Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 11, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/108/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213786
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1210213786.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľa E. J., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXX, H. J. L., zastúpeného spoločnosťou AKAK s. r.
o., Slowackého 56, Bratislava, proti S. A.. B. R., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, L., zastúpenej advokátkou
JUDr. Jankou Hazlingerovou, Čapkova 8, Bratislava, o zaplatenie 182.567,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 182.566,55 eur s 9,5 % - ným úrokom z omeškania
ročne od 04.10.2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29.09.2008 do 01.10.2011 z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 17.6.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť mu 182.567,- eur s príslušným úrokom z omeškania od 29.9.2008 do zaplatenia. Uviedol,
že dňa 29.9.2008 uzatvoril s odporkyňou kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností parc. č. XXXX/X. a
parc. č. XXXX/X, v kat. úz. Bratislava - Ružinov, zapísaných na LV č. XXXX. Odporkyňu zastupoval na

základe plnej moci zo dňa 2.9.2008 H. F.. Navrhovateľ za uvedené nehnuteľnosti zaplatil cestou realitnej
kancelárie DAM - TRADING, s.r.o. sumu 5.500.000,- Sk, z tohto prvá splátka bola 2.900.000,- Sk a
druhá bola 2.600.000,- Sk. Odporkyňa podala žalobu o neplatnosť tejto zmluvy a zároveň sa domáhala
u prokurátora podania protestu proti zavkladovaniu tejto zmluvy do katastra. Na základe protestu
prokurátora bol vklad navrhovateľovi zamietnutý a ako vlastníčka je opätovne vedená odporkyňa.
Vzhľadom k tomu, že na základe plnej moci odporkyňa poverila J.. F. na dohodnutie kúpnej ceny a na
prevzatie kúpnej ceny, ktorú J.. F. prevzal, je za to v plnej miere zodpovedná navrhovateľka. Vzhľadom k

tomu,žesaobnovilpôvodnývlastníckyvzťahknehnuteľnostiam,ktorébolipredmetomprevodu,zaktoré
navrhovateľ zaplatil 5.500.000,- Sk splnomocnenému zástupcovi odporkyne J.. F., vyzval navrhovateľ
odporkyňu, aby mu vrátila peniaze. Odporkyňa však nie je ochotná peniaze vrátiť.

Podaním dourčeným súdu dňa 2.3.2012 navrhovateľ upresnil výšku požadovaných úrokov z omeškania
tak, že žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne (súd zmenu návrhu pripustil uznesením
zo dňa 11.4.2012) a uviedol, že úrok z omeškania žiada priznať až od 2.10.2011, čo súd podľa obsahu

považoval za čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 29.09.2008 do
01.10.2011, preto súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 96 O.s.p.Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Uviedla, že nie je pravdou, že dňa 29.9.2008
uzatvorila s navrhovateľom kúpnu zmluvu, odporkyňa kúpnu zmluvu nepodpísala a o jej podpísaní
nemala žiadnu vedomosť, nakoľko H. F. nesplnomocnila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Ak kúpnu

zmluvu podpísal H. F., nekonal v mene odporkyne. Na základe plnej moci zo dňa 2.9.2008 odporkyňa
nesplnomocnila H. F. k podpísaniu kúpnej zmluvy. V plnej moci odporkyňa presne označila k akým
úkonom je H. F. splnomocnený. Plnomocenstvo na uzatvorenie kúpnej zmluvy tam uvedené nebolo.
Navrhovateľ nezaplatil odporkyni žiadnu kúpnu cenu, ale zaplatil celú vymáhanú sumu na účet H. F.,
ktorý si celú túto sumu ponechal a nevyplatil ju odporkyni, preto odporkyňa nie je pasívne legitimovaná

v tomto spore, na účet odporcu sa bezdôvodne neobohatila, a to preto, že medzi navrhovateľom a
odporkyňou nebol žiaden zmluvný vzťah a navrhovateľ odporkyni žiadnu sumu nezaplatil. J.. F. konal
nad rámec plnej moci, a teda s jeho úkonov nemohla byť odporkyňa zaviazaná. Odporkyňa na základe
tejto zmluvy neposkytla navrhovateľovi žiadne plnenie, a ani od neho žiadne plnenie neprijala, teda
navrhovateľ si nemôže od nej uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej odporkyňa uviedla,
že p. H. F.Š. poznala tak, že bol partner jej kolegyne, ktorá ho ospevovala, že je šikovný, preto sa na

ňu obrátila, či by nevedel nájsť kupca na jej pozemok. On súhlasil. Potom sa s ním stretla aj s p. K.,
vlastníkom susediaceho pozemku, a dohodli sa tak, že mu dajú plnú moc. P. F. im poslal e-mailom návrh
plnomocenstva, v ktorom bolo okrem iného uvedené, že má právo podpísať za ňu aj kúpnu zmluvu.
Riešili to spolu s p. K. a s nejakou právničkou z jeho pracoviska a rozhodli sa vynechať z plnomocenstva
tú časť, ktorá sa týkala oprávnenia podpísať za nich kúpnu zmluvu. Takto upravené plnomocenstvá

vytlačili a každý sám ich išiel overiť k notárke. Odporkyňa potom ňou podpísané plnomocenstvo poslala
p. F. po svojej kolegyni. Ani ju nenapadlo, že by sa mohla stretnúť s podvodníkom, preto nemala problém
s tým, aby p. F. prevzal za ňu kúpnu cenu, keď už by ona podpísala kúpnu zmluvu. Odporkyňa sa
dozvedela, že bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 29.9.2008, niekedy koncom roka 2008, upozornil ju na
to jej brat. Dňa 16.1.2009 sa dozvedela, že jej pozemok kúpil navrhovateľ. Potom sa snažila kontaktovať

s p. F., ktorý jej mobil nedvíhal, ale raz za týždeň napísal SMS-ku, že doposiaľ k žiadnemu obchodu
nedošlo. S navrhovateľom sa stretla 4.2.2009 v spoločnosti DAM-TRADING s.r.o. a tam navrhovateľovi
povedala, že p. F. nedala plnú moc aj na podpísanie kúpnej zmluvy. Napokon odporkyňa uviedla,
že navrhovateľ nepreukázal zaplatenie kúpnej ceny tak, ako je uvedené v kúpnej zmluve. Odporkyni
nevznikli z kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2008 žiadne práva a ani povinnosti, a preto je nesprávny záver

navrhovateľ o tom, že si včas a riadne nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy. Preto
navrhovateľovi nevzniklo právo na odstúpenie od zmluvy. Nebola splnená podmienka pre odstúpenie
od zmluvy podľa § 48 ods. 1 OZ, ani podľa § 517 ods. 1 OZ. Preto nedošlo k zrušeniu zmluvy. Kúpna
zmluva zo dňa 29.9.2008 je neplatným právnym úkonom podľa § 37 a 39 OZ.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a svedkov U. G. a H. K. a oboznámením
sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Dňa 2.9.2008 splnomocnila odporkyňa H. F., X.. XX.X.XXXX, L. V. XXXX, R. V., aby ju zastupoval pri
všetkýchprávnychúkonochspojenýchspredajompozemkovvjejvýlučnomvlastníctve,ktorénadobudla

zámennou zmluvou V-862/05 zo dňa 23.6.2005. Pozemky sa nachádzajú v kat. úz. Ružinov, obec BA -
m. č. Ružinov, okres Bratislava II, a sú zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere
XXX m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2. Ďalej v plnomocenstve
bolo vymenované: 1. dohodnutie zmluvných podmienok pri predaji nehnuteľnosti, 2. dohodnutie kúpnej
ceny, 3. podpísanie zmluvy o budúcej zmluve, 4. prevzatie výpisu z listu vlastníctva s vyznačenými

akýmikoľvek plombami, 5. prevzatie kúpnej zmluvy s vyznačením povolenia vkladu, 6. podpísanie a
podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, 7. zastupovanie vlastníka - v konaní pred správou
katastra, 8. prevzatie rozhodnutia správy katastra + prevzatie výpisu z listu vlastníctva, 9. podanie
odvolania proti rozhodnutiu správy katastra, vzdanie sa odvolania, 10. prevzatie kúpnej ceny.

Dňa 29.9.2008 uzatvorili odporkyňa ako predávajúca zastúpená H. F., X.. XX.X.XXXX a odporca ako
kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 119
m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, v kat. úz. Ružinov, LV č.
XXXX. V zmluve bola dohodnutá kúpna cena v sume 5.500.000,- Sk, splatná v 2 splátkach, a to vo
výške 2.900.000,- Sk, ktorú kupujúci zaplatil v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy splnomocnencovi

predávajúcej a vo výške 2.600.000,- Sk, ktorú mal kupujúci uhradiť do 3.10.2008 vložením do depozitu
sprostredkovateľa DAM-TRADING s.r.o. s tým, že sprostredkovateľ poukáže túto časť kúpnej ceny
zníženú o sprostredkovaciu províziu vo výške 200.000,- Sk na účet predávajúceho vedený v Dexiabanke,č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX,atopopodanínávrhunavkladvlastníckehopráva.Vkladvlastníckeho
práva navrhovateľa na základe tejto zmluvy bol povolený dňa 9.10.2008 pod V - XXXXX/XX.

Dňa 8.10.2008 previedla spoločnosť DAM-TRADING s.r.o. sumu 2.400.000,- Sk na účet vedený v Dexia
banke, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Listom zo dňa 2.2.2009, doručeným Správe katastra pre hl. mesto SR Bratislavu dňa 2.2.2009,
odporkyňa podľa § 48 OZ napadla kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi ňou zastúpenou H. F. a

navrhovateľom z dôvodu, že H. F. nemal oprávnenie k podpisu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 119 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 40 m2, v kat. úz. Ružinov, LV č. XXXX. Žiadala o vysvetlenie, prečo správa katastra
povolila vklad.

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 2.3.2009 sa odporkyňa (ako navrhovateľka) domáhala voči

navrhovateľovi (ako odporcovi) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 51C
51/2009. Tunajší súd uznesením zo dňa 26.4.2010, č. k. 51C 51/2009 - 107 konanie zastavil z dôvodu
späťvzatia návrhu. Z obsah spisu vyplýva, že H. F.F., X.. XX.X.XXXX, B. G. XX.XX.XXXX (oznámenie
Obvodného oddelenia PZ Stará Turá zo dňa 17.3.2010).

Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu rozhodnutím zo dňa 28.4.2009, č. V-XXXXX/XX vyhovela
protestu Okresnej prokuratúry Bratislava II č. Pd. 42/09-7 zo dňa 17.4.2009 a zrušila napadnuté
rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu zo dňa 9.10.2008 pod číslom V - 28591/08
týkajúce sa nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 119 m2 a parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 40 m2, v kat. úz. Ružinov, LV č. XXXX, ktorým bol povolený vklad

vlastníckeho práva.

Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 27.7.2009, č. 92/09-BP zamietol odvolanie
navrhovateľa a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. V-XXXXX/XX zo dňa
28.4.2009.

Listom zo dňa 1.6.2010 vyzval právny zástupca navrhovateľa odporkyňu na vrátenie žalovanej sumy.

Listom zo dňa 4.6.2010 oznámila právna zástupkyňa odporkyne právnemu zástupcovi navrhovateľa, že
jeho požiadavka je neoprávnená, z dôvodu že odporkyňa svoje pozemky nikdy nepredala a nikdy od

nikoho neobdržala za tieto pozemky žiadnu finančnú náhradu, preto nie je povinná navrhovateľovi vrátiť
požadovanú sumu.

Podľa výpisu z LV č. XXXX, vlastníčkou nehnuteľností parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 119 m2 a
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, v kat. úz. K. je odporkyňa.

Podľa oznámenia Dexia banky Slovensko a.s. zo dňa 9.6.2011 majiteľom osobného účtu č.
XXXXXXXXXX/XXXX bol H. F., L. V. XXXX, R. V., K..Č.. XXXXXX/XXXX.

Listom zo dňa 26.9.2011, doručeným odporkyni dňa 29.9.2011, navrhovateľ v súlade s § 517 ods. 1

OZ odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2008 z dôvodu, že odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť,
hoci bola k plneniu vyzvaná. Vyzval odporkyňu, aby do 3 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy, mu
zaplatila sumu 182.567,- eur.

Listom zo dňa 29.9.2011 odporkyňa oznámila navrhovateľovi, že nemôž platne odstúpiť od zmluvy,

ktorú s ňou neuzatvoril a doručením odstúpenia od zmluvy osobe, ktorá nie je účastníkom zmluvy,
nenastali účinky odstúpenia od zmluvy, preto mu ani nemohlo vzniknúť právo požadovať zaplatenie
sumy 182.567,- eur. Ďalej uviedla, že nikdy nebola dlžníkom vo vzťahu k navrhovateľovi, preto sa nikdy
nemohla dostať do omeškania s plnením akýchkoľvek záväzkov. Preto mu nemohlo vzniknúť právo na
odstúpenie od zmluvy.

Svedkyňa U. G., konateľka realitnej kancelárie DAM TRADING s.r.o., uviedla, že sa na nich obrátil
p. H. F. o sprostredkovanie kúpy a predaja pozemkov v kat. území Ružinov a povedal, že bude mať
splnomocnenie od vlastníkov pozemkov, aby hľadali kupca s tým, že splnomocnenie predloží neskôrpri podpise kúpnej zmluvy. Dal im výpis z LV, kópiu z katastrálnej mapy, kópiu občianskeho preukazu
odporkyne a jej žiadosť na kataster o zmenu priezviska. Vystupoval dôveryhodne, naozaj to vyzeralo,
že je v spojení s odporkyňou. Oni pozemky inzerovali, ozval sa navrhovateľ, ktorý bol potom u nich v

kancelárii aj s p. F.. Dohodli si kúpnu zmluvu, ktorú pripravila ich kancelária. P. F. priniesol plnú moc
k notárovi pri podpise zmluvy. Odporkyňa nebola prítomná pri podpisovaní zmluvy. Časť kúpnej ceny
bola uložená na ich účet a časť kúpnej ceny bola platená v hotovosti. Ďalej svedkyňa uviedla, že po
uzatvorení zmluvy (nepamätala si kedy), bola za ňou odporkyňa a povedala jej, že peniaze jej p. F.
neposlal. Hovorila, že vtedy sa dozvedela, že sa ten pozemok predáva. Potom vyvolali stretnutie u nich

v kancelárii, kde boli prítomní navrhovateľ, odporkyňa, nejaký ich právny zástupca a bol tam aj p. K..
Odporkyňa a p. K. navrhovali navrhovateľovi, že ak im ešte niečo doplatí, že sa nebudú súdiť. Kúpnu
zmluvu vypracovala ona (svedkyňa) osobne, v čase jej vypracovania nemala k dispozícii plnú moc pre p.
F., túto priniesol až k notárovi. Spoločnosť DAM TRADING s.r.o. mala uzatvorenú sprostredkovateľskú
zmluvu s p. F.. S navrhovateľom sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorenú nemali. Kúpnu cenu uvedenú
v zmluve stanovil p. F..

SvedokH.K.,uviedol,žepoznáodporkyňaasi8rokovsúkromneajpracovne.Onpredávalsvojpozemok
a keď sa to dozvedela odporkyňa, prejavila záujem predať aj svoj pozemok, nakoľko ich pozemky sú
susediace. Ozvala sa mu odporkyňa, že má nejakého sprostredkovateľa, ktorým bol p. F. a dohodli
sa, že mu zveria predaj pozemkov. Odporkyňa za ním potom prišla do práce aj s p. F.. Na základe

ich rozhovoru mal p. F.Š. pripraviť návrh splnomocnenia. Toto splnomocnenie im poslal e-mailom, bolo
v ňom vymenovaných nejakých 12 alebo 15 bodov, po porade s riaditeľkou úseku práva u neho v
banke, niektoré body dali preč, napr. nesúhlasil s tým, aby za neho niekto podpisoval kúpnu zmluvu,
toto upravovanie plnomocenstva robili spolu s odporkyňou. Potom si už každý sám vypísali hlavičku
plnomocenstva a poslali to p. F.. Potom uplynul nejaký čas, komunikovali s p. F. a aj s odporkyňou, či sa

niečo deje s predajom pozemkov. Po čase komunikoval p. F. čoraz menej a keď už sa vôbec neozýval,
oslovil odporkyňu, aby zistila, čo sa deje a ona potom v katastri zistila, že ich pozemky už sú predané.
Potom sa stretli v realitnej kancelárii aj s navrhovateľom a odporkyňou. Tam chceli vedieť vysvetlenie a
bolo im povedané, že oni postupovali podľa ich plných mocí, ktoré dali p. F., a že ten bol oprávnený za
nich tie kúpne zmluvy podpísať. Nie je pravdou, že by na stretnutí ponúkali navrhovateľovi, že ak im ešte

niečo doplatí, nebudú sa súdiť. Svedok ďalej uviedol, že nemal vedomosť o tom, že p. F. zabezpečoval
predaj jeho pozemku prostredníctvom nejakých tretích osôb alebo realitnej kancelárie.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah

splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa§31ods.4OZakjepotrebné,abysaprávnyúkonurobilvpísomnejforme,musísaplnomocenstvo
udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho
úkonu.
Podľa § 32 ods. 2 OZ ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia

zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe
osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
Podľa § 33 ods. 1 OZ ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je
splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe,

s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení
oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
Podľa § 33 ods. 2 OZ ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za
koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli

prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od
splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 33 ods. 3 OZ ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku
plnomocenstva vedela.
Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone

ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 122 ods. 1 veta prvá OZ lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.

Podľa § 122 ods. 3 OZ ak posledný deň lehoty pripadne a sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posedným
dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v
dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o

deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 588 OZ z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať
a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľky je z prevažnej časti dôvodný.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 182.567,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
Konkrétne sa jednalo o vrátenie kúpnej ceny, ktorú zaplatil na základe kúpnej zmluvy za nehnuteľnosti
odporkyne, ktorých vlastníkom sa nestal. Odporkyňa sa v konaní bránila najmä tým, že H. F., ktorý
podpísal kúpnu zmluvu, na uzatvorenie kúpnej zmluvy nesplnomocnila, teda pokiaľ tento kúpnu zmluvu

podpísal a navrhovateľ mu zaplatil kúpnu cenu, nevznikol právny vzťah medzi ňou a navrhovateľom, a
teda nie je povinná mu nič vrátiť.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 29.9.2008 bola uzatvorená kúpna zmluva, ktorej
predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve odporkyne, pričom kúpnu zmluvu za predávajúcu podpísal
H. F.. V konaní nebolo sporné, že odporkyňa splnomocnila H. F. na úkony spojené s predajom týchto

nehnuteľností, sporný však bol rozsah tohto splnomocnenia, a to najmä to, či H. F. bol oprávnený za
odporkyňu aj uzatvoriť a podpísať kúpnu zmluvu. Je nepochybné, že každá osoba sa môže dať pri
právnom úkone zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Treba však odlišovať dohodu o plnej moci,
čo je dvojstranný právny úkon uzatvorený medzi splnomocniteľom a splnomocnencom a plnú moc
resp. plnomocenstvo, čo je jednostranný prejav vôle adresovaný tretím osobám, ktorým splnomocniteľ

voči nim osvedčuje existenciu a rozsah splnomocnencovho oprávnenia za neho konať. Tretie osoby,
pokiaľ neboli prítomné pri uzatváraní dohody o plnej moci medzi splnomocniteľom a splnomocnencom,
sa môžu dozvedieť o rozsahu splnomocnencovho oprávnenia konať za splnomocniteľa iba z obsahu
plnomocenstva. Pokiaľ odporkyňa teda mala v úmysle splnomocniť H. F. iba na určité právne úkony
spojené s predajom nehnuteľnosti, pričom medzi tieto úkony nemalo patriť uzatvorenie a podpísanie

kúpnej zmluvy, mala to v záujme právnej istoty tretích osôb, jednoznačne v plnomocenstve vyjadriť. V
konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by navrhovateľ mal vedomosť o procese upravovania rozsahu
plnej moci udelenej H. F., ktorý opisovala tak odporkyňa, ako aj svedok H. K., a ani o tom, že odporkyňa
si vymienila podpísanie kúpnej zmluvy. Z obsahu plnomocenstva udeleného odporkyňou H. F. dňa
2.9.2008 pritom vyplýva, že ho splnomocnila, aby ju zatupoval pri všetkých právnych úkonoch spojených

s predajom pozemkov v jej výlučnom vlastníctve. Je síce pravdou, že v druhej časti plnomocenstva
je vymenovaných 10 konkrétnych úkonov súvisiacich s predajom nehnuteľnosti, avšak pri absencii
akéhokoľvek slova či vety uvádzajúcich tento výpočet právnych úkonov (napr. „a to konkrétne“, „a to
výlučne“, „a to“ a pod.) resp. absencie negatívneho vymedzenia úkonu/úkonov, na ktoré odporkyňaH. F.Á. nesplnomocnila (napr. „okrem podpísania/uzavretia kúpnej zmluvy“), pri formulácii prvej časti
plnomocenstva („aby ma zastúpil pri všetkých právnych úkonoch spojených s predajom pozemkov“), nie
je možné z tohto plnomocenstva vyvodiť, že sa jedná o taxatívne vymedzenie právnych úkonov, na ktoré

bol H.. F. splnomocnený. Skôr sa dá vyvodiť, že malo ísť o príkladmý výpočet právnych úkonov. Z tohto
plnomocenstva je teda zrejmé, že H. F. bol splnomocnený na všetky právne úkony spojené s predajom
pozemkov, vrátane podpísania kúpnej zmluvy. Opačný výklad by bol v rozpore s jazykovým vyjadrením
plnomocenstva (aj keby prípadne zodpovedal vôli odporkyne). S právnym názorom prokuratúry, či
orgánov správy katastra, ktorými súd nie je viazaný, sa preto súd pri posúdení tejto otázky nemohol

stotožniť. Keďže z plnomocenstva zo dňa 2.9.2008 vyplýva, že H. F. bol splnomocnený na všetky právne
úkony spojené s predajom pozemkov odporkyne, je zrejmé, že bol splnomocnený aj na uzatvorenie
a podpísanie kúpnej zmluvy. Pokiaľ teda kúpnu zmluvu zo dňa 29.9.2008 podpísal, konal pritom za
odporkyňu, a teda z podpísanej kúpnej zmluvy vznikli práva a povinnosti priamo odporkyni. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že medzi odporkyňou a navrhovateľom došlo k uzatvoreniu platnej
kúpnej zmluvy.

Ak by sa aj súd stotožnil s tvrdením odporkyne, že H.. F. nesplnomocnila na podpísanie kúpnej zmluvy,
pokiaľ by tento kúpnu zmluvu napriek tomu podpísal, išlo by o prekročenie jeho oprávnenia. V takom
prípade pokiaľ by odporkyňa týmto právnym úkonom nechcela byť viazaná, mala bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o tomto prekročení dozvedala, oznámiť navrhovateľovi svoj nesúhlas. Ako
uviedla, sama odporkyňa, o tom, že bola uzatvorená kúpna zmluva dňa 29.9.2008 sa dozvedela niekedy

koncom roka 2008, dňa 16.1.2009 sa dozvedela, že jej pozemok kúpil navrhovateľ a až dňa 4.2.2009
oznámila navrhovateľovi svoj nesúhlas. Súd mal za to, že takýto časový odstup nemožno považovať za
konanie „bez zbytočného odkladu“, a preto je potrebné mať za to, že ak aj išlo o prekročenie oprávnenia
zo strany H.. F., odporkyňa, keďže svoj nesúhlas navrhovateľovi neoznámila bez zbytočného odkladu,
prekročenie schválila (ide o nevyvrátiteľnú domnienku - § 33 ods. 1 OZ).

Medzi účastníkmi konania bola teda uzatvorená platná kúpna zmluva. Z kúpnej zmluvy majú kupujúci aj
predávajúci navzájom postavenie veriteľa aj dlžníka. Predávajúci je povinný previesť vlastnícke právo
k predmetu kúpy na kupujúceho a v tomto smere je kupujúci vo vzťahu k nemu veriteľom a predávajúci
dlžníkom a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu, a v tomto smere je vo vzťahu k predávajúcemu
dlžníkom a predávajúci vo vzťahu k nemu veriteľom. Navrhovateľ zaplatil celú kúpnu cenu dohodnutú v

zmluve H.. F., ktorý bol na to splnomocnený odporkyňou, a to časť v hotovosti do jeho rúk, čo potvrdil H..
F. podpisom zmluvy, a zvyšok prevodom na účet cez sprostredkovateľa, čo bolo preukázané výpisom z
účtu. Odporkyňa však na navrhovateľa vlastnícke právo k predmetu zmluvy nepreviedla, keďže pôvodne
sícebolpovolenývkladvlastníckehoprávavprospechnavrhovateľa,avšaknapokonnazákladeprotestu
prokurátora došlo k zrušeniu rozhodnutia o povolení vkladu a vlastníčkou predmetných nehnuteľností

zostala odporkyňa. Je potom zrejmé, že navrhovateľ mal právo v súlade s § 517 ods. 1 OZ odstúpiť od
kúpnej zmluvy, keďže odporkyňa nesplnila svoj záväzok zo zmluvy napriek tomu, že navrhovateľ svoj
záväzok splnil v celom rozsahu. Súd preto považoval odstúpenie od zmluvy zo dňa 26.9.2011 za platné a
v súlade so zákonom. Odstúpením od zmluvy sa kúpna zmluva od začiatku zrušila. Podľa § 457 OZ bol
teda každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže odporkyňa zostala

vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, bola povinná vrátiť navrhovateľovi celú
zaplatenú kúpnu cenu. Skutočnosť, že kúpna cena bola vyplatená splnomocnencovi odporkyne, ktorý
potom podľa tvrdenia odporkyne, jej túto kúpnu cenu ani jej časť nevyplatil, pritom nemá žiaden vplyv na
povinnosťodporkyne,vrátiťkúpnucenunavrhovateľovi,nakoľkokeďH..F.prevzalkúpnucenu,urobiltak
v mene odporkyne. Je pritom vecou odporkyne ako sa so svojim splnomocnencom vyporiada, nakoľko

ide o ich dvojstranný vzťah.
Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že odporkyňa je povinná zaplatiť (vrátiť) navrhovateľovi celú
zaplatenú kúpnu cenu v sume 5.500.000,- Sk, čo v prepočte na eurá (pri konverznom kurze 30,126)
predstavuje sumu 182.566,55 eur. Súd teda odporkyňu zaviazal na zaplatenie 182.566,55 eur a vo
zvyšku v časti istiny návrh zamietol (navrhovateľ žaloval sumu 182.567,- eur)

Keďže odporkyňa sa dostala so zaplatením do omeškania, súd priznal navrhovateľovi aj úroky z
omeškania v súlade s § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 563 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Navrhovateľ odvodzoval omeškania odporkyne od odstúpenia od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy
bolo odporkyni doručené dňa 29.9.2011, pričom v ňom navrhovateľ určil lehotu na plnenie tri dni odo
dňa doručenia. Tretí deň lehoty pripadol na 2.10.2011, čo bola nedeľa, preto posedným dňom lehoty na

splnenie povinnosti odporkyne bol pondelok 3.10.2011 a odporkyňa sa potom dostlala do omeškania
až dňa 4.10.2011. Preto súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania až od 4.10.2011 a vo zvyšku (za
obdobie od 2.10.2011 do 3.10.2011) jeho návrh v časti príslušenstva zamietol.Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).