Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615202161
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3615202161.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného B., právne zastúpeného P. proti povinnému F.,
o vymoženie 869,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske, č.k. 2Er/327/2015-13 zo dňa 17. júna 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie. O trovách konania vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 103, §
104 ods. 1, § 159 ods. 3 a § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 28.04.2015 doručil súdu súdny exekútor P.. D.. P. U., X.. žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade návrhu oprávnenej zo dňa
30.03.2015 a exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného

priRozhodcovská,ArbitrážnaaMediačná,a.s.sp.zn.WHB0110098zodňa18.10.2010,ktorýnadobudol
právoplatnosť dňa 08.11.2010 a vykonateľnosť dňa 12.11.2010. Z obsahu pripojeného spisu tamojšieho
súdu, sp. zn. 6Er/21/2011 súd zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a
Mediačná, a.s. sp. zn. WHB0110098 zo dňa 18.10.2010 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému
pre vymoženie sumy 869,95 Eur s príslušenstvom. V uvedenej exekučnej veci súdu uznesením

zo dňa 26.01.2011, č.k. 6Er/21/2011-12 žiadosť súdneho exekútora zamietol pre
rozpor exekučného titulu so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
21.09.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčín zo dňa 26.07.2011, č.k. 4CoE/154/2011-22.
Uznesením zo dňa 18.03.2013, č.k. 6Er/21/2011-42 súd exekučné konanie zastavil. Súd po preskúmaní
veci konštatoval, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej
veci už bolo tamojším súdom o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie

exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného
konania, právoplatne rozhodnuté, čo založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci, a teda pokiaľ v
totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní
nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania (podľa
§ 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p.) O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. c) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, pretože konanie vo veci bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, poukazujúc na ust. §
205 ods. 2 písm. a), d), f), e) a § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze exekučného
konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom
návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvomi spôsobmi, a to tak,

že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Dôvodil, že
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietkuprávoplatne rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.5Cdo205/2011.Zastávalnázor,ževdanomprípadeexekučnýsúdnesprávneaplikoval
ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní

nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení
aplikovať zásadu res iudicata. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o
ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je
nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa
rozhodovalo, ale predstavuje len proces v súvislosti s čím poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo 108/2012. Podľa ust. § 44 ods. 2, prvá a druhá
veta Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Oprávnený mal za to,
žezpovahyveciniejemožnépriznaťexekučnémusúduväčšírozsahvecnejpreskúmavacejpôsobnosti,
než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické
dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu podľa oprávneného súd nie je oprávnený

rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení,
resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V tejto súvislosti poukázal
na uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Cdo 159/2009. Oprávnený mal za to, že súd postupoval v
rozpore so zákonom, a tým porušil právo na spravodlivý súdny proces a odňal účastníkovi konania
možnosť konať pred súdom. Poukázal na uznesenia ústavného súdu, sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS

85/06, II. ÚS 380/2013, II. ÚS 499/2012. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v
Bratislave, č.k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012, Okresného súdu Malacky,
č.k. 23Er 2074/2011-13. Oprávnený je názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp
rovnosti účastníkov konania a poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS
23/2013-8 a III. ÚS 153/07. Na základe uvedených skutočností navrhol, súd napadnuté uznesenie v

celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovuje, alebo aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania
krajského súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie okresného
súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v nadväznosti na ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p. krajský súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, s ktorým

sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého uznesenia okresného súdu krajský súd
dopĺňa nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom, doručeným súdu dňa 28.04.2015, domáhal vykonania
exekúcie proti povinnému pre vymoženie 869,95 Eur s príslušenstvom, a to na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s. sp. zn. WHB0110098 zo dňa 18.10.2010. Napadnutým
uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie, keďže v predmetnom exekučnom
konaní, sp. zn. 2Er/327/2015 je podkladom pre vymoženie pohľadávky oprávneného proti povinnému
ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd prvého stupňa vo svojom

skoršom rozhodnutí, č.k. 6Er/21/2011-12 zo dňa 26.01.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 4CoE/154/2011-22 zo dňa 26.07.2011, právoplatným 21.09.2011, žiadosť o udelenie
poverenia zamietol a následne uznesením Okresného súdu Partizánske, č.k. 6Er/21/2011-42 zo dňa
18.03.2013 exekučné konanie zastavil. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že za týchto podmienok
ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné zastaviť s poukazom na ust. §

104 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie,
súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky

spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a

nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol iný súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka rei iudicatae sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho
(iné rozhodnutie súdu v prípade prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ust. § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas
konaniaprihliadasúdnato,čisúsplnenépodmienkykonania,zaktorýchmôžekonaťvoveci(podmienky

konania). V ust. § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky
konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva,
že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti
a kedykoľvek za konania.

Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky prekážky rei
iudicatae dôjde vtedy, ako správne poukázal i súd prvého stupňa v preskúmavanej veci,
ak sú kumulatívne splnené tri podmienky: začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté; konať sa opätovne začne medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci.

Z ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré
sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky
nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je
povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ust. § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s ust.
§ 251 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc zo skutočnosti, že Exekučný poriadok neobsahuje

žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie
aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné ustáliť,
čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je
predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov

vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci zohľadňujúc vyššie uvedené východiská poukazuje na skutočnosť,
že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej
veci, exekučný súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie

a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania,
právoplatne rozhodol, a to uznesením, č.k. 6Er/21/2011-12 zo dňa 26.01.2011 v spojení s
uznesenímKrajskéhosúduvTrenčíne, č.k.4CoE/154/2011-22zodňa26.07.2011,právoplatným
21.09.2011, žiadosť o udelenie poverenia zamietol a následne uznesením Okresného súdu Partizánske,
č.k. 6Er/21/2011-42 zo dňa 18.03.2013 exekučné konanie zastavil. V uvedenej exekučnej veci dospel

súd prvého stupňa k záveru, že predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcuvdanejvecikonať,atospoukazomnaneplatnosťrozhodcovskejdoložky,nemožnopovažovať
za spôsobilý exekučný titul. Nakoľko uvedeným uznesením o zastavení exekúcie bolo právoplatne
rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný v exekučnom titule, pričom
skutkové okolnosti, vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu, zostali nezmenené,

ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na túto
skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa právny názor, že uznesenie
súdu prvého stupňa, č.k. 6Er/21/2011-12 zo dňa 26.01.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Trenčíne, č.k. 4CoE/154/2011-22 zo dňa 26.07.2011 založilo prekážku rei iudicatae, a teda, pokiaľ vtotožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno
pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .