Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913210482
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2014:7913210482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: Q. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R., I. č. 5, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa a.s., IČO: 31690904, so
sídlom Garbiarska č. 2, Košice, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Užhorodská
21, Košice, IČO: 47231785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice č.k. 3C/1513/12 zo dňa 19.1.2012.

II. Návrh odporcu na prerušenie konania súd z a m i e t a.

III. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach č.k.
3C/1513/12 zo dňa 19.1.2012. Návrh odôvodnila tým, že uvedeným rozsudkom jej bolo uložené uhradiť
pre odporcu sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-- Eur do 5 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku. Návrh opierala o ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a - j/ zákona č. 244/2002
Z.z. a to konkrétne o dôvod vymedzený v § 40 písm. a/ cit. zák. tvrdiac, že rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania.

Odvolávala sa na § 53 ods. 4 písm. r/ OZ, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ust., ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré okrem iného vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil veriteľ výlučne v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na zákonnú úpravu
teda došlo podľa nej k porušeniu zákona, a preto rozhodcovský súd nebol príslušný na konanie vo veci
žiadnych sporov týkajúcich sa poistnej zmluvy, ktorá bola predmetom riešenia pred rozhodcovským

súdom. Poukázala aj na ustanovenie Všeobecných podmienok poistnej zmluvy čl. XVII. ods. 7a, kde je
presne uvedené, že poisťovňa má pri uzatváraní zmluvy náklady vo forme sprostredkovania uzatvorenia
príslušnej zmluvy a tieto poisťovňa nesie na svoje náklady až do ukončenia poistnej zmluvy pri zániku
poistnej zmluvy, keď sa vytvorí odkupná hodnota, táto sa má započítať do pohľadávky poisťovne. Len
v prípade, keď by sa nevytvorila odkupná hodnota táto sa má započítať do pohľadávky poisťovne
len prípade, keď by sa nevytvorila odkupná hodnota stáva sa pohľadávka splatnou dňom ukončenia
poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená si túto pohľadávku voči poistníkovi uplatniť. Poukázala na

list zo dňa 6.10.2010 kde ako poistník mala evidovanú voči poisťovni na poistení hodnotu 0,-- Sk.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania
nie je spotrebiteľskou zmluvou, a preto nemožno na platnosť rozhodcovskej doložky uplatňovaťtie hmotnoprávne ustanovenia príslušných právnych noriem, ktoré oprávňujú namietať neplatnosť
rozhodcovskej doložky iba pri spotrebiteľských zmluvách. Podľa odporcu aj keby príslušná zmluva o
poistení uzavretá medzi účastníkmi bola spotrebiteľskou zmluvou, tvrdenie navrhovateľky o neplatnosti

rozhodcovskej doložky nemá oporu v platnej právnej úprave, pretože v čase podpisu poistnej zmluvy
ako aj dohody o rozhodcovskej doložke bola navrhovateľka vzhľadom na podrobnú znalosť právnej
úpravy a vzhľadom na stupeň jej znalosti a vedomosti v oblasti uzatvárania tohto typu poistných zmlúv
dostatočne spôsobilá na to, aby či už uvedenú zmluvu alebo rozhodcovskú doložku nepodpísala.
Odporcaďalejuvádza,ženavrhovateľkapripodpisezmluvypodpísalaajzáznam,vktoromjeobsiahnuté

jej prehlásenie, že informácie sprostredkovateľom poistenia jej boli dané vyčerpávajúco, jasne tak,
aby im porozumela. V súvislosti s namietaným predmetom rozhodcovského konania uviedol, že je
nepochybné, že v rozhodcovskom konaní Arbitrážny súd prejednával predmet spôsobilý na prejednanie
v rozhodcovskom konaní ak prejednával zaplatenie peňažnej pohľadávky, ktorá bez pochýb patrí medzi
konania, ktoré je možné skončiť súdnym zmierom a zároveň tento nepatrí medzi žiadne z negatívne
vymedzených konaní v § 1 ods. 3 písm. a - d/ zákona o rozhodcovskom konaní, a preto nárok na

zaplatenie peňažnej pohľadávky je pochybne predmetom spôsobilým na prejednanie v rozhodcovskom
konaní.

Veľmi podrobne vysvetľuje dôvody, ktoré by mali byť rozhodujúce pri skúmaní rozhodcovského konania,
v rámci ktorého bol sporný rozhodcovský rozsudok vydaný. Vytýka navrhovateľke, že v návrhu

nešpecifikuje konkrétne z akého právneho dôvodu má byť rozhodcovský rozsudok zrušený, a teda v
tomto smere je jej návrh nejasný a neurčitý a na základe vlastnej právnej analýzy popiera spotrebiteľský
charakter rozhodcovského konania aj napriek tomu, že základný zmluvný vzťah, ktorý existoval medzi
účastníkmi konania, takýto spotrebiteľský charakter mal.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 4.1.2012 podal odporca na Arbitrážny súd Košice žalobu zo dňa 2.1.2012, ktorou žiadal, aby
Arbitrážny súd Košice rozhodol o jeho pohľadávke voči navrhovateľke, ktorá pozostával z nezaplatenej
pohľadávky vo výške 51,45 Eur. Zároveň žiadal, aby súd uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť trovy

rozhodcovského konania. Arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 19.1.2012 rozhodol
rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 3C1513/12 tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi
sumu 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-- Eur do 5 dní od doručenia tohto
rozhodcovského rozsudku. Tento rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 21.6.2013.

Navrhovateľka dňa 8.7.2013 podala na Okresnom súde Trebišov žalobu proti odporcovi, ktorou žiadala,
abysúdvyššie uvedenýrozhodcovský rozsudokzrušil.TietoskutočnostisúdzistilzospisuArbitrážneho
súdu sp.zn. 3C 1513/12 ako aj zo samotného návrhu navrhovateľky.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že odporca si uplatnil svoj nárok v rozhodcovskom konaní ako

nárok z poistnej zmluvy uzavretej odporcom ako poistníkom a navrhovateľkou ako poistencom. Ide o
poistnú zmluvu č. 4460190032 zo dňa 30.7.2008. Predmetom poistnej zmluvy bolo životné poistenie.
Nie je sporné ani to, že k zmluve boli pripojené Všeobecné zmluvné podmienky, ani to, že obsah
týchto poistných podmienok potvrdila navrhovateľka vlastnoručným podpisom dňa 30.7.2008. Súčasťou
Všeobecných zmluvných podmienok bolo osobitné zmluvné dojednania vo vyššie uvedenej poistnej

zmluve. V bode 2 osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4460190032 sa
uvádza, že poistník a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne
svoju vôľu a v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho
konaniazdôvoduúčelnosti,praktickostiarýchlostipodrobiarozhodcovskémukonaniuvzmysleXV.časti
týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Aj osobitné zmluvné

dojednanie je opatrené podpisom navrhovateľky ako aj osoby konajúcej za odporcu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. j z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania
sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu,
len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzne právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.Súd konštatuje, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke do vlastných rúk dňa 21.6.2013
a žalobu na súd doručila súdu dňa 8.7.2013, teda včas.

Podľa § 43 ods. 1,2 cit. zák. ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu podľa § 40 písm. a, c/,
pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej
žalobe.

Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu ako je uvedený v ods. 1, rozhodcovská zmluva
ostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového
rozhodovania a prerokovania rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa účastníci konania nedohodnú inak, budú
noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zák. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len
vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Podľa § 4 ods. 8 z.č. 250/07 Z.z. na ochranu spotrebiteľa predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými

mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 2 písm. a/ z.č. 250/07 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá používa služby pre osobnú potrebu.

Podľa § 2 ods. b/ z.č. 250/07 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie predávajúcim podnikateľ, ktorý

spotrebiteľovi poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Podľa § 2 písm. i/ z.č. 250/07 Z.z. sa na účely tohto zákona rozumie službou akákoľvek činnosť alebo
výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi.

Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd zrušil rozhodcovský rozsudok

uvedený vo výroku tohto rozhodnutia lebo zistil, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi účastníkmi
konania dňa 30.7.2008, spočívajúca v tom, že o nároku navrhovateľky vyplývajúceho z vyššie uvedenej
poistnej zmluvy môže rozhodovať výlučne iba rozhodcovský súd. Takto formulovaný text rozhodcovskej
doložky z 30.7.2008 nie je medzi účastníkmi sporný. Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/
a § 53 ods. 5 OZ dohoda rozhodcovskej doložky je neplatná, pretože sa v nej uvádza, že spory s

dodávateľom vyplývajúce z poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je oprávnený riešiť výlučne
rozhodcovský súd v rozhodcovskom konaní. V prípade neprijateľných podmienok ide stále o porušenie
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, a preto u navrhovateľky je daný
dôvod na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j/ z.č.244/2002 Z.z. Ak sa odporca v konaní bráni a žiada návrh zamietnuť z dôvodu, že v prípade zmluvy
uzavretej medzi účastníkmi nemôže ísť o spotrebiteľskú zmluvu súd s týmto argumentom odporcu
nesúhlasí.Jehoargumentnemáoporuvovykonanomdokazovaníaniplatnejprávnejúprave.Aniostatné

dôvody, ktoré uvádza odporca v súvislosti s absenciou zákonných dôvodov na strane navrhovateľky
na podanie návrhu, zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú na mieste. Ani v jednom z tvrdí odporcu
sa nenachádza argument, žeby obsah rozhodcovskej doložky bol v súlade s ust. § 53 ods. 4 písm.
r/ a § 53 ods. 5 OZ. Preukázanie skutočnosti, že obsah rozhodcovskej doložky rigorózne určuje, že
spory medzi účastníkmi sa musia riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní, činí zo zákona túto dohodu

o rozhodcovskej doložke neplatnou.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je ust. § 40 ods. 1
písm. a - j/ a v ďalšom zdôrazňuje, že ide hlavne o dôvod podľa § 40 ods. 1 písm. a/ z.č. 244/2002 Z.z.

Dohoda o rozhodcovskej doložke je neplatným platným úkonom, pretože odporuje zákonu, teda § 53

ods. 4 písm. r/ OZ, ide teda o absolútnu neplatnosť dohody o rozhodcovskej doložke, a preto súd
nie je viazaný právnou kvalifikáciou neplatnosti právneho úkonu tak ako ho určí účastník konania. Z
uvedeného dôvodu súd určil, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm.j/z.č.244/2002Z.z.,leborozhodcovskýsúdporušilvšeobecnezáväznýprávnypredpisnaochranu
spotrebiteľa, ktorým je práve ust. § 53 OZ.

Podaním doručeným súdu dňa 19.2.2014 navrhol odporca prerušiť konanie, ktoré odôvodnil tým, že
v prebiehajúcom súdnom konaní sa navrhovateľka opiera o právne závery uvedené v uznesení
Najvyššieho súdu SR č. 6Cdo 1/2012 z 21.3.2013. Citovaným rozhodnutím Najvyšší súd rozhodol
o procesnej forme a o odmietnutí dovolania napriek tomu vyslovil v odôvodnení uznesenia závery
meritórnej povahy nemajú žiaden vzťah ku dôvodom odmietnutia dovolania. Citujúc nález Ústavného

súdu SR č. II. ÚS 402/2008 z 1.4.2009 poukázal na to, že zmienené rozhodnutie NS SR č.k. 2Cdo
5/2012, ktoré bolo Ústavným súdom zrušené (a postup NS a nižších exekučných súdov) je takmer
totožné s rozhodnutím NS SR sp.zn. 6Cdo 1/2012, teda s tým uznesením Najvyššieho súdu, o ktoré
navrhovateľ opiera svoju argumentáciu v tomto konaní. Uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS
382/2013 zo dňa 10.7.2013 Ústavný súd prijal na ďalšie konanie sťažnosť odporcu, ktorou namietal

okrem iného aj porušenie svojich práv postupom súdu a uznesením NS SR č. 6Cdo 1/2012 zo dňa
21.3.2012. Z prijatia ústavnej sťažnosti dotýkajúcej sa tohto uznesenia na ďalšie konanie vyplýva
pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že uznesenie NS SR č.k. 6Cdo 1/2012 bude zrušené, nakoľko
vec prejednáva identický senát. Z toho dôvodu navrhol prerušiť súdne konane až do právoplatného
skončenia konania o sťažnosti proti uzneseniu NS SR č. 6Cdo 1/2012 vedeného na Ústavnom súde

SR č. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012.

Navrhovateľka s prerušením konania nesúhlasila.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi a argumentmi odporcu súd konštatuje, že jeho
návrhu na prerušenie konania nie je možné vyhovieť, pretože nie je dôvodný vzhľadom k tomu, že

výsledok konania č.k. II. ÚS 382/2013 pred Ústavným súdom SR nemá právny význam pre toto konanie.
Odporca poukázal na pravdepodobnosť zrušenia rozhodnutia NS SR č.k. 6Cdo 1/2012 s poukazom na
totožnosť konania a predmetu sporu s konaní na NS SR č.k. 2Cdo 5/12.

Súd po oboznámení sa s obsahom daných rozhodnutí konštatuje, že nález Ústavného súdu riešil

otázku procesnú a z dôvodu procesného pochybenia NS a súdov vyšších stupňov zrušil rozhodnutie
Najvyššieho súdu. V náleze Ústavného súdu nebola riešená otázka prijateľnosti resp. neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Napokon ÚS nenahrádza všeobecné súdy, nemôže preskúmavať ich právne
názory s výnimkou arbitrážnych rozhodnutí, navyše z judikatúry Najvyššieho súdu ako aj Ústavného
súdu vyplýva ustálenosť riešenia danej otázky. Z uvedeného dôvodu návrh odporcu na prerušenie

konania súd zamietol.

Navrhovateľka mala v konaní úspech, trovy konania nežiadala. Odporca v konaní úspech nemal a tak
súd účastníkom trovy konania nepriznal / § 142 ods. 1 v spojitosti s § 151 ods.. 1 OSP/.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).