Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3609202690
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3609202690.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8
a 10, Bratislava, IČO 30807484, pobočka Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému:
BLANAZ s.r.o., so sídlom Rudolfa Jašíka 156/4, 958 01 Partizánske, IČO 36323161, t. č. vymazaný
z Obchodného registra, o vymoženie 822,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. januára 2015, č. k. 4Er/269/2009-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 41,75
Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 06.08.2009, doručeným exekútorskému úradu dňa 10.08.2009

domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 822,40 Eur na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany zo dňa 25.05.2009
č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2009.
Tamojší súd poveril vykonaním exekúcie dňa 18.08.2009 JUDr. Alenu Szalayovú, súdnu exekútorku so
sídlom v Leviciach. Poverená súdna exekútorka tamojšiemu súdu doručila dňa 26.01.2015 podnet na
zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra bez právneho

nástupcu. Zároveň si uplatnila trovy exekúcie v sume 41,75 Eur, ktoré špecifikovala ako odmenu 33,19
Eur, náhradu hotových výdavkov 1,60 Eur a DPH 6,96 Eur. Súd prvého stupňa z výpisu z obchodného
registra na povinného zistil, že bol uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 28CbR/334/2009-25 zo dňa
20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011 zrušený bez likvidácie. Dňom 17.03.2011
bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie
podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h)

Exekučného poriadku zastaviť. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej
výške platí trovy exekúcie. Výška trov exekúcie v prípade jej zastavenia vyplýva z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení. Súd
prvého stupňa posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálne zákonnej výške
33,19 Eur, po zákonnom zaokrúhlení na najbližších 50 eurocentov nahor (§ 26 vyhlášky) vo výške 33,50

Eur, avšak v súlade s § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len do vyúčtovanej výšky 33,19
Eur. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky za poštovné vo výške 1,60 Eur. 3/
DPH podľa § 196 Exekučného poriadku vo výške 20 % zo základu 34,79 Eur v sume 6,96 Eur. Spolu
patria poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 41,75 Eur vrátane DPH. S poukazom
na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého
stupňa zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa o zastavení exekúcie povinný neexistoval, pretože bol už viac ako 3 roky vymazaný

z obchodného registra. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom z obchodného registra stratil
spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Namietal, že v čase podania návrhu na exekúciu nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať výmaz
povinného z obchodného registra, v dôsledku čoho svojim konaním nezapríčinil zastavenie exekučného

konania, keď s dostatočným časovým odstupom pred zrušením a výmazom povinného z obchodného
registra podal návrh na začatie exekučného konania. Ďalej uviedol, že v prípade zániku povinného z
dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní náhrady trov
exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto možnosť pripúšťa
aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008. Zároveň
namietal aj výšku exekučných trov priznaných súdnemu exekútorovi, a to s poukazom na § 28 zákona o

DPH, podľa ktorého je poštovné od dane oslobodené. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie
súdu prvého stupňa zrušil.

Súdna exekútorka v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázala na § 9 ods. 1 písm. d)
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Mala za to, že v súlade s § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.

z. patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov. Súdna exekútorka navrhla,
aby odvolací súd odvolanie oprávneného zamietol.

Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je

potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto
dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 06.08.2009, doručeným súdnej
exekútorke JUDr. Alene Szalayovej dňa 10.08.2009, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre

vymoženie 822,40 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 25.05.2009, ktoré
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02.07.2009.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu

Trenčín č. k. 28CbR/334/2009-25 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011,
súd zrušil bez likvidácie spoločnosť BLANAZ s.r.o., so sídlom Rudolfa Jašíka 156/4, 958 01 Partizánske,
IČO 36323161, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke číslo
19331/R. Povinný bol následne dňa 17.03.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra
2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia

exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka
vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,

zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinnéhoneprešiel na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením
č. k. 28CbR/334/2009-25 zo dňa 20.01.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2011, zrušil
obchodnú spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto

súd prvého stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
OSP zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 OSP sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy

prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním

odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 OSP stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o
odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1.
novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom

prípade však podal oprávnený odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto
bolo na daný prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v
znení zákona č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou
od 01.11.2013 novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné
ustanovenie v znení účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším
súdnym úradníkom súdu prvého stupňa.Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.

4 posledná veta OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.