Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, February 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/346/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114212928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7114212928.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek
senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. L. Z.
nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave
dieťaťa rodičov M. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č. XXX v Plešivci zastúpenej advokátkou JUDr.
Janou Závodskou so sídlom na Alžbetinej ul. č. 3 v Košiciach a E. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L..
XXX v konaní o určenie výživného pre maloletú o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
z 18.11.2014 č.k. 7P/329/2014-112 takto

r o z h o d o l :

M e n í napadnutý rozsudok tak, že návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudok zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 150 eur mesačne
v období od 1.3.2012 do 30.6.2013, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu matke
maloletej. Dlžné výživné 1.180 eur za obdobie od 1.3.2012 do 30.6.2013 povolil otcovi splácať po 100
eur mesačne spolu s bežným výživným matke maloletej od právoplatnosti rozsudku pod následkami
straty výhod splátok.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh matky zamietne. Vytkol konajúcemu súdu, že mu odoprel
právo záverečnej reči. Vyslovil presvedčenie, že nenastali dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
by odôvodňovali spätné určenie výživného. Zdôraznil, že krátkodobá hospitalizácia v roku 2014
neznemožnila matke podať návrh v období od roku 2012 do roku 2013. Dodal , že v rozhodnom období
sa rovnako podieľal na výchove a výžive maloletej, preto tvrdenia matky označil za účelové.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a žiadala
nahradiť trovy odvolacieho konania. Dodala, že návrh v rozhodnom období nepodala kvôli neustálym
problémom s otcom maloletej a napätej situácii medzi nimi. Konštatovala, že v dôsledku nehody na
motorke bola bezprostredne po tom hospitalizovaná dva mesiace a v roku 2014 v dôsledku tejto nehody
podstúpila operáciu.

Podľa §-u 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§219), ani na jeho zrušenie (§221 ods.1).

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď určil
výživné pre mal. L. od 1.3.2012 do 30.6.2013 napriek tomu, že matka maloletej podala návrh na určenie
výživného 26.5.2014, bez existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že zákonnou podmienkou pre spätné priznanie výživného pre maloleté dieťa v zmysle ust. §
77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine je, aby pre tento postup existovali dôvody hodné osobitného zreteľa.
To znamená, že rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa, má preukázať skutočnosti, ktoré mu bránili
podať návrhu už v čase, keď si povinný rodič prestal vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť alebo si neplnil
vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom zvýšeným odôvodneným potrebám dieťaťa. Matka
odôvodňovala návrh na zvýšenie výživného spätne pred podaním návrhu tým, že v rozhodnom období
mala nehodu, bezprostredne po ktorej bola hospitalizovaná dva mesiace a v jej dôsledku bola v roku
2014 operovaná. Uviedla, že návrh nepodala aj preto, že s otcom maloletej sa v tom čase rozvádzali,
mali medzi sebou konflikty, preto sa sústredila na to, aby v prvom rade skončilo konanie o rozvod
manželstva. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené dôvody nie sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa, pretože matka v predmetnom období nežila s otcom v spoločnej domácnosti, otec nemal
faktický dosah na jej konanie a ich vzájomné konflikty, ktoré vznikli pri realizácii styku s maloletou jej
nebránili podať návrh na určenie výživného. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať
výživné pre maloleté dieťa vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm.a/ Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou
rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rovnako tak nehoda matky v roku 2010 nebola dôvodom hodným
osobitného zreteľa, nakoľko matke od skončenia hospitalizácie po nehode do operácie v roku 2014 nič
nebránilo podať návrh na určenie výživného. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že jej zdravotný
stav si od nehody v roku 2010 po operáciu v roku 2014 vyžadoval nepretržitú lekársku starostlivosť
alebo jej nútený pobyt na lôžku, ktorý by jej bránil v podaní návrhu. Zdôrazňuje, že dôvodom hodným
osobitného zreteľa je taká skutočnosť, ktorá objektívne bráni rodičovi podať návrh na určenie výživného
v čase, kedy si povinný rodič prestal plniť vyživovaciu povinnosť, resp. si ju neplní v primeranom rozsahu
a trvá až do podania návrhu, ktorým oprávnený rodič navrhol určiť výživné pre maloleté dieťa spätne.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh matky
zamietol.

K odvolacím námietkam otca dodáva, že právo konať pred súdom, ako súčasť ústavného práva na súdnu
ochranu, je potrebné vykladať v tom zmysle, že k odňatiu práva konať pred súdom dochádza i v tom
prípade, ak porušenie konkrétneho procesného ustanovenia bezprostredne spôsobí odňatie možnosti
konať pred súdom, avšak len v takom prípade, že takýto postup súdu vôbec neumožní účastníkovi
uplatniť svoje konkrétne procesné práva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5Cdo/104/2002). Preto
samotná skutočnosť, že žalovaný nezhrnul svoje návrhy a nevyjadril sa k dokazovaniu a k právnej
stránke veci pred vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania, nemá za následok odňatie možnosti
účastníka konať pred súdom, ak mu bolo umožnené jeho procesné práva uplatniť podaním riadneho
opravného prostriedku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p., pretože v tomto konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.