Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 6, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26S/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200292
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4013200292.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PavlaPilekaačlenovsenátuJUDr.Jána
Bzdúška a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: Rivac s.r.o., Ontopa 815, Zlatná na Ostrove, IČO:
35 934 760, zastúpený: JUDr. Anna Mišová, advokátka, Špitálska 2905, Komárno, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1100304/1/53029/2013 zo dňa 04.02.2013 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie žalovaného č. 1100304/1/53029/2013 zo dňa 04.02.2013 ako aj rozhodnutie Daňového
úradu Nitra - Komárno č. 9410401/5/3139769/2012 zo dňa 29.10.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a
b) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 972,18 eura a 66,--
eur náhrady iných trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2013 sa žalobca domáhal preskúmania postupu
a rozhodnutia žalovaného špecifikovaného v záhlaví rozsudku, ako aj postupu a rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu - Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č.
9410401/5/3139769/2012 zo dňa 29.10.2012.
Žalobca poukázal na skoršie rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu v Komárne, ktorý platobným
výmerom č. 621/230/64765/10/Szab zo dňa 15.11.2010 znížil daňovému subjektu nadmerný odpočet

z DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo sumy 105.965,62 eura na sumu 35,13 eura, neuznal
daňovému subjektu oprávnenie na vrátenie nadmerného dopočtu na sumu 105.930,49 eura z faktúry
č. 9 zo dňa 17.07.2009. Prvostupňový orgán odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že daňový subjekt
neuniesol dôkazné bremeno v konaní, správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly požadoval
predovšetkým predloženie dôkazov pôvodu materiálu, a evidencie osôb vykonávajúcich stavebné práce
na projekte stavby farmy na chov činčíl amerických.. Daňové riaditeľstvo SR v odvolacom konaní
rozhodnutím č. I/224/3892-19492/2011/999088-r zo dňa 24.03.2011 odvolanie žalobcu proti uvedenému

prvostupňovému rozhodnutiu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.

Krajský súd v Nitre rozsudku 26S/9/2011-72 zo dňa 22.12.2011 zrušil rozhodnutie odvolacieho orgánu
ako aj rozhodnutie správcu dane podľa § 250j ods. 2 písm. b) a d) OSP a vec vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Predmetná vec sa tým vrátila do štádia vyrubovacieho konania, v rámci ktorého správca dane
vykonal dokazovanie za účelom získania písomných dôkazov ohľadne dodávky stavebného diela
generálnym dodávateľom VIVIMPEX s.r.o. a jeho subdodávateľom GO-SAVE s.r.o. daňovému subjektuako odberateľovi. Správca dane považoval za potrebné preukázať predovšetkým to, aký materiál bol
použitý na túto stavbu a kto túto fyzicky vykonal.

V rámci vyrubovacieho konania bola vypočutá konateľka žalobcu p. Irena Violová, ktorá potvrdila
prevzatie stavebného diela od generálneho dodávateľa spol. VIVIMPEX s.r.o. ako aj prevzatie faktúry s
náležitosťami. Ďalej potvrdila, že v tejto veci na základe jej súhlasu ako aj na základe úradne overeného
splnomocnenia konal A.. Y. S. Pri výsluchu konateľky p. Ireny Violovej bol prítomný A.. S., ktorý tiež
potvrdil dodávku stavebného diela dodávateľom VIVIMPEX s.r.o. a subdodávateľom GO-SAVE s.r.o.

A.. Y. S. sa taktiež na predmetnom výsluchu vyjadril, že dodaný materiál pochádzal z Poľska od firmy
ART-BUD, pričom toto svoje tvrdenie opieral o skutočnosť, že tento nápis - ART-BUD Polska (logo) bol
napísaný na plachte návesu, ktorým bol stavebný materiál na stavbu dovážaný.

Na výzvu správcu dane, aby konateľka žalobcu p. Irena Violová predložila písomné dôkazy ohľadne
dodávky stavebného materiálu a stavebných pracovníkov, sa Irena Violová vyjadrila, že tieto dokumenty

netvorili súčasť zmluvy o dielo, tieto dokumenty nikdy nevidela a nedisponovala nimi.

V čase dodávky diela generálnym dodávateľom spol. VIVIMPEX s.r.o. bola konateľkou spoločnosti p.
Ilona Csekes. Správca dane ju vyzval na predloženie písomného vyjadrenia k veci. Vo svojej písomnej
výpovedi p. Ilona Csekes potvrdila dodávku stavebného diela pre žalobcu ako aj prevzatie stavebných

prác od subdodávateľa GO-SAVE s.r.o. Ďalej sa vyjadrila, že písomnými dokumentmi potvrdzujúcimi
zabezpečenie, cenu a pôvod stavebného materiálu ako aj dokladmi preukazujúcimi zabezpečenie
stavebných pracovníkov a pod. nedisponuje, nakoľko zabezpečenie stavebného materiálu, ako aj
stavebných pracovníkov vykonal subdodávateľ vo vlastnej réžii a odovzdal generálnemu dodávateľovi
stavebné dielo ako také.

V čase dodávky stavebného diela bol konateľom subdodávateľa GO-SAVE s.r.o. Peter Ferenčík, ktorý
vo všetkých svojich troch výsluchoch potvrdil dodávku stavebného diela, ako aj uhradenie faktúry
generálnym dodávateľom. Na výzvu správcu dane, aby predložil písomné dokumenty ohľadne pôvodu
stavebného materiálu a zoznam pracovníkov vykonávajúcich stavebné práce, sa vyjadril, že nakoľko

svoj obchodný podiel predal a účtovníctvo odovzdal, s týmito dokumentmi nedisponuje.

Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia zhodnotil, že keďže sa nedokázal nakontaktovať
na súčasného konateľa subdodávateľskej spol. GO-SAVE s.r.o., za účelom získania písomných
dokumentov, daňový subjekt maril snahu správcu dane zabezpečiť dôkazný materiál.

Zároveň správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia pri vyhodnotení informácií zistených výsluchmi
svedkov vyvodil záver, že vypočutí svedkovia sú nedôveryhodní.

Správca dane ďalej doplnil dokazovanie o vyjadrenie súdneho znalca z odboru stavebníctvo. Súdny

znalec sa však vyjadriť k otázkam správcu dane: kto bol zhotoviteľom predmetného stavebného diela,
aký materiál bol použitý, akí stavební pracovníci vykonali stavebné práce, nevedel a ani nemohol.
Poukázal však na niektoré dielčie rozdiely v dokumentácii stavebných prác so skutočne zistenými
stavebnými prácami. Vyjadril sa, že existujúce dielčie rozdiely v objeme a hodnote vykonaných
stavebných prác oproti deklarovaným a skutočne zisteným pri rekonštrukčných prácach sa vyskytujú,

nakoľko sa stáva, že niektoré práce potrebné k dodržaniu technologického postupu nie sú uvedené v
stavebnej dokumentácii, ale sú bezpodmienečne nutné. Hodnota a objem súdnym znalcom zistených
stavebných práca na predmetnej stavebnej dodávke aj z toho dôvodu je vyššia ako deklaruje faktúra
dodávateľa.

Následne správca dane - Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno vydaním dodatočného platobného
výmeru č. 9410401/5/3139769/2012 zo dňa 29.10.2012 nepriznal nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume 105.930,49 eura v podstate
z tých istých dôvodov ako vo svojom skoršom rozhodnutí. Keďže správca dane podľa žalobcu ani v
tomto prípade nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, žalobca proti uvedenému

dodatočnému platobnému výmeru podal opäť odvolanie.

Finančné riaditeľstvo SR o tomto odvolaní rozhodlo rozhodnutím č. 1100304/1/53029/2013 zo dňa
04.02.2013 tak, že zmenilo výrokovú časť prvostupňového platobného výmeru znížením sumynepriznanéhonadmernéhoodpočtuDPHzosumy105.965,62euranasumu105.930,49eura.Vovzťahu
k nepriznaniu nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH žalovaný ako odvolací orgán
dôvodil tým, že napadnuté rozhodnutie správcu dane bolo vydané v súlade so zákonom.

Žalobca v žalobe označil hodnotiacu úvahu správcu dane za svojvoľnú a nevychádzajúcu zo spoľahlivo
zistených skutočností. Správca dane podľa žalobcu viedol dokazovanie úmyselne v jeho neprospech,
keďže bez právneho odôvodnenia ignoroval dôkazy ako výpovede svedkov a vyjadrenie súdneho
znalca. Všetky svedecké výpovede hodnotil ako nedôveryhodné a zamlčal stanovisko súdneho znalca,

podľa ktorého „v podstate stavebné práce realizované do termínu vyhotovenia znaleckého posudku
sú vyhotovené v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou, čo do technického aj budúceho
dispozičného riešenia dotknutých objektov stavby“.

Správca dane neuznal žalobcovi ako odberateľovi nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
s odôvodnením, že odberateľ neuniesol dôkazné bremeno v konaní z dôvodu nekontaktnosti

subdodávateľa generálneho dodávateľa. Dôkazné bremeno však nie je absolútne a jednostranné.
Správca dane, pretože nedokázal získať písomné dôkazy od subdodávateľa, pokladal za preukázané,
že dodanie predmetnej stavby nemohlo byť uskutočnené tak, ako to tvrdí žalobca a vypočutí svedkovia.
Tvrdenia žalobcu však žiadnym relevantným dôkazom nevyvrátil. Žalobca namietal, že nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu nemôže byť zamietnutý z dôvodu úvahy správcu dane, že subdodávateľ sa

mohol dopustiť nezákonnosti v súvislosti s jeho dodávateľmi. Písomné dokumenty preukazujúce fyzické
dodanie stavby ohľadne stavebného materiálu a stavebných pracovníkov môžu byť jedine v účtovníctve
subdodávateľa.

Vzhľadom na uvedené žalobca pokladá postup žalovaného, ktorým uznal konanie a rozhodnutie

prvostupňového orgánu v tom, že na základe skutočnosti, ako bolo neplnenie si povinnosti subjektu
v reťazci, nedostupnosť účtovníctva (nekontaktný subdodávateľ), vyplývajúcich z ustanovenia zák. č.
431/2002 Zb. a vyslovil nepreukázateľnosť zdaniteľného plnenia deklarované žalobcom, za konanie v
rozpore s ust. § 21 zákona č. 511/1992 Zb. vo vzťahu k čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko
prenáša zodpovednosť za neplnenie si zákonných povinností iných subjektov na žalobcu v rozpore s

rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie v prípade C-80/11 a C-142/11. Rozhodnutia NS SR č. 3
Sžfú1/2011 a č. 4 Sžf/16/2010 taktiež pojednávajú o rozložení dôkazného bremena v daňovom konaní.
Poukazujú na posúdenie nároku na odpočet DPH, keď správca dane pre nekontaktnosť dodávateľa
nezákonne zamietol uznať nárok za predpokladu, že daňový subjekt splnil všetky taxatívne podmienky
na uznanie nároku.

NS SR sa vo svojom rozhodnutí č. 3 Sžf/1/2011 vyslovil, že nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu
na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti
nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt
znášať dôkaznú núdzu. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane nevykonával dokazovanie za účelom

do najúplnejšieho zistenia rozhodujúcich skutočností, ale výlučne za účelom potvrdenia vopred prijatej
vyšetrovacej verzie, ktorej výsledkom malo byť zamietnutie priznania nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH daňovému subjektu. V rozsudku Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch
C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), súdny dvor vyslovil, že
nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo

následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá
transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami.

Správca dane v rozpore s uvedenými súdnymi rozhodnutiami nútil žalobcu na preukázanie dôkazov,

ktoré netvoria súčasť jeho účtovníctva, nie sú v jeho kompetencii a nemá na ne ani dosah. Odobrením
takéhoto postupu prvostupňového orgánu zo strany žalovaného ako odvolacieho orgánu došlo k
porušeniu § 3 zák. č. 511/1992 Zb. s poukazom na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na uvedené má
žalobca za to, že skutkový stav zistený prvostupňovým orgánom a potvrdený odvolacím orgánom nebol
zistený v súlade s § 2 ods. 2 a § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko ani prvostupňový orgán,

ani odvolací orgán neprihliadli v daňovom konaní ani pri posudzovaní dôkazov a samotnom odôvodnení
svojhorozhodnutianavšetkyskutočnosti,ktorévyšlinajavovpriebehudaňovejkontrolyakoajdaňového
konania.Z týchto dôvodov sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd vyššie uvedené rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril vyjadrením doručeným súdu dňa 23.05.2013. Poukázal na to, že
správca dane konateľku žalobcu Irenu Violovú vyzval k predloženiu dôkazov preukazujúcich vykonanie
stavebných prác deklarovaných spoločnosťou VIVIMPEX s.r.o., pričom žiadal dodanie tovarov a služieb
preukázať až po subdodávateľa.

Do zápisnice menovaná uviedla, že sa aktívne nepodieľala na riadení a vedení spoločnosti. K spolupráci
s dodávateľom spoločnosťou VIVIMPEX s.r.o. p. Violová uviedla, že v rámci predloženej generálnej plnej
moci konal za kontrolovaný daňový subjekt A.. Y. S.. Uvedeného ústneho pojednávania sa zúčastnil
aj A.. Y. S. a správcovi dane na otázku o spolupráci s dodávateľom stavebných prác uviedol, že si
na to už nepamätá. K spisovaniu zisťovacích protokolov tvoriacich podklad k vystaveniu faktúry č.
9 zo dňa 17.07.2009 sa p. Violová nevedela vyjadriť. Uviedla, že za kontrolovaný daňový subjekt

konal A.. Y. S.. Ten na otázku k zisťovacím protokolom (podklad k faktúre za dodané práce č. 9 zo
dňa 17.07.2009) odpovedal, že zrejme došlo k omylu, boli vykonané práce, ktoré sa omylom dostali
do protokolov. Vypovedal, že s konateľom spoločnosti GO-SAVE s.r.o. p. Petrom Ferenčíkom, ktorý
vystupuje ako subdodávateľ prác jednal. Podľa Zmluvy o dielo č. 03/2008 zo dňa 21.04.2008, bodu č.
6.3.11, zhotoviteľ diela, spoločnosť VIVIMPEX s.r.o., bola povinná o vykonaných prácach viesť stavebný

denník. Podľa čl. IV. zmluvy o dielo č. 4/09 zo dňa 25.02.2009, ktorá bola uzatvorená medzi generálnym
dodávateľom VIVIMPEX s.r.o. a subdodávateľom GO-SAVE s.r.o., bolo povinnosťou dodávateľa viesť
stavebný denník. Vykonaným šetrením správcom dane bolo zistené, že stavebné denníky podložené k
vypracovaniu znaleckého posudku neboli nikým podpísané a nevyplýva z nich kto ich viedol a na základe
akých podkladov. Zo strany žalobcu nedošlo k predloženiu dôkazov o vykonaných prácach.

Správca dane na základe ďalšieho dokazovania zistil na základe písomnej odpovede p. Mgr. Ilony
Csekes, ktorá bola konateľkou spoločnosti VIVIMPEX s.r.o. (v čase od 19.12.2006 do 10.03.2010), že
účtovná evidencia spoločnosti bola odovzdaná dňa 15.02.2010 protokolom o odovzdaní účtovníctva
novému konateľovi spoločnosti p. Jozefovi Paulusovi.

Pán Jozef Paulus správcovi dane Daňovému úradu Bratislava doručil dňa 03.07.2012 vyjadrenie, že k
zdaňovaciemu obdobiu III-IV. 2009 sa nevie vyjadriť, nakoľko v tom období nemal účasť v spoločnosti.
Správca dane na základe odpovede na dožiadanie miestneho príslušného správcu dane Daňového
úradu Bratislava vo veci preverenia skutočností týkajúcich sa dodávky stavebných prác a použitého

stavebného materiálu pre odberateľa spoločnosť Rivac s.r.o., zistil, že dodávateľ VIVIMPEX s.r.o., sa na
adrese sídla spoločnosti Zámocká 22, Bratislava nenachádza. Ďalej z odpovede vyplynulo, že poštová
zásielka sa vrátila späť od poštového doručovateľa s poznámkou „adresát neznámy“.

Z výpovede Petra Ferenčíka, ktorý bol konateľom spoločnosti GO-SAVE s.r.o. (subdodávateľa

stavebných prác pre kontrolovaný daňový subjekt) správca dane zistil, že tento si vzhľadom na odstup
času nepamätá kým boli uskutočnené jednania týkajúce sa dodávok stavebných prác pre spoločnosť
VIVIMPEX s.r.o. Na výzvu k preukázaniu dokladov, že práce boli vykonané, ako aj k preukázaniu
použitého materiálu svedok vypovedal, že celú dokumentáciu má konateľ spoločnosti VIVIMPEX s.r.o.
Z výpovede ďalej vyplynulo, že práce mali byť vykonané maďarskými občanmi. K dátumu dodávok

materiálu a k termínu ukončenia stavebných prác sa p. Ferenčík nevedel vyjadriť. V priebehu ústneho
pojednávania bol predložený preberací protokol o prevode obchodného podielu zo dňa 8. februára 2010,
na základe ktorého sa jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti GO-SAVE s.r.o. mal stať p. Z.
Z.. Ďalej správca dane na základe odpovede na dožiadanie zistil z elektronického systému VIES údaje
týkajúce sa intrakomunitárneho nadobudnutia tovarov a služieb daňového subjektu GO-SAVE s.r.o. v

rámci EU. Na základe porovnaných údajov z daňových priznaní za obdobia I., II., III. a IV. štvrťrok
2009 nedošlo k žiadnemu dodaniu tovarov a služieb v rámci EU. Uvedeným šetrením správca dane
preveroval skutočnosti uvedené konateľom kontrolovaného daňového subjektu Y. S., ktorý sa vyjadril,
že stavebný materiál pochádzal z Poľska a stavebné skupiny a stavebná mechanizácia z Maďarska.
Zároveň správca dane preveroval pravdivosť výpovede p. Petra Ferenčíka, ktorý uviedol, že stavebné

práce vykonali maďarskí občania. Ani A.. Y. S. ani Peter Ferenčík svoje tvrdenia nevedeli preukázať
žiadnymi dôkaznými prostriedkami.Peter Ferenčík vo svojej svedeckej výpovedi pred správcom dane potvrdil vykonanie stavebných
prác, pričom písomné dôkazy nepredložil, ako uviedol z dôvodu predaja svojho obchodného podielu
spoločnosti GO-SAVE s.r.o. Z. Z.. Správca dane p. Z. vyzval na predloženie písomností, ktoré mal

nadobudnúť od p. Ferenčíka, zásielka sa však vrátila s poznámkou poštového doručovateľa „adresát
je neznámy“.

Dňa 03.10.2012 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, kde bol konateľ daňového subjektu Rivac s.r.o.
oboznámený so zisteniami správcu dane, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.

9410401/5/2787282/2012/Csj, Krá. V priebehu ústneho pojednávania správca dane preveroval, či
spoločnosť Rivac s.r.o. má nové dôkazy, že dodanie tovarov a služieb bolo reálne uskutočnené, tak,
ako je deklarované na dodávateľskej faktúre č. 9 zo dňa 17.07.2009. Na predmetnú otázku konateľ
kontrolovaného daňového subjektu A.. S. odpovedal, že investor stavby nemá povinnosť dokazovať
dodávku stavby. V priebehu vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom predložené žiadne
nové dôkazy, preukazujúce oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane na základe faktúry č.

9 zo dňa 17.07.2009 prijatej od spoločnosti VIVIMPEX s.r.o.

Žalovaný uvádza, že správca dane preveroval splnenie formálnych ako aj materiálnych podmienok
práva na odpočítanie dane. Zo strany kontrolovaného daňového subjektu neboli splnené podmienky na
uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty.

Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že daň, ktorú si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal,
bola voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku za dodané tovary, resp. služby. Z predloženej
faktúry č. 9 zo dňa 17.07.2009, na základe ktorej si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň nebola
preukázaná súvislosť s dodávkou tovaru a služieb. Zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia §
51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z pridanej hodnoty“).

V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku

z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Žalobca namietal v odvolaní, že ho správca dane nútil k preukázaniu dôkazov, ktoré nie sú v jeho
kompetencii, preto odvolací orgán poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS24/2010-57 zo dňa
29. januára 2010, z ktorého vyplýva, cit.: „že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie

vyhľadávacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a jednak
povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena nastáva vtedy,
ak vzniknú pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti
vyhľadávaťazisťovaťskutočnosti,ktorémohlibyťpodkladomktomu,abyplatiteľmoholvkonaníuplatniť
nároky na zníženie daňovej povinnosti, priznanie odpočtu dane a pod. Povinnosťou správcu dane,

pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prejednať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne
významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi...“. V kontexte uvedeného odvolací orgán uvádza,
že správca dane vykonal dokazovanie a získané dôkazy vyhodnotil vo vydanom rozhodnutí.

Žalovaný označil súdne rozhodnutia, na ktoré žalobca v žalobe poukázal za neaplikovateľné na

prejednávaný prípad. Žalovaný naopak poukázal, že Súdny dvor EÚ vo veci C-255/02 Halifax definoval
zneužitie práva. Podľa vyjadrenia generálneho advokáta vo veci Halifax z judikatúry Súdneho dvora EÚ
vyplývavšeobecnázásadaprávaSpoločenstvaspočívajúcavtom,žeoprávoSpoločenstvasanemožno
opierať na zneužívajúce alebo podvodné účely. O žiadne ustanovenie práva Spoločenstva sa nemožno
opierať na zaistenie výhod, ktoré sú zjavne v rozpore s jeho účelmi a cieľmi. Táto všeobecná zásada

výkladu je uplatniteľná aj na ustanovenia šiestej smernice (teraz smernica 2006/112/ES). Pravidlá DPH
majú byť vykladané v súlade so všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva Spoločenstva. Boj proti
daňovým podvodom je uznaným cieľom smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, ktorú zákon o DPH transponuje. O zneužitie práva sa jedná v prípade ak predmetné plnenia
napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice

a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu (zákon o DPH) viedli k získaniu daňovej
výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaných týmito ustanoveniami. Na druhej
strane z celku objektívnych prvkov musí takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať
daňovú výhodu.Žalovaný posúdil okolnosti uplatnenia odpočítania dane žalobcom vyplývajúce zo spisového materiálu
predloženého správcom dane spolu s odvolaním, dôkazy a zistenia, ktoré sú uvedené aj v rozhodnutí.

Zistil, že predložené dôkazy a zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že uplatnenie odpočítania
dane žalobcom v celkovej sume 105.930,49 eura aj napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených
podmienok (doklad vyhotovený podľa § 71 zákon o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie
žalobcu viedlo k takémuto cieľu. Predložené dôkazy a zistenia nasvedčujú zneužitiu práva, ktoré viedli
žalovaného k záveru, že zneužitie práva bolo hlavným cieľom transakcie na uvedených dokladoch.

Právo platiteľa dane na odpočítanie DPH na vstupe od DPH splatnej na výstupe, ktorá vznikla z
uskutočnenia zdaniteľných dodávok, predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality. Ak sa však zistí
zneužitie práva, ako tomu bolo aj v tu posudzovanom prípade nákupu tovaru na uvedenom doklade,
príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane, riadne vykladané v súlade so zásadou
zakazujúcou zneužitie práva Spoločenstva, uvedené právo nepriznávajú.

Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

Po doručení písomného vyjadrenia žalovaného sa žalobca k nemu opätovne vyjadril. Okrem už skôr
uvádzaných tvrdení poukázal na to, že práve rozsudky NS SR sp. zn. 3Sžf 1/2011 a 4Sžf/16/2010

konštatujú, že v prípade, ak daňový subjekt splnil všetky zákonom stanovené taxatívne podmienky
na vrátenie nadmerného odpočtu, a správca dane má pochybnosti o pravdivosti tvrdenia daňového
subjektu a predloženej dokumentácie, je na správcovi dane, aby tieto vyvrátil jednoznačnými a
nespochybniteľnými dôkazmi.
Vo vzťahu k žalovaným vo vyjadrení k žalobe prvý krát použitým poukazom na obsah rozhodnutia ESD

vo veci C-255/02 Halifax žalobca uviedol, že obsah žalobou napadnutého rozhodnutia vo vyjadrení k
žalobe nie je možné meniť alebo doplniť novou argumentáciou alebo dokazovaním, pretože by to bolo
v rozpore s princípom právnej istoty. K obsahu samotnej argumentácie žalovaného, že hlavným cieľom
celej transakcie bolo získanie daňovej výhody zneužitím práva, žalobca uviedol, že žalovaný o tom
neuvádza žiadny dôkaz.

Faktúrač.07/09zodňa17.07.2009(vpredmetnomsporesajednáosumunadmernéhoodpočtu,ktoráje
súčasťou faktúry) je faktúra za prvú časť stavebnej dodávky financovanej Poľnohospodárskou platobnou
agentúrou na základe Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. NR00136, podpísané
dňa 24. júna 2009. Hodnota predmetného projektu predstavuje 2.390.807,20 eura. Plnenie projektu je

prísne kontrolované zo strany poskytovateľa finančného príspevku. Žalobca v rámci uvedeného projektu
uhradil dodávateľovi zazmluvnené stavebné dodávky na základe hore uvedenej faktúry, súčasťou bola
suma 105.930,49 eura predstavujúca DPH. Dodávateľ úhradu faktúry vo svojom daňovom priznaní
uviedol, sumu 105.930,49 eura odviedol na účet správcu dane. Tieto skutočnosti sú dostatočne
zdokumentované, s týmito dokumentmi správca dane disponuje. Žalovaný žiada vrátiť nadmerný

odpočet v sume 105.930,49 eura, ktorú dodávateľ ako príslušnú časť DPH z faktúry č. 07/09 odviedol
správcovi dane.

Žalovaný má za preukázané a rozsiahle zistenia a dôkazy nasvedčujú tomu, že všetko čo daňový subjekt
vykonal za účelom údajného zneužitie práva (ako uvádza žalovaný), s cieľom získať daňovú výhodu

105.930,49 eura, malo smerovať k tomu, že daňový subjekt mal riskovať úspešnosť celého projektu v
hodnote 2.390.807,20 eura.

Z rozhodnutia žalovaného ako aj z vyjadrenia k predmetnej žalobe je žalobcovi zrejmé, že orgány
finančnej správy, aby sa vyhli zodpovednosti za následky nezákonných rozhodnutí majú snahu využiť

účelovo všetky prostriedky (aj nezákonné), aby zabránili uznaniu nároku daňového subjektu na
vyplatenie nadmerného odpočtu z faktúry č. 07/09 zo dňa 17.07.2009.

Krajský súd v Nitre, ako vecne a miestne príslušný (§246 ods.1, § 246a ods.1 O.s.p.), preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 247 ods.1 a nasl. O.s.p., ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu dôvodov žaloby. Urobil tak na pojednávaní nariadenom na deň 06.03.2014, na
ktorom zástupcovia účastníkov konania poukázali na obsah svojich písomných podaní a k veci neuviedli
žiadne nové skutočnosti.Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že u žalobcu bola správcom dane vykonaná kontrola na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009.

Daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie júl 2009 uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry č. 9 zo dňa 17.07.2009 za vykonané stavebné práce na farme na chov činčíl, od dodávateľa
VIVIMPEX s.r.o., Česká 8/22, 945 01 Komárno, IČO: 367 140 11, IČDPH: SK2022053099 (obchodný
názov do 11.03.2010 „VIVNPEX s.r.o.“), vystavenej celkom na sumu 663.459,41 eura, celkom bez DPH
557.528,92 eura, DPH 19% 105.930,49 eura. Stavebné práce mali byť vykonané spoločnosťou GO-

SAVE s.r.o., M. Corvína 11321/24, Veľký Meder, IČO: 363 115 88 (ďalej len subdodávateľ „GO-SAVE
s.r.o.“).

Správca dane - Daňový úrad v Komárne dodatočným platobným výmerom č. 621/230/64765/10/Szab zo
dňa 16.11.2010 znížil daňovému subjektu nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 zo
sumy 105 965,62 eura na sumu 35,13 eura. O odvolaní proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru

rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím č. I/224/3892-19492/2011/990886-r zo dňa 24.03.2011
tak, že uvedený dodatočný platobný výmer správcu dane potvrdilo.

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/9/2011-72 z 22.12.2011 boli práve uvedené rozhodnutia
odvolacieho i prvostupňového správneho orgánu zrušené a vec bola odvolaciemu správnemu orgánu

vrátená na ďalšie konanie.

V novom dodatočnom platobnom výmere vydanom po ukončení vyrubovacieho konania správcom
dane - Daňovým úradom Nitra, pobočka Komárno pod č. 9410401/5/3139769/2012 zo dňa 29.10.2012
správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie júl 2009 v sume

105.965,62 eura. O odvolaní žalobcu proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru rozhodlo Finančné
riaditeľstvo SR rozhodnutím č. 1100304/1/53029/2013 zo dňa 04.02.2013 tak, že zmenilo jeho výrokovú
časť a znížilo sumu nepriznaného nadmerného odpočtu DPH zo sumy 105.965,62 eura na sumu
105.930,49 eura. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací správny orgán poukázal na to, že správca
dane žiadal dodanie tovarov a služieb preukázať až na konečného dodávateľa (subdodávateľa),

spoločnosť GO-SAVE s.r.o., ktorá mala podľa tvrdenia žalobcu predmetné stavebné práce vykonať.
Správca dane za uvedeným účelom vyzval aktuálneho jediného spoločníka a konateľa spoločnosti GO-
SAVE s.r.o. Z. Z. na predloženie písomností, ktoré mal nadobudnúť od predchádzajúceho konateľa Petra
Ferenčíka. Zásielka sa však správcovi dane vrátila s poznámkou poštového doručovateľa, podľa ktorej
je jej adresát neznámy.

Odvolací orgán ďalej konštatoval, že v priebehu vykonaného dokazovania žalobcom neboli predložené
žiadne nové dôkazy, preukazujúce oprávnenosť uplatneného práva na odpočítanie dane na základe
faktúry č. 9 zo dňa 17.07.2009 prijatej od spoločnosti VIVIMPEX s.r.o. Správca dane preveroval,
tak splnenie formálnych, ako aj materiálnych podmienok práva na odpočítanie dane. Zo strany

kontrolovaného daňového subjektu neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane
podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že daň, ktorú si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal, bola voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku za dodané tovary a služby. Z predloženej faktúry č. 9 zo dňa 17.07.2009,
na základe ktorej si kontrolovaný daňový subjekt odpočítal daň nebolo preukázateľne dokázané, že je

priamo spojená s dodávkou tovaru a služieb.

Vykonanými zisťovaniami bolo zistené porušenie ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §
49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.

V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa záveru odvolacieho orgánu podmienky uvedené v § 49 ods.1 a 2 a nasl. zák. č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok
na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť. Odvolaním napadnutý dodatočný platobný
výmer bol preto podľa žalovaného vydaný v súlade so zákonom.Krajský súd v Nitre po prejednaní veci dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Žalobou napadnuté
rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu súd pritom považuje za potrebné

zrušiť podľa § 250j ods.2 písm. a) a b) O.s.p.

Podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,

že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250j ods.2 písm. b) O.s.p. súd postupuje vyššie uvedeným spôsobom tiež v prípade, ak zistenie
skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov.

Ohľadnezrušeniarozhodnutísprávnychorgánovzdôvoduuvedenéhov§250jods.2písm.a)O.s.p.súd

uvádza, že správne orgány vec nesprávne právne posúdili v tom, že vychádzali z nesprávneho výkladu
ustanovenia § 29 ods.8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov ohľadne rozloženia dôkazného
bremena medzi daňový subjekt a orgány správy dane.

Podľa § 29 ods. 8 cit. zák. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť
alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Súd poukazuje na to, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný citovaným

ustanovením. Správca dane ako aj žalovaný tvrdia v danom prípade porušenie § 49 ods. 2 pím. a) a §
51 ods.1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zo strany žalobcu.

Podľa § 49 ods.2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň ak je daň voči nemu uplatnená iným
platiteľom v tuzemsku a z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods.1 písm. a) cit. zák. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods.1 písm. a) cit. zák. tvoria dôkazné bremeno
daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na
právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Žalobcovi ako daňovému
subjektu nemožno vyčítať, že nepreukázal skutočnosti ohľadne samotného plnenia subdodávateľa

jeho dodávateľa, čiže osoby, s ktorou on žiadne zmluvy neuzatváral. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť
dôkazného bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať
dôkaznú núdzu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho

plnenia a faktúrou vyhotovenou podľa § 71, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku
v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i
dôkaznú núdzu správca dane.

Ako vyplýva zo spisov správnych orgánov, predmetné materiálne plnenie žalobcovi bolo poskytnuté a

tento orgánom správy daní predložil príslušnú faktúru. Z obsahu spisov je tiež zrejmé, že u správcu dane
vznikli pochybnosti z dôvodu nemožnosti preverenia účtovnej evidencie subdodávateľa predmetných
stavebných prác ( spoločnosti GO-SAVE s.r.o.) pre nekontaktnosť jej terajšieho jediného konateľa.
Odpočítanie dane je v danom prípade orgánmi správy dane spochybňované z dôvodu ich pochybností
ohľadne toho, či deklarované plnenie bolo vzhľadom na už uvedené dodané vo faktúre deklarovaným

dodávateľom. Orgány správy dane v danom prípade pričítajú žalobcovi ako daňovému subjektu
existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V zmysle vyššie
uvedeného tieto skutočnosti naopak tvorili dôkazné bremeno orgánov správy dane vo vzťahu k žalobcovia dôkaznú núdzu, do ktorej sa tieto orgány pri ich preukazovaní dostali nie je preto možné pričítať na
ťarchu žalobcu ako daňového subjektu.

Súd v danom prípade vychádzal z rovnakých právnych záverov, na ktorých je postavené skoršie
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011, pričom v danom prípade
nezistil žiadne také špecifiká prejednávanej veci, ktoré by odôvodňovali odklon od právneho názoru
formulovaného v uvedenom rozhodnutí.

Okrem už uvedeného dôvodu zrušenia žalobou napadnutých rozhodnutí podľa § 250j ods.2 písm. a)
O.s.p. podľa názoru v danom prípade je naplnený tiež dôvod ich zrušenia podľa § 250j ods.2 psím. b)
O.s.p. Rozpor skutkových zistení uvedených v napadnutom rozhodnutí s obsahom administratívneho
spisu v danom prípade spočíva najmä v tom, že správne orgány pri svojej argumentácii použili iba tie
častizáverovznaleckéhoposudku,ktorézapadalidokoncepcieorgánovsprávydaneanaopaknepoužili
tie, ktoré boli v prospech tvrdení žalobcu. Ako najdôležitejšie je potrebné v tomto smere zdôrazniť závery

znalca, že stavebné dielo bolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciu a v rozsahu dokonca
väčšom, ako bol tento fakturovaný žalobcovi zo strany jeho dodávateľa.

Z uvedených dôvodov súd rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j
ods.2 písm. a) a b) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný, súd mu podľa § 250k ods.1 O.s.p. priznal náhradu trov konania v
celkovej výške 1.038,18 eura ((66,-- eur za zaplatený súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia za 3
úkony právnej služby v roku 2013 ( príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie
voveci)po130,16eura,za1úkonprávnejslužbyvroku2014(účasťnasúdnompojednávaní)vhodnote

134,-- eur ( § 11 ods.4 vyhl.č. 655/2004 Z.z.), paušálnu náhradu za rok 2013 3 x po 7,81 eura a za rok
2014 1 x 8,04 eura (§ 16 ods.3 cit. vyhl.), náhradu za stratu času v súvislosti s cestou z Komárna do
Nitry a späť vykonanou dňa 10.07.2013 za účelom nahliadnutia do spisu v trvaní 6 polhodín po 13,01
eura = 78,06 eura, náhradou za stratu času v súvislosti s cestou z Komárna do Nitry a späť za účelom
zastupovania na pojednávaní dňa 06.03.2014 v trvaní 6 polhodín po 13,40 eura = 80,40 eura ( § 17 ods.1

cit. vyhl.), cestovné za použitia osobného motorového vozidla v súvislosti s vyššie uvedenými cestami v
hodnote 47,97 eura a 47,77 eura ( § 16 ods.4 cit. vyhl.), 20 % DPH z uvedených súm vo výške 162,03
eura ( § cit. vyhl.) )). Náhradu trov konania je žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v platobnom
mieste, ktorým je v zmysle § 149 ods.1 O.s.p. advokát žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.