Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Viera Sandtnerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/85/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512207598
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sandtnerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2013:1512207598.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Sandtnerovou v právnej veci
navrhovateľov: 1) Y. Y., bytom I. XX, H., 2) G. Y., bytom G. XX, H., obidvaja právne zastúpení JUDr.
Andrejom Huorkom advokátom so sídlom Gelnická 8, Bratislava, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s. r. o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a .
II. Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania
pozostávajúce z odmeny právneho zastúpenia vo výške 240,62 Eur na účet advokátskej kancelárie
Tomáš Kušnír, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovatelia sa svojím návrhom podaným na súd dňa 24.04.2012 domáhali zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-7542 zo dňa
16.03.2012. Zároveň požiadali o odklad vykonateľnosti tohto rozhodcovského rozsudku.
Uznesením sp. zn.12C 85/2012 - 70 súd povolil odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej t. j. o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Odporca s návrhom nesúhlasil.
Na vytýčené pojednávanie dňa 24.10.2013 sa navrhovatelia a ich právny zástupca nedostavili napriek
tomu, že doručenie predvolania mali riadne vykázané. Zástupca navrhovateľov síce dňa 23.10.2013
zaslal súdu e-mail, kde oznámil. že navrhovatelia sa nemôžu zúčastniť pojednávania pre vážne rodinné
dôvody a on ako právny zástupca má v tom istom období kolíziu pojednávaní, ale o odročenie
pojednávania nepožiadal. Súd preto pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov a ich
právneho zástupcu v súlade s ustanoveniami § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi najmä:
rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn.
II/2010-7542 zo dňa 16.03.2012, žalobnou odpoveďou zo dňa 05.01.2011 č. 220107542, oznámením o
postúpení pohľadávky podľa § 526 zák. č. 40/1964 Zb., zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 17.12.2003, oznámením Slovenskej sporiteľne zo dňa 11.03.2013 č. l. 60, zmluvou o spätnom
postúpenípohľadávkyč.XXXX/XXXX/CEzodňa14.12.2012,zmluvouopostúpenípohľadávkyč.XXXX/XXXX/C zo dňa 18.02.2013, spismi Okresného súdu Bratislava A I 2K 39/2008, sp. zn. I 4K 27/2008
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: .
Navrhovatelia svoj návrh odôvodňovali tým, že vzhľadom na ich platobnú neschopnosť podali dňa
24.10.2008 návrh na vyhlásenie konkurzu na ich majetok. Pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorá
bola predmetom rozhodcovského konania a ktorú sporiteľňa už po podaní návrhu na konkurz previedla
na EOS KSI Slovensko, s. r. o zahrnuli v návrhu na konkurz. Okresný súd Bratislava I návrh navrhovateľa
v 1. rade uznesením 4K/27/2008 zo dňa 15.12.2008 zamietol pre nedostatok majetku a rovnako zamietol
aj návrh navrhovateľky v 2. rade a to uznesením 2K/39/2008 - 34 zo dňa 13.01.2009 tiež pre nedostatok
majetku. Uznesenia boli riadne uverejnené v Obchodnom vestníku. V súlade s § 20 ods. 3 zák. č. 7/2005
Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciimohlaSlovenskásporiteľňa,a.s.akopôvodnýveriteľpodaťodvolanie
voči uzneseniu konkurzného súdu. To sa však nestalo a veriteľ postúpil pohľadávku EOS KSI Slovakia,
s. r. o.. Tieto skutočnosti navrhovateľ namietal aj vo svojej žalobnej odpovedi pre rozhodcovský súd.
Tento však odpoveď vôbec nebral do úvahy a rozhodol v prospech EOS KSI Slovensko, hoci ten v čase
získania pohľadávky vedel, že je zahrnutá v konkurze, resp. mu túto skutočnosť mal oznámiť postupiteľ,
Slovenská sporiteľňa, a. s.
Odporca s návrhom nesúhlasil. Tvrdil, že dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodcovský rozsudok
zrušiť v danom prípade nenastali a navrhovatelia nepreukázali naplnenie dôvodov § 40 ods. 1 písm.
a) a b) zák. č. 244/2002 Z.z., s poukázaním na ktoré navrhovatelia sa domáhajú zrušenia tuzemského
rozhodcovského rozsudku. Ukončenie konkurzného konania jeho zastavením a konštatovaním, že
majetok dlžníka fyzickej osoby nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu, nie je riešením
insolventnosti fyzickej osoby a neznamená automaticky zánik jej dlhov, ako je tomu u právnických osôb.
Zo zákona č. 7/2005 Z.z. nevyplýva, že zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku zaniká
nárok veriteľov voči dlžníkovi.
Rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn.
II/2010-7542 zo dňa 16.03.2012 boli navrhovatelia zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi
2.009,70 €, úroky z omeškania vo výške 14,25 % p. a. zo sumy 1.603,51 € od 16.10.2009 do zaplatenia
a na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Dôvodom bolo neplnenie Zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca odporcu poskytol navrhovateľom úver vo
výške 50.000,- Sk. Navrhovateľ rozhodcovský rozsudok prebral dňa 28.03.2012 a navrhovateľka v 2.
rade si rozsudok neprebrala. Stálemu rozhodcovskému súdu sa jej zásielka vrátila 18.04.2012.
Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať
zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní ).
Podľa § 1 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory
a) o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam,
b) o osobnom stave,
c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí,
d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnacieho konania.
Podľa § 41 ods. 1 veta prvá zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Po preskúmaní súdneho spisu a doložených dokladov súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľov
nie je možné vyhovieť. Žalobný návrh bol síce podaný na súd včas, ale jeho dôvodnosť navrhovatelia
nepreukázali. V podanom návrhu poukazovali na to, že z dôvodu platobnej neschopnosti podali návrh
na vyhlásenie konkurzu na ich majetok a pohľadávka sporiteľne bola v návrhu zahrnutá. Konkurzný súd
uznesením konkurzné konanie zastavil pre ich nemajetnosť. Boli toho názoru, že právny predchodca
navrhovateľa - Slovenská sporiteľňa, a. s. sa mal voči tomuto uzneseniu o zastavení konania odvolať
postupom podľa § 20 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a nie postúpiť pohľadávku
EOS KSI Slovensko, a. s.. Podľa nich rozhodcovský súd nemal čo po začatí konkurzu konať.
V danom prípade sa však nejedná o prípad, kedy by rozhodcovský súd nemohol rozhodovať vo veci z
dôvodu, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla v priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania. Tým,
že bolo konkurzné konanie zastavené pre nemajetnosť dlžníkov samo osebe neznamená, že ich dlhy
zanikajú a nie je možné sa domáhať ich zaplatenia. Zastavením konkurzného konania pre nemajetnosť
pri fyzických osobách nedochádza k zániku subjektu - dlžníka tak, ako tomu je v prípade právnických
osôb, kedy po právoplatnosti takéhoto uznesenia dochádza k ich výmazu z obchodného, resp. iného
registra. Nakoľko konkurzné konanie bolo zastavené a nedošlo k vyhláseniu konkurzu na majetok
dlžníka, pohľadávka veriteľa nezanikla a tento si ju mohol uplatňovať na rozhodcovskom súde tak, ako
so na tom účastníci uzavretej zmluvy o splátkovom úvere dohodli. Taktiež mohol voľne svoju pohľadávku
postúpiť aj bez súhlasu dlžníka tretej osobe. Rozhodcovský súd teda nekonal v čase, kedy prebiehalo
konkurzné konanie a o veci, ktorá nemôže byť predmetom konkurzného konania, ale až po tom, čo
konkurzné konanie bolo zastavené bez toho, aby bol na majetok dlžníkov vyhlásený konkurz. Vzhľadom
na uvedené súd návrh v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojitosti s §§ 149 ods. 1 a 151
ods. 1 a 8 O.s.p. Navrhovatelia boli v konaní neúspešní, preto sú povinní úspešnému odporcovi nahradiť
trovy konania pozostávajúce z odmeny právneho zastúpenia. Zástupca odporcu si vyčíslil odmenu na
245,65 € (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd z 20.11.2012, účasť na pojednávaní
dňa 24.10.2013 á 58,69 € za úkon + 20 % DPH - 35,50 € + 2 x RP po 9,16 € s DPH, 1 x RP 9,37 €).
Súd priznal zástupcovi odporcu odmenu podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledujúce úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia 19.11.2012 1/13 výpoč. zákl. ...... 58,69 € + 7,63 € RP,
- písomné podanie na súd 20.11.2012 .............................................. 58,69 € + 7,63 € RP,
- účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013............................................. 60,07 € + 7,81 € RP.
Nakoľko zástupca odporcu je platcom DPH, súd mu priznal aj 20 % DPH - 40,10 €. Spolu odmena
právneho zastúpenia predstavuje sumu 240,62 € a na zaplatenie tejto sumy súd navrhovateľov zaviazal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom
súde písomne dvojmo.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:
proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny,
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 202 a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.