v zmysle tejto zmluvy bol len byt a nie garáž.
Predmetom dražby teda bolo aj to, k čomu nebolo zriadené záložné právo. Vykonaním spoločnej dražby
došlo k porušeniu početných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko dražba išla nad
rámce záložnej zmluvy, v dôsledku čoho bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach, predovšetkým
na vlastníckom práve. V závere navrhovateľ namietol aj premlčanie výkonu záložného práva ako aj tú

skutočnosť, že priebehu opakovanej dobrovoľnej dražby sa zúčastnila osoba, ktorá zmarila prvé kolo
dražby.Odporcovia 1/ - 3/ s návrhom navrhovateľa nesúhlasili, a žiadali, aby súd návrh navrhovateľa zamietol
v celom rozsahu.

Odporca 1/ vo svojom vyjadrení ako i v konaní pred súdom uviedol, že uzatvoril ako veriteľ s
navrhovateľom ako dlžníkom zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002, na základe
ktorej poskytol navrhovateľovi úver. Pohľadávka odporcu 1/ bola voči navrhovateľovi zabezpečená
záložným právom k predmetu dražby, na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam

a mandátnej zmluvy č. 411125086 zo dňa 1.8.2002. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nesplácal
poskytnutý úver riadne a v čas v súlade so zmluvou, pristúpil odporca 1/ k výkonu záložného práva
formou dražby. Poukázal na článok II. bod. 1,2 záložnej zmluvy, podľa ktorého sa záložné právo vzťahuje
aj na príslušenstvo bytu uvedené v záložnej zmluve. V čase zriadenia záložného práva bol na LV
č. 1772 uvedený len byt a garáž bola uvedená v poznámke s tým, že prináleží k bytu č. 4 a bola
evidovaná ako príslušenstvo bytu. Ďalej odporca 1/ poukázal na to, že taktiež v znaleckom posudku č.

57/2002 súdneho znalca Ing. Jána Víťazku, ktorý bol vyhotovený za účelom zriadenia záložného práva k
nehnuteľnostiam sa na viacerých miestach výslovne uvádza, že garáž je príslušenstvom bytu a tiež bola
výslovne ohodnotená ako príslušenstvo bytu. Poukázal na to, že garáž bola na LV č. XXXX zapísaná ako
samostatný nebytový priestor zrejme až na základe rozhodnutia Správy katastra v Žiari nad Hronom, č.
k. X 130/2012 zo dňa 29.10.2012 - pol. 1969/12, t. j. až v čase po vzniku záložného práva k predmetu

dražby. Je teda zrejmé, že v čase zriadenia a vzniku záložného práva k predmetu záložného práva bolo
toto záložné právo zriadené k bytu a k jeho príslušenstvu, pričom príslušenstvom bytu bola v tom čase
garáž. Skutočnosť, že v čase po vzniku záložného práva k predmetu dražby bola garáž zapísaná na
LV ako samostatný nebytový priestor, nemôže sama o sebe mať za následok zánik záložného práva,
pretože nejde o skutočnosť na základe ktorej by v súlade s § 151 md) ods. 1 Občianskeho zákonníka

mohlo záložné právo zaniknúť. Zároveň odporca 1/ poukázal na to, že navrhovateľ mal vedomosť o
tom, že v čase zriadenia a vzniku záložného práva sa toto vzťahuje aj na príslušenstvo bytu, teda
na garáž. Svedčí o tom aj kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k predmetu
dražby ako aj znalecký posudok, ktorý si objednal vyslovene za účelom zriadenia záložného práva k
predmetu dražby. Pokiaľ ide o premlčanie výkonu záložného práva, odporca 1/ uviedol, že k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru došlo dňa 14.11.2012 a keďže sa napadnutá dražba konala dňa 11.7.2013,
je zrejmé, že v čase konania dobrovoľnej dražby nebola pohľadávka zo zmluvy o úvere premlčaná a
preto v súlade s § 100 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka nemohol byť premlčaný ani výkon
záložného práva. V závere poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal porušenie ustanovení zákona o
dobrovoľných dražbách pri dražbe a nepreukázal ani, že by bol dotknutý na svojich právach, nakoľko aj

v prípade ak by bol v predmetnom spore úspešný, obnovilo by sa mu síce vlastnícke právo k predmetu
dražby, ale obnovilo by sa súčasne aj záložné právo odporcu 1/ a odporca 1/ by mohol opätovne pristúpiť
k realizácii záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd návrh
navrhovateľa zamietol.

Odporca 2/ vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa ako i v konaní pred súdom uviedol, že vykonal ako
dražobník podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č.
323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti dňa 11.7.2013 vo Zvolene druhú opakovanú dobrovoľnú
dražbu nehnuteľností, pričom výlučným vlastníkom predmetu dražby bol navrhovateľ. Vydražiteľom sa
stala odporkyňa 3/. Cena predmetu dražby dosiahnutá na dražbu bola 43 200,-€. Tvrdenie navrhovateľa

o tom, že záložné právo odporcu 1/ sa nevzťahovalo na celý predmet dražby, teda byt č. 4 a nebytový
priestor č. 4 považuje za nepravdivé. Zo samotného listu vlastníctva č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom
bol právny stav vo vzťahu k predmetitu dražby ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy zo dňa 1.8.2002
taký, že na liste vlastníctva bol zapísaný byt č. X s poznámkou v časti „C“ listu vlastníctva, že k bytu
č. X prináleží aj garáž o výmere 20,38m2. Z uvedeného dôvodu bola následne aj zmluva o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom 1/ s tým, že záložné
právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo k predmetu záložného práva - t.j. garáž. O tom, že za predmet
záložného práva považovali zmluvné strany zmluvy o zriadení záložného práva tak byt č. 4 ako aj garáž k
nej prislúchajúcu svedčí aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu
a pozemku spojených s bytom č. 4 v zmluve vyčíslený o veľkosti 85/314, t.j. 0,2707, pričom po spočítaní

spoluvlastníckych podielov vyčíslených na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX spoluvlastnícky podiel
spojený s bytom č. 4 o veľkosti 8500/39481, t.j. 0,2153 a spoluvlastnícky podiel spojený s vlastníctvom
garáže - 2038/39481 , t.j. 0,0516, dôjde sa k hodnote 0,2669 t.j. 0,27. Teda je zrejmé, že spoluvlastnícky
podiel k bytu, ktorý tvoril predmet záložného práva zahŕňal aj spoluvlastnícky podiel spojený s garážou ateda aj predmet záložného práva musel zahŕňať aj garáž. Garáž predstavovala príslušenstvo bytu, teda
vec, ktorá zdieľa právny osud hlavnej veci, ktorej slúži, o čom svedčí aj článok 1 ods. 1 písm. a) Zmluvy
o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.10.1995, na základe ktorej navrhovateľ nadobudol

predmetné nehnuteľnosti.

Odporkyňa 3/ cestou svojho právneho zástupcu v návrhu navrhovateľa uviedla, že tvrdenia navrhovateľa
sú vyslovene účelové. Keď dochádzalo k prvým odkúpeniam bytov v tomto type domov boli, na všetkých
takýchto listoch vlastníctva garáže vedené v časti „ A „- majetková podstata formou zápisu „ k bytu

č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38m2“ . Tento zápis je dodnes viditeľný na origináli listu vlastníctva
č. XXXX k. ú. Žiar nad Hronom. Následne, keďže takýto zápis nebol v súlade so zákonom 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, Katastrálny úrad Banská Bystrica, Správa katastra Žiar
nad Hronom vydala rozhodnutie o oprave chyby katastrálneho operátu č. konania X 130/2012 zo dňa
29.10.2012 pod položkou výkazu zmien č. 1696/2012, na základe ktorého boli garáže v dome súp.
č. XXX zapísané ako samostatné nebytové priestory. Garáž musela byť či už ako garáž alebo ako

príslušenstvo uvedená v záložnej zmluve č. V 1009/2002 ako aj v úverovej zmluve a vypracovanom
znaleckom posudku, na základe ktorých došlo k zriadeniu záložného práva v prospech odporcu 1/.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,oboznámenímzmluvyohypotekárnom
úvere č. 0411125086 zo dňa 1.8.2002, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa

1.8.2002, znaleckým posudkom č. 57/2002 vypracovaným Ing. Jánom Víťazkom, výpisom z LV č.
XXXX zo dňa 5.8.2002, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.11.2012,
rozhodnutím Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/12, kópiou originálu LV č.
XXXX, notárskou zápisnicou č. N 934/2013, Nz 23470/2013, ktorou bol osvedčený priebeh vykonania
opakovanej dobrovoľnej dražby, pripojeným spisom dražobnej spoločnosti ohľadne priebehu dražby,

overeným s originálom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ uzatvoril dňa 1.8.2002 s odporcom 1/ Zmluvu o hypotekárnom úvere č. 0411125086, na
základe ktorej mu odporca 1/ poskytol úver vo výške 1 000 000,-Sk na kúpu nehnuteľností. V ten
istý deň uzatvorili dané zmluvné strany aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam,

ktorej predmetom bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti za účelom
zabezpečenia pohľadávky odporcu 1/, ktorá vznikla zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 0411125086
zo dňa 1.8.2002. Predmet záložného práva bol špecifikovaný v čl. II. predmetnej zmluvy s tým, že
predmetombolaoznačenánehnuteľnosťzapísanánaLVč.XXXXvk.ú.ŽiarnadHronom,vobciŽiarnad
Hronom, v okrese Žiar nad Hronom - byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu so súp.

č. XXX, na ul. X., postaveným na parc. č. XXX/1 o výmere XXXmX spolu so spoluvlastníckym podielom
na spoločných častiach a zariadeniach domu ako aj spoluvlastníckym podielom na pozemku o veľkosti
85/314. V danom článku sa súčasne konštatuje, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo
k predmetu záložného práva popísaného v bode 1 tejto zmluvy. V čl. VI. tejto zmluvy bol súčasne
navrhovateľ ako záložný dlžník upozornený na to, že pokiaľ nebude riadne a včas splácať pohľadávku

záložného veriteľa, uspokojí záložný veriteľ svoju pohľadávku výťažkom z predaja predmetu záložného
práva a to buď na verejnej dražbe alebo iným vhodným spôsobom. Za účelom ohodnotenia predmetu
záložného práva bol súčasne vypracovaný znalecký posudok č. 57/2002 Ing. Jánom Víťazkom, v ktorom
je osobitne ohodnotený byt č. X, na X. podlaží obytného domu, súp. č. XXX a garáž označená ako
„príslušenstvo bytu“. V znaleckom posudku sa súčasne konštatuje, že sa jedná o garáž v prízemí domu,

ktorá je príslušenstvom bytu podľa zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 5.8.2002, t.j. ku dňu zriadenia záložného práva vyplýva, že
byt č. X, vo vchode XX na X. poschodí, bol evidovaný v časti „A“ majetková podstata listu vlastníctva
a pokiaľ ide o garáž, táto bola evidovaná v poznámkach s tým, že v nej bolo uvedené, že k bytu č. X

prináleží garáž o výmere 20,38m2 - pol. 69/96.

Odporca 1/ oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 14.11.2012 oznámil
navrhovateľovi, že nastal prípad porušenia povinnosti v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP, z uvedeného
dôvodu pristúpil ku dňu 14.11.2012 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, čím sa

pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Navrhovateľ predmetné oznámenie
prevzal dňa 26.11.2012.Z rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/2012 súd zistil, že Správa
katastra v Žiari nad Hronom nariadila vykonať opravu na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Žiar nad
Hronom a to tým spôsobom, že v časti B4 sa na miesto pôvodného zápisu na liste vlastníctve, kde bol

uvedený byt č. 4 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu ako aj spoluvlastníckym podielom k pozemkom uvedie nový zápis, v ktorom bude okrem bytu
č. 4 uvedený - nebytový priestor : garáž č. 4 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 2038/39481. Súčasne týmto
rozhodnutímdošlokzrušeniuzápisupodporadovýmč.X-„kbytuč.Xprináležígarážovýmere20,38m2-

pol. 69/96“. V odôvodnení Správa katastra v Žiari nad Hronom uviedla, že nesprávnym evidovaním
garážívbytovomdome,ktorésúevidovanévpoznámkachakopríslušenstvokbytuanieakosamostatné
nebytové priestory sú porušené ustanovenia podľa § 2 ods.3 Zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov
a nebytových priestorov.

Z kúpnej zmluvy, ktorá bola titulom nadobudnutia predmetných nehnuteľností navrhovateľom a ktorej

vklad povolila Správa katastra Žiar nad Hronom pod č. V 972/02 dňa 25.7.2002 súd zistil, že predmetom
tejto kúpnej zmluvy bol tak byt č. X, na X. poschodí v obytnom dome súp. č. XXX, na parc. č. XXX/1, vo
vchode č. XX v celosti ako aj garáž pri ktorej sa v kúpnej zmluve konštatuje, že „k bytu prináleží garáž
o výmere 20,38m2“ (obdobe ako v záložnej zmluve).

Z dražobného spisu dražobnej spoločnosti - odporcu 2/ súd zistil, že dražba bola vykonávaná na základe
rámcovej dohody o dobrovoľných dražbách č. 0759/2012/CE uzatvorenej dňa 24.5.2012 Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako navrhovateľom dražby (odporcom 1/) a Platiť sa oplatí s.r.o. ako dražobníkom
(odporcom 2/). Predmetom dražby bol byt č. X, vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu súp.
č. XXX postaveného na parc. č. XXX/1, spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a

zariadeniachdomuaspoluvlastníckympodielomkpozemkuoveľkosti8500/39481anebytovýpriestorč.
X-garážvovchodeč.XXnaprízemíbytovéhodomusúp.č.XXXpostavenéhonaparc.č.XXX/1spoluso
spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom
k pozemku o veľkosti 2038/39481. Notárskou zápisnicou N 934/2013, Nz 23470/2013 zo dňa 11.7.2013
spísanou JUDr. Erikou Szórádovou, notárskym kandidátom u JUDr. Kataríny Valovej PhD. notárky so

sídlom v Bratislave bol osvedčený priebeh o vykonaní opakovanej dobrovoľnej dražby. Vydražiteľom
predmetu dražby sa stala odporkyňa 3/.

Z odpisu notárskej zápisnice N 934/2013, Nz 23470/2013 zo dňa 11.7.2013 súd vzal za nesporne
zistené, že notárskou zápisnicou bol osvedčovaný priebeh vykonania dobrovoľnej dražby, pričom

predmet dražby trovil súbor vecí - nehnuteľností vedených na Správe katastra Žiar nad Hronom, k. ú.
Žiar nad Hronom, zapísaných na LV č. XXXX ako: byt č. X, na X. poschodí bytového domu v Žiari
nad Hronom, vchod č. 32, sup. č. 829, na parc. č. 900/1, spolu s podielom na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemkom o výmere 8500/39481 a
garáž č. 4 na prízemí bytového domu v Žiari nad Hronom, vo vchode č. XX, súp. č. XXX, na parc. č.

XXX/1apodielompriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuaspoluvlastníckym
podielom k pozemkom v 2038/39481-inách, ktorých výlučným vlastníkom bol v danej prejednávanej
veci navrhovateľ. Dražobníkom v danej dobrovoľnej dražbe bola spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o.
( odporca 2/), navrhovateľom opakovanej dobrovoľnej dražby Slovenská sporiteľňa, a.s. ( odporca 1/) a
vydražiteľom Anna Matulová ( odporca 3/) ako účastníčka dražby, ktorej bol udelený príklep.

Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva ( ďalej len záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1,2,4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,
schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva
sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Záloh môže byť v zmluve o

zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby
kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.Podľa § 151d ods. 1, 2, OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor veci, práv alebo iných
majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa vzťahuje

na záloh, jeho súčasti, plody a pôžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
alebo zákon neustanovuje inak.

Podľa § 151e ods. 2 OZ, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie
miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na
bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia
domu.

Podľa § 43b ods. 6 platného stavebného zákona, príslušenstvom bytu na účely tohto zákona sú
miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ uzavrel dňa 1.8.2002 s odporcom
1/ zmluvu o hypotekárnom úvere, na základe ktorej mu odporca 1/ poskytol úver vo výške 1000 000,-
Sk konečnou splatnosťou úveru k dátumu 16.7.2022 s tým, že v ten istý deň uzavreli zmluvné strany aj
zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmet (záloh) bol bližšie špecifikovaný
v čl. II. v bode 1, 2 predmetnej zmluvy, v ktorom bolo uvedené, že predmetom záložného práva je

tak byt č. 4, na 2. poschodí vo vchode č. 32, spolu s prislúchajúcim podielom na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu ako i spoluvlastníckym podielom na pozemku pod bytovým domom a
záložné právo sa vzťahovalo aj na príslušenstvo predmetu záložného práva. Z výpisu z listu vlastníctva,
na ktorom bol evidovaný stav k dátumu uzavretia záložnej zmluvy súd pritom zistil, že v majetkovej
podstate bol uvedený byt č. 4, na 2. poschodí vo vchode č. 32, spolu s prislúchajúcim podielom

na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku
pod bytovým domom, pričom príslušenstvo bytu bolo uvedené v poznámke na liste vlastníctva pod
poradovým č. 4 tým spôsobom, že tam bolo uvedené, že k bytu č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38m2
- pol.69/96. V čase zriadenia záložného práva došlo k vypracovaniu znaleckého posudku č. 57/2002
Ing. Jánom Víťazkom, ktorý v znaleckom posudku ohodnotil predmet záložného práva ( záloh ), s tým,

že z predmetného znaleckého posudku vyplýva, že predmetom záložného práva bol tak byt č. 4 ako aj
prislúchajúca garáž č. 4, ktorá bola označená aj v danom znaleckom posudku ako príslušenstvo bytu č.
4. Predmetný znalecký posudok tak obsahoval ohodnotenie celého súboru vecí - bytu a garáže spolu so
spoločným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu ako i spoluvlastníckym podielom na
pozemku pod bytovým domom. Uvedené skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné, nakoniec

samotný právny zástupca navrhovateľa v konaní nepopieral tú skutočnosť, že navrhovateľ si bol vedomý
toho, že predmetom záložného práva je tak byt č. 4 ako aj garáž, ktorá k bytu prislúchala. V čase
medzi vznikom záložného práva a jeho realizáciou na základe dobrovoľnej dražby uskutočnenej v súlade
so zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch, bolo vydané
Správou katastra v Žiari nad Hronom rozhodnutie zo dňa 29.10.2012 č. k. X 130/12, ktorým Správa

katastra Žiar nad Hronom vykonala opravu na LV č. XXXX, ktorá sa týkala zápisu nebytového priestoru
- garáže č. 4 do majetkovej podstaty, čím súčasne došlo k výmazu zápisu uvedeného v poznámke, že
k bytu č. 4 prináleží garáž o výmere 20,38m2 - položka 69/96. Samotná dražba dňa 11.7.2013, tak bola
vykonaná na podklade nového zápisu na LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom, teda došlo k dražbe súboru
vecí - bytu a garáže. Od uvedených skutočností odvodzoval navrhovateľ svoje oprávnenie domáhať sa

neplatnosti dobrovoľnej dražby s odôvodnením, že navrhovateľ bol ukrátený na svojich právach - na
vlastníckom práve. Žaloba navrhovateľa bola podaná voči ustálenému okruhu účastníkov konania tak,
ako to predpokladá § 21 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
o notároch a notárskej činnosti a návrh bol navrhovateľom podaný v zákonom stanovenej lehote troch
mesiacov odo dňa udelenia príklepu.

Podľa § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory
určené na to, aby sa s bytom užívali.Súd sa s názorom navrhovateľa ohľadne toho, že pokiaľ ide o garáž č. 4, ktorá prináleží k bytu č. 4
evidovanému na LV č. XXXX v k.ú. Žiar nad Hronom, že k tejto nevzniklo platne záložne právo, resp.
že na jeho podklade nebolo možné vykonať dražbu súboru vecí, nestotožnil. Súd má z vykonaného

dokazovania, predovšetkým z predložených listinných dôkazov za dostatočne preukázané, že úmyslom
oboch zmluvných strán bolo zriadiť záložné právo tak k bytu ako aj ku garáži, ktorá bola v čase
zriadenia záložného práva evidovaná ako príslušenstvo bytu. Uvedené skutočnosti nakoniec nepopierali
ani samotní účastníci konania. Potom len samotná tá skutočnosť, že v čase po zriadení záložného
práva (po 10 rokoch) došlo na základe rozhodnutia Správy katastra Žiar nad Hronom k zmene zápisu

na LV č. XXXX a to tým spôsobom, že garáž bola zapísaná ako nebytový priestor v časti majetkovej
podstaty a súčasne bol zrušený zápis poznámky, kde bola garáž dovtedy evidovaná ako príslušenstvo
bytu, nemôže byť dôvodom zániku, dovtedy na podklade záložnej zmluvy (ako aj iných právnych listín)
riadne evidovaného a zapísaného právneho stavu v katastri nehnuteľností, záložného práva. Súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal pritom predovšetkým z tej skutočnosti, že zmluvným stranám bolo v
čase vzniku a zriadenia záložného práva dostatočným spôsobom zrejmé, čo tvorí predmet zálohu, obe

zmluvnéstranymaliúmyselzriadiťkpredmetuzáložnéhoprávazáložnéprávoapočascelejdobytrvania
záložného práva bolo možné záloh určiť, čo v konaní nepoprela ani strana navrhovateľa. Potom nový
zápis nemôže byť na ťarchu záložného veriteľa, ktorý v čase vzniku záložného práva nemal možnosť
nijakým spôsobom ovplyvniť zápis záložného práva na liste vlastníctva, keďže v tom čase príslušné
štátne orgány považovali garáž za príslušenstvo bytu v súlade s § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Záložný veriteľ teda musel v tom čase vychádzať z hodnovernosti zápisov evidovaných na LV. Garáž v
tom čase tvorila príslušenstvo daného bytu, tak bola výslovne v zmluve o prevode vlastníckeho práva
k bytu z roku 1995 ako aj pri neskoršom prevode bytu (v roku 2002) uvedená. V danom smere súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 156/2008 zo dňa 22.9.2010, ktorého
aplikáciou výkladu možno jednoznačne vodiť záver, že garáž v tomto prípade tvorila príslušenstvo bytu,

keďže bola stavebne aj technicky spojená s užívaním predmetného bytu, s ktorým sa súd v danom
prípade aj stotožňuje. V prípade, že by súd dospel k záveru, na ktorom trvala strana navrhovateľa, musel
by súčasne dovodiť aj záver, že samotný navrhovateľ nemohol nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť
( nebytový priestor) na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a A. G. s manželkou
W. dňa 22.7.2002, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žiar nad Hronom pod č. V 972/02 dňa

25.7.2002 a taktiež by pôvodní vlastníci predmetného bytu a príslušenstva nemohli tento nadobudnúť
zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 6.10.1995, ktorej vklad bol Správou katastra
Žiar nad Hronom, povolený dňa 24.3.1996, keďže aj tieto zmluvy vyžadovali pre nadobudnutie svojej
účinnostivkladdokatastranehnuteľností.Danýmprávnymvýkladomnavrhovateľabydošloknežiaducej
právnej neistote právnych vzťahov tak na strane navrhovateľa, jeho právnych predchodcov ako aj v

konečnom dôsledku na strane odporcov. Súd by v danom smere musel dospieť k záveru, že vlastníctvo k
predmetnému nebytovému priestoru nemohlo prejsť na navrhovateľa ani na jeho právnych predchodcov.
Takéto závery nie sú z právneho hľadiska žiaduce a právne udržateľné. Z vyššie uvedených dôvodov
sa súd s nimi nestotožnil.

K ďalším výhradám navrhovateľa ohľadne toho, že predmetná dražba je neplatná z dôvodu, že na
opakovanej dražbe sa zúčastnila osoba vydražiteľa, ktorá zmarila pôvodnú dražbu, súd uvádza, že
vykonaným dokazovaním bolo dostatočným spôsobom preukázané, že osoba pôvodného vydražiteľa
nehnuteľnosti z 26.3.2013 - Z. Q., sa opakovaného kola dražby ako účastník dražby nezúčastnila, preto
súd túto námietku navrhovateľa považuje za nedôvodnú.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz.

K námietke navrhovateľa v tom smere, že výkon záložného práva je premlčaný, súd uvádza, že aj
táto námietka navrhovateľa je nedôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odporca 1/ ako

veriteľ v úverovom vzťahu pristúpil dňa 14.11.2012 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru k dátumu
14.11.2012 z toho dôvodu, že odporca porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas ( nastal prípad
porušenia v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) VOP). Uvedená pohľadávka z úverovej zmluvy č. 0411125086
zo dňa 1.8.2002 sa tak stala splatná v celosti k dátumu 14.11.2012. Premlčacia doba na uplatnenienároku navrhovateľa pokiaľ ide o splatnú pohľadávku je trojročná, pričom začala plynúť najneskôr od
dátumu nasledujúceho po vyvolaní mimoriadnych splatnosti úveru t. j. 15.11.2012, teda pohľadávka
odporcu1/nebolakdátumuvykonaniadobrovoľnejdražbypremlčaná.Zuvedenéhodôvoduspoukazom

na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže byť potom premlčaný ani samotný výkon zákon
záložného práva.

Súd nevzhliadol ani iné dôvody, ktoré by viedli k neplatnosti dobrovoľnej dražby, oboznámením sa s
podstatnýmobsahomdražobnéhospisumásúdzato,žedražobnáspoločnosť(odporca2/)postupovala

plne v súlade so zákonom 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch a
notárskej činnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 OSP, a priznal úspešným odporcom 1/-3/ právo

na náhradu trov konania. Odporcovi 1/ súd priznal náhradu účtovanú za cestu na pojednávanie dňa
5.2.2015 (cestovný lístok Bratislava - Žiar nad Hronom v hodnote 13,12 € a späť + mestská doprava
v Žiari nad Hronom - 4,-€ +3,-€), ako aj cestovné na pojednávanie dňa 12.3.2015 (cestovný lístok
Bratislava- Žiar nad Hronom v hodnote 13,12 € a späť + mestská doprava v Žiari nad Hronom - 4,-€ a 3,-
€), spolu tak trovy cestovného vo výške 66,48€. Súd nepriznal zástupcovi odporcu 1/ vyúčtované stravné

v celkovej výške 8,40€, vzhľadom k tomu, že z pripojeného poverenia mal súd za preukázané, že sa
jedná osobu v zamestnaneckom pomere, ktorej účasťou na pojednávaní nevznikol nárok na poskytnutie
osobitnej stravnej jednotky. Pokiaľ ide o odporcu 2/, tento si v súdom stanovenej lehote troch dní trovy
konania nevyúčtoval, preto súd rozhodol, že mu trovy konania nepriznal. Súd priznal odporkyni 3/ trovy
právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci (príprava a prevzatie zastupovania v roku 2014,

vyjadrenie k návrhu navrhovateľa zo dňa 4.11.2014, pojednávanie dňa 5.2.2015, pojednávanie dňa
12.3.2015) vo výške 512,85 € s poukazom na § 10 ods. 2 Vyhlášky č.655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci + dvakrát režijný paušál za rok 2014 vo výške
8,04 a dvakrát režijný paušál za r. 2015 vo výške 8,39€, teda trovy právneho zastúpenia odporkyne 3/
celkom vo výške 2084,26€.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo
vyhotovení trojmo cestou Okresného súdu Žiar nad Hronom na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí, v

akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny,
čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba
predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., ak
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené,

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.